« Späť

Životopisy svätých

Svätý Izák Jogues, kňaz, rehoľník (jezuita) a mučeník /18. 10. 2017/ patrí do skupiny ôsmich misionárov Hurónov * 10. január 1607 Orléans, Francúzsko † 18. október 1646 Ossernenon, dnes Auriesville, New York, USA Význam mena: smiech (hebr.)

Svätý Izák Jogues, kňaz, rehoľník (jezuita) a mučeník Izák Jogues sa narodil 10. januára 1607 pri meste Orleáns vo Francúzsku. V roku 1624 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Po kňazskej vysviacke v roku 1636 ho predstavení poslali na misie do „Nového Francúzska“, teda do Severnej Ameriky na územie dnešnej Kanady. Spolu s kňazom Jánom de Brébeuf pôsobili medzi Hurónmi. Začiatky boli veľmi ťažké, Huróni síce neboli nepriateľskí, no nejavili záujem o kresťanstvo. Misionári sa snažili pomáhať aspoň po ľudskej stránke. Starali sa o nich počas epidémie kiahní, ktorú tam priniesli bieli. Spolu s nimi znášali ťažkosti a veľkú biedu. Krstili aspoň zomierajúcich. Obrat nastal až po mučeníckej smrti Izáka Joguesa. V roku 1642 sa otec Izák spolu s rehoľným bratom Reném Goupilom a ďalšími vracali po rieke sv. Vavrinca do svojej hurónskej misie na dvanástich loďkách. Uprostred plavby ich obkľúčili divokí Irokézi. Vrhli sa na otca Izáka. Zubami mu povytŕhali nechty, odhryzli mu ukazováky. Osem dní trvala cesta k ich stanom do dediny Ossernenon (dnes Auriesville v USA). Počas plavby sa strážcovia zajatcov zabávali trýznením otca Izáka a ostatných. Pichali ich do rán ostrými tŕňmi alebo končistým drevom, ak museli prejsť cez les, naložili na nich člny a nemilosrdne ich poháňali. Cestou sa zastavovali v indiánskych osadách. Všade ich mučili. Najprv bolo „slávnostné palicovanie“. Spočívalo v tom, že nahí zajatci museli bežať medzi dvoma radmi Indiánov, ktorí ich nemilosrdne bili palicami. Potom im pichali šidlá do tela, vykrajovali alebo vytrhávali kusy tela. Napokon im sypali žeravé uhlie na holé telo. Keď došli do Ossernenonu, tam ich znova mučili. Niekoľkých z nich upálili, zabili aj brata Reného Goupila. Pátra Izáka si ponechali ako otroka. Ten sa aj v zajatí snažil duchovne pomáhať zajatým Francúzom i Hurónom. No dozvedel sa, že aj to mu chcú zakázať. V decembri roku 1643 sa mu naskytla príležitosť ujsť na holandskej lodi do Francúzska. No už nasledujúceho roku Izák znovu odišiel do Kanady. Keďže z rúk mal kýpte, podľa vtedajšieho práva nemohol slúžiť sv. omšu. No vtedajší pápež Urban VIII. mu dal špeciálny dišpenz (dovolenie) so slovami: „Bolo by nedôstojné, aby Kristov mučeník nemohol piť Kristovu krv.“ Medzitým v roku 1645 sa udiala významná vec. V Trois Rivieres v Kanade bola veľká porada Francúzov a Indiánov z rôznych kmeňov, medzi nimi boli aj Irokézi a Huróni. Dohodli sa, že „pochovajú vojnovú sekeru“. Gubernátor chcel na potvrdenie tejto dohody k Irokézom poslať vyslanca, keďže boli známi ako nestáli a veľmi diví. Na túto úlohu vybrali pátra Izáka Joguesa. Ten sa najskôr striasol, no predsa išiel. 16. mája 1646 na veľkom zhromaždení Mohawkov, kam patrili aj Irokézi, dosiahol, že mier potvrdili. Vrátil sa podať správu gubernátorovi a následne odišiel aj so svojím pomocníkom Jánom de la Lande späť k Indiánom. Cítil, že sa už nevráti. A naozaj, tak to aj bolo. U vrtkavých Mohawkov nastal obrat. Jedna banda išla až k Montrealu, kde ho chytila a dovliekla znova do osady Ossernenonu. Znova ho mučili spolu s jeho spoločníkom Jánom de la Lande. Istý divoch mu vyrezal kusy z tela a pred ním ich zjedol. Dňa 18. októbra 1646 ho zavolali na obed k náčelníkovi. No len čo prekročil prah chyže, skrytý Indián mu rozštiepil hlavu sekerou. Jeho spoločník Ján bol usmrtený deň nato. Obom mučeníkom potom odťali hlavy, nastokli na koly a telá hodili do rieky. Aj v tomto prípade sa potvrdila slávna veta, ktorú kedysi vyslovil Tertulián: „Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov.“ Po mučeníckej smrti Izáka nastalo veľké rozkvitnutie obrátení na kresťanskú vieru. Mnohí Huróni, medzi ktorými naďalej pôsobili Ján de Brébeuf a ďalší misionári, sa dali pokrstiť. V Kanade je veľa kostolov zasvätených práve jemu. Sviatok sv. Izáka Joguesa (19. októbra) slávime spolu s ostatnými misionármi Indiánov: René Goupil (brat), Izák Jogues (kňaz), Ján de La Lande (brat), Anton Daniel (kňaz), Ján de Brébeuf (kňaz), Gabriel Lalemant (kňaz), Karol Garnier (kňaz) a Noël Chabanel (kňaz). Za svätých ich vyhlásil pápež Pius XI. v roku 1930. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie