Pozvánka: Archijerejská svätá liturgia a jordánske svätenie vody na RTVS 2
Pastiersky list na začiatok Nového roka 2021
Plné znenie pastierského listu je v prílohe.
Prílohy Pridané: 01.01.2021 Zdroj: www.grkatpo.sk |
Od 1. januára do 24. januára 2021 budú pozastavené verejné bohoslužby

Pridané: 01.01.2021
Nové opatrenia zatvárajú chrámy na celom Slovensku
Filipovka
Východná Cirkev pred sviatkom Narodenia Pána prežíva pôstne obdobie, ktoré je známe aj pod názvom Filipovka (Pilipyvka). Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstneho obdobia je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenie.
V byzantskej cirkvi bol tento pôst definitívne zavedený niekedy medzi 6. a 8. storočím, hoci o ňom máme zmienky už aj v 4. storočí. Názov „Filipovka" získal preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa (14. novembra). Začína sa 15. novembra a trvá do 24. decembra, teda štyridsať dní. Je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade (Filipovka čiže Pôst pred Narodením Pána, Veľký pôst čiže Svätá Štyrydsiatnica, Apoštolský alebo Petro-pavlovský pôst a Pôst pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky čiže Spasivka).
Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok. Na rozdiel od Veľkého, pôstu Filipovka nemá vlastné liturgické predpisy.
zdroj:https://grkatba.sk/
Od pondelka budú platiť nové pravidlá, týkajú sa aj verejných bohoslužieb
tvoj Syn nás uistil, že ak ťa budeme o niečo spoločne prosiť v jeho mene, splníš našu žiadosť.
Obraciame sa na teba v našej núdzi a utrpení,
spôsobenými pandémiou
a prosíme ťa o záchranu tela i duše chorých,
o múdrosť, silu a lásku pre všetkých, čo sa o nich starajú,
o nádej a dôveru pre tých, čo sa cítia ohrození,
o rozvážne, starostlivé a spravodlivé riešenia pre tých, čo majú
politickú zodpovednosť v rozličnom stupni.
nielen na tele, lež aj duchovne a morálne.
V srdciach mnohých vyhasla láska k tebe i k blížnemu,
stali sme sa sebeckými, bezohľadnými, dali sme sa zotročiť
mamonou a nemravnosťou.
Vlej do našich otupených a zaslepených sŕdc jas pravdy a lásky tvojho Ducha; daj nám poznať v čom sa nám treba zmeniť a posilňuj nás, aby sme sa k tomu aj úprimne a vytrvalo odhodlali.
Predkladáme ti tieto naše prosby aj na príhovor Sedembolestnej Matky tvojho Syna, ktorú si nám dal za patrónku.
S jej pomocou sa chceme stávať jedni pre druhých bratmi a sestrami a tvojimi synmi a dcérami.
Dôverujeme aj v príhovor našich vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, ako aj ich pokračovateľa z nášho ľudu, svätého Gorazda.
Nech nám vyprosujú uvedomenie si veľkého daru viery a krstu a ochotu snažiť sa žiť kresťansky v našej dobe.
O to všetko ťa prosíme skrze tvojho Syna, ktorý sa za nás obetoval, vstal z mŕtvych a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.
Filipovka
Východná Cirkev pred sviatkom Narodenia Pána prežíva pôstne obdobie, ktoré je známe aj pod názvom Filipovka (Pilipyvka). Cieľom tohto štyridsaťdňového pôstneho obdobia je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenie.
V byzantskej cirkvi bol tento pôst definitívne zavedený niekedy medzi 6. a 8. storočím, hoci o ňom máme zmienky už aj v 4. storočí. Názov „Filipovka" získal preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa (14. novembra). Začína sa 15. novembra a trvá do 24. decembra, teda štyridsať dní. Je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade (Filipovka čiže Pôst pred Narodením Pána, Veľký pôst čiže Svätá Štyrydsiatnica, Apoštolský alebo Petro-pavlovský pôst a Pôst pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky čiže Spasivka).
Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže iba povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov v piatok. Na rozdiel od Veľkého, pôstu Filipovka nemá vlastné liturgické predpisy.
zdroj:https://grkatba.sk/
Dušičkové odpustky budú mať rozšírenú možnosť kvôli pandémii

Vážení veriaci, prikladáme odkaz na usmernenia a rozšírené informácie k zákazu verejných bohoslužieb uverejnených na webovej stránke Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove http://www.grkatpo.sk/?spravy&id=3276
Posviacka Kolivy
V piatok prvého týždňa Veľkého pôstu (t.j. 28.2.2020) po liturgii VPD posvätil o. Martin kolivu. (foto v galérii).
Čo je KOLIVA (kollyva, kollyba, colivă)?
Je to sladkosť, ktorá ako keby predznačovala chuť večného života. Cirkev preto požehnáva kolivu na začiatku pôstu (v prvý piatok Veľkého pôstu na liturgii Vopred posvätených darov po zaambonnej modlitbe a po odspievaní tzv. Molebného kanonu sv. Teodóra), aby poukázala na cieľ a význam celopôstného odriekania (na začiatok niečo sladké, potom odriekanie a na konci nasleduje veľká odmena).
Podľa tradície na pamiatku Teodóra Tyrona, veľkomučeníka (v prvú sobotu Veľkého pôstu), cirkev požehnáva kolivu.
„Asi 50 rokov po jeho smrti sa rozhodol cisár Julián Apostata zneuctiť kresťanský pôst.
Vedel, že počas prvého týždňa Veľkého pôstu sa kresťania zvlášť postia. Preto si k sebe zavolal predstaveného Carihradu a nariadil mu, aby celý týždeň všetky potraviny na tržniciach mesta boli pokropené krvou zvierat z pohanských obiet. Vtedy sa Teodor Tyron zjavil carihradskému patriarchovi Eudoxiovi a nariadil mu, aby zvolal všetkých kresťanov a zakázal im kupovať potraviny na tržniciach. Keď sa ho patriarcha spýtal, čo majú jesť, svätý mu odpovedal, aby jedli kolivu – varenú pšenicu s medom. Tak zachránil sv. Teodor kresťanov pred poškvrnením. Keď Julián videl, že je jeho nariadenie neúčinné, dal ho odvolať. Povolil predávať nepoškvrnené potraviny" (Mgr. A. Čížek, Synaxár – životy svätých, Spolok biskupa P. P. Gojdiča, Prešov, 1998, s. 182-183).
A tak na pamiatku sv. Teodora Tyrona vykonávame posviacku tejto sväteniny. Nech nám slúži na posilnenie počas Veľkého pôstu.