Pôst 2015Pôst 2015Veľkonočná Nedeľa 2015 – VÝZNAM VZKRIESENIAMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/velkonocna-nedela-2015-–-vyznam-vzkriesenia2015-04-09T14:30:01Z2015-04-09T14:30:01Z<p style="text-align: justify;">
Kristus vstal z mŕtvych! Aleluja!</p>
<p style="text-align: justify;">
Priatelia, počas Veľkej noci by sme si mali uvedomiť, že Ježiš nie je duch, ktorý odišiel do neba. Vzkriesený Kristus, ako povedal Pavol, je prvým plodom nového života. Zjavila a ukázala sa nám v ňom úplne nová ľudská prirodzenosť.</p>
<p style="text-align: justify;">
O vzkriesení si nemožno jednoducho myslieť, ako to mnohí súčasní autori chcú, aby sme verili, že Ježišova kauza pokračuje – ako keby sme po vypočutí Deviatej symfónie od Beethovena, spolu s milovníkmi Beethovena povedali: „No, Beethovenov duch žije ďalej.“ Ľudia nevenujú celý svoj život, nechodia na koniec kázania, nepripravujú sa na svoju smrť vágnymi metaforami. Čo upevnilo prvých kresťanov bolo, že Ježiš - ten, ktorý bol ukrižovaný a zomrel – je teraz znova živý.</p>
<p style="text-align: justify;">
Na Veľkú noc sa my kresťania musíme vyhnúť inému problému: chápať vzkriesenie jednoducho ako návrat do tohto života. Lazar bol síce vzkriesený z mŕtvych, ale znova musel zomrieť. Stále patril do ríše smrti. Keď vyšiel z hrobu, stále bol zavinutý do pohrebných šatiek. Stále teda patril nejakým spôsobom k hrobu.</p>
<p style="text-align: justify;">
A to je niečo, čo sa neudialo v Ježišovom zmŕtvychvstaní. Keď Ježiš vstal z mŕtvych, on zanechal za sebou svoje pohrobné šatky. Ježiš teraz žije nový život povznesený mocou Boha Otca. Jeho vzťah k priestoru a času sa teraz kompletne zmenil. Prechádza zamknutými dverami; prichádza a odchádza, ako sa mu páči.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ježiš je prvým plodom nového spôsobu bytia, nového života. Je to stále ľudský život, ale je to život najvyššieho stupňa intenzívnosti. To je dobrá správa, dobrá zvesť pre nás, pretože to je to, čo Boh chce pre všetkých nás: že sa teraz budeme podieľať na živote vzkrieseného Ježiša.</p>
<p style="text-align: justify;">
Je to náš ľudský život – áno, stále telesný – ale už teraz žitý na vyššej úrovni, zduchovnelej a oslávenej.</p>Martin Jurček2015-04-09T14:30:01ZSobota Veľkého týždňa 2015 (Biela sobota) – PŠENIČNÉHO ZRNOMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/sobota-velkeho-tyzdna-2015-biela-sobota-–-psenicneho-zrno2015-04-09T14:29:23Z2015-04-09T14:29:15Z<p style="text-align: justify;">
Čo je to za posolstvo, ktorá Ježiš ohlasuje svetu? Spočiatku to vyzerá, že potvrdzuje nádej svojich učeníkov: <em>„Prišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.“</em> Skvelé! Po tak dlhom odmietaní je konečne pripravený: nastal čas.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ale potom vysvetľuje: <em>„Ujisťujem vás, že ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, zostane len zrnom pšenice; ale ak odumrie, prinesie veľa ovocia.“</em> Verte mi: toto nie je to, čo jeho nasledovníci chceli počuť.</p>
<p style="text-align: justify;">
Židia museli mať viac než dosť skúseností so smrťou. Po stáročia žili pod útlakom a ich dni slávy už prešli. A Rímska ríša po nich dupala. Tí, ktorí sa od nej snažili oslobodiť, boli uväznení alebo zabití. A teraz tento, do ktorého oni vkladali svoje nádeje, vo chvíli plnej sily svojho života hovorí o padnutí do zeme a zomieraní.</p>
<p style="text-align: justify;">
Okrem toho hovorí o predtým nepoznaných veciach: <em>„Kto miluje svoj život, stratí ho; kto svoj život nenávidí v tomto svete, zachová si ho pre večný život.“</em> Znova?!</p>
<p style="text-align: justify;">
Aby sme pochopili, čo to všetko znamená, mali by sme sa vrátiť k tomu veľkému obrazu, ktorý Ježiš použil, a to pšeničné zrno padnuté do zeme. Semeno, same o sebe, môže takým zostať dlhú dobu. Semená sa našli v hrobkách faraónov, ako aj vo fosílnych pozostatkoch. Pokiaľ ale semeno nepadne do pôdy a nepraskne, nič zvláštne sa mu nestane. Áno, život je v jeho vnútri, ale ten rastie iba vtedy, keď sa začne rozdávať a miešať s pôdou okolo neho. Musí prasknúť a byť zničené. Dokonca aj po veľmi dlhej dobe semeno môže vyrásť do kvitnúcej rastliny. Najstaršie semeno, ktoré sa rozrástlo do životaschopnej rastliny, bolo 2000 rokov staré semeno datľovníka z vykopávok v Herodesovom Veľkom paláci na Masade v Izraeli. Vyklíčilo v roku 2005.</p>
<p style="text-align: justify;">
Keď sa pozriete na vysoký strom alebo rastlinu, neuvidíte nič z pôvodného semena, ale vidíte život. To isté platí pre kríž. Keď sa kresťania pozerajú na kríž, nevidia smrť, ale večný život.</p>Martin Jurček2015-04-09T14:29:15ZPiatok Veľkého týždňa 2015 (Veľký Piatok ) – KRÍŽMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/piatok-velkeho-tyzdna-2015-velky-piatok-–-kriz2015-04-09T14:28:28Z2015-04-09T14:28:27Z<p style="text-align: justify;">
Kríž desil ľudí. Ak si sa previnil proti rímskej ríši, zavesili ťa na tento hrozný nástroj mučenia, kým si nezomrel. Následne dali tvoje telo divej zveri. Malo to byť mučivo bolestivé, ponižujúce a dehumanizujúce.</p>
<p style="text-align: justify;">
Kríž symbolizoval všetky temné sily prítomné vo svete: násilie, útlak, nespravodlivosti a ľahostajnosť k utrpeniu. Jedným slovom povedané, bol to štátom sponzorovaný terorizmus, kľúč k moci Ríma. Kríž bol tak hrozný, že občania slušnej spoločnosti o ňom nehovorili. V prvých deviatich storočiach života Cirkvi sa vyhýbalo zobrazovať Ježišov kríž.</p>
<p style="text-align: justify;">
Teologicky je dôležité uvedomiť si, že Ježiš umožnil, aby sa to všetko na neho prevalilo. Podrobil sa všetkému a ako prisvedčil Pavol: <em>„až na smrť, až na smrť na kríži.“</em> Svet hodil na Ježiša to najhoršie zo seba, vyvŕšil sa na ňom, ale on – skrze moc Ducha Svätého – bol silnejší. A to je dôvod, prečo ho vyhlásili za Kráľa, Pána a Mesiáša.</p>
<p style="text-align: justify;">
So štipkou jemnej irónie Pontský Pilát, rímsky guvernér miesta ukrižovania, osadil vyhlásenie v troch hlavných jazykov toho obdobia, že Ježiš je Kráľ, čím účinne detronizoval cisára a stal sa tak, proti svojej vôli, prvým veľkým evanjelizátorom.</p>
<p style="text-align: justify;">
A tak my dnes zdvíhame kríž Ježiša Krista, ktorý mal potvrdiť nadvládu sveta, nadvládu hriechu a smrti, ako výzvu práve týmto mocnostiam.</p>
<p style="text-align: justify;">
Je to naše prehlásenie, že smrť a násilie nemajú posledné slovo. Ale Ježiš.</p>Martin Jurček2015-04-09T14:28:27ZŠtvrtok Veľkého týždňa 2015 – KRISTOVO TELO A KRVMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/stvrtok-velkeho-tyzdna-2015-–-kristovo-telo-a-krv2015-04-09T14:27:41Z2015-04-09T14:27:40Z<p style="text-align: justify;">
Ústredným a stále prekvapujúcim tvrdením Katolíckej cirkvi je, že Ježiš je reálne, skutočne a podstatne prítomný pod spôsobmi chleba a vína. Jeho prítomnosť nie je len evokujúca a symbolická, ani nie je výsledkom nášho myslenia či želania, ale je doslova reálna, pravdivá a podstatná.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ak si to chcete biblicky overiť, pozrite sa na opis Poslednej večere u Matúša, Mareka a Lukáša – a taktiež aj u Pavla. No pozrite sa najmä na šiestu kapitolu Jánovho evanjelia. Ježiš sa tam identifikuje ako <em>„živý chlieb, ktorý zostúpil z neba.“</em> A potom upresňuje: <em>„Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“</em></p>
<p style="text-align: justify;">
Pre Žida v Ježišovej dobe to bolo veľmi problematické vyjadrenie. Jesť niečie telo bolo prejavením neúcty. Ba v celom Starom zákone bolo výslovne zakázané piť krv nejakého stvorenia – nehovoriac o pití krvi muža. I keď Ježišovi poslucháči namietali, on nezmäkčil svoj jazyk – on ešte pritvrdil: <em>„Moje telo je skutočný pokrm a moja krv je skutočný nápoj.“</em></p>
<p style="text-align: justify;">
Ako môžeme chápať toto tvrdenie? Má to do činenia s tým, kým Ježiš je. Ak by bol len jednoduchým a bežným človekom, v najlepšom prípade by jeho slová mali symbolickú ozvenu. Môžem totiž povedať: „Tento prsteň je symbolom mojej lásky k tebe.“ Ale Ježiš je Boh, a to, čo Boh hovorí, sa deje.</p>
<p style="text-align: justify;">
Božie slovo ovplyvňuje realitu v jej základe. Takže, keď Ježiš vypovedal slová nad chlebom a vínom, udialo sa to, čo slová znamenali. Stalo sa z nich reálne, pravdivé a podstatné telo a krv Pána.</p>
<p style="text-align: justify;">
Realita tejto sviatosti je preto dôležitá, <em>„lebo kto jej moje Telo a pije moju Krv, má večný život</em>,<em>“</em> povedal Ježiš. Eucharistia ako večná prítomnosť Boha, zvečňuje tých, ktorí ju konzumujú, pripravuje nás na večnosť. Cez túto sviatosť máme účasť na Ježišovi Kristovi.</p>
<p style="text-align: justify;">
To je dôvod, prečo by sme mali byť veľmi opatrní, dokonca aj trochu ostražití, keď sa približujeme k oltáru spoločenstva. Vieme teda, čo dostávame a čím sa stávame?</p>Martin Jurček2015-04-09T14:27:40ZStreda Veľkého týždňa 2015 – PREHODNOTENIE POKUŠENÍMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/streda-velkeho-tyzdna-2015-–-prehodnotenie-pokuseni2015-04-09T14:26:53Z2015-04-09T14:26:52Z<p style="text-align: justify;">
Dorazili sme do konca posvätného obdobia pôstu. Pôst je svojou povahou časom púšte, čo znamená, že je obdobím jednoduchosti, očistenia a askézy. V prípade mnohých veľkých postáv dejín spásy – Abrahám, Jakub, Josef, Mojžiš, Izaiáš, Jeremiáš, Dávid, atď. – to bola potrebná doba preskúšania alebo zápasu na to, aby mohli započať svoju službu. To isté vidíme aj v iniciačných rituáloch primitívnych národov. Cieľom týchto iniciačných rituálov je vštepiť do kandidáta jednoduchú pravdu: tvoj život nie je o tebe.</p>
<p style="text-align: justify;">
Keď sme v púšti začali kráčať, pozreli sme sa na pokušenia, ktorým čelil Ježiš, a v širšom zmysle, ktorým čelíme my všetci. Púšť predstavuje odstraňovanie nedôležitých vecí. V púšti nie sú žiadne rozptýlenia, radovánky, či sekundárne záležitosti. Všetko je zásadné, nevyhnutné a jednoduché. Buď prežiješ, alebo nie. V púšti objavíš silné a slabé stránky, ktoré si predtým nevedel, že máš.</p>
<p style="text-align: justify;">
Tak, čo si všetko dokázal vo svojej púšti počas týchto štyridsiatich dní? Ako si čelil pokušeniam zmyslového pôžitku, moci a sláve? Aj keď sa ti možno úplne nedarilo, ako si chcel, pamätaj si: náš Boh je aj Bohom druhej šance. Ako vstúpime do posledných dní pred Veľkou nocou, obnov svoj záväzok a začni znovu.</p>Martin Jurček2015-04-09T14:26:52ZUtorok Veľkého týždňa 2015 – ZÁPAS POKRAČUJEMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/utorok-velkeho-tyzdna-2015-–-zapas-pokracuje2015-04-09T14:26:07Z2015-04-09T14:25:54Z<p style="text-align: justify;">
Ako kresťania sme sa potešili, že Ježiš Kristus je Pán. Boh je Kráľ. Hriech a smrť boli porazení. Zároveň nesmieme podľahnúť „lacnej“ interpretácii kresťanstva, ktorá hovorí: keďže Kristus vstal z mŕtvych, všetko je v poriadku. Ako Julian Norwich poznamenal: „Všetko bude v poriadku, všetko bude dobré, všetky veci budú dobré.“ Všimnite si, že hovorí v budúcom čase!</p>
<p style="text-align: justify;">
Záverečný súboj bol vyhratý, ale zápas pokračuje. Svätý Pavol to veľmi dobre vedel. Jeho stratégia, ako vieme, bola ísť najprv do synagógy, a to kvôli posolstvu, ktoré bolo jasne židovské: že prišiel dlho očakávaný Mesiáš.</p>
<p style="text-align: justify;">
Mnoho Židov počúvalo – a to bol začiatok Pavlovej cirkvi. Počuli sme, že v Antiochii sa zhromaždilo skoro celé mesto a počúvalo Pavla a Barnabáša. Ale <em>„keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol.“</em> Prosím, aby sme tu nespadli do anti-semitskej pasce, lebo mnoho Židov naozaj počúvalo Pavla. Od začiatku ale táto správa mala aj nepriateľov.</p>
<p style="text-align: justify;">
Prečo? Tým najhlavnejším dôvodom bolo, že uznať Ježiša za Pána znamenalo zmeniť vlastný život. Pre mnohých je to dobrá zvesť, ktorá oslobodzuje, ale pre iných je to obrovská hrozba. Ak Ježiš je Pán, moje ego nemôže byť pánom. Moja krajina nemôže byť pánom. Moje presvedčenie alebo kultúra nemôže byť pánom.</p>
<p style="text-align: justify;">
Vzkriesenie je najjasnejšie znamenie Ježišho panovania. To je dôvod, prečo napádajú, znižujú a bagatelizujú posolstvo vzkriesenia. Autor Skutkov hovorí o <em>„rúhavom odporovaní“ </em>voči Pavlovi. Ako na to Pavol reagoval? On <em>„si striasol prach z </em>[jeho]<em> nôh na protest proti nim, a odišiel do Ikónia“</em>, kde bol <em>„naplnený radosťou a Duchom Svätým.“</em></p>
<p style="text-align: justify;">
Opäť sa tu pred nami zdvihlo veľké tajomstvo. Sme povolaní oznámiť dobrú zvesť každému, ale nie každý ho bude počúvať. Potom, ako sme urobili svoju prácu, mali by sme ísť ďalej, a nie sa sužovať pre tých, ktorí nechceli počúvať. Prečo niektorí počúvali a iní nie? To je na Bohu.</p>Martin Jurček2015-04-09T14:25:54ZPondelok Veľkého týždňa 2015 – NOVÝ CHRÁMMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/pondelok-velkeho-tyzdna-2015-–-novy-chram2015-04-09T14:25:08Z2015-04-09T14:25:07Z<p style="text-align: justify;">
Svätý Marek nám hovorí, že Ježiš vstúpil do svätého mesta Jeruzalema z východu: <em>„Keď sa Ježiš a jeho učeníci priblížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii na Olivovej hore...“</em> Olivová hora bolo len na východe Jeruzalema a Betfage a Betánia sú na východnom svahu tejto hory.</p>
<p style="text-align: justify;">
Prečo by malo byť pre svet dôležité, z ktorej strany sa približuje? U proroka Ezechiela čítame, že z dôvodu korupcie chrámu sa Pánova sláva vzdialila. Pre Pánov chrám, pre príbytok Jahveho to bola zničujúca udalosť, jedna z najničivejších udalostí v celom Starom zákone vôbec. Predstaviť, že sláva Pánova opustila chrám, bolo extrémne šokujúce.</p>
<p style="text-align: justify;">
Avšak, Ezechiel prorokoval, že jedného dňa sa Pán vráti do svojho chrámu, a to z rovnakého smeru, akým odišiel. A Ezechiel ďalej hovoril, že po návrate Pánovej slávy bude chrám prestavaný, re-konštituovaný.</p>
<p style="text-align: justify;">
Zbožní Židia v Ježišovej dobe určite poznali tieto texty. Keď sledovali Ježiša, nemohli mu pomáhať, ale mysleli na tie slová, pretože Ježiš sám sa prehlásil za skutočný chrám: <em>„Tu je niekto väčší ako tento chrám.“ </em>A potom uvideli, čo Marek videl: Ježiš sa blížil ku starému chrámu z východu, presne tak, ako to Ezechiel povedal, že Pánova sláva sa priblíži k chrámu. Ježiš hovoril a konal v osobe Boha, sláva Pánova v ňom zabrala svoj vlastný dom.</p>Martin Jurček2015-04-09T14:25:07ZKvetná nedeľa 2015 – VPLYV KRISTA NA SVETMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/kvetna-nedela-2015-–-vplyv-krista-na-svet2015-04-09T14:24:20Z2015-04-09T14:24:03Z<p>
V túto Kvetnú nedeľu by som rád pouvažoval o kráľovi a oslovi. Osol, somár bol v Ježišovej dobe tým čím je dnes: pokorné, jednoduché, nenáročné zvieratko, používané obyčajnými ľuďmi, ktorí robia svoju prácu. Bohatý a mocný by mohol vlastniť koňa, alebo záprah volov, a politický vodca by mohol jazdiť na majestátnom tátošovi, ale nikto z nich by nemal do činenia s oslami.</p>
<p>
Ježiš, keď ho ľudia začínali volať Mesiáš, bránil sa všetkému, čo by súviselo s touto verejnou kariérou. Prísne im nariadil, aby mlčali. Keď prišli, aby ho vyhlásili za kráľa, on sa vytratil. Ale bol ochotný akceptovať tieto tituly práve v okamihu, keď vchádzal do Jeruzalema na oslovi. Evanjelium hovorí jasne: to nie je len somár; je to žriebä, žriebä osla, na ktorom nikto nikdy predtým nesedel. Je to mladý, neskúsený a nezaujímavý somár. A to je zviera, na akom Ježiš triumfálne vchádza do mesta.</p>
<p>
Toto nie je obyčajný kráľ; to nie je Mesiáš, akého očakávajú.</p>
<p>
A teraz sa pozrime ešte podrobnejšie na osla. Ježiš rozpráva dvom učeníkom, aby šli do susednej dedinky a tam ho nájdu. <em>„Ak sa vás niekto opýta, odpoviete: ‚Učiteľ ho potrebuje‘.“</em> Ponížený osol, braný do služby, je modelom učeníctva. Naším cieľom v živote nie je upozorniť na seba, mať skvelú kariéru, aby sme zväčšili svoje ego; naším cieľom je slúžiť učiteľovej potrebe, spolupracovať – ako on uzná za vhodné – s jeho dielom.</p>
<p>
Čo bolo úlohou somára? Bol to <em>Christofor</em>, nositeľ Krista. On niesol Pána do Jeruzalema, pripravil cestu pre utrpenie a vykúpenie sveta. Spomenul by si na neho niekto? Pravdepodobne nie, snáď by sme sa usmiali tomuto absurdnému zvieraťu.</p>
<p>
Úlohou každého žiaka je presne to isté: byť <em>Christofor</em>, nositeľom Krista do sveta. Mohli by si nás nevšimnúť? Áno. Mohli by sa z nás smiať? Samozrejme. Ale Učiteľ nás potrebuje, a tak splníme svoju základnú úlohu.</p>Martin Jurček2015-04-09T14:24:03ZSobota po 5. pôstnej nedeli 2015 – VYKUPUJÚCE UTRPENIEMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/sobota-po-5-postnej-nedeli-2015-–-vykupujuce-utrpenie2015-03-30T07:02:29Z2015-03-30T07:02:20Z<p style="text-align: justify;">
S Ježišom Kristom vstúpilo do sveta niečo úplne nové, niečo, čo sa veľmi páči Bohu, a preto to má pre nás spásny význam. Nazýva sa to „vykupujúce utrpenie“ a je to pekne opísané v prvom Petrovom liste: <em>„Ak znášate utrpenia za to, čo je správne, je to milosť pred Bohom. Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach.“</em></p>
<p style="text-align: justify;">
Čo presne je vykupujúce utrpenie? Nie je to len utrpenie samo o sebe. Predstavte si, že ste fyzicky zneužívaní; predpokladajme, že ste ekonomicky a politicky utláčaní, a pritom trpíte. To je len prosté a jednoduché utrpenie – nie je v tom nič dobrého. Rovnako tak nie je ním utrpenie, ktorá pochádza z násilného odolávaniu zlu. To má tiež svoje miesto – ako posledná možnosť – ale ani to nie je vykupujúce utrpenie. Mohli by sme si to aj morálne ospravedlniť, ba môže to byť aj hrdinské, ale ani to nie je spásonosné.</p>
<p style="text-align: justify;">
Výkupné utrpenie je to, čo Ježiš urobil na kríži: znášať utrpenie za to, čo je správne. Je to potešujúce v Božích očiach práve preto, lebo to vykupuje svet, lebo to odstraňuje niečo, čo Boh nenávidí.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ako to funguje? Nie je to to isté ako nechať sa prevládnuť zlom. Vždy to zahŕňa jasné pomenovanie násilia, nespravodlivosti alebo neporiadku. Znamená to verejne a jednoznačne hovoriť pravdu. A následne byť ochotný trpieť dôsledky onej nespravodlivosti či násilia.</p>
<p style="text-align: justify;">
Čo to spôsobí? Umožní to páchateľovi nespravodlivosti (a celému svetu), aby videl, čo jeho násilie spôsobilo, reálne to uvidieť. A to zjavuje, že trpiteľ nespravodlivosti žije v úplne inom duchovnom priestore.</p>
<p style="text-align: justify;">
Výkupujúce utrpenie doslova zachraňuje (t. z. kupuje späť) páchateľa nespravodlivosti.</p>Martin Jurček2015-03-30T07:02:20ZPiatok po 5. pôstnej nedeli 2015 – SVÄTÍ A HRIEŠNICIMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/piatok-po-5-postnej-nedeli-2015-–-svati-a-hriesnici2015-03-27T15:48:34Z2015-03-27T15:48:31Z<p style="text-align: justify;">
Prečo si robiť prílišné starosti s tým, čo už bolo? Prečo si posadnutý svojimi minulými hriechmi? Boha viac zaujíma tvoja budúcnosť, než tvoja minulosť. Máme totiž Boha, ktorý <em>„robí všetko nové.“</em> A v tomto my nachádzame nádej.</p>
<p style="text-align: justify;">
Znie to naozaj smutne, ale veriaci ľudia sú často v pokušení uväzniť druhých v ich minulosti, pribiť ich na kríž chýb, ktoré kedy urobili, použijúc samo náboženstvo ako prostriedok na toto uväznenie. Platí to rovnako dnes, ako to platilo v čase Ježiša Krista, keď k nemu dav prihnal ženu pristihnutú pri cudzoložstve.</p>
<p style="text-align: justify;">
V tomto príbehu, v jednom z najväčších príbehov v celej Biblii, ich Ježiš odzbrojuje slovami: <em>„Kto je medzi vami bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“</em> Naša solidarita v hriechu by v nás mala prebudiť väčší vzájomný súcit. Na túto Ježišovu výzvu sa jeden po druhom začali vzďalovať, až Ježiš zostal s tou ženou sám.</p>
<p style="text-align: justify;">
Nato povedal: <em>„Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a od tejto chvíle už nehreš.“</em> Ako bohaté je to slovíčko <em>„choď“</em>! Opäť vidíme, že čo sa tu zdôrazňuje, je budúcnosť a nie minulosť, zamerať sa na to, čo je pred nami a nie byť posadnutý tým, čo je za nami.</p>
<p style="text-align: justify;">
Cítiš sa hrozne uväznený svojou minulosťou? Možno si urobil niečo hrozné, niečo strašné a hanebné, a zakaždým, keď si na to spomenieš, sa skrčíš. Alebo niekto ti tak hrozne ublížil, že sa jednoducho nemôžeš zbaviť tejto bolesti a vždy budeš rozhorčený. Možno máš pocit, že si urobili niečo tak zlé, že ti ani Boh nemôže odpustiť. Ani sa nebudeš obťažoval ísť na spoveď, pretože sa jednoducho hanbíš a si presvedčený o tom, že Boh ti neodpustí.</p>
<p style="text-align: justify;">
To, čo chcem, aby ste tu a teraz vedeli je, že existuje cesta z toho von, cesta vpred, otvorená cestička na púšti.</p>
<p style="text-align: justify;">
Mohol by si byť akokoľvek <em>mizerný</em> (v biede), no priamo pred tebou stojí <em>Milosrdentvo </em>(milosť).</p>Martin Jurček2015-03-27T15:48:31ZŠtvrtok po 5. pôstnej nedeli 2015 – ŽENA PRISTIHNUTÁ PRI CUDZOLOŽSTVEMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/stvrtok-po-5-postnej-nedeli-2015-–-zena-pristihnuta-pri-cudzolozstve2015-03-27T15:47:49Z2015-03-27T15:47:43Z<p style="text-align: justify;">
Už som spomenul francúzskeho filozofa René Girarda. Veľa jeho diel opisuje fenomén skupinovej psychológie, najmä okolo mechanizmu hľadania obetného baránka. On hovorí, že určitý typ komunity sa vytvorí práve vtedy, keď rôzni ľudia, ktorí sa inak nemajú v láske, sa stretnú v spoločnej nenávisti voči niekomu inému.</p>
<p style="text-align: justify;">
Girard hovorí, že toto konanie môžeme vidieť na všetkých úrovniach: od najosobnejších až po tie kolektívne, od rodinných po celé štáty a národy. Ako často sa v tejto skupine objaví „čierna ovca“? Či je tou „ovcou“ muž či žena, vždy zohrávajú dôležitú úlohu pre stabilitu a identitu skupiny. Na čom sa dvaja študenti môžu dohodnúť? Na tom, ako a čo zle robí tretí! Na čom sa dvaja hudobníci môžu dohodnúť? Na tom, akú hroznú kompozíciu vytvoril iný hudobník.</p>
<p style="text-align: justify;">
Táto dynamika sa v skutočnosti nachádza v jednom z najkrajších príbehov Nového zákona: príbeh ženy pristihnutej pri cudzoložstve. Text nám hovorí: <em>„Pristihli ju priamo pri cudzoložstve.“</em> Kde sa oni nachádzali, keď ju pristihli priamo pri čine?! Voyeurizmus a perverznosť týchto mužov sú šokujúce. Potom sa spojili a s hrozným zanietením celého davu predstavili tento prípad Ježišovi.</p>
<p style="text-align: justify;">
No a teraz: čo Ježiš urobil tvárou v tvár tohto násilia davu, ktorý požadoval jej odsúdenie? Najprv sa sklonil a začal písať na zem. Niekedy totiž ticho, odmietnutie spolupracovať je najlepším zahájením rozhovoru. Ale tajomné písanie môže znamenať aj niečo iné, a to spísanie hriechov každej osoby v danej skupine. Tak sa to domnievali niektorí ranokresťanskí teológovia.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ježiš potom povedal: <em>„Kto je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“</em> Núti ich, aby ich vlastnú obžalobu zamerali do svojho vnútra, tam, kde to patrí. Namiesto toho, aby premietali ich násilie na vonkajšieho obetného baránka, mali by poctivo pomenovať a skonfrontovať sa so svojou vlastnou samoľúbosťou. Tento príbeh, rovnako ako všetky príbehy v Evanjeliách, je predzvesťou veľkého príbehu, ku ktorému napredujeme. Ježiša totiž násilne popraví dav hľadajúci obetného baránka.</p>Martin Jurček2015-03-27T15:47:43ZStreda po 5. pôstnej nedeli 2015 – NAVIACMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/streda-po-5-postnej-nedeli-2015-–-naviac2015-03-25T20:29:58Z2015-03-25T20:29:13Z<p style="text-align: justify;">
V živote sú neobvyklé a vzácne okamihy kedy cítime, že za závojom našej zmyslovej skúsenosti je ešte niečo naviac. Túto dimenziu reality nikdy nevidíme priamo alebo jasným spôsobom. Zvyčajne ju viac cítime alebo intuitívne tušíme než „vidíme“ či „poznáme“. Ale keď s ňou prídeme do kontaktu, máme pocit, že je to reálnejšie, dôležitejšie, trvalejšie než čokoľvek iné v našej bežnej skúsenosti.</p>
<p style="text-align: justify;">
Filozofi sa niekedy odvolávajú na tieto „limitné“ skúsenosti alebo „vrchol“ zážitkov. Básnik William Blake sa vyjadril, že videl svet v zrnku piesku a nebo v divokom kvete a že <em>„držal nekonečno v dlani a večnosť vnímal v jednej hodine.“ </em>Majster Eckhart zasa hovoril o prielome, kedy vyšší svet na okamih strhujúco vchádza do tohto existujúceho.</p>
<p style="text-align: justify;">
Veľká biblická tradícia hovorí o okamihoch zjavenia, kedy prehovára Boh. Je celkom jednoduché pre dnešných príležitostných racionalistov a ateistov napísať, že sú to všetko nezmysly alebo dáke zbožné želania. Ale tí, ktorí tieto okamihy zažili vedia, aké sú dôležité a ako sú veľmi reálne.</p>
<p style="text-align: justify;">
Každý, kto niekedy zažil to <em>Naviac</em> – počnúc Pannou Máriou až po Bernadettu z Lurdov – vie, aké je to príjemné, radostné, úžasné. Akonáhle sme to raz zakúsili, nič už tak nebude vzrušujúce a bohaté. To je tiež dôvod prečo sa chceme držať takýchto skúseností.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ale zatiaľ toto nie je naša situácia, na krátku chvíľu musíme ešte zostať v tomto svete a v našich telách. Avšak jedného dňa, eschatologického dňa spočinieme so všetkými tými, ktorí už prešli definitívne do toho <em>Naviac</em>. Teraz ale sa ešte musíme sústrediť na naše poslanie na tomto mieste a v tejto dobe.</p>Martin Jurček2015-03-25T20:29:13ZUtorok po 5. pôstnej nedeli 2015 – Nové mechyMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/utorok-po-5-postnej-nedeli-2015-–-nove-mechy2015-03-25T11:51:38Z2015-03-25T11:51:38Z<p style="text-align: justify;">
Keď sa pozrieme naskrz stáročiami všimneme si, že znamením kresťanstva je radosť. Čo by mohlo byť lepšou správou ako sme my sami? Niekedy nás môže udivovať, že kresťanstvo je až príliš krásne na to, aby to bola pravda, pretože z hľadiska našich stiesnených a padlých myslí je táto správa jednoducho príliš veľká. To je dôvod, prečo Ježiš hovorí: <em>„Nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy.“</em></p>
<p style="text-align: justify;">
Nové víno je Dobrá zvesť, Evanjelium, vtelenie, že Boh sa stal telom. Je to víno, pretože je omamné; a je nové, pretože nikto si nepredstavoval, žeby to bolo možné. A nádoba na toto víno musí byť, pokiaľ je to možné, k tomu prispôsobená.</p>
<p style="text-align: justify;">
Aristoteles povedal, že to, čo sa prijíma, sa prijíma v závislosti na spôsobe a kapacite príjemcu. Jeho výrok sa týka práve tohto. Ak chceme, aby nás prenikla Dobrá zvesť, nemôžeme žiť v stiesnenom priestore našich hriešnych duší. Nemôžeme mať postoj „očakávania horšieho.“ Nemôžeme snívať malé sny.</p>
<p style="text-align: justify;">
Predstavte si niekoho na svadobnej hostine s hroznou náladou. Okolo neho sa tancuje, spieva, zabáva, ale on je uzavretý v stiesnenom priestore vlastnej depresie. Ak by sa ho niekto spýtal: „Aká bola svadba?“, nepochybne by odpovedal: „mizerná, nudná, otravná.“</p>
<p style="text-align: justify;">
My musíme, ako to navrhol Ježiš, „zmeniť názory, ktoré máme.“ To je základný zmysel <em>metanoie</em> (t. z. pokánia): vyjsť nad rámec postojov, ktoré máme. Čo sa stane v prípade, že sa Dobrá zvesť dostane k niekomu, kto nechce zmeniť svoje myslenie a život? „<em>Vyjde nazmar aj víno aj mechy.“</em> Samotné Evanjelium by sa v tomto prípade stratilo – vylialo na zem.</p>Martin Jurček2015-03-25T11:51:38ZPondelok po 5. pôstnej nedeli 2015 – Pastier KráľMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/pondelok-po-5-postnej-nedeli-2015-–-pastier-kral2015-03-25T11:50:59Z2015-03-25T11:50:36Z<p style="text-align: justify;">
Názov Dobrý Pastier vyjadruje osobnú povahu nášho vzťahu s Ježišom. Ježiš je niekto, kto sa na nás obracia a kto hovorí uprostred disharmónie zvukov. Jeho hlas je osobným hlasom; to nie je myšlienka, ktorá na nás apeluje; presvedčenie, vďaka ktorému nám svitlo; rozhodnutie, ktoré robíme. Je to človek. Je to sám Ježiš.</p>
<p style="text-align: justify;">
Presnejšie povedané, on počuje naše hlasy. On je ako matka, ktorá počuje výkrik svojho dieťaťa uprostred hluku zvukov, a ktorá môže nevšímať si alebo ignorovať každý iný zvuk okrem volania svojho dieťaťa v núdzi. Takže, tvrdí Evanjelium, Ježiš počuje naše hlasy, keď k nemu voláme.</p>
<p style="text-align: justify;">
Jeho hlas má zhromažďovať všetky ovce. <em>„Mám</em><em> aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a oni budú počuť môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.“</em> Existuje len jedno meno, v ktorom ľudia majú byť spasení – meno Ježiš.</p>
<p style="text-align: justify;">
Jeho hlas je hlas nášho pastiera, a nášho Kráľa.</p>Martin Jurček2015-03-25T11:50:36Z5. pôstna nedeľa 2015 – Pastierov hlasMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/5-postna-nedela-2015-–-pastierov-hlas2015-03-25T11:49:53Z2015-03-25T11:49:49Z<p style="text-align: justify;">
Dobrý pastier, ktorý je naozaj pozorný k svojim ovciam, pozná charakteristické hlasy svojich chránencov. Rovnako ako matka pozná hlasy svojich detí, tak isto pastier dokáže rozpoznať volanie svojich oviec. A je nádherné, že aj ovce poznajú pastierov hlas. Keď ho počujú, radostne zaujmú svoje miesto, lebo vedia, že pastier je dôležitý pre ich blaho.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ježiš Kristus ako Dobrý Pastier hovorí, že prišiel zozbierať národy, a národy – ako dôsledok – keď ho za počujú, spoznajú jeho hlas.</p>
<p style="text-align: justify;">
Čo vedie ľudí k tomu, aby prijali Ježiša Krista? Čo ich priťahuje, keď vezmú a začnú čítať Písmo, alebo idú prijať sviatosti?</p>
<p style="text-align: justify;">
Dá sa povedať, že to môže byť len zvyk alebo dôsledok minulosti, alebo náhoda. Ale ja si myslím, že sa tu deje niečo oveľa hlbšie. Je to vnútorná rezonancia na započutie Kristovho hlasu práve preto, lebo celý svet je pripravený ho vnútorne započuť. Ježišov hlas je hlasom toho, ktorý zbiera. A my, stratené ovce, ho bezslova rozpoznávame a reagujeme.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ježiš je preto oveľa viac než inšpirujúci morálny príklad a oveľa viac ako svätec, ktorého oddanosť a lásku môžeme obdivovať. Ježiš je niekto, kto nás osobne pozná. On je ten, kto môže odlíšiť svoj hlas od hluku okolo nás; kto pozná naše mená a naše vlastné potreby a túžby. Sme mu známi. Keď sa modlíme našim svojráznym spôsobom, on nás počúva.</p>
<p style="text-align: justify;">
A ešte niečo. My počujeme jeho hlas a uznávame, že je dôležitý pre naše blaho. Našim narodením sme totiž boli napojení na slovo Boha, a Ježiš je Božie Slovo, ktoré sa stalo telom. Inštinktívne teda vieme, že on má slová večného života. Rovnako ako riadi svoje ovce, tak isto nás riadi Slovo Božie.</p>Martin Jurček2015-03-25T11:49:49ZSobota po 4. pôstnej nedeli 2015 – Dobrý pastierMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/sobota-po-4-postnej-nedeli-2015-–-dobry-pastier2015-03-25T11:49:07Z2015-03-25T11:49:00Z<p style="text-align: justify;">
Kresťanov už dvetisíc rokov dojíma vznešené stožnenie Ježiša ako Dobrého Pastiera. Jedným z najkrajších vyobrazení Ježiša od prvých storočí je socha mladého, príjemného muža, ktorý na pleciach nesie ovcu. Je to samozrejme obraz, ktorý prišiel z agrárnej kultúry prvého storočia a starovekým Izraelitom bol veľmi známy. Pre vidieckych ľudí, ktorí boli jeho prvými nasledovníkmi, bol tento obraz prirodzený. Pastier strážil, viedol, chránil a dohliadal na ich stáda – rovnako ako Boh stráži, vedie, chráni a dohliada nad Izraelom.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ale čo presne Ježiš Dobrý Pastier robí? Dobrý pastier je inak zameraný, tak oddaný svojim ovciam, že je ochotný vzdať sa svojho života, aby oni mohli žiť. Na prvé počutie to znie dobre, ale keď dlhšie nad tým premýšľame, znie nám to cudzo. Iste, dobrý pastier by mal robiť všetko, čo môže, aby chránil a viedol svoje stádo, ale kto z nás by naozaj očakával, že on by dal za ne aj svoj život? Predpokladajme, že na stádo zaútočí svorka vlkov. Naozaj by sme očakávali, že pastier sa postaví hladnej zvery, aby ochránil ovce? Mohli by sme očakávať, že by dal svoj život za svoju ľudskú rodinu, alebo za iných ľudí, ale nie za zvieratá!</p>
<p style="text-align: justify;">
A to je presne to, čo Ježiš povedal, že urobí. Predstavte si rozdiel medzi ľuďmi a ovcami, a teraz ho umocnite na nekonečno. To vám môže dať nejakú predstavu o rozdiele medzi Bohom a ľudstvom. A predsa Boh je ochotný položiť svoj život za nás.</p>Martin Jurček2015-03-25T11:49:00ZPiatok po 4. pôstnej nedeli 2015 – ZVIERATÁ A ANJELIMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/piatok-po-4-postnej-nedeli-2015-–-zvierata-a-anjeli2015-03-20T14:59:38Z2015-03-20T14:59:17Z<p style="text-align: justify;">
Stredovekí učenci hovorievali, že človek je určitým druhom mikrokozmu, pretože nesie v sebe duchovnosť a fyzickosť. Vďaka svojmu telu je súčasťou nižších prvkov a je za jedno so zvieratami a minerálmi, ale vďaka svojej mysle siaha k Bohu a anjelom.</p>
<p style="text-align: justify;">
Inštinktívne vieme, koľko je v tom pravdy. Na jednej strane môžeme skúmať zložitosti matematiky a geometrie. Môžeme stúpať s Mozartom a Shakespearom. Môžeme navrhnúť počítače a stroje na vysokej úrovni, ktoré môžu prechádzať galaxiami. Môžeme preniknúť do hĺbky a ticha modlitby, pripodobniť sa – nakoľko je to možné – anjelom. Mnohými spôsobmi smerujeme do nášho domova medzi duchmi.</p>
<p style="text-align: justify;">
Na druhej strane, či sa nám to páči alebo nie, sme zvieratá. Potrebujeme jedlo a pitie. Môžeme byť náruživí alebo chladní. Zažívame inštinkty a emócie, ktoré prejavujú to lepšie v nás. Užívame si naplno potešenie zmyslov a vzrušenie z dotyku. Milujeme behanie, cvičenie svojich svalov. Jasáme v námahe a rútime sa do fyzických súťaží a hier.</p>
<p style="text-align: justify;">
To je naša sláva – máme spojiť to najlepšie z oboch svetov; ale to je aj naše utrpenie, zdroj väčšiny nášho smútku a konfliktov, čo znamená, že sme niečo ako metafyzická zmiešanina. Spájame dve vznešenosti, ktoré sú ale medzi sebou v rozpore. Duch je proti telu a telo je proti duchu. Niekedy duch niečo rozkazuje, no telo to odmieta počúvať; inokedy si zasa telo niečo nárokuje, ale duch tomu nemôže alebo nechce vyhovieť. Toto napätie je jednou z tvárí hriechu. Je to výsledok rozdielneho umiestnenia medzi nami a Bohom.</p>
<p style="text-align: justify;">
Javí sa, že harmónia duchovna a fyzickosti je to, po čom Boh túži a má v úmysle. Duch veliaci telu, ale aj telo preniknuté duchom. Medzi nimi je zodpovedajúca hierarchia, ale nikdy sa nesmie stať tyraniou. Požiadavky a veci tela musia byť vždy rešpektované a musia do istej miery dokonca stvárňovať život ducha. Boli sme stvorení ako stelesnení duchovia, alebo ak chcete, ako duchovné telá. A budeme spasení ako duchovno-telesné bytie.</p>Martin Jurček2015-03-20T14:59:17ZŠtvrtok po 4. pôstnej nedeli 2015 – ZEMSKÉ ŠELMYMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/stvrtok-po-4-postnej-nedeli-2015-–-zemske-selmy2015-03-20T13:43:52Z2015-03-20T13:43:41Z<p style="text-align: justify;">
Počas Pôstneho obdobia môžeme a by sme aj chceli zápasiť s tým, čo nazývame „živočíšne vášne.“ Avšak nemusí to byť tá správna cesta, pretože Božia zmluva je nielen s mužmi a ženami, ale taktiež so živočíchmi.</p>
<p style="text-align: justify;">
Viem, že nám to znie divne, ale je to preto, lebo sme dedičmi modernizmu, filozofického hnutia, ktoré radikálne oddeľuje ľudskú bytosť od ostatných živočíchov a prírody. Modernizmus, v najlepšom prípade, ich vidí ako predmety, ktoré nám majú slúžiť alebo ich máme riadiť. Ale Boh má oveľa viac integrovaný pohľad ako my. Všetky bytosti, pochádzajúce od Boha, sú ontologickí súrodenci – bratia a sestry, ktorí majú toho istého Otca. Pri hľadaní jednoty s Bohom <em>ipso facto </em>nachádzame jednotu so zvyškom stvorenia.</p>
<p style="text-align: justify;">
Táto myšlienka sa odráža v mnohých veľkých tradíciach ešte pred modernizmom. Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že rastliny a zvieratá majú dušu ako my. V skutočnosti slovo „živočích“ znamená „vec so životom [s dušou]“. Tomáš nás vidí ako súčasť veľkého reťazca alebo hierarchie bytia. Ale pre modernistické vedomie sme odpojení od tohto reťazca. Takže sme ovládli prírodu, čím sme sa jej efektívne odcudzili.</p>
<p style="text-align: justify;">
Z biblického hľadiska je toto odcudzenie následok hriechu. Hriech je upadnutie do seba, výzva strachu a pýchy, naše účinné odrezanie od vzájomnosti so všetkým ostatným. Ale hriech nás odrezal aj od nie-ľudského sveta okolo nás. Odrezal našu lásku k stvoreniu, našu zvedavosť naň, našu starostlivosť oň a náš obdiv voči nemu.</p>
<p style="text-align: justify;">
Ježiš vo svojej vlastnej osobe spojil rozdielne časti stvorenia, duchovné a materiálne, anjelov a divoké živočíchy. On ich priviedol ku jednote a znovu spojil reťazec celého bytia.</p>Martin Jurček2015-03-20T13:43:41ZStreda po 4. pôstnej nedeli 2015 – POSTAVIŤ SA ZBLÍZKAMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/streda-po-4-postnej-nedeli-2015-–-postavit-sa-zblizka2015-03-18T16:11:31Z2015-03-18T16:11:18Z<p style="text-align: justify;">
Aký je náš najväčší strach? Je to ten posledný, strach zo smrti. Finálna temná sila, ktorá rozštiepi svet, je sila smrti.</p>
<p style="text-align: justify;">
Čo plynie z nášho strachu zo smrti? Všetci duchovní majstri súhlasia s tým, že to, čo plynie zo strachu zo smrti, je hriech a rozdelenie vo všetkých jeho podobách.</p>
<p style="text-align: justify;">
Okolo seba rozdávame rany násilia a pomsty, pretože sa bojíme zomrieť. Rovnaký strach spôsobuje, že sa uzatvárame do seba, spôsobuje to zaujatosť sebou samým, až kým sa z nás nestane nepriateľ. Strach zo smrti je ako temný mrak, ktorý sa vznáša nad ľudským životom. Preto, keď prichádza Boží bojovník, ide sa postaviť úhlavnému nepriateľovi, ktorým je smrť sama. A on sa tomuto nepriateľovi postavil zblízka.</p>
<p style="text-align: justify;">
Bojovník, ktorý nebojuje zblízka, nikdy nevyhrá. Ježiš vstupuje do násilností, do nefunkčnosti a do nedostatku odpustenia, a tam prináša Božiu lásku. A celú cestu musí prejsť v moci smrti on sám, aby sa s ňou porátal od jej počiatku. To je, mimochodom, jazyk, ktorý používajú cirkevní otcovia. Kríž je Ježišovou cestou do samého brlohu smrti. Ide sa tam napriamo stretnúť s tým, čo nás desí najviac. A čo Ježiš robí? On s tým bojuje. Vyzval to. A nakoniec to premohol.</p>
<p style="text-align: justify;">
Spomeňte si, čo Ježiš sám povedal: <em>„Nikto nemôže vykradnúť dom silného muža, ak nie je od neho silnejší a nezviaže ho.“</em> Silným mužom je smrť sama. Nikto nepremôže smrť, kým nebude silnejší a nezviaže ju. Ježiš je skutočná a najplnšia Božia sila, ktorá teraz zväzuje silného muža smrti.</p>Martin Jurček2015-03-18T16:11:18ZUtorok po 4. pôstnej nedeli 2015 – KRISTUS NÁS OSLOBODÍMartin Jurčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/farnost-zahorska-bystrica/post-2015/-/blogs/utorok-po-4-postnej-nedeli-2015-–-kristus-nas-oslobodi2015-03-18T11:54:36Z2015-03-18T11:54:22Z<p style="text-align: justify;">
Príbeh Lazára má pre nás bohatý význam, zvlášť v pôstnom období. Ježiš sa pri jeho hrobe <em>„zachvel v duchu.“</em> Ježišovo rozrušenie je výsledkom jeho stotožnenia sa s hriešnym ľudstvom. A on prechádza celou cestou tohto stotožnenia sa; zišiel až na dno a nechal sa tým naozaj ovplyvniť. Ježiš nás nemiluje abstraktne, alebo z diaľky. Stotožnil sa s nami.</p>
<p style="text-align: justify;">
Presnejšie povedané, tento zachvenie sa Ježiša signalizuje bolesť, ktorú Boh cíti pri našom uväznení. Ak nás jeho sláva naplno oživuje, potom jeho utrpenie je zviazané s našim hriechom. Aké zachraňujúce môže byť započúvať sa do tohto Pánovho zastonania, keď cítime nedostatok života! </p>
<p style="text-align: justify;">
V rovnakom duchu Ježiš aj plače pre svojho priateľa. Tam musí byť niečo srdcervúce, lebo je to jediné miesto v Písme, kde sa opisuje, že Ježiš plače. Bez ohľadu na to, akú formu má naša smrť - fyzickú, psychickú, duchovnú - je to niečo, čo hlboko znepokojuje Boha.</p>
<p style="text-align: justify;">
Jeden detail je veľmi dojemný. Ježiš sa pýta: <em>„Kde ste ho položili?“</em> Hriech nás odcudzuje nášmu Bohu, robí z nás cudzincov voči Bohu. Rovnako ako v knihe Genesis Boh hľadal Adama a Evu, ktorí sa pred ním ukryli, tak aj tu vtelený Boh nevie, kde je jeho priateľ Lazár.</p>
<p style="text-align: justify;">
Potom Pán prichádza k hrobu. Počuli sme, že to bola jaskyňa, ktorú zakrýval kameň. Ak niečo skončilo, pochováš to, ukryješ to. Keď sa cítime duchovne mŕtvi, uzamkneme sa sami v temnote našej vlastnej úzkosti, sebectva a strachu. Ale je tu sila, božia moc poslaná do tohto sveta, ktorej úlohou je práve prelomiť všetky tieto kamene. <em>„Lazár, poď von!“</em> Existujú v celom Novom zákone krajšie a strhujúcejšie slová ako tieto? Nech ležíme v akomkoľvek hrobe, Ježiš nás volá von.</p>
<p style="text-align: justify;">
<em>„A mŕtvy muž vyšiel, mal zviazané ruky a nohy pohrebnými látkami, a jeho tvár bola zabalená šatkou.“</em> Lazár vychádza so všetkými príznakmi smrti, ktoré na ňom stále lipnú. Ježiš teda hovorí: <em>„Odviažte ho a nechajte ho odísť.“</em> Tu to vidíme: akékoľvek obmedzenia, omotania, kontrolovania, príkazy, ktoré by nás mohli ovládať – to sú nepriatelia Boha.</p>Martin Jurček2015-03-18T11:54:22Z