Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Bl. Gertrúda, panna /13. 8. 2019/ * asi 29. septembra 1227 † 13. augusta 1297 Altenberg, Nemecko

Bl. Gertrúda, panna Atribúty: zobrazovaná ako premonštrátka s rochetou, almuciom a berlou abatyše, s levom, ľaliou, krížom, nástrojmi utrpenia, kľúčom, knihou a tiarou, so zjavením dieťaťa Ježiša s krížom, ktorý jej nasadzuje tŕňovú korunu Gertrúda bola dcéra grófa Ľudovíta z Durínska a Hessenska a jeho ženy sv. Alžbety. Otec padol niekoľko týždňov pred jej narodením počas siedmej krížovej výpravy. V súlade so sľubom, ktorý dala jej tehotná matka, bolo dieťa zverené kláštoru premonštrátiek Altenberg (obec Solms) blízko Wetzlaru. V tomto kláštore bola dievča vychované a doň tiež vstúpila. Hoci aj Alžbeta len niekoľko rokov po narodení Gertrúdy roku 1231 zomrela, spomínalo altenberské kláštorné spoločenstvo stále na jej návštevy, pri ktorých grófka spolu so sestrami priadla a plietla. Keď mala Gertrúda osem rokov, mohla sa v máji 1235 v Marburgu zúčastniť svätorečenia svojej matky. Vo svojich 21 rokoch sa stala treťou altenberskou magistrou. Zo svojho dedičstva dala postaviť gotický kláštorný kostol, taktiež domy pre chudobných a chorých, v ktorých činorodo pracovala. Gertrúda bola zapálenou podporovateľkou krížových ciest a zavedenia sviatku Tela a Krvi Pána, ktorý sa v Altenbergu slávil už v roku 1270. Ako žena pokánia a odriekania mala charizmu zmierovať znepriatelených ľudí. Po 49 rokoch ako predstavená, zomrela 69 ročná Gertrúda 13. augusta 1297 na následky ťažkej choroby. Jej relikvie sú v Altenbergu. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

napísal Jana Sakalová

13.8.2019 23:04

599 Prezretí, 0 Komentáre