Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

BL. MARCO D´AVIANO kazateľ, cirkevný reformátor /13. 8. 2019/ (1631 - 1699)

BL. MARCO D´AVIANO kazateľ, cirkevný reformátor Sv. Marco d´AvianoPápež blahorečil "otca kapucína", uviedol reportér britskej spravodajskej televízie BBC, keď Ján Pavol 11. dňa 27. apríla zaradil do menoslovu blahoslavených talianskeho kapucína Marca c´Aviana. Vynález kávy so spenenou mliečnou čiapočkou, ktorý sa tomuto vynikajúcemu kazateľovi a reformátorovi cirkevného života pripisuje, však určite nebol hlavným dôvodom na zavŕšenie procesu beatifikácie. Životný príklad pátra d'Aviana totiž môže vzpružiť aj dnešných kresťanov viac než kofeín. Narodil sa 17. novembra 1631 ako Carlo Domenico Cristofori v Aviane. Ešte v chlapčenskom veku ho rodičia zverili do výchovy jezuitskému kolégiu. Marco bol uzavretý a rád sníval. Jedného dňa sa rozhodol, že bude misionárom Turkov, ktorí v tom čase ohrozovali európske krajiny. Nevrátil sa z pravidelnej vychádzky, ale vydal sa k pohanom, aby ich obrátil na správnu vieru. Po dvoch dňoch cesty, unavený a hladný, dorazil k dverám kapucínskeho kláštora v Capodistrii. Okrem jedla a strechy nad hlavou tu našiel aj múdru radu, aby sa vrátil domov k rodičom. Krátke stretnutie s týmito rehoľníkmi sa pre neho stalo osudným. Boh ho povolal obliecť si hnedý kapucínsky habit. Ako sedemnásťročný vstúpil do noviciátu a prijal meno Marco d'Aviano a roku 1655 bol vysvätený za kňaza. Onedlho sa z neho stal horlivý kazateľ. Najmä v období adventu a pôstu precestoval celé Taliansko. Bol mužom modlitby a poslušnosti, povahou tichý a skromný. Z ducha mníšskej cely ho 8. septembra 1676 vytrhla nečakaná udalosť: pozvali ho kázať do padovského kláštora. Keď sa modlil, jedna z prítomných rehoľníčok Vincenza Francesoniová, ktorá bola 13 rokov pripútaná na lôžko, sa náhle uzdravila. Podobné mimoriadne prípady sa stali aj o mesiac počas jeho pobytu v Benátkach a spôsobili, že Marco d´Aviano získal veľkú popularitu. Táto sláva však nijako nepoznačila jeho správanie. Naďalej pokračoval v apoštolskej službe, ktorá prinášala bohaté plody. Jeho radu a duchovnú pomoc však už nevyhľadávali iba jednoduchí ľudia, ale aj významné osobnosti vtedajšej spoločnosti. Medzi jeho dobrých priateľov patril cisár Leopold I., ktorý sa s ním radil nielen v náboženských otázkach, ale aj v problémoch rodinného čí politického charakteru. Marco d'Aviano sa často zdržiaval na cisárskom dvore a ako pápežský legát a misionár sa aktívne zúčastňoval na boji proti Turkom. Podieľal sa aj na oslobodení Viedne z osmanského područia roku 1683. Odvtedy sa traduje legenda, že porazení tureckí vojaci zanechali v meste svoj náklad kávy. Na viedenské pomery bol však nápoj privemi horký a silný, a tak vraj Marco d'Aviano začal doň pridávat mlieko a sladil ho medom. Na jeho počesť nazvali novú kávu kapucínorn (z tal. cappuccino). Marco d'Aviano zaznamenal aj ďalšie vojenské úspechy. V rokoch 1683 - 1689 sa zúčastnil na protitureckých ťaženiach. Jeho úlohou bolo budovať priateľské vzťahy v cisárskej armáde a poskytovať vojakom duchovné služby. Roku 1699 kapucínsky vojenský kňaz ochorel. Pri jeho lôžku sa vystriedali mnohí aristokrati, ktorí sa mu prišli poďakovať za jeho priateľstvo a službu. Dňa 12. augusta mu apoštolský nuncius priniesol požehnanie od pápeža Inocenta XII. O deň nato Marco d'Aviano zomrel, držiac v rukách kríž. Zdroj:Literatúra: ŽÁKOVÁ, K.: Bl. Marco d´Aviano. IN: Katolícke noviny 20/2003, s. 4.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie