« Späť

Životopisy svätých

Svätý Henrich II., nemecký cisár /13. 7. 2019/ * 6. máj 973 Abbach (pri Regensburgu), Bavorsko, Nemecko † 13. júl 1024 Grone, dnes časť mesta Göttingen, Dolné Sasko, Nemecko Význam mena: bohatý ochranca (zast. nem.) Emblém: cisárska koruna, žezlo, kostol, ľalia Patrón Bambergu, Bazileja, bamberskej diecézy

Svätý Henrich II., nemecký cisár Sv. Henrich sa narodil 6. mája 973 v Abbachu v Bavorsku. Jeho otec bol bavorským vojvodom a matka Gizela bola dcérou burgundského kniežaťa Konráda. Obaja boli nábožní. Svojho syna i dcéru bl. Gizelu Uhorskú dali vychovávať Wolfgangovi, biskupovi z Regensburgu, a opátovi Ramwoldovi. Henrich bol cnostný a zbožný. Po smrti svojho otca sa stal bavorským vojvodom. Za manželku si vzal sv. Kunigundu. Podľa legendy v deň svadby zložili slávnostný sľub panenstva, ktorý zachovali až do smrti. No pravdepodobnejšie je, že ich manželstvo bolo bezdetné kvôli zdravotným problémom manželky. Dňa 23. januára 1002 zomrel cisár Oto III. bez potomkov. Za cisára zvolili Henricha, ako posledného potomka zo saského rodu. Bavorský vojvoda Henrich III. sa takto stal nemeckým kráľom Henrichom II. Aj v tejto pozícii si zachoval hlbokú vieru v Boha. Pracoval na blahobyte svojich poddaných. Cestoval po krajine, odstraňoval neporiadky, bránil ľudí proti nespravodlivosti, podporoval chudobných. Napriek tomu, že bol panovníkom, bol veľmi pokorným a ľudia ho kvôli tomu mali radi. Okolo seba zhromaždil svätých mužov, ako opát Odilo, Poppo, biskup Burkhard a mnoho iných. Žiadal od nich, aby upozornili na chyby, ktoré robí, aby sa mohol opraviť. S pápežovým povolením založil biskupstvo v Bambergu (na severe Bavorska). V tomto meste, ale aj inde, postavil viacero chrámov a kláštorov. Niekoľko krát bol donútený vojensky obrániť vlasť a Cirkev. V roku 1014 po vyhratej bitke s nespokojencami v Taliansku prišiel do Ríma, kde ho privítal pápež Benedikt VIII. a pri hrobe sv. Petra ho korunoval za cisára. Cestou späť sa zastavil vo Verone s opátom sv. Romualdom. Od toho stretnutia sa ešte viac oddával duchovnému životu. V roku 1022 mohamedánski Saracéni vtrhli do južného Talianska a pustošili všetko, kadiaľ prešli. Henrich znova vytiahol do boja a porazil ich. Všetky mestá oslobodil a odovzdal Svätej stolici. Potom sa opäť vrátil do vlasti. Jeho zbožnosť nemala hraníc. Noci trávieval v modlitbách a rozjímaní. Často chodil na sv. omše, prijímal sviatosti. Vo veľkej úcte mal Pannu Máriu. Jedného dňa navštívil kláštor Saint-Vanne v Lotrinsku. Keď vstupoval, vyhlásil, že sa rozhodol zanechať všetko, a prosil mníchov, aby ho prijali medzi seba. Richard, opát kláštora, sa ho opýtal: „Chcete byť teda podľa Kristovho príkladu poslušným až do smrti?“ „Áno,“ odpovedal Henrich, „z celého srdca chcem!“ Opát vtedy zvýšeným hlasom povedal: „A ja vás od tejto chvíle prijímam medzi svojich rehoľníkov pre blaho vašej duše.“ Cisár povedal: „Prisahám, že vás budem presne počúvať vo všetkom, čo mi rozkážete.“ „Chcem teda,“ povedal Richard, „a rozkazujem vám, aby ste znovu prevzali cisársku vládu, zverenú vám Božou Prozreteľnosťou.“ Cisára to zaskočilo, no poslúchol a pokračoval v správe krajiny a v čnostnom živote. Zdravie mu však vypovedávalo. Začiatkom roka 1024 už bolo zrejmé, že koniec jeho životnej púte sa blíži. Odišiel preto do Bambergu, aby si tam oddýchol. Po troch mesiacoch sa vrátil, aby sa znova pustil do svojej práce. No jeho telo to už nevydržalo. Zomrel uprostred činnosti 13. júla 1024 na zámku Grone pri Halberstadte. S ním vymrel aj saský rod. Pochovali ho v chráme v Bambergu. Na jeho príhovor sa stali mnohé zázraky. Za svätého ho vyhlásil pápež Eugen III. v roku 1146. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie