Iveta Fiľová

V našej podstate sa ukrýva naša budúcnosť / Mohlo to byť inak

2012-03-05T16:53:49Z

(Tento Blog chcem začať inšpirujúcimi slovami z knihy, ktorá odhaľuje pravú nábožnosť i pre bežného človeka, žijúceho v zhone dňa...)

...Uvažuj, že pred niekoľkými rokmi si ešte nebola na svete. Svet už bol dávno stvorený a o tebe nebolo ešte ani slychu. Boh ťa vyviedol z nebytia do bytia, stvoril ťa, utvoril tvoju povahu so všetkými jej vlastnosťami. Len zo svojej dobroty ťa stvoril. MOHOL ŤA AJ NESTVORIŤ, lebo nijako nepotreboval tvoje bytie. Pováž svoju prirodzenosť, ktorú ti Boh dal pri stvorení, svoju ľudskú prirodzenosť, najvyššiu na tejto zemi, ktorá je určená a uspôsobená na večné spojenie a blaženosť s Bohom. (Kniha Filotea- Sv. František Saleský- 1. rozjímanie: o stvorení človeka)

(Kniha Kazateľ 1, 1-11) :

1 Úvahy Dávidovho syna Kazateľa, kráľa nad Jeruzalemom

2 Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ. Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť. [VYSVETLIVKY= „Márnosť“ – hebrejsky hebel – znamená: vánok, dych, para a vôbec vec, ktorá rýchlo uniká, nemá dlhej stálosti.]

3 Aký osoh má človek zo všetkej svojej námahy, ktorou sa ustáva, (kým je) pod slnkom?

4 (Jedno) pokolenie prichádza, (iné) pokolenie odchádza. Zem však stojí naveky.

5 Slnko vychádza a slnko zapadá a ženie sa späť na miesto, kde (zasa) vyjde.

[VYSVETLIVKY= „Ženie sa späť“ , podľa hebr. doslovne „túžobne sa hnať, žiadať si voľačo natoľko, že človek až dych tratí“ (Jób 7,2). Možno, že v osnove pôvodne bolo „vracia sa“ (podľa gr.). ]

Každé ráno vychádzaj ako slnko, od Boha a každý večer sa už túžobne, dychtivo žeň späť ku nášmu stvoriteľovi. Aby si si každé ráno pamätal odkiaľ =od Koho si prišiel a každý večer si spomenul kam smeruješ. Akoby ráno bolo naším narodením a večer našou smrťou. Lebo kto ti zaručí stálosť dňa- či nové prebudenie. A tak po každom večeri, ktorý bude pre teba (prípravnou) smrťou, príde nové ráno, ktoré bude tvojim znovuzrodením.

6 Veje na juh a obráti sa na sever, v ustavičnom krúžení duje vietor a vietor sa vo svojom kolobehu opätovne vracia.

„Veje na juh a obráti sa na sever“ - tak aj my obráťme svoje srdcia od našich túžob, k Bohu, nášmu stvoriteľovi. „v ustavičnom krúžení“- stereotyp i taká všednosť dňa nás môžu ohroziť, no nezostaňme uväznení vo svojom kolobehu ale opätovne sa vracajme v modlitbách i zmýšľaním k nášmu nebeskému Otcovi.

7 Všetky rieky tečú do mora, a more sa nepreplňuje. Kde vyvreli, k tomu miestu tečú rieky späť, aby sa odtiaľ vydali na novú cestu.

Boh ako posila= Vracajme sa späť k pôvodu nášho bytia- ku Kristovi našej sile, ktorá nás posilní a my, hoci vyčerpaní dňom, sa skrze Jeho sily môžeme vydať na novú cestu.

8 Všetky bytosti sú podrobené ustávaniu - vyrozprávať to nevládze nik. Oko sa nenasycuje videním, ucho sa nenapĺňa počúvaním.

ustávanie= Všetky veci unavujú.(Slovenský ekumenický preklad)

9 Čo bolo, je to, čo aj zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opäť stane. Nič nie je nové pod slnkom.

10 Ak je niečo, o čom by človek povedal: "Pozri toto je niečo nové!", už to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.

11 Však na minulosť už niet spomienky a s budúcnosťou to bude tiež len tak. Nebude po nich spomienky u tých, čo budú nasledovať za nimi.

Všetko z tohto sveta je rovnaké, opakujúce sa, dokonca i ľudia si môžu byť veľmi podobní a tak „aj to je márnosť, honba za vetrom“. Tvoje telo umrie (zhnije), no tvoj duch pretrvá. Preto sústreďme sa viac na to od Koho sme prišli , i kde je náš domov. Sám Boh je ukrytý v našej podstate, našej duši. On sám si ťa vyvolil ( Jn15,16:„Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“), nie z toho, že by ťa potreboval, ale z čistej lásky, ktorou ťa utvoril. I cestu ti pripravil, hoci len pomyselnú, lebo si ju ešte neprešiel.(Ž139,16:„ Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.“) Preto každý deň si pripomínaj, že tvoj pôvod i budúcnosť je ukrytá v nebi, v tvojom domove. A kdekoľvek budeš, s kýmkoľvek budeš, správaj sa tak, ako pravý nebeský občan, vyslaný na Zem, prezentovať svetu svoju krajinu. A to nie len slovami, lebo slová nepredstavia ľuďom kultúru tvojho nebeského národa, ale tvoje skutky, jazyk- slovník či tvoje správanie pomôžu ľuďom poznať tvoju vlasť -nebo. (Jn15,16:„Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí.“)

Na záver tohto blogu, si prečítaj žalm 139 - pre pravé poznanie seba i svojej budúcnosti, ktorá je ukrytá v Tom, v ktorom sme boli stvorení. Ak nemáš sv. písmo, je dostupný aj tu: http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=21&kapitola=139

(Inšpirovaná Duchom svätým- Svätým písmom, Knihou sv. Františka Saleského- Filotea a prednáškou Michala Kevického – Modlitebná komôrka)

PS: ten obrázok je treošku na pobavenie =)

PS₂: na pobavenie aj vtipalek: Mladý pár sa berie v kostole. Obraz, ktorý je nad oltárom je zakrytý. Svadobný pár sa pýta kňnaza, prečo je ten obraz zakrytý."Najprv vás oddám a potom vám poviem."povie kňaz. Na svadobnej hostine príde kňaz za novomanželmi a volá ich do kostola. Odkryje obraz na ktorom je nápis:"Odpusť im Pane, lebo nevedia čo činia."

Obraz Boha v človeku (človek žijúci s DS)

2011-12-27T23:46:39Z

Záleží od toho ako sa na to pozerám. Asi najskôr odpoviem na prvú otázku: Ako to zistím? Nuž pre mňa človek, ktorý je naplnení duchom svätým nie je len človek, ktorý má dary Ducha , charizmy alebo tak.. Je to pre mňa v prvom rade človek, ktorý prináša ovocie Ducha. Človek, s ktorým keď sa rozprávate , cítite , že má niečo viac. Že je niečim naplnený. Že žiari.. Prináša vôkol seba radosť, lásku, pokoj, Boha samotného... Má proste TO.. S takýmto človekom už len pri prvotnom kontakte zbadáte , že má niečo viac než ostatní, niečo po čom túžite aj vy. Poznám veľa ľudí veriacich, živých veriacich .. A nechcem im krivdiť.. no keď som prišla aj do nášho spolča , najviac TO bolo badateľné na 1 človeku.. Samozrejme vám nepoviem na kom , ale poviem vám ako na mňa pôsobil. Myslím, že to že z neho niečo žiarilo som opisovala už dostatočne.. Okrem toho ma očaril prístup toho človeka k ľuďom. Pri tomto človeku ste mali pocit akoby sa na vás pozeral samotný Boh.. Slová plné ÚPRIMNEJ lásky.. Hoci ste sa cítili úplne posledným, ten daný človek vás videl ako veľmi dôležité nádherné stvorenie. Zaujímal sa o vás , ale nie z povinnosti ako to veľa krát býva: ,, Máme nového člena, tak sa správajte k nemu milo! " =).. nie . tento človek sa o vás skutočne zaujímal. A mala by som podotknúť, že aj nesebecky.. lebo aj to býva občas príčina záujmu. Túžili ste sa s tým človekom stretnúť a rozprávať aspon ešte raz. Nebola to akási zaľúbenosť alebo nejaký obdiv čo vás k nemu ťahal , ale prítomnosť Boha v jeho srdci (hoci to som ešte v tedy nevedela=)) Tak asi tak. (Ale nemyslím si že ak na mňa človek nejako takto nepôsobí automaticky TO nemá. Podľa mňa TO u každého človeka vnímame inak. Boh sa k nám cez ľudí nemusí vždy prejavovať rovnakým spôsobom. Ale áno.. skôr či neskôr je poznať či človek TO má alebo nemá..=) ) Stále keď si na toho človeka spomeniem, želám si aby som aj ja tak mohla pôsobiť na ľudí. Je to jeden z najkrajších darov- že On v nás môže prebývať a ľudia Ho v nás môžu nachádzať, hoci máme hriešnu prirodzenosť=)...

Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte number 2 + Blog na jednu z tém

2011-12-12T19:49:17Z

V súvislosti s Ockom sa mi toto slovo najme potvrdilo pri odpustení. Ako aj bola prednáška na Novom víne o ODPUSTENÍ to som prežila aj ja tieto letné prázdniny... Takže: Mala som obrovský problém odpustiť či už chalanom z mojej minulosti ale aj mne samotnej.. Kedykoľvek som sa za to začala modliť zastavil ma len plač a slová: ,, Pane ale nie!! Ja nemôžem!! Ja sa snažím a viem, že ty ma miluješ napriek všetkému čo som spravila, no Pane aj tak ja to nedokážem!" a mala som aj pravdu .. Ja by som to nedokázala. Jedine On... V tom čase som čítala aj 1 dosť silný príbeh a to ma nútilo sa k tomu stále vratiť, no ako som už povedala každá z tých modlitieb bola ukonšená mojím NIE... Až raz keď som doma nikoho nemala, nikoho obráteného a život plynul totálne premárneným štýlom, až vtedy mi kamarátka navrhla , že mám ísť niekde sama ďaleko od ľudí, len tak byť s Bohom... Tak som šla úplne nad dedinu a tam sa diali také veci... dokázala som sa modliť aj tri hodiny v kuse a bolo mi to málo ešte len už zapadalo slnko... a Boh tak menil moje srdce .. v tom čase sa mi dostala do rúk aj kniha ,, S nikým nechodím a nie som cvok / Zbohom lásky- Joshua Harris" (ODPORÚČAM či už slobodným alebo zadaným, všetkým!!!) Dozvedela som sa také veci o sebe, o mojom akože obrátení- proste až vtedy sa začalo moje vnútro meniť od základu- znova sa narodiť... NO A AKÝ TO MÁ SÚVIS? Proste Boh mi najskôr musel ukázať ako veľmi ma On miluje, to že mi odpúšťa a nie, len pochopiť to rozumom ale prežiť TO.... Až keď som prijala koľko mi on odpustil až tak som mohla odpustiť ja či už chalanom z minulosti ale aj sama sebe.... ZADARMO SOM DOSTALA ODPUSTENIE ZADARMO MAM AJ JA ODPUSTAT Koniec =)

"Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte"

2011-12-04T21:11:17Z

Toto slovo sa mi asi potvrdilo len v tom, že som asi pred dvomi rokmi mala problém rozdeliť sa. Či už so sladkosťami alebo darovať obľúbenú stužku do vlasov, alebo niečím iným. No postupne ľudia, ktorý boli ochotní sa so mnou podeliť aj s tou najdrahšou, či najfajnejšou vecou alebo darovali peniaze alebo veci ľuďom , hoci oni sami nemali veľa ma naučili dávať. Rozdávať aj keď nemám. No vec, ktorú sa ešte stále tak učím je aby to stále vychádzalo zo srdca, z lásky a nie z donútenia. A aby to išlo cez Boha, cez dôveru v Neho , že On sa o mňa postará.

vtip o Bohu-ľudská hlúposť

2011-10-15T18:16:29Z

Sedí babka v byte a má vodu až po členky. Prídu za ňou hasiči a dohovárajú jej, že musí okamžite preč. Ale ona im odpovie, že jej Boh sľúbil, že ju zachráni. Prišli druhý deň a voda stúpla po kolená.
"Ale teraz už musíte ísť, babi," hovoria hasiči. Ale ona zase, že ju Boh zachráni. Prídu tretíkrát a dom je zrútený. Babka medzitým odchádza do neba za Bohom a keď sa s ním stretne, vraví mu: "Veď si mi sľúbil, že mi pomôžeš."
Boh jej odpovie: "Ty hlúpa, veď som ti tam poslal dvakrát hasičov!"

"Pane Bože, čo je to pre teba tisíc rokov?" "Chvíľočka." "A Pane Bože, čo je to pre teba tisíc dolárov?" "Peniažtek." "Pane, prosím ťa, daj mi peniažtek." "Iste, počkaj chvíľočku."

(krásny vtip, môj obľúbený)

vtipy o falošných predstavách o Bohu

2011-10-15T18:04:31Z

Cestovateľ sa so zdecimovaným zvyškom výpravy prediera Africkým pralesom. Všetci sú vysilení, nemajú už žiadne zásoby, došlo aj strelivo. Zrazu sa pred nimi otvorí čistina a na nej za zvuku bubnov tancujú pomaľovaní domorodci. Členovia výpravy sa zhrozia, aj divosi sú na chvíľu zarazení. Cestovateľ obráti oči k nebu a zvolá: "Bože, taká cesta, a teraz sme v pr * eli ..." Náhle akoby k nemu prehovoril tichý hlas: "Nie, nie ste - chyť tam ten kameň, vrhni sa na náčelníka a mláť ho ním do hlavy." Cestovateľ nezaváha, skočí k náčelníkovi, zmláti ho a zavolá: "A čo teraz, Bože?" A zhora sa ozve hlas: "Teraz už nič,teraz už ste skutočne v pr * eli." (falošná predstava- boh škodoradostník =D)

Sedliakovi umrie najskôr koza, potom krava a nakoniec aj manželka. Zničený sedliak si sadne na medzu a bedáka: "Panebože, čo som vykonal, že ma takto trestáš?" Zjaví sa mu pánboh, škriabe sa na brade a hovorí: "Ja ti vlastne ani neviem, ty ma proste tak nejako štveš." (asi tiež boh škodoradostník=))

Prvý víkend na godzone school

2011-10-15T16:56:42Z

Takže, prvý víkend na godzone school bol pre mňa úplne úžasný. Už len cesta mala niečo do seba. Keď sme zbadali okolo 30 mladých na autobuske, všetci smer godzone school, bola to šupa. Najmä to, že nikto z nás nevedel, že kde vlastne ideme=). O niečo neskôr krásna príroda, jazerá... Najbližší víkend si tam určite pôjdem zaplávať =P alebo sa korčuľovať =). Nasledovali milé tváričky našich animátorov, šupa menovky (ktoré si dúfam môžeme po týchto dvoch rokoch nechať=)) a naša krásna izbietka=). Moje zlaté spolubývajúce, ktoré som už poznala, ale aj pani učiteľka=) Baška (od toho víkendu mám rešpekt aj k predmetom ako sú UMK!=)). Úžasný príbeh Jožka, Adama a nášho Ocka , ktorý išli spolu stopom. Začlenenie sa do skupiniek, opäť spoznanie nových super, krásnych ľudí.=) Neviem vlastne ani čo sa dialo prvý večer, no nezabudnuteľné sú určite pre mňa rozprávočky na dobrú noc v podaní Kiky a ona celá ako človek. Prajem vám ju za tieto dva roky počuť rozprávať. Ďalší dník priniesol napriek nedostatku spánku, asi to najkrajšie na tomto víkende. Už ráno v skupinkách, to krásne slniečko škúliace do očí. Prednášky o Božej láske a falošných predstavách o Bohu- hoci už toľko krát rozoberané témy, no aj tak mi dali niečo nové. Nový pohľad na svoju osobu, to ako ma vidí Boh ako ma miluje a čo si o mne myslí a ako ho vnímam ja. Boli to nádherné veci, čo mi šepkal, keď sme sa rozpŕchli každý svojím smerom. To nádherné slniečko, ach=). Potom prednáška ,,Zranenia“. No coment.. Proste to, ako v každom z nás Boh konal, bolo neuveriteľné. Ako sa zrazu odkrývalo všetko skryté, nejasné a zahalené. Liečilo nevyliečené a nevyliečiteľné. Ako viacerí z nás zrazu chápali a túžili viac, viac Mu patriť, viac byť s Ním, viac Ho milovať a nechať sa Ním utešovať. Úplne ako keby ste roky chodili okolo niečoho, no nikdy ste neboli schopný riadne pochopiť, rozumieť. Niečo vás trápilo, ale prísť na koreň veci, nebolo vo vašich silách. A teraz sa TO stalo. Duch svätý v nás pôsobil. Pripútal nás k Ockovi a my sme s akousi zvláštnou trpiacou radosťou počúvali. Bola nám zjavená pravda o našich životoch, zraneniach. A potom keď už všetko vyšlo na povrch cez naše slzy a my sme to dali do Ockových rúk, začal liečiť. Skrze svojho synčeka. Asi to príde ako naučený text, ale nie ono to tak vážne bolo. Keď som už nevládala plakať, prišla Ježišova posila. On nás začal liečiť a lieči. Áno teraz už po víkende je to trochu ťažšie. Trochu viac. Lebo škola, povinnosti.. Už som konečne skočila do Božieho bazéna, no občas mám pocit, že namiesto plávania sa v ňom len topím. Ale ako mi večne pripomína kamarátka, čo je ľahké, nestojí za nič. No aby som veľmi neodbočila, ďalšie krásne zážitky boli aj na prechádzke pri jazierku, či večernom grilovaní. To bola pecka, také šupa odreagovanie. A aj chalani, ich Spartakus =D .. A omša, posledná prednáška, radosť z Božích zázrakov určených mne, fajné jedlo od tiet kuchárok, totálna vyčerpanosť, príjemná cesta na Sliač- nástup do nevšednej všednosti=).. a ďalšie veci. Tento víkend mi Ocko umožnil spoznať mojich ďalších bračekov a sestričky, spoznať seba a aj Jeho samého, v Jeho veľkosti a kráse. Zakončím to asi pesničkou, ktorá mi najviac udkvela v pamäti od tohto víkendu: ,, ..Veď keď náš Boh je za nás, Nemôže vládnuť strach. Veď keď náš Boh je s nami, kto môže stáť proti nám...“ =) Už sa teším na ďalší víkend s vami a s Ním=). Gby+

(Dúfam, že nevadí, že je to 593 slov. =))