godzonegodzoneSvedectvo JayJanko Hudáčekhttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/svedectvo-jay2019-02-28T11:23:59Z2012-09-20T08:53:39Z<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/image/image_gallery?uuid=a8ff88ce-4b93-411c-9546-b97e63f184bc&groupId=1196370&t=1348140076590" style="width: 224px; height: 167px; " /></p>
<p>
Keď som bol menší, bol som si skoro istý, že Boh existuje, že stvoril svet a že by bolo super, keby ma po smrti poslal do neba. Doma som to počúval odmalička, tak bolo jasné, že to na mne zanechá stopu. A tak, ako pre mňa bolo bežné si večer umyť zuby a cez deň snažiť sa písať písomky na jednotku, tak pre mňa bolo bežné ísť v nedeľu do kostola a pred spaním sa s rodičmi pomodliť.</p>
<p>
Neskôr som prišiel na to, že je super mať množstvo kamarátov a tak som sa snažil ich mať veľa. Náboženské záležitosti som bral ako súčasť života a tak som naraz hral na gitare v zbore, robil detský tábor a bol tak trochu prikostolník. Okrem toho som mal kopec iných kamošov, ktorí prišli na rad v piatok večer. Fľaše, hudba, húlenie, baby, dlhé noci a ťažké rána: a ja som sa tešil, aký mám skvelý, vyvážený život. Snažil som sa to veľmi nehrotiť do extrémov, aby som si nenazbieral príliš veľa čiernych bodov a aby to nebo bolo stále v hre. Takže: čo si nepamätám, to sa nestalo a čo nevedia naši, to sa už vôbec nestalo.</p>
<p>
V prváku na výške som si stále išiel svojím "aj-aj" štýlom a cez leto ma jeden kamoš zavolal hrať na jednu akciu. Šiel som tam a hoci som, ako správny prikostolník, o Pánu Bohu všetko vedel, všetko videl a všetko počul, niečo ma tam dostalo. Bolo tam niečo, niečo vo vzduchu, niečo čo som nikdy predtým nezažil. Tí ľudia mali niečo, čo som ešte nevidel, ale čo som strašne chcel. Keď toto čítaš, možno ti už dochádza, o čo šlo. Bol to Boh. Nefalšovaný, 100 percentne živý a neskutočne lákavý.</p>
<p>
O nejaký čas na to som na Campfeste (jednom festivale) spravil v sobotu večer rozhodnutie, na ktoré sa nič v mojom živote nechytá. Povedal som tomuto Bohu, že ma mrzí to, čo som žil dovtedy, a že chcem Jeho a nič iné. A on povedal OK :)</p>
<p>
Odvtedy prešlo skoro desať rokov a ja som každý deň viac ohúrený. Čím ďalej, tým viac. Leto, keď som mal 17, ktoré je vraj najlepšie na svete, bolo fajn, ale oproti tomuto novému životu je to ako vyblednutá fotka, na ktorej nič poriadne nevidno a má v strede dieru. Som Ježišovi strašne vďačný, že ma našiel a že na všetky veci, ktorými prechádzam, nie som sám. Stále poriadne nechápem veci, ktoré sa okolo mňa dejú, ale chápem jedno: toto je to, čo chcem.</p>
<p>
Jay Hudáček</p>
<p>
(tím Godzone) </p>Janko Hudáček2012-09-20T08:53:39ZKráčaj verneProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/kracaj-verne2015-02-18T08:19:31Z2015-02-18T07:57:54Z<p>
Keď vstupujem na územia, kam ma volá Boh, môžem mať istotu, že on už išiel predo mnou a pripravil mi miesto. Dnes vám chcem priniesť svedectvo. Jednoduché svedectvo toho, že Boh hovorí, koná, stará sa a vedie. Sprevádza svoje deti. Aj keď to tak možno občas nevyzerá.</p>
<p>
V minulom roku boli pre mňa veľmi dôležité slová, ktoré mi raz Pán Boh vložil do srdca. Iba som si tak kreslila obrázok. Človiečika, ktorý je na púšti pod nejakými horami a uvidel potok. Pri potoku rastú kvety. Ten potok tečie ďalej a rozširuje sa vo veľkú rieku. Vtedy sa mi začali v hlave vynárať slová. „Nemotaj sa po púšti, ale poď po toku potoka. Kráčaj popri vode a dôjdeš na miesta, ktoré som pre teba pripravil. A teraz vidíš rieku, ale aj rieka je len prisľúbením. Kráčaj motivovaná vierou a nie tým, čo vidíš. Ani tá rieka nie je ešte to, čo mám pre teba. Mám pre teba oveľa viac. Nezdrž sa tam príliš, neuspokoj sa.“</p>
<p>
Tieto slová prišli pre mňa v čase, keď som sa rozhodovala, čo ďalej s mojim životom a stála som pred malými aj veľkými rozhodnutiami. Nepovedal mi choď tam a tam. Povedal mi, aby som verne kráčala. Aby ma nezdržovali kvetiny, ktoré rastú okolo potoka a možno sú krásne, pretože On ma túži zaviesť na miesta oveľa väčšej krásy. Bez toho, aby ma zadržovala moja minulosť a bez toho, aby som bezhlavo bežala za víziou budúcnosti. V každodennosti verne kráčať a pozerať sa, ako sa potok postupne mení na rieku. Počúvať jemný hlas Ducha a žiť pre čas, v ktorom sa nachádzam. Tak som kráčala, plnila som si svoje povinnosti a vedela som, že niečo sa zmení. Veci vyzerali, že vôbec nevychádzajú podľa mojich túžob, ale keď prišiel čas a bolo treba veci urýchliť, poslal mi do cesty ľudí aj prostriedky pre to, aby som sa na svojej ceste pohla zas ďalej. Urobila som rozhodnutie a ako plynie čas, vidím jeho dobré ovocie.</p>
<p>
Momentálne viem, že som na tom najlepšom možnom mieste, na akom v tomto čase môžem byť. Viem, že on už išiel predo mnou a pripravil mi miesto a ja teraz len vstupujem do ďalších a ďalších dverí. Som šťastná, že mi neukázal všetko dopredu, že som nemala presný plán čo a ako bude a teraz by som si v ňom len škrtala. Vynárajú sa veci, ktoré som už dávno snívala a zrazu zapadajú na svoje miesta. A stále sú veci, v ktorých sa Otca pýtam: „Kedy to už urobíš? Ako to dopadne? Ako to bude?“ Najsmiešnejšie je, že v takých chvíľach mi mysľou začne chodiť jediná veta. „Zameraj svoj pohľad na mňa.“ A to je všetko. Zameriavať svoju pozornosť na to jediné, na čom záleží. Na Jeho tvár. Na vyhľadávanie Jeho prítomnosti. Lebo tam sú všetky odpovede. Upriamiť pohľad na nebo a uvedomovať si, že na tejto zemi sme správcami. Pozerať sa na Otca a robiť to, čo sa mu páči. Hľadať najskôr Jeho kráľovstvo. Kráľovstvo plné lásky. Najskôr milovať a potom príde všetko ostatné.</p>
<p>
Verím, že rok, ktorý sa začal je rokom, keď naše sny neostanú snami. V mojom živote to Pán Boh začal deklarovať tým, že má pre mňa splnenie jedného cestovateľského sna. Takto, hneď z úvodu. A verím, že to tak bude aj vo vašich životoch! Že budete vidieť, ako Boh plní vaše sny a dáva zmysel všetkému, čo ste doteraz žili. Že kúsky mozaiky začnú do seba zapadať a uvidíte celý obraz. Ak sme doteraz verne kráčali a nič sme nevideli, verím, že začneme pred sebou vidieť zasľúbenú zem. Čokoľvek príde, nemusíme sa pýtať, či ideme správne alebo nesprávne, pokiaľ sú oči nášho srdca zamerané na Jeho tvár. Vtedy si môžeme dovoliť na plno žiť pre prítomnosť bez strachu o budúcnosť.</p>
<p>
A ešte jedna vec mi napadla. Múdrosť jedného muža. Keď snívate nejaký sen urobte sto percent preto, aby sa stal realitou. A to chce disciplínu. Šetriť si peniaze, aj keď ešte nevieš, či a ako pôjdeš tam, kam túžiš ísť. Trénovať na hudobnom nástroji, aby sa ti splnil sen raz sa živiť hudbou. Usilovne študovať, aby si raz mohol zachraňovať ľudské životy. Neustávať v tréningu, aby si raz uvidel veniec víťazstva. Každé ráno vstávať do práca, aby si raz videl, ako tam prichádza Božie kráľovstvo. Neúnavne a verne vyhľadávať Božiu prítomnosť, aby si raz uvidel z tváre do Tváre. Prajem vám nádherný rok plný Jeho lásky. Rok, keď sa nebudeme musieť obzerať ani vpravo, ani vľavo a strachovať sa, pretože Jeho prítomnosť nás bude zahaľovať a mi budeme kráčať priamo za Ním.</p>Projekt Godzone2015-02-18T07:57:54ZNezastaviteľníProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/nezastavitelni2014-11-13T11:56:32Z2014-11-13T09:34:54Z<p>
Žijú medzi nami. Často ich stretávame a vidíme, že sú iní! Iní ako dav, iní ako doba, majú iné hodnoty, vidia veľký obraz, na ich tvárach je úsmev a v ich srdci radosť. Miesta, na ktoré prídu, sa snažia napĺňať pokojom a ich hodnotový rebríček nie je postavený na trendoch dnešnej doby, ale na spravodlivosti, úcte a pokore. Nenechávajú sa znechutiť, odmietajú sa strachovať a nič z tohto sveta nedokáže zastaviť lásku, ktorou milujú. O kom hovorím?</p>
<p>
Zdá sa mi, že na Slovensku rastie generácia, ktorá vo svojom živote hľadá Božie kráľovstvo ako prvé a jeho hodnoty prináša do života uprostred dennodenných situácií. Žije svoje kresťanstvo aj mimo cirkevných budov a organizácií a to úplne autenticky.</p>
<p>
Je to generácia hrdinov, ktorí spoznali nezastaviteľnú lásku Boha a vďaka tejto láske sa pozerajú na veci okolo seba novým pohľadom. Generácia, ktorej ide o Božie kráľovstvo alebo, ak chcete – generácia KIOBK.</p>
<p>
Verím, že u nich ešte stále nájdeme viac otvorenú náruč ako otvorený počítač. Ľudia, ktorí milujú svoje mestá, svojich susedov a známych a svoj život! Myslím si, že táto generácia je nádejou pre Slovensko.</p>
<p>
Ľudia v tomto svete potrebujú vidieť okolo seba usmiatych ľudí plných nádeje, radosti a pokoja, ktorí budú nezastaviteľní v láske rovnako ako je Boh nezastaviteľný v láske k nám.</p>
<p>
</p>
<p>
Myslím si, že na Slovensku potrebujeme, aby prišla kultúra, v ktorej prestaneme na Boha stále volať, aby nás z niečoho vyslobodil a aby niečo urobil, ale začneme sa pozerať do očí hore, ktorá je oproti nám. Je čas, aby generácia KIOBK bola generáciou, ktorá sa začne pozerať do očí hore, od ktorej iní ľudia utekajú preč, pretože nechcú mať nič spoločné s takouto ťarchou…</p>
<p>
</p>
<p>
Táto krajina potrebuje ľudí, ktorí nebudú utekať zo situácií, skupín, vzťahov či zodpovedností, ale povedia svojim búrkam a zápasom: „Neviem, či to zvládnem, ale viem, že Boh to môže urobiť, poďme do toho SPOLU! Ja som bol stvorený pre tento čas, aby som bojoval za to, čo je správne a aby som zvíťazil!”</p>
<p>
</p>
<p>
Naučil som sa to za posledný čas a modlím sa, ak niekto z vás ešte prechádza cez nejaké obdobie, ktoré je ťažké – modlím sa, aby ti Duch Svätý pripomenul, že Ježiš Kristus je s tebou, Duch Svätý ťa zmocňuje a ty si bol stvorený pre túto situáciu a pre to, aby si vyhral tento boj!</p>
<p>
</p>
<p>
Godzone projekt ponúka aj tento rok možnosť zažiť túto nezastaviteľnú lásku a stretnúť sa s generáciou KIBOK v halách po celom Slovensku. V novembri od 17.11.2014 do 22.11.2014 sa uskutoční už šiesty ročník Godzone tour v Poprade, Košiciach, Považskej Bystrici, Bratislave, Banskej Bystrici. Záverom turné bude modlitebné Zvolanie v Ružomberku. Minuloročné turné pritiahlo dokopy vyše 13 000 ľudí, tento rok pozývame aj vás.</p>
<p>
</p>
<p>
tour.godzone.sk</p>
<p>
www.zvolanie.sk</p>
<p>
</p>
<p>
</p>Projekt Godzone2014-11-13T09:34:54ZNezastaviteľný/íProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/nezastavitelny-i2014-11-07T09:26:22Z2014-11-04T13:41:00Z<p>
Prvým plánom bolo napísať tento blog v lietadle, cestou z Ameriky. Do mobilu. Ako správna blogerka. V hlave som však mala toľko myšlienok, toľko som toho chcela dať von, že to jedným blogom nešlo.</p>
<p>
V tom čase som všetko písala len do svojho hipsterského zápisníčka. A písala. Všetko, čo mi Pán Boh hovoril, všetko čo ma učil a čo som sa učila ja. A zápisník sa veľmi rýchlo plnil. A zaplnil. A napriek množstvu vecí, ktoré som si zapísala a ktoré mrazili ma až v špiku kostí; napriek tomu, že Duch Svätý bol bližšie ako kedykoľvek predtým, som nebola schopná, nedokázala som napísať nijaký blog. S ničím som nedokázala vyjsť von. Akoby som odrazu nemala slová. </p>
<p>
Vedela som, že je to veľmi špeciálne obdobie. Pre mňa. A pre moje srdce. Pán Boh ma volal blízko k Sebe. Akoby hovoril: „Teraz ti budem hovoriť. Ty nemusíš nič. Chvíľu len počúvaj. A potom uvidíme. Teraz si tu ty a Ja.“ (A keď toto píšem, mám v očiach slzy a v bruchu zvláštne motýlenie, pretože si asi len začínam uvedomovať, aký vzácny čas to bol. Je. ) A tak som len sledovala, ako mi uteká jeden deadline za druhým, ako už pár mesiacov nič nevyšlo vonku a nedokázala som s tým nič spraviť. A len som bola s Ním.</p>
<p>
A občas som sa v mysli vrátila ku všetkému, čo sa dialo cez leto. Občas som sa vrátila k nášmu americkému dobrodružstvu a k tomu, ako nás Pán Boh doslova zdvihol zo zeme, z prachu a urobil z nás dámy. Na dva mesiace. Aby nám ukázal, kým pre Neho sme. A kým sme pre svet. Aby nám ukázal, že bez ohľadu na okolnosti, On je väčší. Vždy a stále. Väčší. Oveľa väčší. Aby nám ukázal, že keď máme pocit, že už zlyhali aj všetky záložné plány, On je ten, ktorý príde s riešením, ktoré vovedie do víťazstva. Aby nám tam, 17 000 kilometrov od domova, ukázal, čo túži spraviť s našou krajinou a dokonale nám tým vyrazil dych. Pretože keď vám ukáže niečo také, keď vám ukáže ako chce zatriasť krajinou, prebudiť čo spí, oživiť suché kosti a pozdvihnúť národ, ktorý miluje, vtedy viete, že hľadíte na niečo majestátne veľké, na niečo čo vás presahuje, obrovský kolos, ktorým dokáže pohnúť len On. A vtedy si uvedomíte, že dôvod pre ktorý to všetko robí, pre ktorý robí všetky tie nemožné veci, je až smiešne jednoduchý. TY. JA. A Láska.</p>
<p>
<a href="http://tour.godzone.sk"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/970x100.gif/19f9cf87-fae0-4cc6-9c63-a5939f25df2e?t=1415108894478" style="width: 867px; height: 89px;" /></a></p>
<p>
Láska, ktorú nič nedokáže zastaviť. Taká veľká a intenzívna, že priviedla Boha na zem. Do blata a hriechu. A strachu. A bolesti. Taká vášnivá, že ho viedla na kopec s krížom na chrbte. <b>Boha, ktorý je najväčší zo všetkých</b>! Majestátneho! Tvorcu všetkého. Pre teba. A pre mňa. Taká hlboká a verná, že boli pre ňu prebodnuté ruky i nohy. Pre ňu sa Ten, ktorý nikdy nepoznal hriech, ZA NÁS urobil hriechom. (2Kor 5, 21). Kvôli nej sa ten, ktorý bol bohatý stal chudobným. (2Kor 8, 9). Pre lásku sa sám stal kliatbou (Gal 3, 13-14). Namiesto nás. Pre nás. Ona bola hodná toho, aby pre ňu vydýchol sám BOH! Počiatok všetkého. Alfa i Omega.Len kvôli tebe.</p>
<p>
Aká sila vedie Boha do takého extrému? A s pohľadom upretým na svoj cieľ ho viedla za hranice pochopiteľného. Za hranice všetkého. Láska. Neporaziteľná. Neotrasiteľná. Nezastaviteľná.A taká silná, taká mocná, že v jedinej chvíli odsunula skalu pri hrobe, z ktorého vystúpil Kráľ. Tá Láska, ktorú volajú prvou. Pre ktorú sa On sám stal Nezastaviteľným. Láska, ktorá mala jasný zámer. A ním si ty.</p>
<p>
Stal sa hriechom, aby sme sa v Ňom stali Božou spravodlivosťou. (2 Kor 5, 21). Stal sa chudobným, aby sme sa my Jeho chudobou obohatili (2 Kor 8, 9). A pre nás sa stal kliatbou, aby sme v ŇOM získali požehnanie a aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha (Gal 3, 13-14).</p>
<p>
Toto je môj Boh. Toto je môj Kráľ. Slúžiaci. A Majestátny. Boh, ktorý pod vlajkou lLásky búra múry, vyrovnáva vrchy a dvíha doliny. Ktorý Sám Seba neváhal vydať na smrť. Len kvôli tebe. Kvôli mne.</p>
<p>
Láskou sa stal Nezastaviteľným.</p>
<p>
Občassa vrátim k mysli ku všetkému, čo robil. Čo robí. A niekedy si čítam svoj hipsterský zápisníček. A vtedy, keď vidím, čo kvôli nám robil, kam nás viedol a čo ukazoval, vtedy ma naplní bázeň. Taká veľká bázeň, že sa chcem len schúliť, pretože si naraz uvedomím, KTO je môj Boh. Odrazu, keď tie čítam veci, keď spomínam na chvíle, ktoré by nám azda nik neuveril, uvedomím si, aký VEĽKÝ a DOBRÝ je môj Boh. A vtedy som šťastná, že som v jeho prítomnosti taká maličká. Pretože On môže Veľký. A ak je Boh TAKÝTO veľký, ak je ON ten, v prítomnosti ktorého môžem byť celkom maličká, potom viem, že som na tom najbezpečnejšom mieste v celom vesmíre.</p>
<p>
A vtedy viem, že tam, s Ním, v Ňom a skrze Neho sme nezastaviteľní.</p>Projekt Godzone2014-11-04T13:41:00ZNádej má menoProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/nadej-ma-meno2014-07-29T16:45:28Z2014-07-29T16:41:39Z<p>
Spoznali sme nádej, ktorá nám dáva nový život. Ktorá nám dáva život v plnosti. Spoznali sme nádej, ktorá radikálne prevalcovala naše životy a ukázala nám, že naša minulosť viac nad nami nemá moc. Spoznali sme nádej, ktorá nám dáva túžbu vidieť stále viac. Spoznali sme nádej, ktorá nám dáva silu modliť sa za svojich blízkych, aj keď to niekedy vyzerá tak, že sa nič nemení. Spoznali sme nádej, ktorá sťahuje nebo na zem. Je čas o tejto nádeji hovoriť.</p>
<p>
<br />
Je čas vyjsť do ulíc a hovoriť o nádeji, ktorá má meno. Ukázať ľuďom v našich mestách, že tu je nádej, ktorá môže všetko zmeniť. Ja a ty sme deťmi Kráľa a práve preto máme to vzácne privilégium ale aj veľké poslanie šíriť nádej, ktorú sme spoznali. Máme výsadu hovoriť o nádeji, ktorá má meno a ty sám to meno veľmi dobre poznáš. To meno je Ježiš. A práve ty môžeš byť človekom, vďaka ktorému mnohí spoznajú nádej vo svojich zjavne beznádejných situáciách</p>
<p>
<br />
Zažila som čas, keď môj život zahaľoval smútok , hoci som veľmi túžila žiť v radosti. Mala som sa mizerne a ešte k tomu to bolo pre mňa dosť ťažké aj v škole. Potrebovala som zdvihnúť hlavu, pretože som už nevládala. A práve vtedy som sa rozhodla pre nádej. Rozhodla som sa úmyselne si v Biblii vyhľadávať Božie prisľúbenia a vyhlasovať ich nad svojim životom, pretože viem, že môj Boh je verný svojim prisľúbeniam. Lenže ľudia okolo teba možno vôbec netušia, že sa môžu obrátiť na Božie slovo, ktoré je živé a platné. Možno ani len netušia, kde majú hľadať nádej vo chvíľach, keď sa cítia ako opustená loďka uprostred rozbúreného mora. A ty si svetlo, ktorého žiaru nie je možné ukryť. Si ako maják, ktorý pomôže tejto loďke dostať sa bezpečne do prístavu. Poznáš nádej a môžeš ju poslať ďalej.</p>
<p>
<br />
Pán Boh nám z mnohých strán ukazoval, že toto je to, po čom túži Jeho srdce v tomto čase. Ukazoval nám, že treba nadviazať na všetky veľké evanjelizácie, ktoré tu už boli a opäť spojiť sily a vyjsť do ulíc Slovenska. Rozhodli sme sa pre národnú evanjelizáciu, ktorá sa uskutoční v Košiciach a v Banskej Bystrici. Ponesie názov „Nádej má meno“, pretože veríme, že naša krajina potrebuje spoznať Boha ako nádej do všetkých situácií. Vidíme, ako ľudia žijú bez nádeje na zmenu a a často na veci iba bezmocne šomrú. Nevidia východisko a netušia, že existuje nádej. Preto túžime ísť a hovoriť o nádeji, ktorá zmenila našu realitu a naplnila naše životy radosťou a odhodlaním. O nádeji, ktorá berie to, čo je mŕtve a prebúdza to k životu. O nádeji, ktorá nás učí radovať sa skôr, než uvidíme, čo nás očakáva za najbližšou zákrutou. Pretože vieme, že náš Boh je dobrý Otec, ktorý má pre nás pripravené tie najlepšie dary a isto nás nezanechá ani neopustí. Verím, že aj ty cítiš to chvenie pri pomyslení na to, že ulice Slovenska zaplaví správa o nádeji, ktorá má meno Ježiš. A preto je tu pozvanie aj pre teba. Hovor o tejto evanjelizácii, zdieľaj informácie na facebooku a hľadajfacebookovú udalosť „Nádej má meno“, kde nájdeš link na prihlásenie sa do evanjelizačných tímov. Ak sa nestaneš súčasťou tímu, mám pre teba ďalšie pozvanie. Zavolaj svojich kamarátov. Vezmi ich so sebou do mesta buď 15.augusta v Košiciach alebo 5.septembra v Banskej Bystrici a staň sa ich majákom, ktorý ich privedie k pevnine, na ktorej budú môcť bezpečne zakotviť. Nezabudni, že ty sám si veľmi dôležitý, pretože poznáš nádej a môžeš ju poslať ďalej. Boh je veľmi dobrý!</p>
<p style="text-align: center;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/ivka.png/fac9cc90-3851-4351-9a04-13601b65f45a?t=1406652103862" style="width: 341px; height: 143px;" /></p>Projekt Godzone2014-07-29T16:41:39ZMocný kvôli láskeProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/mocny-kvoli-laske2014-07-14T12:32:54Z2014-07-14T12:32:54Z<p>
Nuž, už je to pekných pár týždňov, čo som sa vám takto ozvala naposledy. Áno, uznávam si chybu. Ale, asi to bolo obdobie, kedy som čakala, kým mi Boh ukáže niečo o čom fakt stojí za to písať. Niečo, čo by narušilo celú moju koncepciu chápania vecí, niečo čo by zmenilo môj pohľad (alebo mi aspoň prinieslo nový uhol pohľadu), niečo, čo by zatriaslo štruktúrami v mojej hlave. Som taká. Potrebujem extrémy. Vlažnosť na mňa dojem nespraví. A teraz som chcela niečo vážne veľké. A zároveň som vedela, že si to nevyrobím. A tak som len čakala. A čakala. Týždne.</p>
<p>
Až kým som nedávno nešla na jeden výjazd do dediny, o ktorej som nikdy predtým nepočula, a neudiali sa veci, ktoré vo mne spôsobili absolútnu revolúciu. Doslova. A kamaráti, v takej chvíli viete! Viete, že toto je to, na čo ste čakali.</p>
<p>
Boli to decká, birmoši, hladní, aj keď to niekedy dosť dobre skrývali. Odrazu za mnou prišla dievčina (bola by z nej cool baskeťáčka. Má na to výšku.), odtiahla ma dozadu a hovorila ako od minulého výjazdu, kedy sme u nich boli, odišla z partii, v ktorých bola a že chce žiť s Ježišom. Aj keď zatiaľ nemá spoločenstvo. Lebo vie, že toto jej za to stojí viac. (A vidíte ako jej kamka na opačnej strane miestnosti potajomky počúva, a so slzami v očiach nenápadko prikyvuje.) A vy zistíte, že máte hrču v hrdle, lebo toto je odvaha. A že vás to trochu premáha. A že toto je zázrak.</p>
<p>
A potom im hovoríte o zázrakoch a uzdraveniach, a o tom, aký je Dobrý Pán Boh dobrý a ako mu to v tomto fakt ide, a vidíte ako to hltajú, s otvorenými ústami a vyplešťenými očkami. A pár sekúnd po týchto slovách za vami príde dievča, že ju bolí hrdlo a nedá sa jej prehĺtať, a tak na ňu s kamarátom položíte ruky a modlíte sa a viete, že Boh je dobrý a neviete prečo, ale zaplaví vás radosť. A keď sa jej potom spýtate „ako?“, je mimo a začne behať hore dolu po domku, lebo bolesť odišla. Úplne. Na 100%. (A klamstvom by bolo nepriznať, že aj vás to tak trochu rozhodilo. :D ). A potom príde za vami iná. Že ju bolí hlava. A tak sa za ňu modlíte. A voláte decká, nech sa modlia s vami. A bolesť je preč. Na 100%. A potom príde iná. Brucho a hlava. A všetko je preč. (Hallelujah, my friend. Hallelujah!!!)</p>
<p>
A pravdou je, že ste na cucky. Ale nie pre zázraky, ktoré ste práve videli a pre moc, ktorá sa manifestovala. V hrdle máte gudžu a v srdci zvláštny pocit, že škatuľky vo vašom vnúti naukladané do krásnej pyramídy sa teraz váľajú na zemi. Chcela si extrém, Dominika. Tu ho máš! (Niežeby som niečo také videla prvýkrát, ale takto to je, keď vás niečo zasiahne. Plnou palebnou!) V tej chvíli som totižto prežila niečo ozrutné, gigantické. Dôvod zázrakov. Príčinu uzdravení. Prameň divov. To, že takéto veci sa nedejú len pre zázraky samotné. Nejde o budovanie portfólia majestátneho Boha. Ten je Majestátny bez ohľadu na to. Nejde ani o zvyšovanie Jeho rentability. On je, bol a bude. Nepotrebuje sa potvrdzovať. Nie je to moc pre moc. Prvoplánové divotvorstvo.</p>
<p>
Pozriete sa na tie decká. Ako šialene pobehujú okolo a všetkým hovoria, čo sa stalo. Máte pocit, že vybuchnú. Jeden po druhom. A podľa mňa, keby ste im dali ruku na srdce tak cítite, že v tej chvíli bilo milionkrát rýchlejšie ako je štandard. Lebo sú šťastné. Jazyk sa im zamotáva a koktajú (a vy pre istotu vtedy nehovoríte vôbec, lebo by to nebolo odchodnejšie :D). A Dobrý Pán Boh je dobrý. A presne to!!!</p>
<p>
A vtedy viete, že Boh je mocný práve preto, že je Láska. Že je mocný preto, že je dobrý. Že všetko čo robí, všetko čo koná, všetko čo hovorí, všetko čím je, má len jediný jeden dôvod a tým je Láska. To, že miluje. Že dôvodom zázrakov a príčinou uzdravení je Láska. Radosť. Aby vypočuté modlitby rozdúchali oheň radosti v nás, a aby naša radosť bola úplná. Lebo Boh je stále dobrý Boh. Lebo nekonečne miluje. Nekonečne, nekonečne, nekonečne, nekonečne, nekonečne. Naveky amen.</p>
<p>
Podľa mňa je veľké uvedomiť si, že tie veci neuzdravil pre to, aby si odškrtol kolonku „nadprirodzené konanie na misijnom výjazde“, ale preto, že videl ako sa tie baby z toho budú tešiť a skrátka sa mu to páčilo. Páčilo sa mu spraviť im radosť. Podľa mňa je veľké uvedomiť si, že Pán Boh nekoná aby naplnil kvóty nejakej agendy, ale preto, aby pozdvihol srdcia a povedal: „Kámo, pozri! Ja som Boh. Najväčší so všetkých. Mocný. Prvý a Posledný. A pre teba spravím všetko na svete. Lebo ty si môj.“</p>
<p>
Toto je môj Boh.</p>Projekt Godzone2014-07-14T12:32:54ZBuď taký, aký siProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/bud-taky-aky-si2014-06-19T13:37:53Z2014-06-19T13:36:27Z<p>
Boh bude skrze teba robiť veľké veci. Ty len kráčaj za tým, po čom túži tvoje srdce. Nepodceňuj to, čo Boh do teba vložil a čo si o tebe myslí On sám.</p>
<p>
Mám jednu skvelú kamarátku, s ktorou sa raz za čas porozprávame o tom, čo žijeme a je to vždy výnimočný čas. Naposledy mi rozprávala o tom, ako miluje prácu, ktorú robí. Študuje za zdravotnú sestru a v škole majú okrem teórie aj veľmi veľa praxe. Rozprávala mi o tom, ako veľmi cíti Božiu blízkosť a lásku práve vtedy, keď je tam. Medzi chorými, starými aj detičkami, ľuďmi často odsunutými a zanedbanými. Ako vtedy veľmi túži po tom, aby aj oni poznali lásku, ktorá uzdravuje a mení životy. Miluje tú prácu, lebo to je miesto, kde jej srdce horí, kde ožíva.</p>
<p>
Veľmi túžim po tom, aby ľudia vstupovali do toho, pre čo boli stvorení. Aby pochopili, že túžby v ich srdci sú tam preto, aby im ukazovali smer, ktorým kráčať. Áno, našim prvoradým zameraním je Jeho tvár a kráčanie v Jeho stopách. Ale vidím, že veľa mladých ľudí okolo mňa sa ocitá v situáciách, keď sa rozhodujú, čo ďalej. Aká stredná škola, aká výška, aké zamestnanie je to pravé? Túžime, aby sa v našich životoch vyplnila Jeho vôľa. Dookola sa Boha pýtame, čo od nás chce. Sme zmätení a zamotávame sa. A možno si uvedomujeme, že môžeme urobiť čokoľvek. Ale nemáme odvahu rozhodnúť sa. Ale viete čo? Boh je dobrý! Je to dokonalý Stvoriteľ a milujúci Otec. Pozri sa do Jeho očí a tam uvidíš, ako ťa vidí On sám. Nemyslím si, že šíriť Božie kráľovstvo znamená iba a výlučne službu v Cirkvi, spoločenstvách, projektoch a rôznych kresťanských aktivitách. Myslím si, že moja kamarátka rozširuje Božie kráľovstvo na nemocničných chodbách. Pretože vie, že je Božia milovaná dcéra, dedička Kráľovstva a že územie, na ktoré vstúpi, sa stáva územím Kráľovstva.</p>
<p>
Milujem rozmanitosť, s akou nás Boh stvoril. Každý z nás vidí veci inak, má rozdielne túžby. Niekto chce zmeniť celý svet a niekto si chce otvoriť pekáreň. A to je skvelé! „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“ (Ž 37, 4). A prosím, nevyhýbaj sa tomu, čo je v tvojom srdci. Niekedy sa pýtame priveľa a robíme veci príliš zložitými a snažíme sa dať nabok to, po čom naozaj túžime. Myslíme si, že to je pyšná túžba alebo že to nemá nič s Bohom. Kamarát, ak ty máš niečo s Bohom, túto otázku viac nerieš. Zveril si mu svoj život, tak kráčaj, kam ťa volá. Nie všetko nám Pán Boh potvrdí miliónom znamení na zemi aj na nebi. Nepríde ti list, v ktorom sa bude písať, čo máš urobiť ďalej a väčšinou sa ani neozve hrmenie a hlas z neba. Niekedy proste tam v hĺbke srdca vieš, že raz by si chcel byť napríklad učiteľom, ktorý prinesie zmenu. Tak do toho choď! Po čom túži tvoje srdce?</p>
<p>
Ak hľadáš, čo v živote robiť a čím sa stať, aby si čo najlepšie šíril Božie Kráľovstvo, odpoveď znie: Staň sa tým, pre čo si bol stvorený! Neporovnávaj sa a nechci byť ako niekto iný. Lebo ty si špeciálny. Buď sám sebou, a tak vyjadríš úctu sám sebe. Vtedy vstúpiš do plnosti svojho vlastného pomazania. Budeš šíriť Božie Kráľovstvo, lebo ty si otvorená brána, cez ktorú Nebo prichádza na zem. Nevieš, že si Boží chrám a že v tebe prebýva Boží Duch? Boží chrám je svätý - a ním si ty (1Kor 3, 16-17). Uvoľňuj Božiu prítomnosť tam, kde si a taký, aký si. Hľadaj, čo je v tvojom srdci a po čom túžiš. Nie je to komplikované, je to len o tom, že budeš vedieť, kto si. Pýtaj sa Boha a On ti bude ukazovať, ako a prečo ťa stvoril. Pozeraj sa na veci, ktoré máš rád, na činnosti, pri ktorých cítiš, že tvoje srdce žije. Kedy cítiš oheň horieť v tvojom srdci? Čo ťa fascinuje, v akej oblasti máš stále nové nápady? Pri akých veciach máš pocit, že Boh je naozaj blízko? On bude cez teba robiť veľké veci. Ty len kráčaj za tým, po čom túži tvoje srdce.</p>Projekt Godzone2014-06-19T13:36:27ZPovzbudenia z Godzone konferencie 2014Projekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/povzbudenia-z-godzone-konferencie-20142014-05-15T07:59:37Z2014-05-15T07:42:50Z<p align="center">
<strong>Prinášame vám krátke povzbudenia z Godzone konferencie 2014 – „Srdce Kráľa“! Prajeme vám veľa požehnania a prielom pri čítaní týchto svedectiev.</strong></p>
<p>
Pred konferenciou som sa mal totálne zle, bol som znechutený, smutný a sklamaný zo seba, dlho som prosil o prebudenie a nový oheň do môjho života. Jednoducho to chcelo nejakú zmenu. Prišiel som na konferenciu s očakávaním, že sa niečo stane. Veľmi som sa tešil a hneď, ako som tam prišiel, tak som vedel, že tu som správne. Božiu prítomnosť bolo cítiť aj skrze láskavých ľudí, ale najmä počas chvál. Boh mi hovoril, že mu ešte stále stojím za to aj napriek tomu, čo všetko som urobil. Že sa na mňa stále pozerá s láskou a túži po mne. V týchto chvíľach ma úplne zaliala totálna radosť z toho, že ako keď vám ostane posledná nádej v niečom, čo už absolútne nezvládate a prišiel do toho Otec :). Takže môžem svedčiť o tom, ako On mi dal radosť a nádej do ďalších dní a myslím, že On si ma tam aj sám zavolal a že mi dal presne to, čo som potreboval. Amen :) +</p>
<p>
Bol to úžasný čas strávený s Otcom. Neviem to opísať slovami, ale prežil som tam hlboký dotyk Boha aj na emocionálnej úrovni, ale to, čo je podstatné, naozaj som odtiaľ šiel zmenený. Odchádzal som z konferencie a mohol som si povedať, že Boh mi naozaj dal poznať viac Jeho srdce. Veľmi ma to povzbudilo pokračovať v ďalšej službe u nás a k tomu mi Boh ukázal, že náš vzťah môže byť ešte krajší, viac naplnený.</p>
<p>
Nooo... Cesta z Ružomberka rýchlikom na smer Poprad a Košice bola veľmi zaujímavá. Viac ako 20 ľudí sme nastúpili do rovnakého vozňa. Do jedného „kupéčka“ sme dali svoje batohy a všetci sme stáli v tej tesnej uličke, vybrali sme gitaru a začali sme chváliť Pána!!! Vtom vychádzali ľudia z iných „kupéčiek“... Prišla za nami aj jedna staršia pani, dala nám bonboniéru. Hneď som išla za ňou a opýtala som sa, či sa môžem za ňu modliť. So slzami v očiach mi to dovolila a nedokázala pochopiť, že mladí ľudia sa nehanbia za svoju vieru... Tesne pred Popradom, kde som mala vystúpiť, som sa opýtala, či je niekto medzi nami fyzicky chorý. Jedna baba povedala, že má celiakiu a bolí ju pravá lopatka. A tak sme jej začali žehnať. Či bola uzdravená z celiakie, to nevieme, ale čakáme, že áno, ale bolesť lopatky hneď v tom momente odišla... Pán je dobrý... Ani som nepoznala mená tých ľudí, len som cítila obrovskú jednotu... :-)</p>
<p>
Ahojte! V ten večer, ako sme prišli z konferencie, boli rodičia na mňa milší ako zvyčajne. Dokonca sa zaujímali, čo sme tam robili, aké to bolo a cítila som od nich lásku a prijatie. Napriek tomu všetkému, že to medzi nami nie je najlepšie a nie sú veľkí nadšenci toho, kam s bratom chodíme a čo robíme. Možno to vyznie ako samozrejmosť pre niektoré deti, ale pre mňa to bol v ten večer veľký skutok lásky od nich a vedela som, že práve Boh je ten, ktorý hýbal v ich srdciach.<br />
Chcem sa vám veľmi poďakovať za svedectvá rodín a partnerov. Bolo to pre mňa veľmi silné a veľkým povzbudením. Nech vo vás Otec naďalej zapaľuje oheň nového požehnania. Som vďačná, za to, čo sa deje na Slovensku, a že sú tu ľudia, ktorí sa za nás, mladších, postavia. Ďakujem! :)</p>Projekt Godzone2014-05-15T07:42:50ZSrdce Kráľa – realita bytiaProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/srdce-krala-–-realita-bytia2014-04-18T09:50:17Z2014-04-18T09:49:09Z<p>
Srdce Kráľa je skutočnosť, ktorá ma uchvacuje.<br />
Je to realita, ktorá spôsobuje, že každé ráno môžem vstávať omilostená - bez dlhov včerajška.<br />
Srdce Kráľa je miesto, kde túžite prebývať. Je to DOMOV. Niečo, čo vás obklopuje.<br />
Vtedy, keď viete, že sa hýbete v Jeho láske. Cíti to vaše bytie, cíti to každá bunka vášho tela a ide sa z toho zblázniť. Vaše srdce ide vyskočiť z hrude a váš duch chce explodovať z vedomia, že je MILOVANÝ!<br />
Niekedy mám pocit, že moje vlastné telo je mi prekážkou, aby som zažívala túto plnosť.<br />
Srdce Kráľa sa podľa mňa nedá opísať iba tak slovne.<br />
Je to pojem, ktorý je väčší ako všetky slová, ktoré poznáme.<br />
Je to BOH, ktorý sa vylieva z plnosti, ktorá nepozná hranice.<br />
Chcem to cítiť stále, chcem v tom kráčať, existovať, ŽIŤ! Iba tak, lebo mi to PATRÍ.<br />
Túžim prežívať viac a viac a viac blízkosti Otca ako kedykoľvek doteraz.<br />
Chcem to vykričať von. Vykričať tú túžbu po srdci, ktoré mi je také drahé, také vzácne.<br />
MILUJEM HO! A viem, že On prahne po mojej láske. Po blízkosti, kde padá hranica medzi JA a ON.<br />
Chcem na Neho volať ako sa strácam bez Jeho prítomnosti, ako mi vysychajú kosti a ako chradne môj duch.<br />
Iba ho dýchať, nech Jeho vôňa vyživuje môj krvný obeh.<br />
Bez strachu, len v neutíchajúcej túžbe mať ho viac.<br />
Bez zábran a múrov, len volať. Volať po Bohu môjho života, milencovi a milovníkovi mňa samej.<br />
Nič Mu nie je cudzie.<br />
Volajme, nech zostupuje On sám, nech nám je príbytkom a realitou, v ktorej toto prežívame.<br />
Bez hanby, len v Láske, ktorá mení každé srdce, a tak sa stáva súčasťou Srdca Kráľa. </p>
<p>
<a href="http://konferencia.godzone.sk/registracia/" target="_blank"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/blog_ilustrak.jpg/e569435c-2027-44d3-a4f4-d1c6b0282127?t=1396878872440" style="width: 779px; height: 166px;" /></a></p>Projekt Godzone2014-04-18T09:49:09ZSrdce plné súcituProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/srdce-plne-sucitu2014-04-17T07:40:38Z2014-04-16T13:25:04Z<p>
"Nikdy nie sme bližšie k tlkotu Božieho srdca, ako keď vychádzame k strateným. Ak chcete uvidieť Boha naozaj blízko a osobne, ak chcete vidieť ako Jeho úsmev na vás žiari, pocítiť Jeho prikývnutie nad tým, čo robíte, len vyjdite von, natiahnite svoju ruku k hriešnikovi a priveďte ho k Spasiteľovi." (Nicky Cruz: One Holy Fire)<br />
<br />
Náš Kráľ zostúpil na zem v podobe malého dieťatka. Všemocný Vládca sa stal zraniteľným dieťatkom, aby sme my sami, zraniteľní a zranení, mohli prichádzať do Jeho blízkosti. Dal svoj život a umrel krutou smrťou, aby s Ním boli na kríži pribité naše choroby, bolesti a trápenia. Vstal z mŕtvych, aby sme v ňom mali nový život a aby sme ho mali v hojnosti. Svojim spôsobom by sa dalo povedať, že Boh je blázon. Bez urážky. Ale veď On je predsa Boh! To nie je iba tak. On nie je iba najmocnejší Vládca neba i zeme. On je Tvorca. On je Sudca. On môže všetko. A predsa sa stal človekom, aby nás vykúpil pre nový život. Lebo aj On má srdce.<br />
<br />
Boh je Láska. Ak sa pýtaš, aké je srdce tvojho Kráľa, myslím si, že je to čistá láska. Že Boh je spravodlivý, pravdivý, múdry, žiarlivý, vášnivý, mocný a čokoľvek iné. Ale to, čo je Jeho stredom, je láska. Láska, ktorá sa dáva. Boh nemôže nemilovať. Niektoré oblasti teológie hovoria o tom, že z lásky, ktorá bola medzi osobami Svätej Trojice jednoducho vytryskol život. Boh začal tvoriť. Lebo nemohol inak. Chcel sa rozdať. A na záver celého stvorenia stvoril človeka, ktorého nesmierne miloval a s ktorým túžil byť v partnerstve. Deliť sa s ním o svoju lásku a moc.<br />
<br />
Božie srdce stále horí za stratených. Nikdy neprestalo ani neprestane. Ak túžime cítiť Boha naozaj blízko, stačí sa zjednotiť s Jeho túžbou. Vyjsť k synom a dcéram, ktorí dávno opustili svoje miesto v Kráľovstve, alebo vlastne ani nikdy nepočuli o tom, že sú synmi a dcérami Kráľa. Vykročiť do niekedy možno trápnych situácií a deliť sa o lásku. Ak si už niekedy niekomu ohlasoval evanjelium isto tušíš, o čom hovorím. Ten oheň, ktorý sa odrazu zapáli v tvojom vnútri. Tá radosť, keď môžeš niekomu hovoriť o tom najlepšom, čo si v živote spoznal. A ak netušíš, o čom teraz hovorím, skús to. Skús sa niekedy chvíľu modliť za nejakého spolužiaka, susedu alebo človeka na ulici a počúvať, čo mu Boh chce povedať. A potom vykroč. Natiahni svoju ruku k strateným synom a dcéram Kráľovstva a zakúsiš súcit, ktorý je ukrytý v srdci Kráľa.</p>
<p style="text-align: right;">
<em>Ivka Šalgová</em></p>
<p>
<a href="http://konferencia.godzone.sk/registracia/" target="_blank"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/blog_ilustrak.jpg/e569435c-2027-44d3-a4f4-d1c6b0282127?t=1396878872440" style="width: 779px; height: 166px;" /></a></p>Projekt Godzone2014-04-16T13:25:04ZPrichádza s nehouProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/prichadza-s-nehou2014-04-11T10:29:22Z2014-04-11T10:17:06Z<p>
Boh stvoril človeka na svoj obraz, muža a ženu ich stvoril. (por. Gn 1, 27) Tak ako muž, aj žena nesie v sebe obraz, podobu Boha. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, čo to znamená? Keď som bola na Škole Otcovho srdca, hovorili nám o tom, že Boh v sebe nesie mužskú i ženskú podstatu. Vlastnosti, ktoré sú všeobecne pripisované mužom - sila, autorita, odvaha, rozhodnosť, ale takisto črty, ktoré sú vlastné ženám - nežnosť, krása, súcit, jemnosť. Keď Boh vyvádzal Izraelitov z egyptského zajatia, kráčal v obrovskej moci a autorite. Sám faraón sa pred jeho mocou musel skloniť a v slabej chvíli prepustil svojich otrokov. Boh na púšti sprevádzal svoj ľud vo dne ako oblačný stĺp a v noci ako ohnivý stĺp. No aj Izraeliti sa báli tohto mocného Boha. Povedali Mojžišovi: "Ty sa s ním zhováraj, nám len oznám, čo ti povie, urobíme všetko..." Báli sa k nemu priblížiť, strach im bránil spoznať srdce svojho Kráľa, ktorý ich celý čas vábil k sebe. Boh bol pre nich niekto mocný, veľký a hrozný, niekto, koho sa treba báť.</p>
<p>
Prišiel Ježiš a túto predstavu "starozákonného Boha" rozbil na kúsky. Hovorí o otcovi, ktorý víta svojho syna po tom, ako si vyžiadal svoje dedičstvo, odišiel a celé ho prehýril. Prihovára sa Samaritánke, žene pochybnej povesti, a ponúka jej živú vodu. Dotýka sa malomocných, stoluje s mýtnikmi a hriešnikmi, plače pred ľuďmi pri Lazarovom hrobe. Hovorí o dobrom pastierovi, ktorý opustí 99 ovečiek, aby šiel hľadať jednu, ktorá sa mu stratila, až kým ju nenájde a neprinesie späť na svojich pleciach. Pápež František v exhortácii Evangelii Gaudium píše: "Znovu a znovu sa vracia, aby si nás naložil na plecia. Nik nám nebude môcť zobrať dôstojnosť, ktorú nám dáva táto nekonečná, neustála láska. On nám umožňuje zdvihnúť hlavu a začať odznova; s nehou, ktorá nás nikdy nesklame a ktorá nám vždy vie prinavrátiť radosť." Hovorí o nehe, ktorá nikdy nesklame. Ježiš ukazuje nežné a starostlivé Božie srdce.</p>
<p>
Jeden mladý muž mi rozprával, ako ho mamka zvykla budiť, keď bol malý. Objala ho a objímala ho, až kým sa neprebudil. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som sa ráno zobudila ešte pred budíkom na to, že ma akoby niekto pohladil po tvári, hoci v izbe nikto nebol. Možno to znie čudne, ale ja viem, že to bol Boh. Že ma aj takto uisťuje o svojej blízkosti a prebúdza ma do nového dňa, ktorý pre mňa pripravil. On chce byť pre mňa i pre Teba miestom útechy, uistenia, nehy, prijatia, náručím lásky. "Budete sať, v lone vás budú varovať a na kolenách láskať. Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť..." (Iz 66, 12-13)</p>
<p>
Dovoľ mu dotknúť sa Ťa. On prichádza s nehou, ktorá vie prinavrátiť radosť. Zdvihni hlavu a začni dnes odznova.</p>
<p>
</p>
<p style="text-align: right;">
<em>Evka Hrešková</em></p>
<p style="text-align: right;">
</p>
<p>
<a href="http://konferencia.godzone.sk/registracia/" target="_blank"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/blog_ilustrak.jpg/e569435c-2027-44d3-a4f4-d1c6b0282127?t=1396878872440" style="width: 779px; height: 166px;" /></a></p>
<p style="text-align: right;">
</p>Projekt Godzone2014-04-11T10:17:06Z"Prorokovali ste, ale nikdy som vás nepoznal"Projekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/-prorokovali-ste-ale-nikdy-som-vas-nepoznal-2014-04-10T07:54:35Z2014-04-09T11:35:04Z<p>
Hovorili mi to už mnohí otcovia predo mnou a určite vám nepoviem žiadnu novinku, keď poviem, že keď sa mi narodil môj prvý syn, zmenilo mi to srdce! Zmenil sa môj spôsob myslenia, môj pohľad na Boha a na vedenie spoločenstva.</p>
<p>
A pochopil som, že ak chceme byť generáciou, ktorej ide o Božie kráľovstvo – o doménu nášho Otca, ak hovoríme o Armáde Kráľa - nejedná sa o militantné nastolenie vlády, nejde o násilnú premenu národa, ide o rodinu, ide o poznanie SRDCA!</p>
<p>
Boh sa nám zjavil ako Otec, ktorý poslal Syna. Neukázal nám, že je riaditeľ, ktorý poslal manažéra pre styk s verejnosťou, nezjavil sa ako generál, ktorý riadi, ani ako policajt a sudca, ktorý vládne autoritou. Zjavil sám seba ako Otca, ktorý miluje a nemôže inak! Forma nebeskej vlády je rodina - “ako v nebi tak i na zemi” sa deje cez rodinu, lebo forma vlády v nebi je Otec, Syn a Duch Svätý ako láska, ktorá všetko spája!</p>
<p>
Podľa mňa - kľúčovou otázkou ku každému prebudeniu je “Čo je v Otcovom srdci? Čo sa ukrýva v SRDCI nášho KRÁĽA?”</p>
<p>
Je mi ľúto, že to musím napísať, ale pravdou je, že sa dá budovať spoločenstvá a služby a byť súčasťou Cirkvi aj bez toho, aby sme boli rodina, bez toho, aby sme vytvárali domov a prijatie. Dá sa robiť veľkú službu, vyháňať zlých duchov a konať zázraky, a napriek tomu nerozumieť, že Otec má svoje túžby a má srdce!</p>
<p>
Lebo: “Mnohí v ten deň povedia: “Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene? Nevyháňali sme v Tvojom mene zlých duchov a nerobili sme v Tvojom mene veľa zázrakov?” A On vtedy vyhlási: “Nikdy som vás nepoznal!...” (porov. Mt 7, 21-22)</p>
<p>
Ak zakúsime, že On je dobrý Boh, ktorý dáva dobré veci svoji deťom, vstúpime do slobody a pravdy. Som presvedčený, že ak skúmame, čo je v Kráľovom srdci, odhalí nám to pravdu o nás samých – to, ako nás vidí On sám a táto pravda nás vyslobodí zo zajatia klamstiev, neprijatia alebo strachu. Spoznávať Jeho srdce je to najväčšie privilégium, ktoré ako jeho milované deti máme!</p>
<table border="0" cellpadding="1" cellspacing="1" style="width: 100%;">
<tbody>
<tr>
<td style="width: 250px;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/4369912/matthias.jpg/b89931df-fa64-4b7b-b27d-af78dd1541a1?t=1397116454148" style="width: 220px; height: 220px;" /></td>
<td>
<p>
Ako Otec by som nikdy nedal nainfikovať svojho syna chorobou, aby som ho vychoval. Nikdy by som mu nechcel nič zlé. Som vždy pripravený odpustiť a milovať ho bez výhrad. Stal sa stredobodom vesmíru a života okolo mňa. Prispôsobujem mu všetko, čo robím a myslím na neho každú sekundu svojho dňa. Stačí malý povzdych v noci a hneď sa zobudím, aby som sa uistil, že spí dobre. A túžim vytvárať prostredie, v ktorom môj syn Matthias bude môcť slobodne snívať a žiť svoje sny! A ak ja, hoci som zlý, chcem dávať len dobré dary môjmu synovi, o čo skôr dá náš nebeský Otec dobré veci tím, ktorí ho prosia (porov. Mt 7, 11).</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p>
</p>
<p>
Zažil som niekoľko nezabudnuteľných chvíľ, kedy Otec skrze dary Ducha Svätého a slovo poznania zjavoval pravdu o ľuďoch, ktorú im možno roky nikto nepovedal a oni boli oslobodení a uvoľnení! Neustále spomínam na príbeh ženy, ktorej nikto nepovedal, že Boh je dobrý Otec a takáto zdanlivo obyčajná pravda spôsobila absolútnu zmenu v jej živote. Nie je nič krajšie ako vidieť ľudí uvoľnených do vecí, pre ktoré boli stvorení. </p>
<p>
Ak vášnivo voláme, že chceme bojovať za srdce svojho Kráľa, musíme ho poznať!</p>
<p>
Verím, že na Godzone konferencii sa nielen dozvieme, čo je v Otcovom srdci, ale zároveň skúsime a presvedčíme sa, aký dobrý je Pán!</p>
<p>
</p>
<p>
<em>Július Slovák</em></p>
<p>
<a href="http://konferencia.godzone.sk/registracia/" target="_blank"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/blog_ilustrak.jpg/e569435c-2027-44d3-a4f4-d1c6b0282127?t=1396878872440" style="width: 779px; height: 166px;" /></a></p>
<p>
</p>Projekt Godzone2014-04-09T11:35:04ZSrdce ukrývajúce tajomstváProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/srdce-ukryvajuce-tajomstva2014-04-07T13:55:13Z2014-04-07T12:23:46Z<p>
Ak chceš bojovať za srdce svojho Kráľa, musíš ho najskôr spoznať. Veď ako by si mohol mať vášeň bojovať za niekoho, koho vlastne nepoznáš?</p>
<p>
Lebo pravá láska je o hĺbke poznania. A spoznávať môžeme len v úprimnou intímnom vzťahu, kde neustále posúvame hranice a odovzdávame si navzájom svoje tajomstvá.</p>
<p>
<a href="http://konferencia.godzone.sk/registracia/" target="_blank"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/blog_ilustrak.jpg/e569435c-2027-44d3-a4f4-d1c6b0282127?t=1396878872440" style="width: 779px; height: 166px;" /></a></p>
<p>
Keď niekoho milujem, chcem o ňom vedieť všetko. Aké jedlo má rád, kam rád chodieva, aká hudba sa mu páči, ako vidí svet, čo prežíva, čo cíti, aké sú jeho vášne a čo vyslovene neznáša. Chcem to vedieť, pretože chcem robiť všetko preto, aby bol šťastný. Chcem mu iba robiť radosť. Nechať ho vyniknúť vo veciach, v ktorých je fakt dobrý. Chcem, aby on bol tou hviezdou. A myslím, že tak je to aj s poznávaním Boha, s poznávaním jeho srdca. Chcem, aby bol môj Kráľ radostný. Chcem vedieť, po čom túži, aby som mu mohla robiť radosť. Chcem vedieť, čo sa skrýva v jeho srdci, aby som mohla robiť všetko , po čom túži. A ešte jedna vec mi napadá. V kresťanských kruhoch sa často skloňujú pojmy ako žena podľa Božieho srdca, muž podľa Božieho srdca. Lenže ako by som mohla byť ženou podľa Božieho srdca, ak ho nepoznám?</p>
<p>
Viem, že Boh sám túži po tom, aby sme spoznávali jeho srdce. Písmo je plné podobných zvolaní: "Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku." On už urobil všetko. Dal svojho Syna za nás. Teraz je rad na nás. Sme pozvaní do vzťahu. A to je niečo, čo sme už tiež asi miliónkrát počuli. Ale stále tomu tak málo rozumieme. Vzťah je o trávení času, o spoznávaní toho druhého, o dôvere. Keď budeš tráviť čas so svojim Kráľom, spoznávať tajomstvá Jeho srdca a zároveň mu dovolíš, aby On spoznával tajomstvá toho tvojho, vstúpite do veľkej vzájomnej dôvery. Vtedy vstúpiš do nadrirodzenej kultúry Kráľovstva. A vtedy ti sám Kráľ začne zjavovať poklady ukryté v tajnosti skrýš. Lebo bude vedieť, že u teba sú v dobrých rukách.</p>
<p>
Bude vidieť, že ti na ňom záleží, že nie si len náhodný okoloidúci.</p>
<p>
Vstúpite do partnerstva a ty budeš v ľahkosti konať veľké veci. Lebo budeš vychádzať z bodu, kde si spoznal Srdce Kráľa.</p>
<p>
</p>Projekt Godzone2014-04-07T12:23:46ZWelcome to the Safe placeProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/welcome-to-the-safe-place2014-03-10T13:34:37Z2014-03-10T13:34:09Z<p>
Viete, čo na Bohu milujem? Teda okrem iného? To, že vždy hovorí. Páči sa mi, že keď hovorí, že je Učiteľ, tak ním naozaj je. Učiteľom. A učí. Lebo to učitelia robia. A že keď hovorí, že je „môj manžel“ (Oz 2, 18. 21-22), lover, ženích, tak jeho vášnivá, spaľujúca, hlboká, chvejúca láska chce skutočne prenikať moje srdce a zjavovať Ho v pravde Takého aký je. Takže keď prichádza, aby prinášal Svoju múdrosť, otváral dvere, ktoré boli dlho zavreté, aby nám dal poklady ukryté v tme a tajomstvá skrýš (Iz, 45, 3), Jeho slová sú až elektrizujúco, iskriaco, žeravo nasýtené Jeho láskou. A tak sa môžu vpáliť hlboko do nášho vnútra a stať sa našou životnou metaforou.</p>
<p>
Všimla som si zvláštnu vec. Pred nejakým časom sa do našich kruhov infiltroval taký pojem. Veľmi latentne (a.k.a Mr. Nenápadko) sa vnoril do našich životov, vzťahov a zdá sa, že sa že si začína vybaľovať kufre. Udomácňuje sa, majster. Zapúšťa korene. A vnára sa stále hlbšie a hlbšie. <em>Kultúra úcty.</em> A odrazu sa o tom veľa hovorí a číta a všade je toho plno. Spočiatku som mala pocit, že je to len ďalšia teória, ktorou prechádzame. Prirodzene. Príde nejaká kniha. Kážeme z nej. Hovoríme o nej. Uchváti naše srdce. Skvelé myšlienky, povieme si a s vervou sa ich snažíme uplatňovať. Lenže, čím viac som nad kultúrou úcty premýšľala, tým viac som cítila vo svojom vnútri nevyhnutnosť. Chvenie, ktoré indikuje: „Kámo, toto nie je len tak hocičo.“ Toto je niečo iné. Veľké. Nové. A naraz som pochopila, že toto nie je teória. Ha! Ani náhodou. Že úcta sú dvere do života v celkom inej realite s Bohom.</p>
<p>
A pochopila som jednu vec. Že Boh celou touto „vecou o úcte“ veľmi cielene, jasne a konkrétne obnovuje našu spoločnosť, naše vzťahy, naše myslenie. Že leje veľmi pevný betón, ktorým len tak niečo neotrasie. Prečo? Aby vytvoril bezpečné miesto. Miesto, na ktorom budeme poznať vlastnú identitu, budeme chápať to, že našou realitou je synovstvo a dcérstvo a presne toto sa stane optikou, ktorou sa budeme dívať na ľudí. Budeme sa na nich pozerať ako na tých, ktorí sú stvorení na Boží obraz. A našou perspektívou bude láska, úcta a nebo. Miesto, kde uvidíme, ako Baránkova krv ľudí prikrýva a obnovuje ich do celkom nového štandardu. Miesto, kde slová nebudú prinášať odsúdenie, strach a nepokoj, ale budú roznecovať lásku, odvahu, odhodlanie, vášeň a vytrvalosť. Bezpečné miesto, kde je hlavným výchovným prvkom láska (a áno, otec musí niekedy ochrániť svoju rodinu aj bejzbalkou, a sem tam musí synovi povedať, že to čo robí je absolútna blbosť, ale cool je, že jeho slová nikdy neprinášajú súd. A hanbu. A strach.) Miesto povzbudenia a rastu. Miesto, kde nebudeme ľudí vnímať ako matematický problém, ktorý treba vyriešiť, ale ako odraz jedného z aspektov Boha. Kde na nich budeme hľadieť ako na ľudí v procese, budeme chápať ich históriu, ale zároveň budeme jasne vnímať obrovské a chvejúce prisľúbenia, do ktorých ich Boh vovádza. Budeme ich vidieť ako veľkých. Mocných. Kráľov a kráľovné. Dedičov. A prišla som na jednu vec. Zjavenie (hahaha). A to, že povzbudenie a prejav úcty patrí medzi tie najsilnejšie zbrane Armády Kráľa. (A keď som si to prvýkrát uvedomila, vyrazilo mi to dych. Svojou jednoduchosťou.)</p>
<p>
Väčšinou keď hovoríme o úcte, hovoríme o tej strane mince, ktorá úctu predstavuje ako „výmennú komoditu“. A je to tak. Lebo keď stojím na mieste, kde dokážem autenticky a úprimne rozpoznať to čo nesie niekto druhý a dokážem mu prejaviť úctu bez žiarlivosti a závisti, znamená to, že ako správca som azda pripravený prijať to isté požehnanie. A tak ho môžem prijať. Cool. Ako Elizeus a Eliáš. Ale potom je tu druhá strana mince. A tá ma asi uchvacuje v tomto období o trochu viac.</p>
<p>
Nuž, Ježiš raz povedal: „Čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi.“ (Hej, viem. Vo všeobecnosti sa to vzťahuje na mandát kňazov, ale skúste chvíľu sledovať toto: ) Vlastne nás týmito slovami postavil do pozície sprostredkovateľov Jeho vecí. Priazne, úcty, požehnania, odpustenia,... Ak niekomu povieme, že je super, lebo je super; že je skvelé čo robí; že si ho vážime ako lídra; ak niekomu preukážeme úctu akýmkoľvek „lame“ (a moje spôsoby sú niekedy extra lame, ale na moju obhajobu, učím sa to. :D) alebo „ne-lame“ spôsobom, stane sa niečo úžasné. Keďže sme sprostredkovatelia a my mu prejavíme úctu, Boh sám na ňom spočinie svojim požehnaním a priazňou. A oheň, ktorý je v ňom, túžba, požehnanie sa môže ešte rozmnožovať. Preto, že niekto rozpoznal čo nesie. Och!</p>
<p>
Úprimne, mňa toto uchvacuje. A všade o tom hovorím. Lebo je to ako keď vám naraz zasvieti nad hlavou žiarovka a vy nechápete ako ste do doteraz mohli nevidieť. A odrazu vám to príde tak neskutočne prirodzené, jasné a nevyhnutné, pretože vidíte, ako môžeme rásť. A zároveň spravovať to, čo nám Boh zveril. Pretože vidíte, že úcta nie je len teória. Ach, ani náhodou to nie je len teória.</p>
<p>
A to je asi odo mňa všetko. Houk.</p>
<p style="text-align: right;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/podpis_dominika.png/776bac32-d012-4e70-bcf9-2c3d06a7f350?t=1392197118000" style="width: 538px; height: 143px;" /></p>Projekt Godzone2014-03-10T13:34:09ZZ prachu povstáva krásaProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/z-prachu-povstava-krasa2014-02-20T13:39:10Z2014-02-20T13:31:38Z<p style="text-align: center;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/8061193/prvaveta.png/89b2241a-6f23-4c29-a177-f58ee801e1e3?t=1392903481837" style="width: 538px; height: 84px;" /></p>
<p>
Jedna z prvých vecí, ktoré som tento rok videla, bol ohňostroj. Viem, v niečom je to absolútne obyčajné. Očakávané. Všetci predsa vieme, ako vyzerá silvestrovsky-novoročná noc. Ale ten tohtoročný ohňostroj bol iný. Bol prekrásny. Bol len náš. S tými chvíľami, keď čakáš, kým niekto odpáli ďalšiu raketu a zatiaľ sa pozeráš na hviezdy. A všade je ticho. Potom to zahviždí a ty so zatajeným dychom vnímaš ako raketka letí vzduchom a čakáš, kým vybuchne. A obloha je odrazu plná farebných svetielok. Napĺňalo ma to obrovskou radosťou. Cítila som sa ako malé dieťa. Tak veľmi šťastne. Lebo to bolo niečo, čo sa celkom zblízka dotýkalo môjho srdca. Lebo to bolo veľmi slobodné a pekné.</p>
<p>
Ešte mám jednu príhodu na úvod. Pozerala som si na internete šaty. Áno áno. Toto je veľmi dievčenské. Nevadí. Každopádne, šaty, ktoré som našla, boli nádherné. Originálny design zhmotnený zjavne kvalitnou ručnou prácou. Páčil sa mi komentár jedného človeka pod nimi: „Krásne. Potešenie nie len pre oko, ale aj pre dušu“. Neviem, nakoľko bol ten človek veriaci. Ale podľa toho, čo napísal, si uvedomoval, že toto bolo niečo viac. Že to nebolo len o tom, či to vyzerá dobre alebo zle. Uvedomil si, že keď je niečo krásne, tak ten dojem preniká oveľa ďalej, za hranicu sietnice oka. Preniká niekam tam, do hĺbky. Do duše. Ako mi raz kamarátka povedala: „ Dve veci sa dotýkajú ľudského srdca najviac – bolesť a krása.“ Veľa som o tom rozmýšľala a myslím si, že je to pravda.</p>
<p>
Krása má tú zvláštnu moc. Obrať o dych, poblázniť, očariť. Zmeniť chod vecí. Vyvolať túžbu. Spomaliť svet. Dotknúť sa srdca. Lebo krása zjavuje nebo. Zjavuje, aký je Boh. Pôvodca všetkej krásy (Múd 13,3). A raz, keď uvidíme z tváre do tváre pochopíme, že všetko, čo sa nám tu na zemi zdalo byť krásne, bolo iba nedokonalým predobrazom toho, aký je On.</p>
<p>
Boh ku mne veľmi hovorí cez krásu. Cez krásu ukrytú v divokej prírode, v oblohe posiatej hviezdami, v krásnych melódiách, v budovách a obrazoch, v básňach, v ľuďoch. Mám veľmi rada tvrdenie, že všetko môže byť krásne, keď sa na to pozeráš s láskou. A ja si to rada obmieňam na „keď sa na to pozeráš Láskou.“ A Boh je láska. Pozerať sa na veci a ľudí očami Lásky. Vidieť ich tak, ako ich vidí On a zjavovať ich tak tomuto svetu. Lebo dnes málokedy ľudia vidia krásu. Pojem krása je vyprázdnený. Je relatívny. Ale niečo v tvojom vnútri ti hovorí, že krása nie je relatívna. Že je veľmi konkrétna. Lebo to vieš rozoznať. A dovolím si tvrdiť, že krásu rozoznávame v duchu. V prítomnosti krásy sa nám zachveje duch. V našom vnútri sa tým pripravuje chodník po ktorom môžeme vstúpiť do Božej prítomnosti. Lebo vznešenosť a krása pred ním, moc a radosť tam, kde je on (1Krn, 16,27)</p>
<p>
Tento svet zúfalo potrebuje krásu. Lebo potrebuje mať obmäkčené srdce aby mohol prichádzať ku Kraľovi Kráľov. A myslím, že to je naša úloha. Nie je to len tak, že aj keď tvoríme rôzne veci v Godzone chceme, aby to vyzeralo pekne. Túžime po tom, aby ľudia mali obmäkčené srdcia aby mohol Boh vstúpiť a konať. Veľmi snívam o tom, že na Slovensku povstanú prorockí umelci. A čo znamená byť prorockým? Znamená to zjavovať srdce Boha. Zjavovať krásne srdce Milujúceho Otca umením, obrazmi, tancom, divadlom, herectvom, filmom, hudbou, fotkami, grafikou, oblečením!</p>
<p>
Myslím, že naša generácia je povolaná vytvárať priestor na stretnutie s pôvodcom všetkej krásy a že sa to netýka len vedúcich chvál, ale má to zasahovať oveľa ďalej. Preto ak cítiš túžbu maľovať, maľuj! Ak cítiš túžbu fotiť, foť! Ak cítiš túžbu točiť filmy, toč filmy! Ak chceš písať príbehy, píš ich! Rob to, čo v tvojom srdci prebúdza Boží Duch! Lebo on môže cez teba veľmi hovoriť a to priamo k srdciam. Lebo niekedy potrebujeme slová, ktoré hovoria k mysli a premieňajú ju. Ale niekedy potrebujeme, aby Boh prehovoril priamo k nášmu srdcu a premieňal ho. Dotykom krásy.</p>
<p style="text-align: right;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/podpis_ivka.png/36afea69-b08c-4f48-b227-02d8de1839e5?t=1392903301357" style="width: 538px; height: 143px;" /></p>Projekt Godzone2014-02-20T13:31:38ZOd slávy k sláveProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/od-slavy-k-slave2014-02-12T09:26:50Z2014-02-12T09:17:08Z<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/prvaveta.png/a69a5d66-98f9-4b37-8e49-fadfc1b9d87a?t=1392197201513" style="width: 538px; height: 84px;" /></p>
<p>
Milí kamaráti, niečo pre vás mám. Ak chcete, čítajte. Ak nie, nie. Ale ak sa rozhodnete prečítať si to, tešte sa. Lebo podľa mňa je to extrémne radostné.</p>
<p>
Minulý rok bol brutálny. Ha! A to slovo to azda ani nevystihuje. Od prvej sekundy sme tušili, videli, vedeli, cítili, že je to niečo veľké. Niečo, čo sme ešte nezažili. Odrazu bol Boh tak neuveriteľne blízko. Dokonca bol bližšie ako blízko. Na dosah ruky? To by bolo ďaleko. A spočiatku sme sa v tom učili kráčať. Fungovať v takejto blízkosti, pod plášťom Jeho prítomnosti. Chodili sme ako s holubicou na pleci a každý krok sme dopredu tisíckrát zvážili, premerali odpredu-odzadu len, aby neuletela. A v mysli a v srdci sme stále opakovali, dokola a dokola: „Viac. Viac. Viac. Túžim viac poznať Tvoje srdce. Túžim vidieť Tvoju tvár. Chcem byť ponorená v Tebe.“ Hnala nás túžba, ktorú sme dovtedy azda nepoznali. Túžba, ktorá prepaľovala srdce skrz-naskrz. Túžba, pri ktorej len sotva dokážete myslieť na niečo iné. A Boh bol Bohom. Bol tým, ktorý vypočuje modlitby zúfalého, srdce hladného nasýti, skryje túžiaceho pod Svoje krídla. A tak naše srdcia naplnil Sebou tak, ako nikdy, aby sa potom naše srdce rozšírilo a pýtalo si znova. Viete, čo si myslím? Že to má rád. Fakt! Myslím svoju prácu robí rád. Baví ho sýtiť nášho ducha Sebou. A vidieť plamene vášne. Veď nás žiarlivo miluje.</p>
<p>
Presne tak. Takýto bol v skratke rok 2013. Zažívali sme to, čo sme predtým nikdy nezažívali. Videli sme veci, ktoré sme nevideli, počuli slová, ktoré nám predtým nik nepovedal, poznali sme Boha tak, ako sme ho predtým nepoznali.</p>
<p>
A pochopili sme jednu vec. Nič menej nám už nestačí. Že ak sa vrátime späť do šedosti niečoho menšieho, naše srdce veľmi pravdepodobne umrie. Vysuší sa ako kvet bez vody. Čo by sa stalo, ak by sme odrazu prestali kráčať v takej blízkosti? Ak by holubica odletela? Čo by sa stalo, ak by sme už necítili Jeho objatie, Jeho dych v nás? Och, Ježiš, len to nie! Len to nie! Veď ja ťa chcem poznať viac. Viac ako doteraz.</p>
<p>
Poviem vám jedno. V posledných dňoch roka sa presne tieto otázky stali mojou nočnou morou. Neviem z akého nepochopiteľného dôvodu ma občas prenikla neistota, či, keď sa tento rok skončí, neskončí aj To, a my sa budeme musieť uspokojiť s niečím, čo by v našich ústach chutilo už len ako popol. Odbije polnoc, chalani veľkolepo pustia ohňostroj, ktorí uvidia ľudia aj o stokilákov ďalej, hromadne si zapálime prskavky a ... puf. Moje srdce to radikálne odmietalo. Absolútne neprijateľné, kričalo.</p>
<p>
Nemala som čo spraviť. Čas by som nezastavila. A jediné, čo mi ostávalo sa volalo Dôvera. A hoci, Boh, je ten istý včera, dnes i naveky, jeho milosť je nová každý deň. A ja som verila, že nové veci sú už len otázkou času. Čas.</p>
<p>
5. 4. 3. 2. 1. Šťastný nový roooook.</p>
<p>
A v tej chvíli som to pochopila. To, že Boh Sám je autentickým vyjadrením slov „od slávy k sláve, od víťazstva k víťazstvu“. Včerajšie veci patria včerajšku. Dnes je nový deň. Staré sa pominulo a nastalo nové (2 Kor 5, 17). Nikdy ma tie slová neprenikli tak ako v tej chvíli. V tom momente. Bolo to, akoby sme boli vo vesmírnej lodi, a niekto otvoril dvere. Podtlak nás vytrhol do niečoho.... gigantického. Väčšieho. Dychberúceho. A vy pochopíte, že ste na ceste, ktorá je nezastaviteľná. Že Boh sa neunaví. Že neprestane byť menej kreatívny. Že neostane stáť na jednom mieste. Že nemôže byť menej Sám Sebou.</p>
<p>
A v tú chvíľu, keď vám ukáže, že je Bohom väčších vecí a že sú horizonty, ktoré vy nevidíte, ale On ich má na dlani, len stojíte pred Ním v bázni. V pokore. Vo vydanosti. A cítite sa trochu trápne pre svoje pochybnosti a neistotu. A viete, že On je ON. Boh! A že akokoľvek veľké veci zažívate, greater things are yet to come. A to je podľa mňa veľmi veľké. </p>
<p>
Ja to vidím takto, tento rok bude ako žiaden rok pred ním. Som o tom presvedčená. A chcem, aby sme nastavili svojim očakávaniam vážne vysokú laťku. Pretože nech je tá laťka akokoľvek vysoko, Boh má pripravené niečo väčšie. To je dobré slovo, nie?</p>
<p>
(Ou a ešte jedna vec, už som vám povedala, že je pre mňa česť písať pre Vás? Je to tak. A to je všetko. Čau.)</p>
<p style="text-align: right;">
<br />
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/podpis_dominika.png/776bac32-d012-4e70-bcf9-2c3d06a7f350?t=1392197118216" style="width: 538px; height: 143px;" /></p>
<p>
</p>
<p>
</p>Projekt Godzone2014-02-12T09:17:08ZRadikálna radosťProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/radikalna-radost2013-12-16T10:09:51Z2013-12-16T09:50:05Z<p>
Mám rada svoje kamarátky. A zároveň mám rada byť ich kamarátkou. Ležať s nimi ráno v posteli a vymýšľať príbehy (nie až tak) alternatívnej budúcnosti. Smiať sa. Nalievať si kávu z nového pressovača, jesť na raňajky tortu z predošlého dňa, do detailov rozoberať príhody, ktoré sa stali alebo nestali. Mám rada ísť s nimi do obchoďáku, tváriť sa, že sme veľké dámy, nakupovať ako veľké dámy a potom nájsť krútiacu stoličku a kolotočovať sa tam. A potom sa smiať ešte viac. Mám rada odprevádzať sa s nimi donekonečna, tárať o svete a mudrovať. A zmúdrievať. A pritom tvoriť príhody, ktorými môžeme tešiť svet. Mám rada skákať s nimi po posteliach, zazrieť s nimi modrú kravu visiacu zo steny, hrať sa na princeznú, byť princeznou, hopkať po prvom snehu, nechať sa prvo-zasnežiť, hľadať v coolovej knižnici coolové knižky a potom o nich dokola všetkým hovoriť.</p>
<table border="0" cellpadding="1" cellspacing="1" style="width: 100%;">
<tbody>
<tr>
<td>
<p>
Mám rada chytiť ich za ruku a jednoducho (v jednom Duchu) s nimi vojsť do Božieho srdca. Nechať sa prikryť Ním Samotným. Mám rada kráčať s nimi po mraze, rozprávať sa o Ňom a zjavovať Ho spôsobom ako nikdy predtým. Mám rada zavrieť sa s nimi v hornej miestnosti a čakať na Ducha, mať v bruchu motýle a dychtiť po Ňom viac. Byť ako apoštoli. Mám rada kúpiť si s nimi zmrzlinu a hranolky, deliť sa o ne a vedieť, že vôbec nejde o zmrzlinu a o hranolky. Mám rada dýchať chvíle s radostným vedomím toho, že som Jeho milovaná s ľuďmi, ktorí ich dýchajú s tým istým vedomím.</p>
<p>
Mám rada byť tá, ktorá s nimi prináša na miesta radosť. Radikálne. Šialeným spôsobom. A možno celkom nešialeným spôsobom. Radosť, ktorá zapáli v srdciach iskru a prepáli ich novým životom. Pretože to je jej úloha. Prinášať život. Byť útočiskom. Bezpečným miestom (Neh 8,10). Zjavovať radosťou Božie kráľovstvo, vytvárať atmosféru, ktorá pritiahne Nebo na Zem ešte viac.</p>
</td>
<td>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/7666631/hlavny_obrazok.png/1dcf038a-fa97-494b-8555-5950a93a9d84?t=1387188232431" style="width: 242px; height: 210px;" /></td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p>
Pretože tam, kde je On, tam je moc a radosť (1Krn 16, 27). Keď príde záplava Ducha Svätého, ani naše DNA neostane nezmenené. Radosť sa do nej zapíše a vpečatí tak hlboko, že bude jej neoddeliteľnou súčasťou. Bude v nás a bude z nás vychádzať. Ovocie Ducha. Roztrhnutá priehrada. Záplava Neba.</p>
<p>
Nie radosť, ktorá sa hodnotí podľa veľkosti úsmevu, decibelov a miery šialenosti vykonaných nápadov. Nie radosť, ktorá vychádza z okolností okolo nás, z priaznivosti situácií v ktorých fungujeme. Nie radosť, ktorá sa obmedzuje na ľudí s ktorými sa cítime dobre a ktorí sú na rovnakej vlne. Nie radosť, ktorá stoicky, s úsmevom a s nevšímavosťou prejde popri krivde a mávne rukou.</p>
<p>
Ale radosť, ktorá pramení z jasného chápania toho kým sme a kto je náš Otec. Radosť, ktorá vyviera z vedomia, že hoci by aj vrchy odstúpili, Jeho láska, milosť a On sám od nás neodstúpi; z reality že keď je On za nás, sme za vodou; z reality víťazstva, synovstva a dcérstva; z poznania Jeho prítomnosti, ktorá je nad všetko iné a pre ktorú sme ochotní vzdať sa všetkého; z túžby priviesť aj ostatné srdcia k Jeho srdcu a vidieť ich zjednotené, vidieť ako sa ich tlkot zosúladí.</p>
<table border="0" cellpadding="1" cellspacing="1" style="width: 100%;">
<tbody>
<tr>
<td>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/7666631/flak2.png/a42ae694-1387-4d9f-8d00-beb0504a4445?t=1387188565484" style="width: 150px; height: 125px;" /></td>
<td>
<p>
Je to radosť, ktorej sa dá len ťažko vyhnúť. Stane sa tak miestom, na ktorom budeme stáť pevne ako na vyvýšenom vrchu a z ktorého sa budeme dívať na svet. Stane sa optikou našich očí. Znamená to, že na veci budeme hľadieť očami radosti, očami Neba. Že budeme radosťou prorocky prinášať život na miesta, ktoré sú spálené až na popol, novú nádej na miesta plné spustnutých hrobov, vlahu do suchých sŕdc, extrémnosť do šedosti, radikálnosť do kompromisov, vášeň a divokosť do stereotypov, túžbu do umŕtvených duší.</p>
</td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p>
Radosť je možno jednou z najdôležitejších zbraní Armády Kráľa. Aké to je krásne. Keď do beznádeje vstúpime s radosťou, ktorá z nás prirodzene vychádza, je to proroctvom a náš čin sa stane prorockým aktom. Radostné srdce prináša uzdravenie (Prís 17,22). Pavol bol v tomto odborník. Vedel byť radostný na plný úväzok. Nech už sa s ním dialo čokoľvek. Aj keď bol vo väzení. Aj na súde. Aj keď bol rozhorčený, rozľútostený, unavený, spravodlivo nahnevaný, trochu smutný, ubolený, unavený, zranený, chorý. Bol radostný v každej chvíli a v každej situácii. Asi nevedel inak. Dokonca pri všetkom súžení prekypoval radosťou (2 Kor 7,4). Pretože radostná realita ktorá prenikala každú bunku jeho tela bola oveľa mocnejšia ako čokoľvek, čo mohlo naňho zvonku dorážať.</p>
<p>
Po tomto túžim. Zjavovať Božie kráľovstvo aj radosťou. Radikálnou radosťou. Radosťou, ktorá nehľadá dôvody, oprávnenia a vhodný čas. Len je. Nekompromisne. Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a RADOSŤ v Duchu Svätom. (Rim 14, 17)</p>
<p style="text-align: right;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/7666631/dominika.png/cbceafa4-5995-477d-8851-fa5e9aa41e27?t=1387188170033" style="width: 400px; height: 240px;" /></p>Projekt Godzone2013-12-16T09:50:05ZVšetko spaľujúci oheňProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/vsetko-spalujuci-ohen2013-11-28T09:26:35Z2013-11-28T08:34:45Z<p>
Vášnivá Láska túži zvádzať naše srdcia. Dovolí nám prísť na pokraj zániku, len aby nás mohla zas zachrániť. Oslobodiť od všetkého starého. Stvoriť v nás srdcia milovníkov. Prepálení všetko stravujúcim ohňom budeme horieť. Bez ohľadu na všetko ostatné. Budeme hľadieť len na Jeho tvár.</p>
<p>
Boh dovolí, aby som prišla až na pokraj svojho zániku. Ako toľkokrát Izraeliti. Fascinujú ma príbehy tohto národa. Tak veľa krát skončili v absolútne beznádejnej situácii, ktorá vyzerala ako zánik existencie ich národa. Boh je verný svojmu slovu. Až hrozivo verný. Boh je žiarlivý. Povedal im, že keď opustia jeho cesty, stane sa to. Budú veľmi trpieť. Ale tiež im dal mnoho prisľúbení. Povedal im, že sú jeho ľudom a on je ich Bohom. Že keď k nemu budú volať, budú konať pokánie, zanechajú staré cesty a obrátia sa k nemu, on sa navráti k nim a vyvedie ich zo zajatia. A tak to aj bolo. Aby vedeli, že len on sám je ich Bohom a neklaňali sa iným Bohom.</p>
<p>
Veľmi túžim po oddelenosti môjho srdca. Túžim po tom, aby som naozaj nemala žiadnych iných bohov. Dnes už žijeme Nový zákon. Vieme, že Ježiš za nás zomrel a v ňom máme nový život. Že už nemusíme plniť zákon, ktorý je ľudskými silami nenaplniteľný. Viem, že v Ježišovi som novým stvorením. Túžim za ním verne kráčať každý jeden deň. Túžim byť úplne oddelená pre Jeho kráľovstvo. A predsa toľko krát padnem. Moje myšlienky nie sú myšlienkami neba. Mojim bohom je často vlastná pohodlnosť a lenivosť. Mojou motiváciou v skutkoch je často viac strach a obavy ako Láska. Stáva sa zo mňa zajatec. Zajatec klamstiev a myšlienok, ktoré mi nepatria. Pri tom všetkom hľadám Ježiša a viem, že On je môj osloboditeľ. Viem, že v ňom som slobodná. Ale neviem nájsť cestu von.</p>
<p>
Niekedy príde taký čas. Pokraj zániku. Keď ničomu nerozumiem. Veci sa zvláštnym spôsobom na mňa začínajú valiť a ja neviem rozoznať pravdu od klamstva. V chaose búrky zájdem príliš ďaleko od môjho Milovaného. Ale všetko je tak len a len preto, lebo som nedovolila Bohu byť naozaj Bohom v mojom živote. No poznanie prichádza pomaly. Najskôr si len uvedomujem vlastnú slabosť. Bezmocnosť. Viem, že Boh je tam. Pri mne. A aj tak som bezmocná. Som vyschnutý kus dreva. Prosím Otca aby prišiel. Aby oživil moje srdce. Uvedomujem si, že len On je ten jediný, ktorého milujem a túžim milovať stále viac. Uvedomujem si, že je vo mne niečo, čo nedovoľuje, aby som bola v Jeho absolútnej blízkosti. Že medzi mnou a Ním je závoj.</p>
<p>
A vtedy prichádza túžba. Byť bližšie a mať v srdci viac miesta, aby som tam mohla mať viac Jeho samého. Vášnivá Láska zvádza moje srdce. Hovorí mi, že má pre mňa niečo viac. Tak Ho prosím aby prišiel. Aby vzal z môjho srdca to, čo tam nepatrí. Aby ho prečistil. A Boh je už známy tým, že odpovedá ohňom. Ohňom odpovedal už na Eliášovu obetu na vrchu Karmel a ohňom odpovedal aj na modlitby apoštolov vo večeradle. Ohňom odpovedá aj dnes. Lebo veľmi miluje a skláňa sa so svojou láskou. Láskou, ktorá<em> je mocná ako smrť a jej vášeň tvrdá ako podsvetie. Jej páľa – to ohňa plápoly, jej plamene to Jahveho je žiar. Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia(Pies 8, 6-7). </em></p>
<p>
Oheň prichádza, aby prepálil moje srdce. Aby strávil všetko, čo tam nepatrí. Niekedy to bolí. Pretože klamstvá popretkávali moje srdce, zranenia vyhĺbili rany príliš hlboko, hriechy si zabrali priveľa miesta. Ale rany sú vypaľované a čistené svätým ohňom. Hriechy sú stravované ohňom zabudnutia. Na miestach kde prebývali klamstvá začína horieť oheň Pravdy. Čím hlbšie sú rany v mojom srdci, tým hlbšie môže vstupovať Boží oheň. A vtedy? Prichádza čas vďaky za každé zranenie. Lebo moja úbohosť je to najviac, čo môžem Bohu dať. Čím som úbohejšia, tým väčším sa stáva Boh. Keď je rozdiel medzi mnou a Ním nekonečný, vtedy sa On môže stať absolútnym. Čím suchšie je tvoje drevo, tým lepšie horí.</p>
<p>
Oheň prečisťuje. Stravuje všetko, čo do môjho srdca nepatrí, aby som mohla byť úplne oddelená. Keď oheň prepaľuje, bolí to. Často vychádzajú na povrch veci, ktoré si už nikdy v živote nechcel vidieť. Ktoré mali ostať zabudnuté. Na povrch vychádzajú strachy, pred ktorými si chcel utiecť niekam veľmi ďaleko. Otvárajú sa rany, na ktoré si už jednoducho nechcel myslieť. Ale nič z toho si nemohol dať preč z vlastných síl. Musíš dovoliť Bohu byť Bohom. Dovoliť mu prísť a prepáliť tvoje srdce.</p>
<p>
Čo sa stane potom? Oheň už nebudeš vidieť len okolo seba. Nebudeš už mať pocit, že Boží oheň je len na nejakých špeciálnych miestach a podujatiach. Jeho oheň bude horieť v tebe. Ty sám budeš nositeľom Božieho ohňa, Božej vášne, Božieho súcitu, Božej túžby zachraňovať duše.</p>
<p>
Oheň je nákazlivý. Jeho iskry preskakujú a hľadajú suché drevo, ktoré by zapálili.</p>
<p style="text-align: center;">
<a href="http://kiobk.godzone.sk/"><img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/app.png/414d6b62-4913-4571-858a-9816e011c6ba?t=1385628968000" style="width: 400px; height: 144px;" /></a></p>Projekt Godzone2013-11-28T08:34:45ZČo vidím?Projekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/co-vidim-2013-11-06T15:51:22Z2013-11-06T15:45:19Z<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/4420718/covidim.png/cff8df1d-3bd5-436b-b67d-9a65cb79e8ef?t=1383752707123" style="width: 605px; height: 141px;" /></p>
<p>
Povstáva generácia, ktorej ide o Božie kráľovstvo. Do služieb Kráľa kráľov sa vydáva nová armáda a na Slovensku sa niečo naozaj hýbe. Myslím, že nebudem preháňať, ak poviem, že vidím rásť prebudenie. Vidím čoraz viac ľudí, ktorí sú hladní po Jeho prítomnosti viac, ako po čomkoľvek inom vo svojom živote. Vidím túžbu v srdciach mladých ľudí, ktorí tak horlivo túžia byť v správnom vzťahu s Otcom a prijímajú svoje synovstvo a dcérstvo.<br />
Je tu nová generácia tých, čo prinášajú prebudenie. A toto nie je záležitosť veku alebo postavenia. Prebudenie nepríde iba cez mladú generáciu, nepríde ani cez starú generáciu. Verím, že prebudenie príde cez jednu generáciu – bez ohľadu na dátum narodenia. Vidím, že tento národ potrebuje do svojich zničených vôd priniesť očistenie. Tak, ako to urobil Elizeus, keď uzdravil vodu blízko Jericha. Elizeova stratégia bola vziať novú misku a hodiť soľ do prameňa tejto vody a to spôsobilo, že voda bola obnovená pre svoj pôvodný zámer a zem sa stala úrodnou. Myslím si, že Boh uvoľňuje novú stratégiu (novú nádobu) a hádže veriacich (soľ) do prameňov vody v tomto národe. (2Kr 2, 19.22)<br />
<br />
Vidím mladých ľudí, ktorí kričia vo svojich najskrytejších komôrkach po Jeho prítomnosti. Ľudí, ktorí v svojom osobnom čase zápasia so svojím osobným levom a medveďom ako Dávid, aby raz mohli poraziť Goliášov dnešnej doby. Zem sa chveje a celé stvorenie túžobne očakáva, aby sa zjavili títo synovia a dcéry Kráľa.<br />
Toto je to, prečo sme sa narodili, nič iné nás neuspokojí.<br />
Myslím, že v tejto generácii sa trasie svätá nespokojnosť, ktorá hovorí “Bože, nebudem spokojný, kým celá moja rodina, celá moja škola, alebo celé mesto nebude zachránené!”<br />
<br />
Myslím si, že táto armáda sa vyzbrojuje nekompromisnou láskou a verí, že nikdy nebola stvorená, aby sa ukrývala.<br />
<br />
Vidím to na príbehoch všade vôkol mňa.<br />
Na mladej učiteľke náboženstva, ktorá prináša prebudenie do svojej školy, kde sa učitelia pýtajú “Čo to máš?” a na hodinách náboženstva sa znovu vracia deťom ich hodnota. Vídím to na hodine druháčikov, ktorí po vysvetlení toho, čo spôsobil hriech sa v horlivosti pýtali “Čo môžeme urobiť, aby sme to mali späť? Chceme späť Jeho prítomnosť a vzťah s Bohom ako bol v záhrade!” a potom nasledovala modlitba odovzdania života Ježišovi, na kolenách v triede.<br />
<br />
Vidím to na mladých súrodencoch, ktorí pár hodín po tom, ako im kvôli blesku vyhorel dom, dvíhajú svoje ruky a srdce k Bohu, chvália Ho a volajú v dôvere. Lebo vedia, že sa postará, že Boh je stále dobrý! A tak o pár mesiacov ich dom znovu stál, úplne zrekonštruovaný.</p>
<table border="0" cellpadding="1" cellspacing="1" style="width: 100%;">
<tbody>
<tr>
<td>
<p>
Vidím to na množstve mladých ľudí, ktorí sa pri bolestiach hlavy, alebo iných ťažkostiach modlia za uzdravenie a Boh koná.<br />
Vidím to na výjazdoch spoločenstiev do barov a klubov, kde prejavujú lásku a ohlasujú evanjelium uprostred tmy. Ľudia menia svoje životy a sú zachránení!</p>
<p>
<br />
Vidím to na rodičovských stretkách v našom spoločenstve, ktoré vznikli práve kvôli tomu, že deti týchto rodičov zmenili životy a priniesli domov hlad po Bohu. Menia sa celé rodiny a asi 25 rodičov našich mladých sa pravidelne stretáva, modlí a deklaruje, že chce za svojimi deťmi bojujúcimi za prebudenie vždy stáť. Bol som v úžase, keď som na tomto stretku bol a generácia rodičov mi žehnala.</p>
<p>
A to, čo vidím je, že je čas, aby povstali noví hrdinovia, plní odvahy a lásky.<br />
Veľmi ma oslovili slová pápeža Františka, keď vo svojej kázni povedal:</p>
</td>
<td>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/potrebujeme.png/ea09dbb7-ab89-4d9d-b6f2-3fa2d0cb6176?t=1383752981988" style="width: 366px; height: 322px;" /></td>
</tr>
</tbody>
</table>
<p>
“Pýtam sa vás: chce byť niekto z vás zbabelcom, sochou do múzea alebo sterilným? Túži po tom niekto? [Odpovedajú: „Nie!“] Nie? Naozaj? Tak je to v poriadku. To, čo teraz poviem, som už povedal veľa ráz, ale v srdci cítim, aby som to povedal. Keď sme my kresťania uzatvorení v našej skupine, v našom hnutí, v našej farnosti, v našom prostredí, zostávame uzavretí a prihodí sa nám to, čo sa deje zakaždým, keď je niekto zatvorený. V uzavretej miestnosti sa hromadí potuchlina a vlhkosť. A ak je v tej izbe niekto zavretý, ochorie! Keď je kresťan uzatvorený vo svojej skupine, vo svojej farnosti, vo svojom hnutí, je uzavretý, stáva sa chorým. Ak kresťan vychádza do ulíc, na periférie, môže sa mu prihodiť to, čo sa prihodí na ulici hocikomu: nehoda. Koľkokrát sme už videli dopravné nehody. Ale hovorím vám: tisíc ráz dám prednosť Cirkvi, v ktorej sú nehody pred takou Cirkvou, ktorá je chorá! Takej Cirkvi a takému kresťanovi, ktorým nechýba odvaha riskovať pri vychádzaní von, a nie takému, čo študuje a všetko vie, ale je stále uzavretý. Tento je chorý. A niekedy je chorý od hlavy...<br />
No pozor! Ježiš nehovorí: choďte, poraďte si s tým. Nie, toto nám nehovorí! Ježiš hovorí: Choďte, ja som s vami! Toto je naša krása a naša sila: ak vyjdeme prinášať jeho evanjelium s láskou, s ozajstným apoštolským duchom, s priamočiarosťou, on kráča s nami, predchádza nás.<br />
On je prvý! Toto je pre nás zásadne dôležité: Boh nás vždy predchádza! Keď zamýšľame ísť ďaleko, na najvzdialenejšiu perifériu, a máme azda trochu strachu, on je v skutočnosti už tam: Ježiš nás očakáva v srdci toho brata, v jeho zranenom tele, v jeho utisnutom živote, v jeho duši bez viery.”<br />
<br />
Stať sa generáciou KIOBK vyžaduje rozhodnutie, nasadenie a zjednotenie. No aby sa táto generácia nechala naverbovať a bola armádou, chce to odvahu, výcvik a výzbroj Ducha!<br />
Potrebujeme vyjsť von a bojovať vo veľmi reálnom zmysle. Slovensko potrebuje hrdinov, ktorí bojujú láskou. Hrdinov, ktorí sú nasadení pre nastolenie vlády Kráľovstva. Hrdinov, ktorých sila má základ v tom, kto sú a komu patria, a nie len v tom, čo robia.<br />
<br />
Táto armáda nepredstavuje dav, no kľúčovou postavou v nej si práve ty! Si dôležitý! Veľmi túžim, aby sme počuli znieť zvuk symfónie melódií nášho srdca. Počul som, že vedci raz urobili výskum a priradili každej častici v schéme DNA tón. Na konci výskumu zistili, že každé DNA vydáva melódiu. Tvoja melódia je jedinečná a musí znieť v tomto svete! Ty máš čo dať! Kto to urobí, ak nie my?<br />
Nie je to o tom, že existuje lepšia alebo horšia služba, ale že každá služba je v jednom Kráľovstve. V Kráľovstve nie sú horší a lepší služobníci, horšie alebo lepšie spoločenstvo – sú tam iba synovia a dcéry.<br />
<br />
Odvaha je jedným z atribútov kráľovských detí, ktorý nesmieme podceňovať. Nemôžeme byť kresťanmi a zároveň zbabelcami! S odvahou sa nestretávame iba pri hrdinských činoch, ktoré ľudia oslavujú. Často ju nachádzame v tichosti života, keď sa odmietame pokloniť žumpe temnoty, ktorá sa denne snaží dobyť do našich duší.<br />
Je veľa situácií, v ktorých vidím odvahu.<br />
<br />
Odvahu vidím v študentovi, ktorého zastaví bezdomovec s prosbou o pár drobných, no on sa zameria na niečo iné a po krátkom rozhovore prinesie nádej do života beznádeje. Ohlási evanjelium a nakoniec sa modlí za chrbát bezdomovca, ktorý je na tom mieste úplne uzdravený.<br />
<br />
Odvahu vidím v malom chlapcovi, ktorý žije uprostred ťažkej životnej situácie plnej násilia a špiny, ale v nedeľu vždy vstane, oblečie sa a ide do kostola.<br />
Jeho okolie si z neho možno robí posmech, keď prechádza okolo nich s malou Bibliou, ktorú mu niekto dal, ale on si ich nevšíma, pretože objavil zmysel života.<br />
<br />
Odvahu nachádzam v mladej žene, ktorá skončí tehotná a sama. To, čo na začiatku vyzeralo ako jej prvá skúsenosť s láskou, aspoň si to myslela, sa zmenilo na neistotu bez ilúzií. Nie je tu nikto, kto by ju podporil. Jej priateľ sa vyparil, rodičia ju nepodporujú.<br />
Jej budúcnosť je záhadou, jej minulosť je nešťastím, ale ona sa rozhodne prejsť cez to všetko. Ľudia jej radia, aby šla na potrat, ale ona privedie svoje dieťatko na svet a dá mu lásku, ktorú sama nikdy nedostala. Je hrdinkou.<br />
<br />
Odvaha sa môže ukrývať aj v rodičoch siedmich detí, ktorí bezpodmienečnú lásku vylievajú na každé z nich a aj napriek neľahkej finančnej situácii vedia a prehlasujú, že majú všetko čo potrebujú, lebo poznajú Kráľa.<br />
Za odvahu tiež považujem krok viery, keď mladý čerstvo oženený muž hľadajúci si lepšiu prácu podá výpoveď keď mu to Boh zreteľne povie aj napriek neistote čo bude ďalej, a za pár týždňov sa dozvie, že v deň skončenia starej práce má možnosť nastúpiť do dvoch nových. Alebo dievča, ktoré dá desiatok zo svojich posledných 5,- Eur, aby tak deklarovala svoju odovzdanosť. O niekoľko týždňov jej Boh poslal veľké finančné požehnanie.<br />
<br />
Odvážne je aj mladé dievča, ktoré chodí na strednú školu, kde sa počet panien dá spočítať na prstoch dvoch rúk. Všetci naokolo „to robia“, sama cíti tlak vo svojom vnútri, ktorý sa ju snaží premôcť. Rozhodla sa však počkať na svojho princa. Uvedomuje si, že hodnota jej panenstva spočíva v zápase, ktorý sa z vojnového poľa premení na medové týždne, a je rozhodnutá vydržať to.<br />
<br />
História je zložená z takýchto odvážnych skutkov. A nikto nie je lepší ako ten druhý. Ak odmietneme kompromis, staneme sa ľuďmi, ktorým Boh môže dôverovať natoľko, že im zverí svoju slávu, aby ju priniesli svetu. <br />
<br />
História zaznamená, či sme my, Boží ľudia, povstali s chrabrosťou, aby sme presadzovali kráľovské hodnoty svojho svätého Kráľa, alebo sme sa uchýlili v strachu do bahna tohto sveta.<br />
Ak zlyháme, aj tí, ktorí nás vidia ako svoju nádej sa ocitnú v tme. Ak uspejeme a povstaneme nad bahno tohto sveta, je veľmi pravdepodobné, že zanecháme dedičstvo, ktoré pretrvá do večnosti. Zmeníme históriu a na Slovensku zavládne nový Kráľ!<br />
Musíme si obliecť bdelosť a bežať chrániť hodnoty, ktoré nám boli zverené. V tejto stávke ide o veľa, musíme v tejto bitke bitiek zvíťaziť! Výhodou však stále ostáva, že nebojujeme o víťazstvo, ale z víťazstva a našou hlavnou zbraňou nie je nič iné ako Láska sama!<br />
<br />
<br />
Budeme aj my jedni z tých pár, ktorí si povedia “Nezaujíma ma, či niekto je proti mne, chcem dať svoj život a bojovať. Prinášať prebudenie a lásku tomuto svetu. Niesť svetlo tmám!“?<br />
Budeme my tí podnikatelia, právnici, lekári, matky a otcovia, politici a sudcovia, autori, umelci, scenáristi, riaditelia škôl a učitelia, ktorí prinesú vládu Kráľa tam kde sú?</p>
<p style="text-align: right;">
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/podpis.png/deffa2f3-74b4-44b6-a7a4-000f87cdbeb0?t=1383752787395" style="width: 126px; height: 53px;" /><br />
</p>Projekt Godzone2013-11-06T15:45:19ZBack to the startProjekt Godzonehttps://www.mojakomunita.sk/web/godzone/blog/-/blogs/back-to-the-start2013-10-25T06:48:48Z2013-10-25T06:41:57Z<p>
Milujem Ducha Svätého. A milujem keď hovorí. Keď odhaľuje veci, vovádza hlbšie a prináša zjavenie. Milujem keď ma prenikne pravdou, ktorá mi vyrazí dych. Svetlom, ktoré vo mne zapáli svetlo. To mám na ňom rada. Okrem iného.</p>
<p>
Príbeh začína kdesi na konci tej krásnej, farebnej a elektrizujúcej jari a na začiatku ohromujúceho leta, ktoré malo prísť potom. V čase, keď som zmätene a zúfalo hľadala všeličo možné aj nemožné, čo by ma dostalo bližšie k Bohu, v čase, keď sa môj „prosebný“ slovník rozrástol o miliardu nových slov a fráz, v čase, keď som pozerala všetky videá týkajúce sa intimity s Bohom, aké boli dovtedy vypustené do virtuálneho sveta. Moje srdce horelo a ten oheň nevyhnutne potreboval nové polienka. A tak som ich hľadala, kde sa dalo.</p>
<p>
Presne v tom čase mi začal Duch veľmi, veľmi intenzívne hovoriť jednu vec. Stále dokola a dokola. Tým jeho nežným hlasom, ktorý preniká až do kosti, ktorý sa naväzuje na každú bunku, molekulu a atóm tela a pretvára srdce.</p>
<p>
„Len moja tvár“, hovoril. A napriek tomu, že som tie tri slová počula už milión päťkrát, tentokrát som cítila, ako ma nimi vedie hlbšie. Ako ma vedie cez alej závojov a hmly k niečomu, elektrizujúcemu. Príťažlivému a nenahraditeľnému. K niečomu, čo nie je o Ňom, ale čo je On. K niečomu čoho chcete viac. A viac. A viac.</p>
<p>
„Len moja tvár“, hovoril. A ukazoval mi, že toto sú dvere. Síce veľké, ale to čo je za nimi bude mnohonásobne väčšie. A dostávalo ma to do bázne, pretože som začínala chápať (Tak naozajstne. Srdcom. Nie rozumom.), že neexistuje nič, čo by bolo dôležitejšie.</p>
<p>
„Len moja tvár,“ hovoril. Ako keď Dávid v srdci počul Božie slová: „Hľadajte moju tvár!“ Pretože to je centrom všetkého. Slnkom vesmíru nášho života. Tam je Život. Plnosť. Radosť. Prítomnosť. Moc. Láska. Múdrosť. Neha. Poznanie. Intimita. Zjavenie. Oheň. Olej. Vietor. Chvenie. Tlkot srdca. Jednota Ducha. Tam je premieňajúci dotyk. Jeho blízkosť. Tam je On.</p>
<p>
„Len moja tvár,“ hovoril. Zastavil sa mi dych. Ako pri dlhom hlbokom ponore. Srdce bilo. Celým telom mi prešla Jeho prítomnosť. Niekedy sa snažíme tak usilovne a urputne, kropaje potu nám stekajú po čele od námahy byť viac v Ňom a s Ním a Jeho. Čítame všetky knihy, ktoré na tú tému zoženieme, pozeráme videá a filmy, pretože naše srdce horí. Blčí spaľujúcim ohňom. Je zapálené hladom, „svätou žiadostivosťou“ po Jeho mene a Jeho prítomnosti. A my sa ho zúfalo snažíme nasýtiť. Naplniť Ním srdce až po okraj. A tak čítame a pozeráme a poznáme všetky najnovšie piesne a snažíme sa, snažíme, snažíme.... Ale srdce neoklameme.</p>
<p>
„Len moja tvár,“ hovoril. A mne to odrazu pripadalo všetko tak jednoduché a logické. A jasné. Vrátiť sa späť na začiatok. Na úplný začiatok, kde nie je nič len vy a On. Pretože je len jedno najdôležitejšie miesto. Prameň aj ústie. A to je Jeho tvár. Miesto z ktorého všetko vychádza a bez ktorého nič nie je také, ako by malo byť.</p>
<p>
„Len moja tvár,“ hovoril. Tá tvár, ktorá je miestom osobného, dychberúceho, mocného stretnutia, ktoré od základov mení srdce, zmýšľanie a život. Je to miesto nekonečnej lásky tak šťavnatej a pretekajúcej, že sa v nej túžite utopiť. Miesto zjavenia, poznania a múdrosti. Miesto z ktorého vychádza pravá služba, lebo ten, kto hľadí na Neho a je premožený Ním samotným musí podávať svedectvo. „Nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ (Sk 4,20). Je to miesto odkiaľ vychádza citlivosť na Ducha a pohľad Syna. Miesto, kde sa hoja rany a prichádza olej pomazania. Miesto na ktorom sú brány do hĺbky Otcovho srdca. Miesto, ktoré je tak intenzívne, že to často ostáva skryté.</p>
<p>
„Len moja tvár,“ hovoril. Dávid o tom vedel svoje. Bol mužom podľa Božieho srdca. Jeho miláčikom. „Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou,“(Ž 34,6) vravel. A Mojžiš? Ten chlap sa mi páči! Videl Ho a tvár mu žiarila. Pretože to, na čo hľadíme nás mení. Stávame sa tým, k čomu upierame zrak. Premieňa nás to. Ján vraví, že keď Ho budeme vidieť takého aký je, budeme mu podobní (1 Jn 3,2). Nie možno. Ani asi. Budeme! (Toto je väčšie ako sme my.) </p>
<p>
„Len moja tvár,“ hovoril. To nie je veta. Fráza. Slovenský frazeologizmus! Je to miesto pre ktoré budeme denne zápasiť. Pretože Jeho tvár je tam, kde Boh hovorí „od úst k ústam, otvorene a nie v hádankách“ (Num 12, 8). Je tým najdôležitejším miestom, na ktorom rastieme a sme viac v Ňom a s Ním a Jeho. On je tým, kto nás premieňa. Len On jediný nasýti hlad, zvierajúci naše vnútro. Len On naplní srdce a rozdúcha nové plamene túžby. On jediný. Jeho tvár stačí.</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1196370/1529565/Domi.jpg/78bdf5a9-7297-4325-8005-75ff4fa19675?t=1382683393008" style="width: 784px; height: 100px;" /></p>Projekt Godzone2013-10-25T06:41:57Z