Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. JULIÁN EYMARD /3. 8. 2017/ zakladateľ rehole (1811 - 1868)

SV. JULIÁN EYMARD zakladateľ rehole Svätec, ktorému venujeme pozornosť, sa nazýval plným menom Peter Julián (Pierre-Julien, čít. pier žülien) Eymard. Narodil sa v mestečku La Mure d'Isere v juhovýchodnom Francúzsku. Už od detstva pestoval veľmi živú úctu k Eucharistii. Pri prvom sv. prijímaní sľúbil Pánu Ježišovi, že sa stane kňazom. Ale otec nechcel o ničom takom ani počuť. Až keď r. 1831 zomrel, Peter vstúpil do seminára v meste Grenoble. Tam bol 20. júla 1834 vysvätený za kňaza. Po krátkom kaplánovaní ho biskup určil za farára do opustenej a zanedbanej farnosti Monteynard. Mladý farár svojou dobrotou, láskavosťou a rozumnosťou dosiahol, že už v druhom roku jeho účinkovania vo veľkonočnom čase všetci pristúpili k sviatostiam. V auguste 1839 pocítil Božie vnuknutie, ktoré ho nabádalo, aby vstúpil do mladej rehoľnej spoločnosti Panny Márie (Societas Marie), ktorá sa ľudovo nazývala maristi. Chcel tak urobiť bez odkladania. Potajomky odchádzal z fary. Ale na ceste sa stretol so svojou sestrou, ktorá sa vracala z mesta Grenoble. Keď jej prezradil, čo ide urobiť, prosila ho, aby aspoň o jeden deň odložil svoj odchod. Ale on jej rozhodne odpovedal: "Boh ma volá dnes; zajtra by už bolo neskoro". Nešťastná sestra omdlela. On požiadal ľudí, čo boli nablízku, aby sa jej ujali a pokračoval v ceste. Keďže viacerí maristi pracovali v tichomorských misiách, Peter Julián dúfal, že sa tiež dostane do misií v Oceánii. Ale namiesto toho musel zastávať v reholi rozličné funkcie. Tak bol špirituálom, miestnym predstaveným, provinciálom a asistentom generálneho predstaveného. Počas revolučných nepokojov r. 1848 sa nachádzal v Lyone. Jedného dňa prišiel ku skupine revolucionárov, ktorí vyčíňali po uliciach, a usiloval sa ich utíšiť. Keď tí zbadali kňaza, hneď začali kričať: "Kňažúra do rieky!" Ale niektorí ho v poslednej chvíli spoznali a vysvetľovali kamarátom: "Tohoto nie, ten robí dobre celému mestu!" A s oslavnými výkrikmi ho viedli do kláštora. Keď sa 2. februára 1851 modlil vo fourvierskej svätyni, dospel k presvedčeniu, že Boh od neho chce, aby založil rehoľu celkom oddanú úcte k Eucharistii. Sprvoti chcel zaviesť pobožnosť ustavičnej poklony v maristickej reholi. Avšak predstavení nesúhlasili. Napokon v máji 1856 dostal cirkevný dišpenz od sľubov, ktoré ho viazali k maristom. Tak bol slobodný na založenie eucharistického spoločenstva. Najprv založil Združenie kňazov Najsvätejšej sviatosti. Sv. stolica ho potvrdila v r. 1863. V tom istom roku s pomocou Margity Guillotovej založil ženskú vetvu tohto spoločenstva: Služobnice Najsvätejšej sviatosti. Sv. stolica ich schválila r. 1871, teda až po zakladateľovej smrti. Okrem toho založil pre širší okruh veriacich Bratstvo Najsvätejšej sviatosti. Jeho úsilím bolo podporovať vždy a všade Kristovo kráľovstvo v ľudskej spoločnosti. Preto ho pápež Pius XI. nazval predchodcom eucharistických kongresov. Horlil za časté sv. prijímanie. Jeho heslo bolo: "Ježiš je tam, teda všetci k nemu!" Často kázal o Eucharistii a o Panne Márii, ktorej v súvislosti s Eucharistiou dal titul "Naša Pani Najsvätejšej sviatosti". Peter Julián Eymard zomrel v rodnom La Mure d'Isére 1. augusta 1868. Tam ho aj pochovali. V r. 1877 previezli jeho telesné pozostatky do kostola Pánovho tela v Paríži. V júli 1925 ho pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslaveného a v decembri 1962 pápež Ján XXIII. za svätého. ZDROJ:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie