Janka GuričanováJanka GuričanováChoroby a uzdravenia - pohľad RKCJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/choroby-a-uzdravenia-pohlad-rkc2019-07-19T10:31:21Z2013-08-20T04:58:23Z<p>
Možno opäť pichnem do osieho hniezda, ale niektoré reakcie ma prinútili študovať viacero dokumentov RKC ohľadom uzdravenia, chorôb, a toho, čo v týchto veciach možno považovať za Božiu vôľu. Existuje totiž stereotyp myslenia, ktoré prijíma, že Boh dáva choroby, aby nás niečomu naučil, že ich spôsobuje a používa pre naše dobro, ak sa s nami nedá urobiť nič iné, aby sme sa zmenili. A pre tieto dôvody mnohí kresťania nebojujú, rezignujú, prijímajú veci, akoby boli Božou vôľou a v konečnom dôsledku na základe vlastných domnienok a úsudkov neposlúchajú Ježišove slová a nerobia to, čo prikázal On a k čomu nás viedol On. Často nám ako dôkaz stačí, že niekto prežil chorobu a zmenili ho to k lepšiemu. Ale to predsa nedokazuje, že ju spôsobil Boh a že sa mu páčilo, že ten človek trpí. Boh premieňa veci tak, aby nám slúžili k dobrému, ale to neznamená, že všetky veci, ktoré sa dejú, sú dobré.<br />
<br />
Tento blog je pokusom ukázať, že Cirkev to takto nevidí a ani len nenaznačuje, že by toto pochopenie mohlo byť správne. Dokonca dôrazne naznačuje, alebo hovorí priamo, že správne nie je. Pokiaľ máte chuť sa držať tohto vyššie uvedeného vierovyznania, môžete, len si uvedomte, že to nie je učenie RKC (a potom vyvstáva otázka, kto nás učí takto o Bohu rozmýšľať).</p>
<p>
- nenašla som jedinú zmienku, ktorá by hovorila niečo v zmysle "Boh môže rozhodnúť a udelení choroby jednotlivej osobe, aby sa táto osoba napravila, obrátila, spasila alebo pre jej iné dobro"</p>
<p>
<strong>V starom zákone “Izrael nadobúda skúsenosť, že choroba je tajomným spôsobom spojená s hriechom a zlom” KKC. Skutočne teda spadá do rovnice hriech ... choroba ... smrť (mám na mysli všeobecnú spojitosť, nie nadväznosť zhreším a preto ochoriem - toto spojenie vyvrátil Ježiš; ide skôr o to, že choroba nebola súčasťou stvorenia, kým neprišiel hriech a s ním spojená smrť).</strong></p>
<p>
Kľúčová veta pre mňa: "<span style="background-color: rgb(245, 245, 245); color: rgb(31, 34, 39); font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; text-align: justify;">Choroba, aj keď môže mať pozitívnu hodnotu... </span><span style="background-color: rgb(245, 245, 245); color: rgb(31, 34, 39); font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; text-align: justify;">jednako predstavuje určité zlo. </span><span style="background-color: rgb(245, 245, 245); color: rgb(31, 34, 39); font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; text-align: justify;">Preto prorok ohlasuje budúce časy, v ktorých už nebude bolestí ani chorôb a životnú niť už nepretrhne smrteľná choroba ( porov. Iz 35, 5-6;65, 19-20). </span><span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Priatelia, som presvedčená, že to, že Ježiš vyniesol na kríž nielen naše hriechy, ale aj naše choroby a bôle, je dostatočne konkrétnym vyjadrením vôle Otca ohľadom týchto vecí. Ježišovo poverenie a príkaz "</span><strong style="line-height: 1.4;">Chorých</strong><span style="line-height: 1.4;"> </span><strong style="line-height: 1.4;">uzdravujte</strong><span style="line-height: 1.4;">, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.", ako aj prísľub "</span><span style="background-color: rgb(254, 245, 136); font-family: Geneva, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 11px; line-height: normal;">A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, </span><span style="background-color: rgb(254, 245, 136); font-family: Geneva, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 11px; line-height: normal;">hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú." </span><span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">to len potvrdzujú. Toto boli posledné Ježišove slová predtým, ako bol vzatý do neba. Myslím, že to myslel vážne, veľmi vážne. Ak by to nestačilo, tu je slovo do bitky, berme ho vážne: "</span><span style="font-family: Geneva, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 11px; line-height: normal; background-color: rgb(254, 245, 136);"> Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte </span><strong style="font-family: Geneva, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 11px; line-height: normal; background-color: rgb(254, 245, 136);">väčšie</strong><span style="font-family: Geneva, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 11px; line-height: normal; background-color: rgb(254, 245, 136);">, lebo ja idem k Otcovi."</span></p>
<p>
Zopakujem si, čo robil Ježiš v oblasti uzdravovania</p>
<p>
- niesol naše choroby Izaiáš 53, 4<br />
- vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby Marek 8, 17<br />
- uzdravoval všetkých chorých Marek 8, 16<br />
- hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu Matúš 4,23; Matúš 9, 1<br />
- zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých Matúš 14, 14<br />
- na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich Lukáš 4, 40<br />
- vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých Lukáš 6, 19<br />
- uzdravoval tých, čo to potrebovali Lukáš 9, 11</p>
<p>
A ako fungovali učeníci v oblasti uzdravovania</p>
<p>
- Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a<strong>uzdravovali</strong> každý neduh a každú chorobu. Matúš 10, 1<br />
- <span style="line-height: 1.4;">Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a </span><strong style="line-height: 1.4;">uzdravoval</strong><span style="line-height: 1.4;">i. Marek 6, 13<br />
- </span><span style="line-height: 1.4;">Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a </span><strong style="line-height: 1.4;">uzdravoval</strong><span style="line-height: 1.4;">i. Lukáš 9, 6</span><br />
- Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa <strong>uzdravoval</strong>i. Skutky apoštolov 5, 16<br />
- A potom prichádzali aj ostatní chorí z ostrova a uzdravovali sa. Skutky apoštolov 28, 9</p>
<p>
<strong>"Nielenže modlitba jednotlivých veriacich, ktorí prosia o vlastné uzdravenie alebo uzdravenie druhých, je chvályhodná, ale aj Cirkev v liturgii prosí Pána o zdravie pre chorých... Lebo „je v súlade s Božím plánom i s jeho Prozreteľnosťou, aby človek všetkými svojimi silami bojoval proti chorobe vo všetkých jej formách a rozhodne sa snažil uchovať si zdravie“... „Charizma uzdravovania“ sa nemôže jednoducho pripisovať k určitej skupine veriacich. Je totiž jasné, že svätý Pavol vo svojom poukaze na rozličné charizmy (v 1 Kor 12) nepripisuje dar „chariziem uzdravovania“ nijakej zvláštnej skupine, ani skupine apoštolov, prorokov, učiteľov a správcov, ani nijakej inej skupine. Udeľovanie chariziem sa riadi inou logikou: „Toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému ako chce.“"</strong> Inštrukcia o modlitbách za uzdravenie<br />
<br />
Takže Katolícka cirkev povzbudzuje a aj sama sa modlí za uzdravenie, pretože Božia vôľa je, aby sme VŠETKÝMI svojimi silami bojovali proti chorobe (t.j. nepovažuje ju za dar alebo výsadu) - a použitie duchovných zbraní je namieste - a nespája "schopnosť" uzdravovať so žiadnou konkrétnou skupinou ľudí (teda ani výlučne s kňazstvom), ale jednoducho s pôsobením Ducha. Myslím, že toto je veľmi dobré povzbudenie. Dokument nikde nenaznačuje tradičnú katolícku mienku, že choroby môžu byť Božia vôľa a my máme rozlišovať, čo s nimi Boh v našom živote zamýšľa - naopak, povzbudzuje použiť všetky dostupné spôsoby, liturgické aj neliturgické a bojovať. Pozýva niesť utrpenie, ktoré ostane na našich pleciach napriek tomu, že použijeme všetky sily na boj, nie zmieriť sa s utrpením, rezignovane ho prijať a nerobiť nič.<br />
<br />
Aj na základe týchto vecí, ktorých som sa dopátrala, považujem za potrebnejšie začať poslúchať Ježiša s vierou, že vedel, čo robí, než hľadať argumenty a viesť dišputy o tom, či Boh musí alebo nemusí uzdraviť všetkých a ak nie, tak prečo toho nie a tamtoho áno... poslušnosť Jeho slovu je to, čo dokážem ovplyvniť, mnohé svedectvá mi dávajú vieru, že Boh môže a chce konať aj v tejto oblasti viditeľných zázrakov, výsledky sú na Ňom. Modliť sa za uzdravenie naozaj nie o stavaní sa do pýchy a protirečenie Božej vôli alebo dokonca odmietanie kríža od Pána. Ak stále máte pocit, že by to tak mohlo byť, pozývam vás, študujte - otvorte Bibliu, otvorte katechizmus, čítajte cirkevné dokumenty, urobte čokoľvek, len už prosím, neverme bájkam, legendám a mýtom len preto, že niekto iný im uveril. Diabol má veľmi rád pasivitu. Ak mu stačí na to, aby nás v nej udržal len toľko, že nám zamedzí prítok správnych informácií, urobí to veľmi ochotne a rád. Slúžiť druhým je vždy riziko. Kedykoľvek vstupujem do oblasti modlitby za potreby iných (nielen za uzdravenie), uvedomujem si, že stojím na pôde, kde prosím o veci nadprirodzené. Áno, je to riziko nemodliť sa len za to, čo môžem urobiť aj vlastnými rukami, lebo to vyžaduje vieru v Božie pôsobenie, v Jeho moc, v Jeho lásku a záujem a starostlivosť. Napriek mnohým neistotám, ktoré ľudsky cítim, viem, že robím jedinú správnu vec, keď to robím. Keď sa modlím. Moje zdôvodňovanie, prečo by Boh práve v tejto situácii nemusel konať, alebo by mohol "zlyhať" ešte nikomu nepomohlo. Diabol miluje, ak sa hrbíme pod nákladom trápení, ktoré nám v živote spôsobuje a vytvára. Boh miluje, ak svojou dôverou, modlitbou a láskou maríme diablove skutky.</p>
<p>
P. S. Verím, že rovnako, ako uzdravenia tela, Bohu je vzácne a dôležité aj naše vnútorné uzdravenie, uzdravenie zo zranení, sklamaní a bolestí citov, a psychické zdravie. O tom, že mu záleží na uzdravení duchovnom asi písať nemusím :). To je absolútna priorita, ktorú by podľa môjho názoru a skúsenosti mali doprevádzať aj tie ostatné časti. Pretože On nás zachránil úplne celých.</p>
<p>
<br />
Použité zdroje:<br />
1. <a href="http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/instrukcia-o-modlitbach-za-uzdravenie">Inštrukcia o modlitbách za uzdravenie</a></p>
<p>
2. <a href="http://www.katechizmus.sk/">Katechizmus Katolíckej Cirkvi</a></p>
<p>
3. <a href="http://svatepismo.sk/hladat.php?vstup=uzdravoval&kniha=&action=hladat">Sväté písmo (Katolícky preklad)</a></p>Janka Guričanová2013-08-20T04:58:23ZDávid - neustála inšpirácia učeníkovJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/david-neustala-inspiracia-ucenikov2019-07-19T10:16:56Z2015-05-07T06:17:16Z<p>
Dávida v Biblii nespoznáte v prvom rade ako kráľa. Stretnete ho ako mladíka, jedného z bratov, na ktorého zabudli aj pri natoľko významnej chvíli, ako bola návšteva proroka Samuela. Stretnete ho ako chlapca so zmyslom pre duchovnú romantiku, verše a piesne a citaru. Stretnete ho aj ako mladého hrdinu, čo vlastnými rukami premohol medveďa i leva. So samozrejmosťou chránil svoje ovce, za ktoré bol zodpovedný. Riskoval kvôli nim život. Preukazoval zodpovednosť v každodenných veciach. A poslúchal svojho otca, hoci sa k nemu otec priznal až na druhýkrát - keď sa Samuel spýtal, či náhodou predsa len nezabudli ešte niektorého zo synov...</p>
<p>
Dávid bol za kráľa pomazaný veľmi skoro a stal sa kráľom veľmi neskoro. Často, keď dnes čítame príbehy o ňom, zabúdame na to, že tento muž medzitým prežil mnoho chvíľ, v ktorých nepremýšľal v štýle "A čo, ešte chvíľu vydržím a potom už budem úspešným a veľkým kráľom." Čítame v kontexte víťazstva, ale Dávid prežíval mnohé roky v atmosfére úplne ľudskej tmy, neistoty, zúfalstva a neustáleho strachu o život. Veľmi dlho nič v jeho živote nesvedčilo o proroctve a pomazaní, ktoré dostal ako chlapec. Nič v jeho živote roky nehovorilo o tom, že je kráľom. Okrem Dávidovho srdca.</p>
<p>
Skôr asi prežíval chvíle plné otázok: Čo ak ma chytia dnes večer? Čo ak toto je posledný deň môjho života? Čo ak dnes skapem od hladu alebo zimy? Prečo musím žiť v tejto jaskyni? Prečo sa musím skrývať? ... a predsa uprostred toho všetkého ... keď bol zarmútený, plakal pred Bohom a volal k nemu o pomoc, priznával pred ním svoj strach, chvenie, obavy, úzkosť ... bol hrdinom v tom, že sa netváril ako hrdina. Čokoľvek ním lomcovalo, prinášal to pred svojho Boha.</p>
<p>
"Na čo ma Samuel pomazal? Odvtedy sa všetko len kazí, rúca... už mi neostalo vôbec nič..." Takto by som asi uvažovala ja :). A ani by mi nebolo treba, aby sa ma snažil zabiť kráľ Saul - najmocnejší muž v krajine. Nemusela by som byť vyhnancom vo vlastnej krajine, bez rodiny, bez priateľov, bez pomoci, v samote. Bez nádeje na budúcnosť - akúkoľvek.</p>
<p>
Prečo je Dávid výnimočný? Dávid sa naučil nepozerať sa na Boha skrze svoje problémy, vždy sa mu podarilo vtiahnuť Boha do priestoru medzi ním a jeho problémami. Vždy sa na ne pozeral skrze Boha. Vedel, že zdrojom jeho trápení, bolestí a strachu nie je Boh, v tomto mal Dávid úplne jasno. Ešte aj žalm, v ktorom v zúfalstve volá "Bože, prečo si ma opustil?" končí chválou... Uprostred všetkého, stále Ho videl a uctieval.</p>
<p>
<a data-mce-="" href="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/05/2-slice-banner.jpg"><img alt="2-slice-banner" data-mce-="" height="181" src="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/05/2-slice-banner.jpg" style="height:auto;" width="504" /></a></p>
<p>
Dávid je muž, ktorý robil rozhodnutia. Dnes často okolo seba počujeme: "Budem robiť iba to, čo sa mi chce. Vtedy je to autentické. Ak by som robil niečo, na čo práve nemám chuť, bolo by to pokrytecké." Bill Johnson povedal minulú nedeľu: "Pokrytcom si, keď uctievaš iba vtedy, keď máš na uctievanie chuť. Boh je hodný uctievania v každom okamihu." Dávid bol takýmto mužom.</p>
<p>
Vo väzení vznikol žalm, v ktorom hovorí: "Zvelebovať budem Hospodina v každom čase, ústami ho budem ustavične chváliť.Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Hospodin!" (Žalm 34) A nie, nemyslel to ironicky. Práve naopak. A práve preto je Dávid pre mňa inšpiráciou.</p>
<p>
Nikdy nevyhľadával skratky, neočakával instantné výsledky a nikdy nesiahol na Pánovho pomazaného, hoci mu Boh dovolil urobiť so Saulom, jeho úhlavným nepriateľom a prenasledovateľom, čokoľvek bude chcieť, inak povedané, vydal mu ho do rúk. Dávid si zvolil odpustenie. Aj keď znamenalo, že to možno zničí jeho samého. Aj preto je pre mňa Dávid mužom podľa Božieho srdca.</p>Janka Guričanová2015-05-07T06:17:16ZPrayer room (modlitebňa)Janka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/prayer-room-modlitebna-2019-07-19T10:25:07Z2015-04-20T21:21:01Z<p>
Urobili sme pred asi dvomi týždňami v našom <a data-mce-="" href="http://www.elijah.sk/" target="_blank">spoločenstve Eliáš</a> rozhodnutie, že sa okrem pravidelných stretiek budeme stretávať v "modlitebni." Prakticky to znamená, že sme upravili jednu z miestností v našom bytíku, zútulnili sme ju, prichystali niekoľko sviečok, nachystali papiere, prilepovacie aj neprilepovacie, zopár pier máme vždy po ruke, pretože chceme zachytiť to, čo nám Boh chce povedať. A okrem tejto prípravy sa na tom mieste raz za týždeň stretneme a modlíme sa tak dlho, ako vládzeme a máme chuť a čas.</p>
<p>
Prečo?</p>
<p>
Aj preto, že veríme, že sme stvorení pre uctievanie.<br />
Pretože milujeme Otcovu prítomnosť a vanutie Ducha Svätého. <br />
Pretože veríme, že Ježiš zaplatil aj za to, aby sme mohli s dôverou prichádzať k trónu milosti.<br />
Pretože veríme, že Boh nemlčí a chce s nami hovoriť.<br />
Pretože veríme, že Boh nikdy nevzdal svoje úsilie o naše mesto a ľudí v ňom.<br />
Pretože jednou z podstatných charakteristík spoločenstva Eliáš vždy bolo, že Eliáš sa modlí.<br />
Pretože veríme, že ak sa Boží ľud pokorí a bude sa modliť, Boh uzdraví ich zem (naše mesto).<br />
Pretože veríme, že sme v Novej Dubnici doma a chceme pre náš domov to najlepšie.<br />
Pretože nám nie je ľahostajné, že ľudia okolo nás nepoznajú Boha a netušia, aké dobré je žiť s Ním.<br />
Pretože chceme prinášať obetu chvály a uctievať Ho v duchu a pravde.<br />
Pretože milujeme tráviť čas v Božej prítomnosti.<br />
Pretože chvíle uctievanie sú úžasné a nenahraditeľné.<br />
Pretože nám záleží na Božom srdci a jeho snoch o nás a našom meste.<br />
Pretože byť s Ním je lepšie, než čokoľvek iné.</p>
<p>
Tých "pretože" by zrejme boli ešte desiatky, ak by nebolo tak neskoro večer a ak by dlhé blogy neboli príliš dlhé :).</p>
<p>
Na steny modlitebne postupne pribúdajú lístočky s vecami, ktoré nám Otec pripomína, aby znovu zapálil naše srdcia, nadchol nás pre nové veci a povzbudil nás k odvahe. Sviečky sa postupne míňajú, ale nevadí - kúpime ďalšie! Prežívam radosť, že stále máme chuť odpovedať práve na toto volanie - na Jeho túžbu byť s nami. <a data-mce-="" href="http://www.elijah.sk/chvaly/" target="_blank">Keď Ježiš zomrel na kríži, opona v chráme sa pretrhla a Bohu sa splnila Jeho spaľujúca túžba – byť s nami a žiť v nás.</a> Modlitba je to, čo robí naše spoločenstvo tým, čím je - duchovným domovom.</p>
<p>
<em>Vždy, keď sa vraciame do modlitby a vzdáme sa snahy ohúriť Boha vlastnými rečami, keď dovolíme, aby On hýbal vecami v našom srdci, jednoducho, ak sa modlitba stane výpoveďou srdca a nie snahou zapáčiť sa, deje sa niečo výnimočné.</em></p>
<p>
<a data-mce-="" href="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/naposledy-odovzdanc3a925.jpg"><img alt="Naposledy odovzdané25" data-mce-="" height="880" src="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/naposledy-odovzdanc3a925.jpg?w=660" style="height:auto;" width="660" /></a></p>
<p>
</p>
<p>
Aj preto milujem uctievanie, a to bez ohľadu na to, či kráčam lesom a len s Bohom hovorím a žasnem nad všetkým okolo seba, alebo sedím v mojom modlitebnom kresle (viď foto) a mám pustený live worship alebo sedím uprostred svojich najdrahších priateľov a duchovnej rodiny na stretku, alebo som na veľkom modlitebnom stretnutí s plnou zvukovou i svetelnou aparatúrou, bez ohľadu na to, či som doma v našej stretkovskej obývačke alebo som niekde v USA s tými exkluzívnymi uctievačmi...</p>
<p>
<strong>Milujem uctievanie kvôli Nemu a kvôli tomu, čo vo mne spôsobuje Jeho prítomnosť.</strong></p>Janka Guričanová2015-04-20T21:21:01ZHľadaj, čo je tvojeJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/hladaj-co-je-tvoje2019-07-19T10:29:21Z2015-04-19T19:46:40Z<p>
Chcem dnes iba krátko napísať, potom mi môžete povedať, či sa mi to podarilo :).</p>
<p>
Verím, že Boh do každého z nás vložil úplne jedinečnú nálož potenciálu, vlastností, darov, skúseností, vzťahov a zručností, vďaka ktorým môžeme smelo povedať, že je veľmi veľa vecí, ktoré nikto neurobí tak, ako ich vieme, dokážeme a môžeme spraviť my. Ako ich vieš, dokážeš a môžeš spraviť ty.</p>
<p>
Najlepšia vec na svete je robiť niečo, čo milujete, prečo horí vaše vnútro, čo vám rozbúcha srdce a po čom máte v sebe to "yes, to je ono"!</p>
<p>
Často sa v živote chceme podobať na tých, ktorých obdivujeme, na tých, čo nás inšpirujú alebo vďaka nim rastieme - a to je dobre! - ale nesmieme pri tom skončiť. Keby nás Boh chcel mať rovnakých, ako sú oni, neurobil by nás inými (pravda jest!).</p>
<p>
<strong>Chcem vás dnes povzbudiť, že všetko na svete má mnoho farieb, odtieňov a uhlov pohľadu. Nie je učiteľ ako učiteľ, nie je prorok ako prorok, nie je apoštol ako apoštol, nie je pastier ako pastier, nie je evanjelista ako evanjelista.</strong></p>
<p>
<a data-mce-="" href="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/who-am-i.jpg"><img alt="Who Am I" data-mce-="" height="313" src="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/who-am-i.jpg" style="height:auto;clear:both;" width="500" /></a></p>
<p>
Jeden učiteľ vás úplne nadupe múdrosťou a pravdou, druhý učiteľ bude menej vysvetľovať, ale vás bude vždy ťahať do praxe, aby ste si to, čo sa naučíte rovno aj vyskúšali. Jeden prorok bude rozlišovať atmosféru a vidieť veľký obraz, iný prorok vám obráti život naruby konkrétnym slovom do vášho dňa, situácie, otázky. Jeden apoštol bude zakladať nové spoločenstvá všade, kam príde, druhý apoštol bude všade prinášať nebeskú atmosféru zázrakov a znamení. Jeden pastier bude extrovertný spoločenský človek so skutočným a hlučným záujmom o všetkých naokolo (cudzích aj vlastných), druhý pastier tichý a nenápadný, hlboko milujúci svoje ovečky, ktorého prácu si síce nikto nevšimne, ale na jej ovocí si každý pochutí. Jeden evanjelista bude ohlasovať evanjelium v Afrike a všetkých krajinách sveta, kam by ten druhý nešiel kvôli pavúkom a chrobákom, zatiaľ čo ten druhý nedá pokoj svojej babke, susede a tete v obchode. A tretí možno bude písať blogy a vydávať svedectvo o Ježišovi pozornosťou voči maličkostiam okolo seba.</p>
<p>
<em>A tak ťa dnes povzbudzujem, nedaj sa zavrieť do škatuľky. To, kým si, je úžasné, výnimočné a nesmierne potrebné pre Božie kráľovstvo. Nezáviď tým, ktorí sú iní ako ty, nemaj pocit, že oni sú lepší ľudia... urob sám zo seba svoju najsilnejšiu zbraň pre Božie kráľovstvo :).</em></p>
<p>
Včera mi kamarátka povedala (o budovaní nových vzťahov a prehlbovaní priateľstiev):<br />
"Aj ja som mala pocit, že sa vtieram... ale potom som si povedala, že som pre nich dar a budem sa dávať."</p>
<p>
<strong>Amen. Hľadaj, čo je tvoje... a dávaj sa iným presne taký, aký si!</strong></p>Janka Guričanová2015-04-19T19:46:40ZZa dobrotu na žobrotuJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/za-dobrotu-na-zobrotu2015-04-09T20:41:28Z2015-04-09T20:40:34Z<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Asi o jedenástej mi zavolala kmotrička Dominika, či mám od nich kľúč, lebo sa vymkli bez tých svojich. A keďže mi ho naposledy stihli vrátiť, mala som. A tak som už vedela, že si idú poň, rýchlo som si prezliekla domáci odev za nohavice súce do sveta a obula boty, že im ich vybehnem odniesť. Na poslednú chvíľu som ešte schytila bundu, lebo som nemala svoju najkrajšiu košeľu oblečenú, a pome ho do výťahu. Kľúčik som odovzdala, rozlúčili sme sa... a zrazu som si uvedomila... že moje kľúče ostali doma. Tam, za tými zabuchnutými dverami, spolu s mojím mobilom, zapnutou telkou a notebookom a pripravenou desiatou rovno na stole.</span></p>
<p>
<a data-mce-="" href="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/keys.jpg"><img alt="keys" data-mce-="" src="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/keys.jpg" style="height: 419px; width: 660px;" /></a></p>
<p>
Šla som pomôcť človeku, ktorý sa vymkol a vymkla som sa ja. Taký je život. V prvej chvíli ma pochytili nervy na nespravodlivosť celého sveta a vesmíru, v druhej chvíli som bola vďačná, že keď už som nesiahla po mobile a po kľúčoch, schytila som aspoň tú bundu a neobula som si len mamine šľapky. Alebo že som si zrovna na šporáku neprihrievala brokolicovú polievku. Najbližšie tri a pol hodiny som strávila u babky, ktorá napriek všetkým mojim nádejám od nás nemala kľúče, o druhej som od babky zavolala mame a potom som ju šla počkať na zástavku :). Toľko k dnešnému príbehu.</p>
<p>
Ako som kráčala mestom, trochu uzimená, lebo som si vzala iba tenkú bundu a nie zimnú, uvedomila som si, že tento pocit poznám. Ten pocit, že urobíte niečo pre druhých a vám sa akoby neujde z toho dobrého koláča. Že sa tak veľa staráte o to, aby sa všetci okolo vás mali dobre, až sa ocitnete na ulici v nie dosť teplej vetrovke, lebo ste proste v určitej chvíli viac mysleli na dobro iných (ako ja som chcela ušetriť Domi cestu hore dole výťahom s dvomi deťmi), a skrátka ste nestihli myslieť na svoje vlastné.</p>
<p>
Mamy sa takto cítia veľmi často. Ja síce skutočnou mamou vlastných detí ešte nie som, ale napriek tomu - v týchto pocitoch a v tejto skúsenosti som doma. Ani dnes mi nebolo ľúto, že som sa rozhodla urobiť tých pár krokov naviac, ktoré možno odo mňa vlastne nikto nežiadal. A že som za to tak trochu "zaplatila"? Nevadí. Takáto vec nie je nikoho vina, proste sa iba stane. A otázkou ostáva len to, ako na to zareagujete. Aj ja som si vyberala medzi tým, či budem mať nervy a pokazený deň, alebo skrze túto vec dovolím Bohu hovoriť s mojím duchom a nechám sa ním povzbudiť a premeniť.</p>
<p>
<strong>Povedal mi, že má veľmi rád, keď nás láska ženie na miesta, kde prestávame myslieť na seba a prioritou sa stáva ten, komu slúžime a na kom nám záleží. Aj keď je cenou toho, že budete na tri a pol hodiny tak trochu bezdomovcom. Boh miluje ochotných darcov. A viem, že miluje darcov, ktorí sú ochotní dávať aj vtedy, keď nepríde nijaký revanš, alebo dokonca utrpia škodu. Dávať z nadbytku je oveľa ľahšie, ako dávať vtedy, keď ti pre tvoj dar bude niečo chýbať.</strong></p>
<p>
<em>Lebo ako padá dážď a sneh z neba a nevráti sa ta, ale zavlaží zem, zúrodní ju a dá jej vyklíčiť, vydá semeno na siatie a chlieb na jedenie, tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to, čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal.</em> (Izaiáš 55, 10-11)</p>
<p>
Aj Boh necháva dážď a sneh padať - aj na miesta, kde niečo vyrásť môže, aj na miesta, kde takáto šanca prakticky neexistuje - a nič z toho, čo dá, sa nevráti naprázdno. Tak ani nijaké dobro, ktoré urobíme druhým (hoci aj zdanlivo v náš neprospech), sa nikdy nestratí. Ozvenou lásky je totiž vždy Láska. To, čo dávaš a to, čo robíš s láskou pre druhých v nebi nie je prehliadané. Naopak. A to, či sa odmena objaví už tu a teraz vôbec nie je dôležité. Môžeme veriť a očakávať, že to, čo sme svojou láskou v životoch ľudí zavlažili, aj vyklíči a nakoniec prinesie úrodu. Bez výnimiek.</p>Janka Guričanová2015-04-09T20:40:34ZÚtek pred očistouJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/utek-pred-ocistou2019-07-19T10:27:37Z2015-04-09T20:37:50Z<p>
Dnes sa s vami podelím o príbeh zo života, ktorý sa síce stal aj dnes, ale viac menej je dosť pravidelnou súčasťou môjho režimu. Najskôr sa zoznámte s Jenny.<br />
<a data-mce-="" href="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/dscf0106.jpg"><img alt="DSCF0106" data-mce-="" src="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/dscf0106.jpg" style="height: 480px; width: 640px;" /></a></p>
<p>
Fotka je old school, dnes je z Jenny dáma v stredných rokoch a pribudlo jej pár šedín. Niekoľko vecí sa ale nezmenilo: od malička miluje jedlo, každú bačorinu, na ktorú natrafí a naozaj nerada, ale veľmi nerada, sa sprchuje vo vani.</p>
<p>
Boli sme dnes na prechádzke a ja som popri tom počúvala <a data-mce-="" href="http://podcasts.ibethel.org/en/podcasts/cornerstones" target="_blank">kázanie z Bethelu</a> a hovoril ku mne papa Bill Johnson, ale aj Nebeský Otec. Niekedy premýšľam, ako môžem naraz počúvať kázanie a zároveň mi Boh hovorí aj milión iných vecí, ale býva to tak.</p>
<p>
Išli sme prírodou zafarbenou slnkom pomaly klesajúcim k horizontu. Jenny pobehovala, všade pokoj, lúče príjemne zohrievali. Jedinou starosťou toho psa bolo užívať si, pobehovať, všetko oňuchať a okrem toho ešte jedna vec - zostať v mojej blízkosti. Neustále ma sleduje, všíma si, ktorým smerom sa pozerám, kam asi pôjdem, dáva si pozor, aby som jej nezmizla z dohľadu. Schovať sa jej býva takmer nemožné. Milujem tie chvíle, keď sa úplne len tak spontánne ku mne rozbehne a vyskočí na mňa. Aký skvelý obraz! Presne takto potrebujeme mať svoj život pripojený ku Kristovi - neustále sledovať Jeho pohyb a jednoducho byť tam, kam ide, sledovať Jeho pohľad, aby sme vedeli, o čom sníva, nad čím uvažuje, ladiť si svoje srdce na jeho vlnu. V jednej skvelej piesni, sa spieva: <a data-mce-="" href="https://www.youtube.com/watch?v=fFfw6OSbUwE" target="_blank">"Verím, že ma nepovedieš niekam, kam nepôjdeš ty sám."</a></p>
<p>
Vráťme sa k príbehu. Asi v polovici cesty už bola Jenny primerane vybehaná. A priblížili sme sa k potoku uprostred lúky. Už poznám ten pohľad jej očí, kedy ja už márne prosebne hľadím, nech sa zľutuje, a ona už vie, že to spraví aj tak :D. Kompletne sa vyváľala v špinavej blatovej vode. Po tomto jej sebaznečisťujúcom úkone nastupuje už miliónkrát opakovaný rituál. Ona vie, že sa to nesmie, vie, že to pre mňa nie je ok, a tak hoci predtým neustále pobehovala nadšene okolo mňa, nosila mi paličky a bola som jej najlepšia kamoška na celom svete, zrazu mi neverí, nedôveruje a bojí sa. Každý môj pokus priblížiť sa opätuje tým, že odbehne ešte ďalej. Jeden môj krok k nej vystriedajú tri jej skoky preč odo mňa. Potom už vie, že je zle aj to, že ma neposlúcha, keď ju volám a nielen to, že vyzerá ako prasátko (viď ilustračný obrázok - Jenny to vie aj lepšie). A to celú agóniu iba predlžuje.</p>
<p>
<a data-mce-="" href="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/mod-cocker-ii.jpg"><img alt="mod cocker II" data-mce-="" src="https://izaias55.files.wordpress.com/2015/04/mod-cocker-ii.jpg" style="height: 640px; width: 640px;" /></a></p>
<p>
Mohla by som nervačiť, kričať, chcieť ju zbiť, zúriť, predať do guláša, čokoľvek. Kým mi nedovolí sa k nej priblížiť, nič z toho sa nestane. (Toto zobrazuje len realitu mojej hlavy a nereprezentuje to WWJD - Čo by urobil Ježiš). Realita tejto situácie je taká, že ak ju nedokážem presvedčiť, že mi môže veriť, máme seriózny problém. Nebude môcť ísť so mnou domov, pokiaľ nebude chcieť ísť tam, kde som ja.</p>
<p>
Viete ako to najčastejšie dopadne?</p>
<p>
Ja nechcem, aby môj pes ostal žiť na ulici iba preto, že sa zašpinil a má teraz zo mňa strach. Ja si ju chcem večer vziať na kolená a robiť jej zle :). Ja ju chcem pučiť láskou proti jej vôli, hehe. A ja som pripravená spraviť všetko preto, aby bola znovu čistá, voňavá, krásna a milá na pohľad aj na dotyk. A viete čo je ešte lepšie? Ja to ja môžem spraviť! Mám všetko, čo ona nie - sprchu, teplú vodu, voňavý šampón, čistý uterák. A veľmi chcem, aby sa so mnou vrátila... domov.</p>
<p>
A tak si kvoknem, až celkom dole, na jej úroveň, aby som pre ňu nebola tým hrozivým "pánom," čo ju oprávnene potrestá za jej previnenia. Musím sa k nej priblížiť, musím s ňou hovoriť, miernym hlasom, pozývať ju k sebe. Musím jej nejako dokázať, že sa ma nemusí báť ani v tejto chvíli, keď nie je tip top krásna.</p>
<p>
Na 99% funguje to, keď sa nahlas rozosmejem :D (to by ste možno chceli vidieť, ako sa na zelenej lúke nahlas smejem na zblateného psa... je to cool). Vtedy zrazu zavrtí chvostom a so sklonenou hlavou pribehne až celkom ku mne (čo ma vždy poteší vzhľadom k jej blatovej konzistencii). Akoby v nej môj smiech vyvolal istotu, že nemám až takú zlú náladu. Že by som ju mohla chytiť a potom sa jej pomstiť a riadne ju vytrestať? Sem tam sa mi stalo, že mi ušli nervy, ale to moc nezjavovalo Otcov charakter :).</p>
<p>
<em>Naučila som sa, že prejavená dôvera sa v Božom kráľovstve vždy opätuje objatím.</em></p>
<p>
Viete, ako vyzeráme, keď vyjdeme z kúpeľne? Jenny čistá ako ľalia a ja? Ofŕkaná blatom, mokrá až za ušami, vynášam špinavé uteráky a upratujem kúpeľňu.</p>
<p>
Boh má dobrú náladu a Boh je vždy dobrý. Asi sa k nemu niekedy správame ako Jenny ku mne, čo poviete? Pamätajme vtedy na to, že po celý ten čas mi išlo o jedinú vec - už dávno sa pochopila, že nemá zmysel ju za bahenný kúpeľ trestať - vždy mi ide len o to, aby mohla a chcela bývať s nami, aby sa chcela ku mne vrátiť :).</p>
<p>
<em>Tak, ako Otec nevie odolať túžbe po našej prítomnosti v Jeho blízkosti a je vždy znovu a znovu pripravení urobiť všetko preto, aby na nás nebolo jedinej škvrny. A má na to všetko potrebné - má Ježiša.</em></p>
<p>
<em><strong>"Ježiš mu odpovedal: Ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel."</strong></em> Ján 13, 8</p>
<p>
P. S. Dnes sa to naozaj stalo takto. Všeobecne som tomto príbehu zo seba urobila trochu lepšieho a šľachetnejšieho človeka, aby ste vo mne lepšie videli Ježišov charakter :D. V skutočnosti Jenny príležitostne dostala výprask alebo som jej namiesto prijímajúceho a chápavého prosíkania venovala pol hodinu ignorácie, aby zabudla, čo spravila a potom naivne prišla ku mne len tak. Takto by sa ale Ježiš vo vzťahu k nám nikdy nezachoval. Haha.</p>Janka Guričanová2015-04-09T20:37:50ZNech tak svieti...Janka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/nech-tak-svieti-2015-02-10T16:21:40Z2015-02-10T12:50:09Z<p>
Tento verš ma veľmi povzbudzuje. To, čo povedie ľudí okolo mňa k oslave môjho Otca, nebudú moje morálne názory, 100% život, dostatok peňazí, ani dokonalá teológia. Budú to moje dobré skutky, inak povedané, skutky lásky. V mojom svete to sú skutky, ktorými reprezentujem Otca, jeho kráľovstvo, jeho pohľad na ľudí, jeho prijatie, jeho lásku, milosť, odpustenie a zmierenie, ktoré daroval svetu v Kristovi.</p>
<p>
Na modlitebných stretnutiach často počuť modlitbu: Otče, zjav svoju slávu!</p>
<p>
Verím, že Kristus je v nás - nádej slávy! A spôsob, akým chce Boh svoju slávu zjavovať svetu je skrze teba. Tvoj život má byť a môže byť zjavením jeho slávy. Zjavením dokonalej lásky, ktorá nesúdi nikoho a všetkých (inak povedané svet, ktorý Boh tak miloval, že zaň dal milovaného syna) zahŕňa prijatím a odpustením. On skrze Krista zmieril svet so sebou. A tento svet to potrebuje spoznať a zakúsiť, potrebuje vstúpiť na to miesto, kde tebe je tak dobre, pretože vieš, že si milovaný.</p>
<p>
Bola nám zverená služba zmierenia, nie služba odsúdenia. Niekedy premýšľam, čo by sa stalo so svetom, so spoločnosťou, keby kresťania zmenili militantnú rétoriku za rétoriku evanjelia. Jedno viem s istotou - ak budeme ľudí (na základe ľubovoľného kritéria) primárne vyháňať z miesť, kde by mohli prežiť uzdravenie, bránime im doň vstúpiť. Ak budú naše kostoly, zbory, spoločenstvá, či rodiny miestom prijatia, lásky a nádeje iba pre niektorých, nezjavujeme Božiu slávu v celej jej plnosti a trúfalo určujeme, pre ktorých Ježišovo dielo platí a pre ktorých (ešte) nie. Ježiš sa nebál jednať, hovoriť, jesť a tráviť čas s hriešnikmi. Jeho prístup sa tak veľmi líšil od nášho.</p>
<p>
Láska je zväzkom dokonalosti. A ak zväzok nie je zviazaný, úplne stratí formu.</p>Janka Guričanová2015-02-10T12:50:09ZBlízkosťJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/blizkost2014-08-08T20:55:00Z2014-08-08T20:46:12Z<p>
Veľa som posledné dni premýšľala, čo robiť inak, aby sa veci, po ktorých túžime, stávali realitou. Aby mohlo prísť prebudenie. Aby Boh mohol konať väčšie zázraky a znamenia skrze nás. Aby prišiel prelom do oblasti uzdravenia pre chorých. Aby priešiel prelom uzdravenia do vzťahov, manželstiev, rodín. Aby naše životy mali zmysel.</p>
<p>
Veľakrát hľadáme riešenia, techniky, nástroje, prostriedky. Pýtame sa, čo robiť inak, aby sme mali iné - lepšie, výsledky. Premýšľame nad tým, prečo sa veci nehýbu, zázraky našimi rukami neprichádzajú, občas sa zdá, že Boh celkom zabudol... Živná pôda pre klamstvá a polopravdy, ktorými diabol tak rád kŕmi naše myšlienky.</p>
<p>
</p>
<p>
<span style="color: rgb(55, 64, 78); font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">Ak v našich životoch chýba moc, to, čoho potrebujeme viac, je intimita s Otcom. </span><a class="_58cn" data-ft="{"tn":"*N","type":104}" href="https://www.facebook.com/hashtag/revelationfortoday" style="color: rgb(59, 89, 152); cursor: pointer; text-decoration: none; font-family: Helvetica, Arial, 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">#revelationForToday</a></p>
<p>
</p>
<p>
Kladiem si otázku, či som pripravená na beh cez prekážky. Či som pripravená dať svoj život naozaj Jemu. Nie preto, aby sa mi lepšie darilo, ale preto, aby bol On viac oslávený skrze môj život. Všeko sa to ukrýva v intimite s Otcom. A tá potrebuje čas, priestor, rast, vernosť, vytrvalosť, načúvanie, hovorenie, otázky a odpovede, spoločné chvíle, milosť, nasadenie, vášeň, radosť - všetko zamerané naňho.</p>
<p>
Verím, že Boh chce, aby všetky veci, ktoré prisľúbil na konci Markovho evanjelia tým, čo uveria, boli súčasťou nášho každodenného života. Ak budeme dostatočne blízko k Otcovi, nie je možné, aby sa to nezačalo diať.</p>Janka Guričanová2014-08-08T20:46:12ZSom rozmaznané decko...Janka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/som-rozmaznane-decko-2014-07-30T12:17:49Z2014-07-30T07:22:40Z<p>
A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A <strong>buďte </strong><strong>vďační</strong>! Kolosanom 3, 15</p>
<p>
Odrazím sa od tohto verša, pretože sa mi pri premýšľaní ako prvý vynoril v hlave.</p>
<p>
Ak mi niekto doma prinesie pohár čaju, ktorý som si nepýtala, naplní ma vďačnosť, alebo budem nespokojná, že mi nepriniesol aj lyžičku a med (ktoré som si tiež nepýtala)?</p>
<p>
Ak mi niekto daruje kvety (možno nie sú úplne podľa môjho gusta), budem vďačná, alebo budem premýšľať, že sa mi tie kvety do izby nehodia a chcela som iné?</p>
<p>
Ak kazateľ káže, sústredím sa iba na to, v čom sa pomýli, alebo som otvorená nechať sa osloviť hoci aj jedinou myšlienkou?</p>
<p>
Ak idem na podujatie, ktoré niekto organizuje, zameriavam sa na všetky nedostatky, ktoré vidím, alebo si vážim ochotu a čas, ktoré do toho tí ľudia vkladajú?</p>
<p>
</p>
<p>
Viem, že sú to značne nadsadené príklady, skôr nimi chcem poukázať na princíp. Ako ktosi hovorí: Vidíš, že pohár je poloplný alebo poloprázdny? Henry Ford raz povedal: "Či veríš, že niečo dokážeš, alebo že niečo nedokážeš, máš pravdu." Mám rada tieto myšlienky, hoci sú možno prehnane polarizujúce. Jasné, že vždy existuje aj niečo medzitým. Ale zároveň tieto veci skvelo poukazujú na niečo.</p>
<p>
<strong><span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Principiálna prevažujúca nespokojnosť so všetkým, čo sa okolo vás deje nehovorí až tak veľa o tom, v akých okolnostiach sa nachádzate, ale hovorí veľa o vás.</span></strong></p>
<p>
Poznám veľa ľudí, ktorí upínajú svoje šťastie k zmene, ktorá ešte len má prísť. Vidia poloprázdny pohár. Čakajú na deň, kedy si nájdu frajera, kedy sa vydajú, kedy si nájdu lepší job, budú mať viac peňazí, kúpia si krajšie auto, nájdu lepšieho frajera, budú mať dieťa alebo budú mať druhé dieťa, presťahujú sa do iného mesta, zmenia sa ľudia okolo nich, nájdu si lepšie spoločenstvo, inú cirkev... A potom sú na tom mieste - frajer sa objaví, je po svadbe, dieťa sa narodilo, nový job prišiel, sú v novom spoločenstve... a šťastie neprišlo v tej forme, ako si to predstavovali. Ktosi z Bethelu povedal, že šťastia je úlohou vnútra.</p>
<p>
Toto je jedna rovina, kedy sme nevďační za to, čo máme. Ak neustále čakáme, že AŽ zmena nám prinesie príležitosť byť naozaj šťastní, urobili sme rozhodnutie o súčasných okolnostiach, že nie sú dosť dobré, že nepostačujú, že to, čo robia ľudia okolo nás, nestačí. Sme nevďační.</p>
<p>
Iná rovina vychádzajúca z pohľadu poloprázdneho pohára je vo vzťahu dvoch ľudí. Bude obsahovať prvky ako: Nemôžem byť šťastná, ak robíš tieto veci... ak mi toto nehovoríš... ak toto nerobíš... ak si taký... ak sa nezmeníš... Príliš jasná predstava o tom, čo všetko ten druhý robí/cíti/vidí zle, jednoducho neumožňuje, aby sme si vážili, tešili sa a boli vďační za všetky malé kroky toho druhého. Vďačnosť a zameranosť na dobré veci je výnimočne dobrý prostriedok budovania lásky a puta medzi priateľmi aj partnermi. Niekedy si ani neuvedomíme, ako ľahko a rýchlo sme sa vo vzťahu ocitil na mieste, kde druhému vyčítame prázdnu polovicu pohára a je nám úplne jedno, čím je tá druhá polovica naplnená.</p>
<p>
Som prvá, kto sa priznáva, že mnohokrát a často dlhodobo mám mentalitu poloprázdneho pohára, kedy dokážem vnímať a vidieť iba to, čo nie je dobre, čo nefunguje, a hľadať vinníkov... a hľadať partnerov, ktorí vidia tých istých vinníkov. Boh ma učí hľadieť na všetko ako na poloplné... a dodáva, že tú druhú polovicu, chce On doplniť - v spolupráci so mnou. Kritika bez pohľadu na to, čo môžem ja priniesť, aby sa veci stali zmysluplnejšími, napĺňajúcejšími, to sú iba prázdne, naničsúce kecy. Nikto ich nepotrebuje a nikomu nepomôžu. Ak niečo prinesú, tak skôr iba škody.</p>
<p>
To, či som šťastná vo svojom vzťahu, vo svojich životných okolostiach, vo svojom spoločenstve, práci, škole, rodine, je vecou môjho vnútra oveľa viac, než vecou okolností - akokoľvek by mi to taaak často vyhovovalo naopak! Závislosť na okolnostiach mi samozrejme ponúka otvorenú náruč pasivity, horkých rečí, zúfalých myšlienok a lenivej bezmocnosti.</p>
<p>
Stať sa silným človekom, ktorý prevezme zodpovednosť za svoj pohľad na vec, za svoj prístup a zvolí si slobodne, že nechce mať postoj zúfajúceho neschopníka nie je nič pre lenivcov. Chcem sa učiť byť vďačná, vidieť veci farebne a nie čiernobielo, vážiť si úsilie iných, hoci sa stopercentne netrafia do môjho vkusu, ceniť si ochotu ostatných dávať. Myslím, že tento pohľad obsahuje viac lásky, než ten, hoci aj pravdivo kritizujúci. Tak toto je oblasť, v ktorej túžim rásť.</p>Janka Guričanová2014-07-30T07:22:40ZPrečo hovoriť o svojich potrebáchJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/preco-hovorit-o-svojich-potrebach2014-07-27T09:27:55Z2014-07-27T09:21:00Z<p>
Zdravá komunikácia: Ja ti poviem, čo potrebujem a ty mi povieš, čo potrebuješ.</p>
<p>
"Nemáme moc telepatie alebo práve zhodnotiť, že poznáme myšlienky, motívy, pocity, či potreby toho druhého. Je mojou úlohou povedať ti, čo sa deje v mojom vnútri." <a data-hovercard="/ajax/hovercard/page.php?id=121990546910" href="https://www.facebook.com/pages/Danny-Lee-Silk/121990546910">Danny Lee Silk</a></p>
<p>
Wow, toto sú podnety, ktoré denne menia môj pohľad na vzťahy, moje očakávania z nich a moje pochopenie, ako ich ja sama môžem žiť lepšie, zrozumiteľnejšie, efektívnejšie a láskyplnejšie. Sú to pecky.</p>
<p>
Veľa krát sa čudujem, že ma vzťahy frustrujú, deprimujú a nenapĺňajú a spočíva to práve v tom, že očakávam, že mi druhí prečítajú myšlienky, uhádnu, čo si prajem, nad čím premýšľam, o čom snívam a čo potrebujem. Často máme pocit, že prejavom lásky môže byť iba niečo, čo ľudia pre nás urobia CELKOM sami od seba. Musia uhádnuť a ulahodiť našim potrebám, či chúťkam, inak to neplatí, inak sa to neráta.</p>
<p>
Naučila som sa, že rovnaké množstvo lásky a rozhodnutia pre vzťah vyžaduje, ak svoje potreby komunikujeme. Aj vtedy totiž druhá strana môže zaujať odmietavý postoj, byť ľahostajná, nevziať si k srdcu to, že sme im odkryli svoje vnútro a odhalili svoju zraniteľnosť. Zmysluplná a zdravá komunikácia je a má byť založená na vzájomnej dôvere.</p>
<p>
Často okolo seba vidím ľudí, ktorí vo vzťahoch fungujú tak, že druhému neprejavia svoje potreby, pocity nedostatku, či nenaplnenia, ale zároveň dramaticky a teatrálne komunikujú svoju nespokojnosť. Všemožne komunikujú, že ten druhý nerobí pre vzťah dosť, málo sa snaží, málo sa zaujíma. Nakoniec však, nech ten druhý spraví čokoľvek, nikdy to nie je presne to, čo mal urobiť. Nikdy to nie je dosť dobré. Môže mať najlepší úmysel na svete, ak sa netrafí do očakávania, dostane kopanec a odmietnutie. A druhá strana má zmiešaný pocit víťazstva, že svojmu priateľovi/partnerovi dokázala, aký je nemožný a pocit prehry, pretože všetky jej potreby zostávajú nenaplnené. Toto je cesta k rozchodu, rozvodu, zničenému vzťahu.</p>
<p>
Naozaj začínam vidieť, ako veľmi je tento scenár rozšírený v tých najkreatívnejších obmenách všade okolo mňa. Diabol je nesmierne kreatívne v ponúkaní inšpirácií, prečo považovať za prejav lásky iba to, čo ten druhý spraví sám od seba. Neustále nás bude zameriavať na toho druhého a ukazovať jeho nedostatky. Prečo? Pretože prišiel z vášho vzťahu ukradnúť všetku lásku, úctu, pozornosť a túžbu po spojení. On vás vovedie do toho, aby ste si vytvárali voči tomu druhému bezpečnú vzdialenosť, vedie vás do poloprávd a skrývania vlastného smútku, sklamania, či pocitu nedostatku.</p>
<p>
Nie, nikoho nepovzbudzujem robiť ostatným výčitky, že sa cítime nešťastní, nenaplnení a frustrovaní z toho, čo tí druhí nerobia a podľa nás by mali. Ale každého povzbudzujem, aby sa učil hovoriť, čo potrebuje. Čo naozaj potrebuje. Pretože žena nepotrebuje kvety - potrebuje vedieť, že je milovaná. Muž nepotrebuje mať navarené - potrebuje vedieť, že je tu niekto, kto sa oňho túži starať. Priatelia nepotrebujú hodinový telefonát každý deň - potrebujú vedieť, že na nich niekto myslí, že niekomu záleží. A preto nehovorme o kvetoch, neumytých riadoch alebo studenej večeri a nevyčítajme ľuďom, že si nevedia nájsť čas sa ozvať. Povedzme im, že potrebujeme cítiť, že sme milovaní, chcení, vítaní a niekto sa o nás zaujíma, že túžime vedieť, ako sa im darí - povedzme im o tom, čo sa deje v našom vnútri. Neobaľujem pravdu do poloprázdnych vyjadrení, nehovorme bezpečné slová o ničom, buďme jednoducho úprimní. Nečakajme že nám vidia do hlavy, milujme aktívne, budujme vzťah tým, že v ňom budeme sami sebou. Aj to je zrelosť. Znamená to dať svoje srdce do rúk "cudzím ľuďom" (áno, niekedy je tým cudzincom aj ten najbližší), ale je to jediná možnosť, ak sa k človeku priblížiť. SKutočne verím, že toto je spôsob komunikácie, ktorý môže radikálne zmeniť manželstvá, priateľstvá a vzťahy v rodinách.</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1562251/0/10414579_10152317327076911_5059924903386358070_n.jpg/2101b97b-a31f-4ce7-b7ac-45a9dfba2600?t=1406452877286" style="width: 960px; height: 960px;" /></p>Janka Guričanová2014-07-27T09:21:00ZKontrola srdcaJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/kontrola-srdca2014-07-25T19:41:45Z2014-07-25T19:41:32Z<div>
<span style="line-height: 9.722222328186035px;">Kontroluj si srdce... keď niekoho konfrontuješ. Malo by to byť motivované láskou a túžbou po úspechu toho druhého, nie potrebou mať situáciu pod kontrolou.</span><br />
</div>
<div>
<span style="line-height: 9.722222328186035px;">Hm, veľmi často ideme odvážne naprávať iných, aby tým vyniklo, že sme lepší, než oni, že veci lepšie chápeme, všetkému lepšie rozumieme, máme lepší uhol pohľadu, zdravšie vnímanie, sme pozornejší, citlivejší, ohľaduplnejší atď. Je veľké tajomstvo pre mňa, čo znamenajú biblické slová "napomínajte sa v láske." Jediné, k čomu prichádzam, že všetko, čo robíme, by malo smerovať k najväčšiemu dobru toho druhého a zároveň slobodné od sebeckého hľadania nášho vlastného dobre, snahy vyniknúť a blysnúť sa, jednoduchšie povedané, má to byť o pozdvihnutie toho druhého, nie o tom, že prstom ukážeme na jeho slabé miesta.</span></div>
<div>
</div>
<div>
<span style="line-height: 9.722222328186035px;">Láska zakryje slabosť toho druhého, aby bol chránený. Pýcha ho odhalí, odkryje a oslávi, keď na túto slabosť doplatí... Milovať znamená druhého chrániť v každých okolnostiach. Aj vtedy, keď potrebuje napomenutie.<br />
<br />
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1562251/8017928/10580155_10152314574441911_8697399852424823393_n.jpg/12ae3648-ec7e-42d5-8ef9-3d20d240a615?t=1406317259081" style="width: 960px; height: 960px;" /></span></div>Janka Guričanová2014-07-25T19:41:32ZPár slov o autoriteJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/par-slov-o-autorite2014-03-01T12:51:26Z2014-03-01T12:48:31Z<p>
Prirodzená autorita bude vždy pre autoritu pozičnú ohrozením a nebezpečenstvom. Je totiž obrovský rozdiel mať pozíciu preto, že kráčate v autorite, ktorú vyžaduje, a mať ako jediný zdroj svojej autority pozíciu, ktorú ste (akokoľvek) získali. <br />
<br />
Verím, že tu niekde sa skrýva tajomstvo Biblických veršov o tom, že Boh "pokorných vedie k správnemu konaniu..." Pokorný človek je pre mňa niekto, kto nepotrebuje autoritu vyplývajúcu z pozície, aby vedel, že je prijatý svojím Otcom, milovaný a vzácny, a že je mu zverené niečo veľmi výnimočné a jedinečné; a ak aj takúto autoritu má, použije ju pre dobro všetkých.<br />
<br />
Taký človek nepotrebuje mať vždy pravdu, nepotrebuje zosmiešniť nápady, sny a myšlienky iných, aby vynikli tie jeho. Nepotrebuje sa pretekať a porovnávať sa s inými, pretože vie, že to, čo Boh zveril jemu, je jedinečné a nenahraditeľné. Pre pokorného človeka (ktorý často má obrovskú mieru prirodzenej autority) je iná prirodzená autorita v jeho okolí požehnaním, nie ohrozením. Verím, že Boh túži po tom, aby sme ako Jeho deti kráčali v Jeho autorite. Pre mnohých to ale bude znamenať opustiť tú pozičnú, akokoľvek si na nej zakladajú.</p>
<p>
Verím, že kultúra úcty je skvelá možnosť, ako sa naučiť spolpracovať v partnerstve, vzájomnom prijatí, rešpekte a pravdivom pohľade na dary, ale aj slabosti bratov. Autorita, pokora a úcta sa od seba nedajú odtrhnúť. Autorita bez nich je diktatúra alebo ešte niečo horšie.</p>Janka Guričanová2014-03-01T12:48:31ZNedeľné evanjelium - iný pohľad.Janka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/nedelne-evanjelium-iny-pohlad-2014-02-23T10:58:06Z2014-02-23T10:35:28Z<p>
V našom kostole bolo toto evanjelium predstavené ako "návod, ako máme žiť", ako "súbor Ježišových dobrých rád" alebo dokonca ako "Ježišove prikázania, ktoré máme dodržiavať." Aj to je uhol pohľadu. Iste, Ježiš používa (aspoň v našom preklade) imperatív, teda rozkazovací spôsob. Ak ho zjemníme, mohli by sme to nazvať odporúčaním.</p>
<p>
Keď zaznela posledná veta, hlboko ma zasiahlo, že toto evanjelium pokojne môžem vziať aj ako ukážku Božieho charakteru. Nie návod pre mňa, akási nepreskočiteľná latka, ale ukážka Otcovho štandardu vo vzťahu k nám. Na záver totiž zaznieva kľúčová veta. Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec. Ježiš vymenoval niekoľko vecí, ktoré podľa Jeho názoru sú súčasťou nádhernej Otcovej dokonalosti.</p>
<p>
Boh je ten, ktorý, hoci ho udrieme po pravom líci, nastaví aj druhé (to skutočne môžeme vidieť na Ježišovom správaní v nespočetnom množstve prípadov - a vždy to boli ľudia, ako my, ktorí ho bili).<br />
Ježiš dovolil, aby mu zobrali všetko, na kríži bol nahý (nie, nemal asi ani ten šátok, ktorý bežne vidíte na našich vyobrazeniach). O jeho šaty hodili lós.<br />
Boh je ten, ktorý je ochotný kráčať s tebou nielen keď ho prosíš, ale aj vtedy, keď ani neprosíš. Jeho láska vždy predbieha tú našu. Milujeme, lebo on prvý miloval nás.<br />
Boh je ten, ktorí o sebe povedal, že nám dá, keď budeme prosiť. Neodvracia sa od nás. A často dáva, keď vôbec neprosíme. Presne vtedy, keď dáva aj tým "nespravodlivým" alebo komukoľvek chce. Pretože miluje.<br />
Boh je ten, ktorý ako prvý nemiloval len svojich pirateľov (dosaď si sem čo chceš - jednoducho bol prvý, kto nemiloval iba tých, ktorí robia, čo povedal, veria v neho, chodia do kostola, sú vyspovedaní, každý deň sa modlia, robia dobré skutky o závod, snažia sa), ale aj svojich nepriateľov (tých, čo nespĺňajú ktorékoľvek kritérium, aby sme ich my označili, ako Božích priateľov).</p>
<p>
Prečo si myslím, že Ježiš miluje hriešnikov? (A tým nemyslím nás, "hriešnikov", ktorí sme sa už obrátili, uverili a napravili, ale všetkých tých ľudí, ktorí sú nám odporní, pohŕdame nimi, nevieme ich vystáť a nevieme si ich predstaviť v nebi.)</p>
<p>
Pretože "miluje svojich nepriateľov a modlí sa za tých, čo ho prenasledujú, pretože je synom svojho Otca, ktorý je na nebesiach." Práve pre toto je nekonečne pomýlený obraz Ježiša, ktorý má svojou obetou upokojiť Otcov hnev voči ľuďom. Ježiš a Otec sú jedno každým prejavom svojho bytia. Niet medzi nimi rozporu, niet medzi nimi nejednoty.</p>
<p>
Blížim sa k pointe :). Ježiš sa opýtal: "Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?"</p>
<p>
Hovorí: Uvažujte... ak by Boh miloval len tých, ktorí ho milujú, či by nebol na tom rovnako, ako každý mýtnik, hriešnik, ktorý má rád len tých, čo ho milujú? Jeho láska ide oveľa ďalej. Je dokonalá. A vyháňa všetok strach. Boh nás stvoril pre prijatie. A urobil všetko potrebné, aby sme ho uňho mali, nachádzali, žili. Aj preto môže pokračovať a povzbudzovať nás, aby sme tak ako On, išli v láske oveľa ďalej. Ak pochopíme, aká skutočne je Jeho láska k nám, pokiaľ až siaha, padne všetko, čo nás núti hodnotiť iných, posudzovať ich, oddeľovať sa, pohoršovať, alebo vyriekať súdy.</p>
<p>
Jeho láska je naozaj iná šálka kávy!</p>Janka Guričanová2014-02-23T10:35:28ZMiesto pre nás dvochJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/miesto-pre-nas-dvoch2014-02-16T10:17:23Z2014-02-16T09:54:11Z<p>
Dlhý čas som v našom byte nemala svoj kútik, moje miesto, kam by som mohla za akýchkoľvek okolností prísť a byť tam, byť s Bohom, premýšľať, modliť sa. Moji súrodenci mali svoju izbu, ale ja nie. A tak som stále bola na území niekoho iného. Aby som skrátila dlh príbeh, nakoniec ten priestor po dlhom hľadaní vznikol vďaka mojej mame, ktoré obetovala polku svojej spálne, aby som si tam spravila kanceláriu a priestor pre seba.</p>
<p>
A do tohto všetkého Boh vniesol nápad: Vytvor priestor pre naše stretnutia. Už dávno som našla tento obrázok:<br />
<br />
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/documents/1562251/8017928/Romantic-autumn-daydreaming-18932448-1024-768.jpg/6ed62b8a-cda7-4191-9548-83fe0bf81cfe?t=1392544720176" style="width: 400px; height: 300px;" /></p>
<p>
Tie ruže na ňom ma úplne dostali... akoby hovorili: "Čakám ťa! Si tu vítaná!"</p>
<p>
Ihneď, ako sa v mojej mysli objavila idea o kresle, spomienka na túto lavičku spôsobila, že sa v mojom srdi ozvalo "Toto je presne ono!" A tak som si kúpila kreslo :).</p>
<p>
Keď už bolo zabalené v krabici v mojej izbe a začala som ho skladať a montovať, premýšľala som, čím všetkým toto miesto pre mňa bude... Veľmi som si priala, aby sa stalo mojou modlitebnou komôrkou, miestom bezpečia, prijatia, pokoja v Jeho prítomnosti. Miestom, kde bude so mnou hovoriť a ja budem hovoriť s Ním, kde mi bude vysvetľovať, vyznávať lásku, viesť ma k správnym rozhodnutiam. Miestom zjavenia a Prítomnosti, kde budem počuť Jeho hlas. Miesto, kam budem prichádzať beez ohľadu na stav, náladu, okolnosti.</p>
<p>
Pochopila som, že všetko, čo teraz s takou ľahkosťou vidím v tom kresle, vlastne iba opisuje môj vzťah s Otcom. Akoby sa mu páčilo, že v tom, čo som začala očakávať od času straveného na tomto mieste, spoznám, objavím a nájdem všetky svoje túžby súvisiace so vzťahom s Ním! Stalo sa mi aj obrazom Božej túžby po vzťahu so mnou!</p>
<p>
Raz som si zapísala do modlitebného zápisníka: Chcem žiť vzťah s Bohom bez strachu a hanby (rozumej hanby a strachu voči nemu). Preto som si zaumienila prichádzať tam bez ohľadu na čokoľvek! Je to moje miesto bezpečia, kde som ja sama sebou a On je sám sebou :).</p>
<p>
A po prvom stretnutí s Pánom v ňom Boh rozšíril moje túžby o tomto mieste aj na všetky návštevy. A odvtedy v ňom sedávam s Pánom, keď som sama, ale usadím doň každú návštevu, ktorá za mnou príde. Sú to všetko možno také mini a možno aj smiešne znejúce veci, ale cítim za tým veľký duchovný pohyb v mojom živote a neviem sa dočkať ovocia, ktoré prinesie taká jednoduchá vec, že som poslúchla, a kúpila som si kreslo :). Určite sa s vami o to podelím!</p>
<p>
Každopádne vás týmto chcem aj povzbudiť, aby ste boli vnímaví na podobné pozvania, hoci by to znelo malicherne a bláznivo, možno smiešne. Je dobré nenechať Božie nápady zapadnúť prachom. Nikdy neviete, čo sa z toho vykľuje :).</p>Janka Guričanová2014-02-16T09:54:11ZNebo je skutočnéJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/nebo-je-skutocne2013-11-24T10:40:42Z2013-11-24T10:02:46Z<p>
Ahojte, toto síce nebude tradičný blog a možno si niektorí poviete, že by bolo lepšie ho zavesiť na stenu modlitebných úmyslov, ale napriek tomu som sa rozhodla ponechať ho tu.</p>
<p>
Chcem vás poprosiť o modlitebnú podporu. Náš dedko je od minulého piatku v nemocnici - pri bežnom internom vyšetrení mu zistili na pľúcach vodu (presná diagnóza znela hydrothrax). Vzali ho ihneď na interné oddelenie do nemocnice, vodu odsali, ale nevedia odkiaľ sa vzala. Srdiečko má vraj ako šesťdesiatnik, takže to nie je dôvod. Tento piatok mu naviac zistili zápal na pľúcach. Vzhľadom k jeho veku (81) a zdravotnému stavu je veľmi vážna vec. Podľa štatistík to 60% ľudí neprežije. V pondelok ho prevezú na pľúcne oddelenie trenčianskej nemocnice. </p>
<p>
Ak máte chuť, modlite sa v Duchu - žehnajte mu pokoj, vnímavosť na Boha, napojenie na Ducha, vedomie synovstva, vlastnej dôstojnosti bez ohľadu na stav jeho tela, uzdravenie, všetko, čo vám na srdce a myseľ príde. Verím, že Otec má preňho tie najlepšie riešenia! A na prvom mieste, že ho miluje ako svojho syna! Dedko bol celý život veriaci človek, hoci to neprejavoval v rečiach, tak nech ho tieto dni prekvapuje reálna a intenzívna Božia prítomnosť - verím, že modlitbou okolo neho môžeme vytvoriť realitu Božieho kráľovstva, ako ho doteraz ešte nezažil. Nech sa jeho duch vzmáha a mocnie, aj keď telo a duša chradnú!</p>
<p>
Je to prvýkrát, čo ako kresťan stojím takýmto spôsobom tvárou v tvár možnému odchodu blízkeho človeka. Veľmi si uvedomujem, že istota, že nebo je skutočné, musí meniť to, ako sa cítim. Áno, neuberá na pocite straty, avšak uberá na strachu z "neznámeho" - pretože ak prichádzame na akokoľvek neznáme miesto, alebo ktokoľvek blízky odchádza na neznáme miesto,vedomie, že nás/ho čaká Niekto, komu úplne dôverujeme, Niekto, kto nás privíta, objíme, prináša pokoj a dôveru všetkým.</p>
<p>
V Biblii sa píše, že sme Božie deti a ešte sa neukázalo, čím budeme! Núti ma to uvažovať novým spôsobom, možno prvýkrát v živote mám pri sebe človeka, u ktorého vidím to, čo Pavol opísal tak úprimne: "Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk... Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie,.." (Flp 1, 22-24). Sme privyknutí vidieť v smrti iba strácanie, mňa Boh učí vidieť a hľadieť na všetko, čo ňou možno získať - "a to by bolo OVEĽA LEPŠIE!"</p>
<p>
Viete, veľmi túžim, aby sa o tom, ako to celé bude, rozhodovalo medzi dedkom a Pánom - v ich vzájomnom vzťahu. Toto je priorita mojej modlitby. Otec predsa pozná srdce, túžby a potreby svojho syna. Viem, že ho miluje. A viete, čo som si uvedomila včera? Keď som sa ako prvý človek v našej rodine obrátila, Boh mi dal slovo: "<span style="line-height: 1.4;">Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj </span><strong style="line-height: 1.4;">tvoj</strong><span style="line-height: 1.4;"> </span><strong style="line-height: 1.4;">dom</strong><span style="line-height: 1.4;">" (Skutky 16, 31). Viete si predstaviť, o čo viac ma teraz teší, že sme dedka pred tromu týždňami predsťahovali k nám? :) Spasený bude celý môj dom! Yes. Boh je skvelý. Od chvíle, kedy sa dedkov stav začal zhoršovať a videla som, ako slabne, chradne a stáva sa čoraz závislejším od celodennej starostlivosti, až po úplnú odkázanosť vrátane všetkého, čo možno už až narúša dôstojnosť človeka, som sa modlila, aby Boh chránil jeho ducha, aby nemusel čeliť poníženiu a potupe, ktorá by ho vnútri zlomila, aby vo všetkom tom, čo musí zvládnuť a pokorne prijať, cítil našu lásku, starostlivosť, blízkosť a úctu. Hej, celý tento čas bol pre mňa školou úcty za každých okolností. Školou, v ktorej som sa učila, že je VŽDY možné hľadieť na človeka s úctou, bez ohľadu na mieru jeho slabosti.</span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.4; font-size: 1.02em;">Vážim si akúkoľvek formu vašej duchovnej účasti :) - ďakujeme za modlitby!<br />
<br />
P. S.: "</span><span style="line-height: 1.4;">Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých... Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy." 1 Korinťanom 19-27</span></p>
<p>
"A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý <strong>vzkriesil</strong> Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo <strong>vzkriesil</strong> z mŕtvych <strong>Krista</strong>, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás." Rimanom 8, 11</p>Janka Guričanová2013-11-24T10:02:46ZReality na výberJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/reality-na-vyber2013-11-18T20:35:32Z2013-11-18T20:28:25Z<p>
Ak ste niekedy mali pocit, že život pevne držíte v rukách a všetko dokážete ovplyvniť, tak vám dnes vravím, že sa vám to len zdalo. A v tomto kontexte mi príde také milo smiešne, ako veľmi sa usilujeme všetko kontrolovať a mať pod palcom. Dôvera voči Bohu je omnoho jednoduchšia a ešte iné poviem, dôvera je dokonca omnoho bezpečnejšia. Je zaujímavé, že dokážem venovať toľko úsilia zdanlivému kontrolovaniu fikcie miesto toho, aby som stavala na realite, že som v Jeho rukách - nielen ja, ale aj moja rodina. On ma predsa miluje.</p>
<p>
Nedávno som počúvala kázanie na tému, ako vyjsť z bolesti. Podstatným jadrom tej správy bolo, že z bolesti sa neuteká, treba ňou prejsť. Kráčať bolesťou znamená hýbať sa. Znamená to prechádzať procesom, byť vo vývoji. Vyvýjať sa znamená rásť, je to dynamika. Niečo sa mení na niečo iné. Pobyt na území bolesti sa nemá stať postávaním, obdobím spánku, a dokonca ani posedávaním. Bolesťou treba prechádzať. Je množstvo vecí, ktoré spôsobujú, že pociťujeme bolesť alebo trápenie. Môže ísť o bolesť tela, duše, o zranené city, sklamané očakávania, čokoľvek. V mojom živote ju spôsobuje v tomto období najmä pocit zdanlivej bezmocnosti. A moje kráčanie smerom von z bolesti je vlastne kráčaním do Božieho náručia, do Jeho objatia, do dôvery, pokoja a radosti Božieho kráľovstva.</p>
<p>
Ak by som mala zhrnúť, čo sa vo mne deje tieto dni, tak poviem, že ide o zápas citov, myšlienok, reality a túžob, nemilosrdnej tváre staroby a choroby a zároveň chuť vrátiť čas, aby všetko mohlo byť tak, ako kedysi. Je to súboj neuskutočniteľných prianí a nevyhnutnosti riešiť situáciu takú, aká je. Je nesmierne ľahké podľahnúť ilúzii, že riešiť veci tu v SR je nemožné, nereálne, neuskutočniteľné, že je asi nutná korupcia, rodinkárstvo, útok na kompetentných z každej strany. Je ľahké dať za pravdu tomu, čo oči vidia a rozum považuje za logické. Omnoho ťažšie je očami viery vidieť požehnanie pripravené Božím deťom, očakávať prestretý stôl aj pred očami nepriateľov, bez váhania deklarovať, že nad vami spočíva Božia milosť a priazeň kamkoľvek sa pohnete. Alebo nie? Čo z toho ju skutočne ľahšie?</p>
<p>
Nie je normálne v tomto svete kráčať s vedomím, že kamkoľvek vstúpim, predíde ma Jeho láska? Že budem mať priazeň u ľudí aj u Boha, pretože som Jeho milovaná dcéra? Že vždy budem mať dostatok a hojnosť na každé dobré dielo? Že skrátka a dobre, práve v mojom živote sú všetky prisľúbenia v Kristovi áno? Že sa ma týka všetko, čo sľúbil? Amen. Tieto postoje kráľovstva nech sú istotou môjho srdca. Uvedomujem si, že si tu v tomto svete vždy budeme voliť, v ktorej realite žijeme. Buď všetko, čo robíme, vnímame, myslíme a veríme podrobíme prirodzenej rovine, alebo prijmeme fakt, že realita duchovná je tej prirodzenej nadradená. Naším prostredníctvom Boh reálne vstupuje do tohto sveta. Viem, že v mojej rodine môžem byť prameňom požehnania, pretože mám priazeň u Boha. Ak bol požehnaný Obedov dom, pretože v ňom prebývala Božia archa, potom je požehnaný môj dom mojou prítomnosťou - pretože vo mne je Duch Svätý a ja do všetkého prinášam Jeho prítomnosť. Vlastne, je to úplne nádherné vedieť, že môj dom, moja rodina, môj dedko, sú a budú požehnaní, pretože On vie, ako veľmi mi na tom záleží - a ja som Jeho miláčik :).</p>
<p>
Mám radosť, že začínam po týždňoch zápasu o pokoj a kráčaní v rôznych etapách bolesti, prichádzať k pokoju a dobrote Otca, ktorý sa stará. Ľudsky vo mne bol pocit známy aj Tomášovi - kým neuvidím, neuverím... Hľadela som do hmly bez konkrétnych riešení a cítila som neistotu, nevedela som, kam sa pohnúť. Boh mi dal vidieť, že mu nič nie je nemožné, a ja si vravím: Otec, chcem aby mojou istotou si bol ty sám a nie to, čo vidím... V minulosti by som si možno vyčítala, že som Bohu neverila so stopercentnosťou a nasadením od prvej chvíle, vyčítala by som si pochybnosti, strach, obavy, nespokojnosť. Ale už viem, že Boh miluje proces, vývin, dynamiku, kráčanie. Má rád, keď ma prevedie vecami, aby sa ešte viac zjavila Jeho sláva a ešte viac vynikla Jeho dobrota a vo mne sa rozlialo totálne nadšenie z toho, aký prekvapivý je!</p>
<p>
Je množstvo situácií, okolností, ktoré nedokážeme ovplyvniť. To, čo ovplyvniť dokážeme je, ako zasiahnu do nášho vnútra a ako sa k tomu, čo sa deje, postavíme.</p>Janka Guričanová2013-11-18T20:28:25ZSkutočnosti zábavno - náročnéJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/skutocnosti-zabavno-narocne2013-11-17T10:05:07Z2013-11-17T09:58:45Z<p>
Tretí týždeň sa v našej rodine venuje aktívnej celodennej starostlivosti o dedka. Mnoho vecí je súčasťou tohto diania, a ono by to možno celé bolo strašne smutné, keby náš dedko nebol taký vtipný. Vďaka Bohu, že je. Nasmejeme sa a nie je to smiech cez slzy. Sú chvíle ťažšie a lepšie, ale v zásade vám teraz ponúknem príležitostný výber tých veselých okamihov, o ktorých už dnes viem, že mi časom budú chýbať a možno aj ostanú tými podstatnými spomienkami na tieto dni (to ostatné sa rozpustí v zabudnutí)... Tak nech sa páči, nazrite do našej "rodinnej kuchyne" :).</p>
<div>
Dedko I.</div>
<div>
- o tretej ráno na ceste ktoviekam, len nie do postele, chodiaco-nechodiaci dedko mame v nočnej košeli zúfalo sediacej vysvetľuje, že musí niekam ísť, skrátka, že ide a hotovo... obúva si moje boty (č. 4), šmátra po kľúčoch. Na argument, že moc nevie chodiť odpovedá, že s čakanom <em>(paličkou)</em> vie. Na argument, že by predsa len mohol byť problém ísť po schodoch, má svoju vlastnú odpoveď: <strong>"Po schodoch, po schodoch, poznávam poschodia..."</strong></div>
<div>
</div>
<div>
Dedko II.</div>
<div>
- "Dedko, čo sa trasieš, je ti zima?" <em>(evidentne je to zámerné trasenie a nie dôsledok vonkajších vplyvov)</em></div>
<div>
- "Nie je mi zima... ale keď sa trasiem <em>(prichádza nádych, zamyslenie).</em>.. tak sa trasiem <em>(smiech).</em>"</div>
<div>
</div>
<div>
Dedko III.</div>
<div>
- "Janka, a vieš, ten svetový človek, čo dostal svetovú cenu za spev?"</div>
<div>
- "Aký dedko, neviem?"</div>
<div>
- "No šak ty mi povedz..." <em>(takto sa začína hra hádaj na čo myslím niekoľko krát za večer)</em></div>
<div>
- uvažujem - Michael Jackson? Toho asi nemyslí... tak hovorím: "Neviem, dedko, ktorý?"</div>
<div>
- "Ten, no šak, ten Paroti!" <em>(skoro nahnevane, ako je možné, že ho nepoznám :))</em></div>
<div>
</div>
<div>
Dedko IV.</div>
<div>
- v piatok ho hospitalizovali v nemocnici, na druhý deň v nemocnici, keď ho mama a s babkou prišli navštíviť, privítal ich otázkou</div>
<div>
"Ako ste vedeli, že som tu?" :) - <em>no nie je zlatý?</em></div>
<div>
</div>
<div>
Dedko V.</div>
<div>
- "Dedko, budeš cikať?"</div>
<div>
- "Keď ja neviem..." <em>(smiech)</em></div>
<div>
- "A kto to má vedieť?"</div>
<div>
- "Babka!"</div>
<div>
</div>
<div>
Dedko VI.</div>
<div>
- v nemocnici, keď sme odchádzali, pýtali sme sa dedka, či chce ostať pozerať TV alebo ísť na izbu</div>
<div>
- "Keď ja neviem, čo povie babka..." :D <em>(že by bol pod papučou???)</em></div>
<div>
</div>
<div>
BONUS Z DNEŠNEJ SPOVEDE</div>
<div>
<span style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 17px;">Môj spovedník sa v spovedelnici rozosmial z toho, že nevedel povedať "Tak sa ako úkon pokánia pomoldite... pomo... ehm... podomlite..." :)</span></div>Janka Guričanová2013-11-17T09:58:45ZFascinovaná láskouJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/fascinovana-laskou2013-10-23T07:31:12Z2013-10-22T19:55:03Z<p>
Keď sa do stredu vášho života postaví Láska osobne, radikálne zmení atmosféru, dokonca aj vôňu vzduchu, ktorý dýchate. Ak každé Božie dieťa pochopí, že je milované nové stvorenie, budú môcť vypnúť elektrinu v celej Európe a aj tak budeme žiariť ako mesto na návrší, ktoré sa nedá ukryť.</p>
<p>
Od chvíle, keď som pochopila, že môj duch, moje pravé ja, je v dokonalom a ničím neporušenom spoločenstvo s Bohom od chvíle, keď som sa stala novým stvorením v Kristovi, odkedy viem nielen v mysli, ale aj v srdci a v duchu, že som si obliekla Krista, viem, čo Otec vidí, keď na mňa hľadí a chápem, že je zo mňa nadšený! Ako by mohol nebyť? Už si viac neťukám na čelo, čo by sa mu už len na mne, so všetkými mojimi chybami, mohlo páčiť... viem, že tá nádherná premena, ktorú vo mne uskutočnil, bude natoľko vychádzať na povrch, nakoľko ja budem blízko pri Ňom... a verte mi, že po ničom netúžim viac, než aby to, čo môj duch dávno vedel, úplne premenilo spôsob ako zmýšľam o sebe aj o druhých, <span style="line-height: 1.4;">aj moje správanie</span><span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">, ešte oveľa viac, než sa to deje v tieto dni (a už toto sa mi zdá mega!).</span></p>
<p>
Doteraz som si myslela, že každý môj hriech dokazuje, kým naozaj som - že odkrýva moje pravé ja (naničsúci hriešnik). Kládla som si otázku, či to v mojom živote naozaj nefunguje, a svoju identitu som dokázala odvodiť jedine od svojho správania. A v okamihu zlyhania sa všetko dobré a správne, čo som urobila, stalo len akousi naivnou snahou stať sa lepším človekom... ktorým nikdy nebudem. Boh mi ukázal, že táto optika je strašne mimo, a že práve ona zmocňuje diabla držať ma v područí mnohých ťažkostí, hriechov, strachov, slabostí a neslobody. A bránila mi dýchať slobodne a dovoliť láske dotknúť sa ma. Napriek tomu, že Biblia veľmi jasné hovorí, že hriech nado mnou už nebude panovať. Hriešnik je raz a navždy moje mŕtve ja. Už nežije. Jednoducho tu viac nie je. Ja ním nie som.</p>
<p>
Boh urobil v mojom vnútri zmenu natoľko radikálnu, že kompletne premenil všetko, čím som bola. Vyvrheľa v jedinom okamihu lásku urobil novým stvorením, Božím dieťaťom, adoptoval si ma a vložil do mňa Ducha, ktorý vo mne volá Abba, Otče! a tak spolu potvrdzujeme, že Božím dieťaťom naozaj som! Viete, adopcia je právny stav, kedy na adoptívneho rodiča prechádzajú všetky práva, ale aj povinnosti skutočného rodiča. Je to niečo, čo sa nedá vziať späť. Adoptované dieťa nemôžete vrátiť, ani zrušiť to, že je vaše! Ten okamih mení všetko. Už navždy.</p>
<p>
Stala som sa princeznou v Kráľovstve, ktoré je silnejšie než akékoľvek panstvo a mocnosť tohto sveta. Stále mám telo, dušu a ducha. <strong><span style="line-height: 1.4;">Hoci </span><strong style="line-height: 1.4;">so</strong><span style="line-height: 1.4;">m bola pre hriechy mŕtva, oživil ma</span><span style="line-height: 1.4;"> </span><strong style="line-height: 1.4;">s</strong><span style="line-height: 1.4;"> Kri</span><strong style="line-height: 1.4;">s</strong><span style="line-height: 1.4;">tom - milo</span><strong style="line-height: 1.4;">s</strong><span style="line-height: 1.4;">ťou </span><strong style="line-height: 1.4;">som</strong><span style="line-height: 1.4;"> </span><strong style="line-height: 1.4;">s</strong><span style="line-height: 1.4;">pa</span><strong style="line-height: 1.4;">s</strong></strong><span style="line-height: 1.4;"><strong>ená. </strong>Občas zabudnem, kým som sa stala, keď si ma môj Otec adoptoval a zachovám sa ako totálny vagabund. Dokážem úplne poprieť svoju novú identitu. Ale viete čo? Ani vtedy ju nestrácam (pamätáte, že adopciu nemôžno zrušiť ani vziať späť?)... len sa chvíľu správam, akoby nebola. Ale to, čo vo mne Boh oživil, jednoducho žije. Viem, kto som. A práve preto ma trápi hriech - pretože viem, že už mi viac nie je prirodzený. Presne tak, toto je to, čo sa zmenilo. Hriech je pre mňa dnes neprirodzený. Kris Vallotton hovorí skvelú vec: Ak si presvedčený, že si hriešnik, potom budeš hrešiť z presvedčenia. Hovorím totálne amen. Presne toto sa mi dialo. A dnes je všetko inak. A vôbec to nie je o mojom úsilí.</span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.4;">Ak ti kdekoľvek, aj v kostole, či spovedelnici niekto povedal, že sa musíš zmieriť s tým, že hriech je súčasťou našej prirodzenosti, vždy tu bol a bude a nič s tým nenarobíme, vedz, že sa mýlia. Asi zabudol na to, čo sa stalo s tebou pri krste. Zabudol, kým si sa stal. Tá prirodzenosť, ku ktorej prirodzene patril hriech, už neexistuje. Ty si nové stvorenie. Tvoj duch vie, že bol tvorený žiť a oslavovať Boha celým svojím bytím. A tvoj Duch počuje aj najjemnejšie usvedčenie Ducha Svätého, ktorý ti neustále pripomína, kým si... a pozýva ťa k premene zmýšľania - aby si začať znovu žiť v identite, ktorá ti patrí naozaj. V identite milovaného. Si adoptované, milované, chcené Božie dieťa. Tvoj Otec ťa prijal do rodiny raz a navždy a ver mi, že on je verný, aj keď my nie sme. Nemôže zaprieť samého seba :).</span></p>
<p>
<span style="line-height: 1.4; font-size: 1.02em;">Preto už nevyznávam svoje hriechy ako hriešnik, od ktorého sa ani nič iné nedalo čakať, pretože už ním nie som. Bola som, ale už nie som. Vyznávam ich ako milované dieťa, ktoré na okamih pozabudlo, kým je... a pristupujem k Otcovi v každej chvíli v absolútnej istote Jeho lásky. A som slobodná žiť, pretože viem, že som milovaná!</span></p>Janka Guričanová2013-10-22T19:55:03ZPád pevnosti v mojej mysliJanka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/pad-pevnosti-v-mojej-mysli2013-10-21T08:06:27Z2013-10-21T07:43:39Z<p>
Boh mi zjavil, že sa diablovi podarilo vystavať v mojej duši pevnosť s názvom "Nie je možné ma milovať". Usídlili sa v nej bojovníci s rôznymi menami, napríklad "nikto ma nemá naozaj rád", "ľudí to stojí veľa úsilia priateliť sa so mnou", "je náročné mať so mnou blízky vzťah", "nedokážem mať blízky vzťah bez prílišného naviazania sa", "každý ma nakoniec opustí", "nikdy si neudržím lásku ľudí", "musím sa veľmi snažiť, aby ma ľudia mali radi" a podobne. Bolo v nej naozaj veľa vojakov.</p>
<p>
Dlhý čas z nej bez akéhokoľvek varovania vybiehali bojovníci von, aby útočili na všetko, čo dokazovalo, že možno predsa len milovaná som. Úspešne sa im darilo každú túto indíciu znegovať nejakým nedostatkom na strane mojich priateľov, rodiny, či dokonca môjho nebeského Otca. Špeciálnu skupinu komanda z mojej pevnosti tvorili zvedi a pátrači, ktorí neúnavne sliedili po každom potvrdení a dôkaze svojich mien. Zúrivo zaznamenávali každé zlyhanie, sklamanie, či pocit samoty alebo prázdnoty a priraďovali ich ku konkrétnym vinníkom. Striedali sa a bdeli bez prestania vždy pripravení dať pokyn do pevnosti, že treba vyraziť do boja. Dôsledne sa starali, aby jediné zrniečko lásky nepadlo do úrodnej pôdy a nebodaj neprinieslo zmenu. Strážili moju myseľ veľmi dôsledne.</p>
<p>
<strong>Keďže táto pevnosť bola postavená bez stavebného povolenia, dala som Duchu Svätému dovolenie zbúrať túto na čierno postavenú stavbu a rozhodla som, že ideme spolu s Pánom budovať novú pevnosť, pevnosť, ktorá sa bude volať "Som neustále milovaná". Vždy :)!</strong></p>
<p>
Vždy som si myslela, že nie je možné poraziť bojovníkov z pevnosti "Nie je možné ma milovať." Pochopila som, že ich svaly rástli priamo úmerne môjmu strachu z toho, že ich mená sú pravdivé, skutočné a reálnejšie, než to, po čom túžim. To, čo im dávalo autoritu robiť bordel v mojom citovom živote, bolo môj podvedomý alebo aj nevedomý súhlas, inak povedané, boli posilňovaní mojou vierou v ich neprekonateľné schopnosti a v ich neporaziteľnosť.</p>
<p>
Boh so mnou hovoril o mnohých veciach a jednou z nich bolo, že rozpor, ktorý v sebe cítim (akýsi zápas medzi tým, že mám pocit (strach), že naozaj nie som hodná lásky a nikdy ju nebudem mať, a na druhej strane obrovským nesúhlasom niečoho hlboko vo mne, čo sa doslova búri, že to predsa nemôže byť pravda), je veľmi logický a dobrý. Zjavil mi, že keď som sa znovuzrodila v Kristovi z Ducha Svätého, stala som sa novým stvorením. To, čo sa premenilo je môj duch, ktorý bol mŕtvy a ožil. Bol nanovo dokonale a nádherne utvorený Bohom pre lásku, vzťah s Ním, pre svetlo a uctievanie Boha, pre život v Kráľovstve s identitou milovanej dcéry, princeznej, ktorá každé klamstvo prežíva a vníma ako obrovskú opovážlivosť a nepravdu, s ktorou jednoducho nemôže súhlasiť. Moje pravé, nádherné nové ja už nikdy nemôže súhlasiť s filozofiou pevnosti "Nie je možné ma milovať."</p>
<p>
Uvedomujem si, že medzi pevnosťou "Nie je možné ma milovať" a pevnosťou ""Som neustále milovaná" sa nemôže odohrať ani len súťaž, nieto ešte bitka. Víťaz je jasný. A ja už som prestala bojovníkom z tej prvej dodávať jedlo a výživu. Hladujú a pomrú hladom, chlapci, vyslabnú aj bez bitky. Nič nie je a nemôže byť nadradené Láske.</p>
<p>
P. S. Ďakujem všetkým, čo v tejto veci stoja so mnou, žehnajú mi a podporujú ma, osobitne mojej najdrahšej priateľke Ľubke :) a mojej krstnej mame Katke, ktoré ma nesú v modlitbe a sú pre mňa stelesnením Otcovej lásky v mojom živote. Spolu si vychutnáme ovocie nového života v bezpečí Lásky :).</p>Janka Guričanová2013-10-21T07:43:39ZKeďže si môžem vybrať...Janka Guričanováhttps://www.mojakomunita.sk/web/janka-guru/blog/-/blogs/kedze-si-mozem-vybrat-2013-10-12T21:12:06Z2013-10-12T21:11:19Z<p>
Čo mi Boh zjavuje tieto dni je, že vždy ide o lásku. V okamihu, keď do popredia v mojom živote vystúpi čokoľvek iné, okamžite to vidieť na ovocí. Nie vždy sa to dotkne všetkých, ale vždy sa to dotkne niekoho. Jediné dôležité je dať láske prvé miesto, bez ohľadu na okolnosti. Moment, keď si uvedomím, že teraz nežijem lásku, nepreukazujem lásku, nekonám z lásky, je okamih, v ktorom môj život nemôže priniesť dobré ovocie.</p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Láska má jediný zdroj v srdci Otca, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jediného syna Ježiša, aby zachránil všetko, čo sa stratilo. Aby obnovil svoju najväčšiu lovestory v dejinách. Aby našiel mňa, teba, nás. Dokonalá láska vyháňa strach. Ak vládne strach, neznamená to, že láska sa stala bezmocnou, znamená to, že sme ju odstavili na bočnú koľaj. Láska sa totiž rozlieva len vo vzťahu s Ním. Mať lásku znamená mať Otca. Milovať znamená dovoliť Otcovi naplniť ťa pretekajúcou mierou. Môcť milovať znamená byť milovaný Láskou, ktorá nekončí, nezlyhá, neprestane, nepominie, nekladie podmienky... </span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Pochopila som, že hľadať lásku, radosť, či pokoj mimo vzťahu s Bohom, ktorý moje srdce urobil neuspokojiteľným tomuto svetu, je číra hlúposť. Stvoril vo mne smäd tak veľký, že hľadať jeho uhasenie mimo vzťahu s Ním ma akurát tak zruinuje a privedie do zúfalstva, zničí moje priateľstvá a vzťahy kvôli nesplniteľným očakávaniam, a ja ostanem niekde na konci tohto celého snaženia v tme a beznádeji ako absolútny blázon. Volím si Lásku, pretože nie je nič lepšie.</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Láska je vždy možná. Vždy.</span></p>Janka Guričanová2013-10-12T21:11:19Z