Juliána Grolmusová Juliána Grolmusová https://www.mojakomunita.sk/web/jgrolmuska/blog/-/blogs/nemusis-ist-daleko 2013-02-19T20:16:15Z 2013-02-19T20:15:21Z

<p> Keď som sa v modlitbe pýtala Otca, čo mám pri tejto úlohe robiť, stále mi kládol na srdce slová: " Nemusíš ísť ďaleko."<br /> Nechápala som, čo to má znamenať a tak som sa ho pýtala znovu a znovu no odpoveď bola stále rovnaká.</p> <p>  </p> <p> Keď som prišla domov, srdce mi zahorelo túžbou sa rozprávať s rodičmi o Bohu. Vtedy som pochopila, čo tieto slová znamenajú a uvedomila som si, že naozaj nemusím ísť ďaleko. Pochopila som, aké dôležité je začať najprv doma a ohlasovať naším blízkym. Veď márne sa budeme hnať ohlasovať do celého sveta, keď naši milovaní ani len netušia, čo robíme.</p> <p>  </p> <p> Prosila som Boha, nech si vytvorí priestor, aby som sa s rodičmi mohla o Ňom rozprávať a On ho naozaj vytvoril. Bol to veľmi požehnaný čas, keď sme sa rozprávali o Božom slove a mamka ho dokonca večer začala čítať.</p> <p>  </p> <p> Tak vás povzbudzujem, aby ste nechodili príliš ďaleko a hľadeli aj na duše, čo máte doma.</p>

Juliána Grolmusová 2013-02-19T20:15:21Z Juliána Grolmusová https://www.mojakomunita.sk/web/jgrolmuska/blog/-/blogs/jezisova-zahradka 2013-02-19T20:18:58Z 2013-01-20T11:13:57Z

<h2> <span style="font-size: 12px; color: rgb(51, 51, 51); font-family: Arial, Helvetica, Verdana, sans-serif; line-height: 1.6em;">Nepoviem vám žiadne dych vyrážajúce svedectvo o uzdravení z ťažkej choroby alebo inom veľkom zázraku.</span></h2> <p> <br /> <span style="font-size:12px;">Poviem vám o celkom maličkej veci- o mojom srdci, o tom ako si ho Boh zamiloval a ako ho premieňa.</span></p> <p> <span style="font-size:12px;">V čase mojej puberty som pociťovala veľký nátlak na to, aká by som mala byť, ako by som sa mala správať, čo si obliecť...bola som jednoducho zmäteným dievčaťom, ktoré zúfalo túži zistiť, aká má byť, aby bola pre tento svet dosť dobrá a hodnotná.</span></p> <p> <span style="font-size:12px;">Čas hľadania samej seba pokračoval aj dlho po tom, ako som spoznala Boha. Stále som sa túžila niekomu podobať, ísť k Bohu rovnakou cestou, milovať Ho rovnakým spôsobom.<br /> <br /> Len nedávno som pochopila, že každí z nás je malou súčasťou Ježišovej záhradky. Nezáleží na tom, či sme krásna ruža, skvostá ľalia alebo jemnučká fialka...Záleží na tom, aby sme prijali frabu svojich lupeňov a vôňu svojich kvietkov. </span></p> <p> <span style="font-size:12px;">Tak ako Boh vysádzal túto záhradku postupne,tak ani nás netvoril naraz ako masu ľudí. Každého jedného utvoril samostatne, so všetkou precíznosťou a láskou. Vzal si do rúk naše srdce a utvoril ho na svoj obraz, vložil do neho niečo jedinečné a nenapodobiteľné.<br /> <br /> A tak sa už netúžim nikomu pripodobňovať, pretože viem, že Boh ma stvoril jedinečne, nenapodobiteľne... viem, že moja cesta k Nemu bude iná, môj vzťah s Ním bude iný, moje prejavy budú iné a to ako Ho milujem je jedinečné.</span></p> <p> <span style="font-size:12px;">A viete čo? Ježiš je najlepším záhradníkom. On na svoje kvietky plytvá vlahou. Zalieva ich Svojou láskou.</span></p>

Juliána Grolmusová 2013-01-20T11:13:57Z