« Späť

Rozmery života

Život je plný protikladov „dobro a zlo“, „pravda a lož“, „deň a noc“, „oheň a voda“ a mnoho iných, čo v ľuďoch navodzuje pocit, že život má dve polarity, dve stránky... A to aj pravda je, ale teraz by som sa rád zamyslel nad ďalšími rozmermi, ktoré život ponúka. Život ako podstata bytia človeka, ktorého stvoril Boh na svoj obraz a ktorý ako jediný zo živých tvorov disponuje slobodnou vôľou, čo mu zaručuje možnosť výberu nielen vo voľbe medzi dvoma polaritami, ale aj v celkovej voľbe kvality života.

A práve v súvislosti s tým možno pozorovať, že osobnosť človeka vo svojej fyzickej podstate obsahuje tri základné rozmery. Jedným z nich je telesný, ktorý vyplýva z pôvodu tela a vystihuje sklony patriace k jeho funkciám, hlavne piatim telesným zmyslom: zraku, sluchu, čuchu, hmatu a chuti. Každý ich máme, aby sme prežili, ale využívame ich oveľa rozmanitejšie. Radi si napríklad vychutnáme dobré jedlo, či zacítime lahodnú vôňu, alebo si vypočujeme príjemné tóny obľúbenej hudby... Tento rozmer zahŕňa konkrétne telesné prejavy a funkcie, nevyhnutne potrebné pre život ako zmysly a pudy, ktoré prejavujú a vnímajú nielen ľudia, ale aj zvieratá. Tento aspekt nemôžeme označiť za zlý, lebo je našou prirodzenou súčasťou, ale ak ho nemáme pod kontrolou, spoznáme aj opačnú stránku zmyslového vnímania sveta. Kvôli nej vidíme okolo seba veľmi široké spektrum závislých ľudí, ktorí sú tak silne naviazaní na niektorý z pôžitkov sveta, že už ani nedokážu spoznať ďalšie dva rozmery ľudskej osobnosti. A že nám majú čo ponúknuť, o tom niet žiadnych pochýb. Napríklad druhý – rozumový rozmer má tú silu, aby dokázal prekonať niektorú závislosť a spríjemniť nám život. Pomáha slobodnej vôli analyzovať veci tak, aby sme sa vyhli jeho nepríjemným stránkam. Zbiera vedomosti a skúsenosti, ktoré sú potrebné k správnemu rozhodnutiu a dokáže sa poučiť nielen na vlastných chybách, ale aj chyby ostatných využiť k vlastnému prospechu. Rozum je teda taktiež dôležitý, ale ani jemu by sme nemali jednostranne podľahnúť. Ak sa tak stane, môžeme sa stať veľmi egoistický, lebo rozum vie všetko konanie obhájiť tak, aby nám dokonale vyhovovalo a to bez ohľadu na ostatných. Mnoho zla bolo napáchaného v rámci „dobrých úmyslov“, alebo vznešenej idei. Mnoho nebezpečných delikventov malo vysoký stupeň inteligencie.

Ale poďme ďalej. Tretím rozmerom života je emócia, ktorá taktiež dokáže naplniť náš fyzický život. Aj tí najzarytejší rozumoví analytici túžia z času na čas vypnúť mozog a nechať sa unášať emočnými zážitkami, či už z dovolenky, alebo iného užívania si príjemných chvíľ. Emócie sú nervovými vzruchmi, dávajúce životu akúsi „šťavu“, ako napríklad adrenalínové športy, užívanie si zábavy a hry, hlavne výhry... Nebezpečenstvo prehnaného zamerania sa na tento rozmer vyplýva priamo z neho. Aby sme dodali životu šťavu, zvyšujeme svoje nároky na hru a vyžitie a tým zvyšujeme aj riziko, čím ohrozujeme nielen naše zdravie, ale často aj život a to nielen vlastný.

Nakoniec by som mohol tento pomyslený trojuholník životných rozmerov analyzovať z každej strany a ponúknuť správne vyváženie jeho strán, aby sme dosiahli ťažisko, rovnováhu, alebo stred, ktorý by nám zabezpečil životnú pohodu a spokojnosť. Ale nestane sa tak. Tento trojuholník je dôležitý, ale na dosiahnutie šťastia a spokojnosti predsa len nestačí. Poďme teda hľadať ďalší rozmer, ktorý nám doplní skladačku života a kompletne vystihne osobnosť človeka tak, ako nám to predurčil Bohom stanovený zámer. Máme teda telo so svojimi životnými potrebami, máme tu emócie, ktoré ho okoreňuju a máme tu rozum, ktorý svojou slobodnou voľbou hľadá rovnováhu medzi týmito životnými prejavmi. Všetko by bolo dobré, keby sa to netočilo len okolo nášho ega. Sú tu „naše“ potreby, „naše“ emócie a „naše“ názory a to na fungovanie života ako celku nepostačuje. Je potrebné pridať niečo, čo osoží nielen jednotlivcovi, ale aj spoločnosti, ľudstvu, Zemi. Niekde tu musíme pridať ďalší rozmer. A tým je cit, ale nie ako nervový vzruch, ale ako životodarná energia, dodávaná nám zhora – od Boha. Začal som trojuholníkom, aby som mohol pridať ešte jeden rozmer a toto pridanie (keďže som naznačil na energiu zhora), nabáda k predstave ihlana so základňou trojuholníka a s vrcholom nad ťažiskom. Ale nie je to celkom tak. Veľkosť trojuholníka nie je pre nás dobrá, lebo poukazuje na veľké ego. Čím viac sa zameriame na niektorý zo základných aspektov našej fyzickej podstaty, tým viac narastá naše ego, lebo narastajú aj naše potreby. Preto sa nám zdajú potreby bohatých tak prehnané, preto Ježiš povedal „Ľahšie je prejsť ťave cez ucho ihly ako boháčovi do Nebeského kráľovstva“. Nedá sa teda špekulovať o tom, ako má trojuholník vyzerať, ale práve ako ho zmenšiť. Čím menšie ego, tým viac citu dokáže človek venovať svojmu okoliu a Boh nám ho tým viac dáva, čím viac ho rozdávame. Je tu dokonca až Boží zákon, ktorý jasne hovorí, buď budeme na strane telesného ega, materiálneho bohatstva, alebo na strane Boha, čiže Ducha, duchovného bohatstva (Nedá sa slúžiť dvom Pánom naraz...). Nedá sa vybudovať Nebeské kráľovstvo už tu na Zemi, lebo je dočasné, pominuteľné... Poďme teda zmenšovať strany pomysleného trojuholníka. Vplyv telesnej stránky dokáže zmenšovať striedmosť, emocionálnu pokoj a rozumovú odovzdanosť. Striedmosť a pokoj nebude potrebné zvlášť predstavovať, často sa k nim utiekame, či už túžime po štíhlej postave, zdravšom tele, alebo po dobrej pracovnej, či rodinnej pohode. Asi najťažšie je to u rozumového rozmeru, lebo nás veľmi zväzuje predstava, že bez rozumu zmalomyseľnieme. A preto som u rozumu spomenul odovzdanosť, ktorá je sestrou pokory. Aby sme zostali v realite a zároveň sa nezamotávali do nekonečných a vyčerpávajúcich rozumových úvah, mali by sme sa odovzdať Duchu Svätému, v ktorom je ukrytá Božia múdrosť a Ktorý v nás prebudí skrytý šiesty zmysel. Telo sa nám za striedmosť odmení zdravím, nervový systém sa za pokoj odmení dobrou priechodnosťou spomínanej životodarnej energie od Boha – lásky. Spoznali sme tri základné rozmery fyzického života, pridali sme štvrtý, duchovný rozmer a chceme končiť pri dvoch. Bez ega sa trojuholník stratí a zostane len priamka medzi nebom a Zemou, priamka medzi Bohom a človekom. Spojíme ňou svet telesný so svetom duchovným a naplníme tak naše fyzické a duchovné bytie. Ale dosť bolo matematiky, aby som nezostal len pri trojuholníku a priamke, naznačím aj cestu vedúcu k spojeniu svetského a duchovného. Tá však nie je pre každého rovnaká. Niekto tvrdí, že je extrémna, že aby človek ustúpil z egoistického zamerania sa na život, musí padnúť na samé dno. Iný tvrdí, že je rozmanitá, že každý musí to telesné dostatočne vyskúšať, aby sa nasýtil a začal vnímať aj ostatné hodnoty života, ale je tu jedna z najkrajších ciest a tou je cesta obety. Funguje veľmi jednoducho. Vyberieme si aspoň jednu osobu, ktorú sa budeme snažiť urobiť šťastnou (najlepšie niekoho z blízkych) a začneme ju počúvať. Počúvať a vnímať jej potreby, túžby a snažiť sa ich naplniť. Slúžiť jej, pre jej lepší život. Ak sa nám to začne dariť, budeme vidieť žiaru v jej očiach a začneme rozumieť nielen jej, ale aj ostatným. Potom už nebudeme vnímať vlastné potreby, potreby nášho ega, ale potreby druhých a pomáhať druhým sa stane našou radosťou. Budeme milovať úsmev u ľudí okolo nás a budeme robiť všetko pre to, aby sme ho videli čo najčastejšie.

Ďalej