Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. RESTITUTA TUNISKÁ /17. 5. 2017/ mučeníčka (zomr. r. 304)

SV. RESTITUTA TUNISKÁ mučeníčka ´ Táto svätica sa uctieva zvlášť v Neapole a na ostrove Ischia, kam preniesli jej ostatky veriaci, ktorí v 5. storočí utiekli pred vandalským prenasledovaním zo severnej Afriky. Po taliansky sa nazýva Sta. Restituta di Teniza. Jej miestne určenie "di Teniza" zodpovedá pravdepodobne dnešnému "di Tunisia", t. j. z Tunisu, Tuniská. O jej životných osudoch nevieme nič bližšie. Takmer isto patrila ku skupine známych abitinských mučeníkov v sev. Afrike. Pochádzala pravdepodobne z Kartága (pri dnešnom meste Tunis). Podľa rozprávania životopisov ju uväznili s kresťankami Sekundou a Viktóriou v dome rímskeho predstaviteľa Oktávia Félixa v Abitine, kde 12. februára 304 podstúpila mučenícku smrť. V severnej Afrike bola úcta tejto mučeníčky rozšírená už vo 4. storočí. V Kartágu niesla jej meno slávna bazilika, kde sa konalo šesť starokresťanských synod a kde sv. Augustín sedemkrát rečnil. Niektorí však pripúšťajú aj iný pôvod mena baziliky ("Restituta" v zmysle prinavrátená, t.j. od heretikov, alebo od mena biskupa, ktorý sa volal Restitutus). Sviatok sv. Restituty sa slávi 17. mája v Neapole a na ostrove Ischia, kde sa svätica uctieva ako hlavná patrónka. V priebehu storočí sa jej úcta rozšírila v južnom Taliansku ako aj na ostrovoch Sardínia a Korzika. V sardínskom hlavnom meste Cagliari (a azda aj inde) sa na základe historického omylu uctieva v ten istý deň pod menom sv. Restituta matka svätého Euzébia, vercellského biskupa, ktorý pochádzal zo Sardínie. Ide o spojenie úcty k matke slávneho biskupa so starodávnou úctou sv. mučeníčky. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie