Často som zamieňala vedomie svojej nehodnosti, ktorá potrebuje milosť, s pocitom, že Boh a Jeho kráľostvo je pre mňa nedostupné, či nedosiahnuteľné. Je správne uvedomovať si, že nič z toho, čo Boh ponúka si nezaslúžime. Nesprávne je odmietnuť Jeho dary, pretože si ich nezaslúžime.
Opierať sa o čokoľvek iné viac, než o Ježiša samotného, je stratou času a energie. Ak nebudeme žiť v tom, čo pre nás vydobil On, minieme sa cieľa. Nie je správne odmietnuť také skvelé dedičstvo... Ak nepochopíme, čo znamená najskôr hľadať Jeho kráľovstvo, budeme sa neustále naháňať za fatamorgánou. Vzťah s ním je reálnejší, než realita tohto sveta. Ak necháme naše srdcia spať, upokojíme ich prázdnym zdaním nábožnosti bez Ducha, ktoré len vytvára zdanie, ak si zvolíme "priemernosť" namiesto všetkého, ak dáme len časť, ostaneme s prázdnymi rukami. Dokonca aj keď ho budeme volať "Pane", nemusí to automaticky znamenať, že vôjdeme do Jeho kráľovstva.
Často som zamieňala vedomie svojej nehodnosti, ktorá potrebuje milosť, s pocitom, že Boh a Jeho kráľostvo je pre mňa nedostupné, či nedosiahnuteľné. Že nemám právo doň vôjsť, lebo nespĺňam kritériá. Zlyhávam, hreším, robím zle alebo málo dobre... Je správne uvedomovať si, že nič z toho, čo Boh ponúka si nezaslúžime. Nesprávne je odmietnuť Jeho dary, pretože si ich nezaslúžime.
Pointou toho, čo urobil na kríži, že že "zomrel nielen ZA nás, ale aj NAMIESTO nás. Stal sa hriechom, naším hriechom, aby sme sa my stali Jeho spravodlivosťou. Srdce Boha má byť oslavované pre túto vec: On túži po vzťahu, po partnerstve. Riskoval všetko, aby získal tento jediný poklad - tých, ktorí Ho budú uctievať a oslavovať nie ako roboti, nie pre prikázanie a povinnosť, ale kvôli vzťahu." (Bill Johnson - Hosting His Presence)
Ak ľuďom neohlasujeme, že Boh ich miluje bez podmienok, robíme alebo minimálne ponechávame diablovi priestor, aby ich držal v neistote, strachu a neslobode. Každé zlyhanie ich vedie k nepokoju, strachu z odmietnutia, neistote toho, čo si Boh o nich práve myslí, ako ich hodnotí. Ich hriechy nad nimi vládnu, pretože ešte nad nimi nevládne "pravá láska, ktorá vyháňa strach." My však viac nemáme dovôd báť sa. Boh nám nedal ducha otroctva, aby sme sa zasa báli (zasa je zaujímavé slovo... Pavol tu naznačuje, že celý starý zákon bol o tom - strach z prestúpenia, zo zlyhania a následného odmietnutia Bohom, ale teraz prišlo niečo nové... a strach tu viac nemá miesto). Dnes máme Ducha, ktorý nepôsobí strach. Hoci usvedčuje z hriechov, dvíha k pokoju, pretože okrem usvedčenie, skrze pokánie a obrátenie prináša aj milosť odpustenia, ktorú vydobil Ježiš pre všetkých, čo veria. Nezáleží už teda na správnej polohe, mieste, či vhodne zvolených slovách, formuláciách, ani vonkajších zbožných úkonoch. Nemusíme Boha ohurovať svojimi schopnosťami. Máme byť ohúrení Kristom :). Všetky skvelé veci, ktoré naša Cirkev ponúka, nemajú zmysel, ak v nich nie je naše srdce celé. Boh vidí na dno nášho srdca a na hrané formality si nepotrpí. Nedá sa oklamať a balamutiť. Vidí a vie, kto sme. Odpustenie spočíva jedine a len v Kristovej obeti. Ostatné je nástroj, ale nie príčina odpustenia. Odpustenie je v mene Ježiš.
Nech Boh vzbudí v tvojom srdci dnes hlbokú dôveru, že Jeho láska k tebe neprestáva prúdiť, nech by si akokoľvek zhrešil. Nech ťa naplní istotou, že hriech, ktorý je vyznaný, nestojí medzi ním a tebou (ani v čase medzi zlyhaním a spoveďou). Okamih sviatosti zmierenia je vrcholom tvojho obrátenia, návratu, spečatením toho, čo sa udialo medzi tebou a Otcom potom, ako si zlyhal. Je to výnimočná chvíľa milosti a uzdravenia. Prichádzaj s vďačnosťou za odpustenie, ktoré máš u Otca. Nech pozvanie k sviastosti zmierenia nie je pre teba fajočkou, ktorú treba splniť, aby si získal odpustenie tým, že kňazovi povieš svoje hriechy a on vysloví tie správne slová. Nech sa tvoje zmierenie deje pred Otcovou tvárou, nech tvoje srdce hovorí Abba - Otecko s dôverou... nie si hoden volať sa Jeho synom - ale On na to nehľadí... objíma ťa skôr, než vyslovíš jediné slovo, Jeho srdce je naplnené radosťou, že ťa smie objať, nie si pre Neho pohoršením... radosť z toho, že ti môže nanovo darovať plný život vo vlastnej blízkosti prevyšuje všetko ostatné :). Tvoj Otec je naplnený radosťou, že sa k Nemu vraciaš! Objíma ťa hneď, ako sa tvoje srdce zachveje ľútosťou. A už ťa z objatia nepustí.
