Bl. Alexandrina Maria da Costa, panna /13. 10. 2017/ * 30. marec 1904 Balasar pri Brage, Portugalsko † 13. október 1955 tamtiež

Bl. Alexandrina Maria da Costa, panna Alexandrina sa narodila v roku 1904 v meste Balasar v Portugalsku. Jej matka jej vštepovala od malička zdravé kresťanské zásady. Ako sedemročnú ju poslali do mesta Povoa do Varzim do rodiny tesára, kde mala možnosť navštevovať základnú školu, pretože v Balasare taká možnosť nebola. Tam pristúpila k prvému sv. prijímaniu a v nasledujúcom roku (1912) prijala aj sviatosť birmovania. O rok a pol neskôr sa vrátila do Balasaru. Musela ťažko pracovať na poli. Musela sa usilovať natoľko, aby stíhala robiť ako muži. Ako dieťa bola veľmi živá, obdarená bola komunikatívnosťou a veselou povahou. Jej spolupracovníci ju mali veľmi radi. Potom však vážne ochorela. Dostala pravdepodobne týfus. Takmer zomrela. Podarilo sa ju zachrániť, avšak zdravie už mala podlomené. Keď mala štrnásť rokov, stala sa hrozná vec. Pri šití ju prekvapili traja muži, ktorí vtrhli do domu, kde žila. Bolo to práve na Bielu sobotu. Nútili ju, aby sa im poddala, chceli ju znásilniť. Ona v strachu pred nimi a v túžbe ochrániť si čistotu, vyskočila z obloka. Bol to skok z výšky asi 4 m. Poznačilo ju to potom na celý život, aj keď nie hneď. Postupne však začala mať problémy s pohybovým ústrojenstvom a ako dvadsaťjedenročná v roku 1925 úplne ochrnula a zostala pripútaná na lôžko. Akokoľvek bola Alexandrina vo svojom utrpení trpezlivá, predsa úpenlivo prosila Boha na príhovor Panny Márie, aby bola uzdravená. Až roku 1928 pochopila, že toto je jej povolanie. Svoje utrpenie začala brať ako možnosť priniesť obetu za obrátenie hriešnikov. Pripodobnila sa Kristovi slovami: „Ježišu, ty si väzňom vo svätostánku, ja som väzňom na svojom lôžku.“ Od piatku 3. októbra 1938 do 24. marca 1942 mávala každý piatok mystické zážitky. Prežívala Kristove muky, ktoré trpel na krížovej ceste a na kríži. V roku 1936 dostala od Ježiša v mystickom zážitku pokyn, aby sprostredkovala vtedajšiemu pápežovi Piovi XII. posolstvo, aby zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Túto žiadosť opakovala až do roku 1941. Zasvätenie sa udialo 31. októbra 1942 v Ríme. Od 27. marca 1942 prestala jesť akýkoľvek pokrm, žila len z Eucharistie. V roku 1943 ju štyridsať dní a nocí prísne kontrolovali doktori. V roku 1944 ju jej duchovný vodca, salezián Umberto Pasquale, povzbudil, aby začala diktovať svoje zážitky do denníka. Ona to v poslušnosti potom robila až do smrti. V roku 1944 sa stala členkou saleziánskych spolupracovníkov. V januári roku 1955 predpovedala, že toto bude rok jej smrti. Tak sa aj stalo. Zomrela 13. októbra 1955. Tesne pred svojím posledným vydýchnutím povedala: „Som šťastná, pretože idem do neba.“ Na svojom náhrobnom kameni má podľa svojho želania nápis: „Hriešnici, ak vás popol môjho tela môže zachrániť, poďte bližšie, kráčajte po ňom. Skončite s hriechom. Neurážajte viac Ježiša!“ Zdroj:www.životopisysvatych.sk