Jozef GrešJozef GrešKto je Ježiš Kristus?Jozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/kto-je-jezis-kristus-2018-07-25T10:27:06Z2012-02-03T03:59:44Z<p>
Niektorí ho považovali za proroka a mali pravdu, no nie celú. Iní za učiteľa a aj oni mali pravdu, ale nie úplnú. Ďalší zas za divotvorcu, ale ani to nie je všetko. </p>
<p>
Kto je teda? <br />
Odpoveď dáva apoštol Peter: „Ty si Mesiáš Syn živého Boha.“ (Mt 16.16). Aj otec lži a klamstva pravdivo priznáva: „Viem, kto si: Boží Svätý.“ (Mk 1.24) „ ... Syn najvyššieho Boha.“ (Mk 5.7;Lk 8.28).<br />
<br />
<strong>JEŽIŠ JE BOŽÍ SYN!</strong><br />
<br />
Nie je len prorokom. On je vyplnením proroctiev! Keď učí, tak v autorite Božieho Syna.<br />
Uzdravuje, kriesi, ...pretože je Boh. Jeho najväčšou lekciou je KRÍŽ. Až tam ho doviedla láska. A najväčším zázrakom to, že VSTAL Z MŔTVYCH. A hovorí: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28.18) Taktiež: „Ja som s Vami po všetky dni.“ (Mt 28.20) – A tak každý deň, či je naplnený úspechom a radosťou, či búrkou nepokoja, strachu, sklamaní a samoty, vždy sa môžeš spoľahnúť na Jeho blízkosť. <br />
<br />
<strong>„A za koho ma pokladáte vy?“</strong> (Mt16.15). – Mnohí ľudia na túto Ježišovu otázku odpovedajú slovami apoštola Tomáša: <strong>„Pán môj a Boh môj“</strong> (Jn 20.28). No žiaľ, sú mnohí, ktorí na svoju škodu považujú Ježiša „len“ za nezvyčajného človeka patriaceho do minulosti. – Do ktorej skupiny patríš Ty?<br />
<br />
Ježiš uzdravoval, kriesil, robil zázraky – menil ľudí. Ale to, ako zmenil mňa (a naďalej mení), je pre mňa jeden z najväčších zázrakov a dôkazom Jeho Božskej moci a lásky. Podobne ako Lazárovi, aj mne povedal: <strong>„Jozef, poď von!“</strong> Aj mňa povolal z hrobu starého života naplneným hriechom, smútkom a prázdnotou do nového života naplneného odpustením, pokojom a radosťou – k životu v Jeho blízkosti. <br />
<br />
Počas písania týchto záverečných riadkov ma opäť preniká vyššie položená Ježišova otázka a zároveň aj Tomášova odpoveď na ňu. Odpoveď, ktorej význam a dôsledok, čo to pre mňa znamená, si mám ešte viac uvedomiť.<br />
<br />
Jozef</p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Súvisiaci článok:</span></p>
<p>
<a href="http://mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/kto-je-on-a-co-to-pre-nas-znamena?_33_redirect=%2Fblog">Kto je ON? A čo to pre nás znamená?</a></p>
<p>
<a href="http://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/zatiahni-na-hlbinu?_33_redirect=%2Fweb%2Fjozef-gres%2Fblog"><img alt="Zatiahni na hlbinu" src="https://mail-attachment.googleusercontent.com/attachment/?ui=2&ik=7bd87f56db&view=att&th=135d7843af87e3f0&attid=0.1&disp=inline&realattid=f_gzcc0qtv0&safe=1&zw&saduie=AG9B_P8-HbIMMjb-id5I6u0Jwzd7&sadet=1330761092011&sads=e7zmnGwJQATm-TbJzeuUrMEGnHU" style="width: 468px; height: 60px; " /></a></p>Jozef Greš2012-02-03T03:59:44ZDevalvácia slovaJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/devalvacia-slova2013-01-15T17:59:53Z2013-01-14T16:01:24Z<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Na začiatok si pomôžem ekonomickým jazykom – jednou z definícií inflácie: </span><em style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Inflácia znamená nadmerné množstvo finančných prostriedkov v obehu, ktoré takto strácajú kúpnu silu, sú devalvované (znehodnotené) a takýmto spôsobom strácajú na hodnote.</em></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Naša spoločnosť je zavalená množstvom slov. Valia sa na nás z televízie, rádií, časopisov a novín. Množstvo slov a máločo je povedané. Žiaľ, i v Cirkvi, a tým pádom aj v duchovnom živote, sa neraz posolstvo stráca v mori slov. Slová o Bohu i o nás, slová poučovania, moralizovania, výčitiek...</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Stávame sa chorými na mnohovravnosť. Paradoxne trpíme nielen ňou, ale aj hluchotou. Netvrdím, že sa vzájomne vôbec nepočúvame, resp. nečítame, ale v našich slovách </span><strong style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">mne osobne chýba to „Božie“.</strong><span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;"> Posolstvo, ozvena toho, čo Boh hovorí, spôsobuje, robí. Niečo, čo autor vníma od Boha (počas modlitby, z Božieho slova, z udalostí života, ...), prijíma to, rozjíma o tom, necháva sa tým akoby „ožiariť“ a potom odovzdáva ako svetlo iným.</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Tu, na Mojej Komunite, sú niektoré hodnotné a obohacujúce blogy či komentáre, ktoré vo mne rezonujú aj niekoľko hodín či dní po ich prečítaní. No vzhľadom na množstvo toho všetkého, čo je tu uverejňované, sú tieto blogy (komentáre) v menšine. K tomuto zisteniu a konštatovaniu ma priviedla situácia v komunite Život zo Slova o ktorej viac píšem v blogu<b> </b></span><strong style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;"><a href="http://mojakomunita.sk/web/zivot-zo-slova/uvod/-/blogs/zivot-zo-slova-reset?_33_redirect=%2Fweb%2Fzivot-zo-slova">Život zo Slova - reset.</a></strong></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Parafrázujúc tú vyššie uvedenú ekonomickú poučku by som mohol napísať: Aj tu je množstvo slov, ktoré tak strácajú silu a sú devalvované.</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Žiaľ, uvedomujem si, že na tomto stave mám svoj podiel viny aj ja. Svojimi blogmi ako i komentármi. A tak som sa rozhodol byť voči sebe náročnejší. Neviem ako často tu niečo uverejním, či to budú tri príspevky za mesiac alebo jeden za tri mesiace. Neviem. Čo však viem je to, že nechcem plytvať slovami. Chcem viac rozoznávať a preosievať to, čo uverejním. Písať o tom, čo nie je zo mňa, ale čo prijmem ako svetlo, čo ma privedie bližšie k Božiemu srdcu a čo môže priviesť k Nemu bližšie iných. A bude to bez možnosti komentovania! Pochopiteľne, </span><strong style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">ak</strong><span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;"> sa v nejakom blogu vyjadrím k nejakej pálčivej téme, v tom prípade by bolo z mojej strany neslušné a neférové, aby som neumožnil vyjadriť svoj názor aj iným. Čo sa týka mojich komentárov pod blogmi iných, nemienim sa príliš zapájať. Ak už, tak len v zdieľaní sa s Božím slovom v komunite Život zo Slova (pravda, ak to bude pokračovať) a pod inými blogmi výnimočne len vtedy, keď budem vnímať, že sa mám postaviť na stranu pravdy.</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Rovnaké veci každý inak vnímame, prežívame i vyjadrujeme, pretože sme rôzni. Každý máme iné túžby a potreby, ktoré sa časom menia. Niekto sa tu na MK cíti ako ryba vo vode, ja, hoc sa začínam cítiť ako ryba na suchu, to nikomu neberiem. Ale to, že tu vnímam devalváciu slova, je asi len môj problém, ktorý tu viac rozvádzať nemusím.</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">Jozef</span></p>
<p>
Zdroj ilustračného obrázku: <span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.6em;">http://vcu.visioncritical.com/2010/02/stop-collaborate-and-listen-market-resarch-with-ears-wide-open/(online2013-01-14)</span></p>Jozef Greš2013-01-14T16:01:24ZPrekliatie premieňané na požehnanieJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/prekliatie-premienane-na-pozehnanie2012-12-23T09:55:33Z2012-12-23T08:24:49Z<p>
„... budete ako Boh, ...“ (Gn3.5)</p>
<p>
Človek sa rozhodol byť bohom, no stal sa osamelým otrokom blúdiacim v údolí smrti.<br />
Našťastie odtiaľ vedie jediná cesta - Boh, ktorý sa stal človekom (Flp 2, 6-8).<br />
Vďaka Ježišovi má človek možnosť na „reparát“ svojho rozhodnutia, ba čo viac prijatím Krista získava hodnotu Božieho dieťaťa.</p>
<p>
Prajeme Vám Kristovou blízkosťou naplnené a požehnané Vianoce ako i nasledujúci rok 2013.</p>
<p>
Jozef & Mária Grešoví</p>
<p>
</p>
<p>
Naša Vianočná prezentácia s hudbou a automatickým prechodom snímok: <strong><u><a href="http://riekazivota.sk/gresovci/emanuel.pps">EMANUEL</a></u></strong></p>
<p>
<a href="http://mojakomunita.sk/web/jozef-gres/echo-slova/-/blogs/ked-boh-navstivi-cloveka?_33_redirect=%2Fblog"><img alt="Keď Boh navštívi človeka" src="http://mojakomunita.sk/c/document_library/get_file?uuid=89b3d89d-2d0c-4825-b779-5de3acb9f3a3&groupId=1694127" style="width: 468px; height: 60px;" /></a></p>Jozef Greš2012-12-23T08:24:49ZProrok časJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/prorok-cas2012-11-06T18:40:44Z2012-11-06T18:11:25Z<p>
Už niekoľko rokov zvláštnym spôsobom prežívam obdobie, ktoré na prvý pohľad neponúka toľko radosti – obdobie, ľudovo nazývané dušičkové. S realitou smrti a toho, čo nasleduje potom, sa nestretávame až tak často. Občas, keď sme na pohrebe, sa akosi sama natíska otázka: Čo bude ďalej? Práve tento dušičkový čas, viac ako inokedy, nám hovorí o tom čo je pominuteľné, ale aj o tom čo je večné. Viac ako inokedy nám hovorí, že smrť je len prestupnou stanicou, zmenou adresy. Aj sychravé počasie akoby chcelo ešte viac zvýrazniť „pochmúrnosť“ tohto obdobia. No je tu niečo čo rozbíja mraky tieto pochmúrnosti a to je viera, cez ktorú práve v tomto čase, viac ako inokedy môžeme vidieť lúče nádeje.</p>
<p>
Už od začiatku tohto času, od slávnosti Všetkých Svätých, ma napĺňa predovšetkým vďačnosť voči Bohu, že mám tú výsadu patriť do toho spoločenstva, ktoré prekračuje hranice času – Cirkvi. Spoločenstva, ktoré je tak zaujímavo rozdelené a zároveň spájané. Je pre mňa cťou, že náležím do Cirkvi putujúcej, ktorá sa môže spoľahnúť na modlitbu príhovoru Cirkvi oslávenej. A zároveň pomáhať Cirkvi trpiacej (i keď aj v tom našom putovaní je toho trápenia tiež dosť). V tomto období vnímam , akoby večný Otec objímal svoje deti, či sú už tu na zemi, v očistci, ako aj tie, ktoré už hľadia na jeho tvár a spájal nás svojou túžbou. A uprostred, ako stredobod nielen dejín, ale tohto spoločenstva, tohto objatia, je Boží Syn ako Boží Baránok, ktorého krv nás očisťuje.</p>
<p>
Keď sa blížia dušičky, zvykneme poupratovať hroby, cintoríny, kupujeme vence či sviečky. Napadlo Vás, ako sa asi na tento čas chystá resp. teší Boh? Pokúsim sa to napísať obrazne, ľudskými slovami a možno neteologicky<img alt="smiley" src="http://mojakomunita.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/regular_smile.gif" title="smiley" />.</p>
<p>
Keď je v cezročnom období sviatok nejakého svätca, vtedy akoby nám Otec všetkým hovoril o danom svätcovi to, čo už povedal aj o svojom Synovi v rieke Jordán: <strong><em>„Toto je môj milovaný syn (dcéra), v ktorom mám zaľúbenie.</em></strong> <em>(Mt 3,17) </em> <strong><em>Pozrite čo dokáže urobiť moja milosť s tými, ktorý sa jej otvoria.“ </em></strong>Ale keď je sviatok všetkých svätých, radostne a s hrdosťou ukazuje, že toto je jeho sväté mesto, nový Jeruzalem <em>(Zjv21,3),</em> ktorého základným kameňom je Kristus, hlavným stavebným spojivom láska a do ktorého sme všetci pozvaní zaujať to naše už pripravené miesto.</p>
<p>
Niektorý z nás sa tešia na Vianoce, iní zas na Veľkú noc. Viete ale, kto sa na dušičkový čas teší najviac? No predsa duše v očistci! Určite sa ho nevedia dočkať a túžobne očakávajú náš príhovor za nich. Tak, ako sa modlíme modlitbu príhovoru (teda mali by sme sa modliť) za seba navzájom už tu na našej púti, tak si môžeme pomáhať aj cez hranicu smrti. Každý tam máme niekoho blízkeho, či z rodiny, školy, práce, z priateľov, ...... . Teším sa, keď sa raz stretneme na „nebeskej párty“ a budeme sa dozvedať koho sme, známych aj neznámych posunuli do neba, svojimi modlitbami, či už tými, ktoré nám ponúka Cirkev, alebo spontánnymi no predovšetkým slávením Kristovej obety.</p>
<p>
Počas spoločnej pobožnosti na cintoríne je miesto, kde ľud na slová kňaza odpovedá: <strong><em>„Ježišu, ty si náš Život a naše Vzkriesenie.“</em></strong> Môžeme si priať viac?</p>
<p>
Jozef</p>
<p>
PS: Ten ilustračný obrázok som nevybral náhodne. Pretože čas ako ho ukazujú hodiny aj tie na obrázku ukazujú aj na istú pravdu a realitu. Viete ktorú?</p>Jozef Greš2012-11-06T18:11:25ZKam smeruje súčasné kázanie?Jozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/kam-smeruje-sucasne-kazanie2012-12-08T11:04:37Z2012-10-24T16:30:36Z<p>
Tento, pre mňa netypicky dlhší blog, začnem obrazne o obraze. Možno sa už aj vám stalo, že ste x-krát prechádzali okolo nejakého obrazu, ale vediac, čo je na ňom, nevenovali ste mu zvláštnu pozornosť. Až raz, zhodou okolností, ste neplánovane pred ním pobudli a začali ste si viac všímať veci, ktoré vám doteraz na ňom unikali. Niečo podobné sa stalo aj mne.</p>
<p>
Prednedávnom som sa ocitol dlhodobejšie na PN-ke, a tak častá účasť na sv. omšiach v Božom chráme nebola možná. Našťastie, vďaka rádiu Lumen, som o ne neprišiel, ale zúčastňoval sa ich takmer dennodenne aspoň cez éter.</p>
<p>
Počas slávenia Eucharistie plynie požehnanie z ktorejkoľvek jej časti, chcem písať o tej, ktorá patrí kázaniu. Už z predošlých sv. omší, ako aj nejednej omše mimo éteru, som vedel, o čom sú mnohé kázne. Avšak teraz ma to upútalo viac a žiaľ, naplnilo aj bolesťou. Ak by som to mal približne vyjadriť percentuálne, tak počas tých 10 týždňov bolo v kázňach asi tak 25 % povzbudenia a ostatok o niečom inom.</p>
<p>
Počas desiatich týždňov, pri počúvaní piatich - šiestich kázní za týždeň, to boli celkovo tri povzbudzujúce kázne. Nie som ten, ktorý potrebuje hladkať a čičíkať v ťažkostiach, no za ten celý čas, bola len jedna kázeň „aj o mne“, aby ste ma chápali – kázeň, v ktorej kňaz vošiel do mojej situácie (zhodou okolností práve vtedy, keď mi bolo najťažšie), pomenoval ju a ukázal na Krista, na jeho blízkosť. Ďalšie dve kázne boli taktiež sťaby balzamom na dušu, boli tak kristocentrické, že sa pri nich nedalo odtrhnúť oči od Krista a nepobudnúť pri ňom aj po skončení prenosu sv. omše. Spolu to boli teda tri kázne, ktoré sa ma hlboko dotkli. Počas ďalších kázní som si neraz pripadal buď ako malý žiačik v školskej triede alebo ako obžalovaný v súdnej sieni. Priblížim to.</p>
<p>
Obsah posledných spomínaných kázní tvoria, nazvem to dve línie. Prvá a dominantná spočíva v poučovaní a nakladaní úloh, toho, čo máme, musíme robiť a čo nemáme a nesmieme robiť. A druhá sa niesla v duchu kritiky, že tak nekonáme, resp. konáme ako nemáme. Počúvajúc kritiku a obvinenia som sa neraz pýtal: Kde tu má miesto Boh? Dôvera v Kristovu blízkosť, jeho pomoc... Kde je svedectvo o jeho pôsobení? – Medzi nakladaním na plecia ľudí a kritikou je istá súvislosť – vnútorný logický vzťah poukazujúci na to, na koho sa spoliehame. Pokúsim sa to objasniť. Keď sa náloží na ľudí a potom kritizuje, to znamená, že tu niekto zlyhal. Boh určite nie, pretože v tej námahe a úsilí nebol. Ak by bol a sprevádzal by to svojou mocou, nebol by dôvod na kritiku, ale na svedectvo. Pochopiteľne, vždy bol v kázňach viac či menej Boh spomínaný, ale niekedy sa mi zdalo akoby „do počtu“ resp. ako dôvetok z povinnosti a nie ako ten, od ktorého to všetko začína a závisí a ktorý prvý koná.</p>
<p>
Tu sa dostávam k tomu, čo mi najviac chýba v nejednej kázni, a to je kerygma. Ohlásenie Kristovho tajomstva, to, kto On je – jeho identity, aký je – jeho charakteru, toho, čo urobil, ale i robí a zvlášť jeho prítomnosti. Až ma príjemne prebralo, keď istý kňaz na začiatku sv. omše pred spytovaním svedomia s vierou povedal: „Stojíme tu v Božej prítomnosti...“ Neviem, ako to vnímali ľudia tam v kostole, ale mne doma pomohol ponoriť sa do Božej prítomnosti. Zaujímavé, že v kázňach je toľko dokazovania viery, domáhania sa záväzkov z nej plynúce (katechéza), ale ako málo je ohlasovania, ktoré otvára srdcia pre vieru (kerygma), teda toho, čo stojí na začiatku viery. – Všetci sme nedokonalí a každý z nás potrebuje usmernenie, niekedy napomenutie, ale žeby až toľko? Nepotrebujú ľudia aj povzbudenie a potešenie? Veď niektorí sú tak doráňaní, ubolení, a často bez vlastného pričinenia. Ako sú len potrebné slová o Božej blízkosti, o jeho pôsobení v našom živote, o tom že on v nás vidí aj to dobré aj to zlé, a predsa nikoho neodmieta, ale bez podmienok miluje, rád odpúšťa, že každého chce viesť, mať s každým dôverný vzťah...</p>
<p>
K prostriedkom, ktoré napomáhajú k odovzdaniu posolstva, slúžia príklady. Či už vymyslené alebo tie zo života. Udivuje ma, koľko sa používa príkladov s negatívnym záverom. Až ma zamrazilo, keď istý kazateľ k tomu, aby rodičom poukázal na isté povinnosti vo výchove detí, použil príklad, v ktorom syn preklínal otca a matku kvôli tomu, že mu neposkytli, čo potreboval. Ak je Kristus základom našej viery, kde sú svedectvá toho, čo robí? A nemyslím na svätcov a na minulosť. Alebo inak. Nakoľko sa spoliehame na Božiu milosť, pomoc a vedenie? Aké a kde je vlastne svedectvo života z evanjelia, keď je toľko kritiky? Alebo vidíme len jedným okom? – V tejto súvislosti ma napadá skoršia kázeň o. Fabiána, v ktorej použil, naopak, príklad s pozitívnym záverom, pri ktorom sa mi slzy tlačili do očí (celú kázeň aj s príkladom som v audio ako aj textovej forme uverejnil v ponuke <a href="http://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/obohatilo-ma">Obohatilo ma </a>pod názvom <a href="http://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/obohatilo-ma/-/blogs/ked-ma-boh-svoj-stan-uprostred-ludi?_33_redirect=%2Fweb%2Fjozef-gres%2Fobohatilo-ma" target="_blank">Keď má Boh svoj stan uprostred ľudí</a>).</p>
<p>
To, čo ma ďalej upútalo, bol spôsob, akým kto hovoril, čiže spôsob jednak vo vzťahu k poslucháčom ako i k ohlasovanému. Vrátiac sa k už spomenutej triede či súdnej sieni napíšem ešte dva, ale opačné príklady.</p>
<p>
Teším sa, keď môžem byť „účastný“ sv. omše, ktorú celebruje o. Marián Bublinec, momentálne administrátor Banskobystrickej diecézy. Nepoznám ho a ani som ho nikdy nevidel a neviem, aký je v bežnom živote, ale oddýchnem si pri jeho pokojnom a láskavom spôsobe kázania, pretože vnímam, že aj keď ma nevidí, má ma rád. Odbočím od éteru, pretože mi tu nedá nespomenúť terajšieho staroľubovnianskeho dekana Vdp. Lacka. Pri jeho kázňach sa nemôžem ubrániť dojmu, že tento kňaz mi pokorne kľačí pri nohách a umýva mi ich.</p>
<p>
A čo sa týka spôsobu podania toho, čo je ohlasované, či skôr ohlasovanej osoby, teda Krista. Keď v telke moderátorka predpovede počasia s nadšením ohlasuje, že zajtra bude slnečné počasie – no dobre. Ale keď kňaz na sv. omši smutne povie: „Ježiš uzdravuje“ – to mi akosi nejde dokopy. Aby sme sa rozumeli, nejde mi o to, aby každú chvíľu kričal: Ježiš je Pán! Aleluja! – tak, že až z toho uši bolia, nie o to ide! Ale kde je vášeň, chvenie srdca i hlasu, ten zvláštny záblesk v očiach pri ukazovaní na Krista?!</p>
<p>
<strong>„Čo je také zvláštne a príťažlivé na jeho kázňach, že ľudia na ňom tak visia a jeho slová nechávajú na nich </strong>(teda aj na mne)<strong>taký hlboký účinok?“</strong> Nie raz som sa takto v duchu pýtal po kázni kňaza, ktorého mám možnosť poznať a spolupracovať s ním. A pritom jeho kázanie, to nie je lacné šteklenie uší, ale hovorí aj ťažké a nie vždy príjemné veci. Dal som si tú námahu a začal hľadať „know-how“ účinku jeho slov. Netvrdím, že mám 100% odpoveď, ale to, čo som spoznal, mne dáva uspokojivú odpoveď. – Ako prvé mi neušlo, že <strong>počúva ľudí</strong>. S otvoreným srdcom vníma ich radosti, bolesti – to čím žijú a prežíva to s nimi. Nehrá sa na ich mesiáša, ale vie, kde hľadať pomoc, a to ho vedie k tomu, že <strong>Bohu hovorí o ľuďoch.</strong> Počas modlitby, rozjímania nad Božím Slovom, <strong>počúva Boha, </strong>a tak následne <strong>hovorí k ľuďom. </strong>Ľudsky, s chápajúcim srdcom, bez palice v ruke či bez toho, aby im umýval hlavy, ale citlivo spája realitu ľudského údelu s evanjeliom a napĺňa srdcia ľudí nádejou. Pochopiteľne, že jeho služba stojí na intenzívnom duchovnom živote, kňazskej vernosti a pozorujem, že čím je starší a skúsenejší, tým viac je pokornejší.</p>
<p>
Samozrejme, nie každý kňaz je vychýrený kazateľ a služba kňaza nie je len o kázaní, preto mám v úcte nielen vyššie spomínaného kňaza, ale každého, či už som po jeho kázni znechutený alebo nadšený. Na tom táto úcta nestojí (to skôr sympatie), ale na Božom povolaní a pomazaní, ktoré každý kňaz má a ktoré ho uschopňuje robiť to, čo nikoho iného – slúžiť sviatosťami, čím sa stáva jedinečným nástrojom Božej starostlivosti o svoju Cirkev a neoddeliteľnou súčasťou nášho duchovného života.</p>
<p>
K napísaniu tohto blogu, mojich subjektívnych pohľadov a pocitov, ma vedú tri pohnútky a síce: <strong>podeliť sa</strong> so svojou radosťou, no žiaľ viac s zármutkom a obavami, ktorú vo mne opísaný stav spôsobuje. Dennodenne sa na daný úmysel modlím a toto je snaha <strong>podnietiť aj iných k modlitbe za kňazov </strong>v tejto intencii. A nakoniec, ak si to prečítajú nejakí kňazi, nech im moje podelenie sa slúži ako <strong>ozvena</strong> od poslucháča kázní.</p>
<p>
Jozef</p>
<p>
Zdroj ilustračnej snímky: http://www.photohome.com/photos/sunrise-sunset-pictures/pier-trail-path-fog-1.html</p>
<p>
<a href="http://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/vsetko-ma-svoj-cas?_33_redirect=%2Fweb%2Fjozef-gres%2Fblog"><img alt="všetko má svoj čas" src="https://www.mojakomunita.sk/image/image_gallery?uuid=569cf4f3-1d8a-43b1-b482-8b338efe01d8&groupId=1694127&t=1354968248259" style="width: 468px; height: 60px;" /></a></p>Jozef Greš2012-10-24T16:30:36ZPríbeh prázdneho hrobuJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/pribeh-prazdneho-hrobu2012-09-20T04:16:34Z2012-09-20T04:07:52Z<p>
Po zmŕtvychvstaní sa Ježiš viackrát zjavil svojim nasledovníkom, či už na verejnom priestranstve alebo za zatvorenými dverami. V tomto prípade dvere ani steny neboli pre jeho oslávene telo prekážkou, aby sa k ním dostal. Uvažujúc nad tým ma napadá otázka: „Prečo je potom hrob otvorený, keď sa Ježiš z neho mohol dostať bez porušenia kameňa, a tak sa im zjavovať?“</p>
<p>
Odvalený kameň umožňuje Márii Magdaléne, Petrovi, Jánovi, strážam a ďalším zúčastneným vidieť, že hrob je prázdny. Reakcia na túto skutočnosť, tak ako vtedy, aj dnes, je rôzna. Jedni zmŕtvychvstanie vehementne odmietajú, druhí sú zavalení množstvom otáznikov, iní neveriacky krútia hlavou a ďalších, tak ako Jána, to vedie k viere. No kameň je odvalený nielen preto, aby sme videli, že hrob je prázdny. Vystihol to pápežský a môj obľúbený kazateľ R. Cantalamessa, keď píše: <strong>„Otec vložil do Ježiša svojho Ducha a on znovu ožil a hrob sa otvoril, pretože nemohol pojať toľko života.“</strong> A tak množstvo života odvalilo kameň a oživuje ľudské srdcia.</p>
<p>
Valdek, jeden môj známy, bol narkoman a rozhodol sa ukončiť svoj „psí“ život. Pripravil si smrteľnú dávku drogy, no ešte predtým, ako ju užil, napísal list na rozlúčku a šiel ho odovzdať jednému zo svojich priateľov k nemu do práce. Zaviedli ho do nejakej miestnosti, kde mal na priateľa počkať. Ticho a samota miestnosti ho viedli upriamiť pozornosť na kríž, ktorý tam bol zavesený, a tak začal porovnávať svoj život s Ježišovým. V jednej chvíli to už nevydržal a zúfalo vykríkol: <strong>„Ježišu ak je pravda to, že si zomrel a vstal z mŕtvych, tak ma prosím zachráň“.</strong> Po týchto slovách sa stalo niečo, čo mu nedovolilo viac čakať na priateľa. Rozbehol sa k skrýši, kde mal pripravenú dávku, cestou zničil list, potom aj drogu a dodnes neužil ani miligram žiadnej drogy. Prečo? Prenikol ho život Zmŕtvychvstalého!</p>
<p>
Na Valdeka, a nielen na neho, sa vzťahujú slová duchovného učiteľa Východu: <em>Duch Svätý vzkriesi každého. Nemám na mysli iba vzkriesenie tiel na konci časov, ale aj duchovnú obrodu a kriesenie mŕtvych duší, ktoré sa duchovne uskutočňuje každý deň. Toto vzkriesenie udeľuje skrze Ducha Svätého Kristus, ktorý zomrel, vstal z mŕtvych a ožil v každom, kto žije dobrým životom</em> (z katechéz Simeona Teológa).</p>
<p>
A tak príbeh odvaleného kameňa a prázdneho hrobu neskončil, nekončí a ani neskončí ...</p>
<p>
Jozef</p>Jozef Greš2012-09-20T04:07:52ZSebareflexia vieryJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/sebareflexia-viery2012-08-23T06:54:13Z2012-08-23T06:51:57Z<p>
<span style="background-color: white; ">Je „len“ jeho </span><b>súčasťou</b><span style="background-color: white; ">, alebo jeho </span><b>stredobodom</b><span style="background-color: white; ">?</span></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt;background:white">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt;background:white">
Túto skúšku správnosti nie je možné urobiť na papieri s perom v ruke, ale na modlitbe a s úprimnosťou v srdci. A jej výsledok? Buď to bude Boží nepokoj alebo nefalšovaná Božia radosť.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt;background:white">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt;background:white">
Jozef</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt;background:white">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt;background:white">
PS: To všeobecné podstatné meno „život“ je možné aj skonkretizovať a rozmeniť na drobné napr. na modlitbu, deň, vzťahy, prácu, školu, službu, túžby, bolesť a utrpenie...</p>Jozef Greš2012-08-23T06:51:57Z(Ne)Sloboda srdca a jej ovocieJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/ne-sloboda-srdca-a-jej-ovocie2012-07-20T13:47:04Z2012-07-19T18:49:34Z<p>
V istom obchode dieťa prosí mamu o hračku. Po jej logickom vysvetlení, prečo jej ju nemôže kúpiť, dieťa začne plakať, vrieskať a hádzať sa po zemi. Čím ďalej, tým viac je to trápnejšie, a tak matka, aby ukončila toto divadlo pred zrakmi nakupujúcich, nakoniec dieťaťu kúpi, čo si želá.</p>
<p>
Ak sa takto správa dieťa, prižmúrime oči, čo ak sa však podobným spôsobom správa dospelý?! –</p>
<p>
Pravdepodobne už každý z nás zažil situáciu, kedy bol zo strany nejakého človeka, či už v rodine, práci, škole alebo inom prostredí, postavený pred nejaké rozhodnutie, otázku, vyjadrenie sa či prosbu. Jednoducho situáciu, kedy sme vo vzduchu cítili tlak, že ak neodpovieme, neurobíme podľa priania či predstáv dotyčného, že bude nespokojný a dá nám to pocítiť.</p>
<p>
Ako vtedy reagovať? Vyhovieť druhej strane, a tak sa vyhnúť napätiu a nepríjemnostiam, ako napríklad tichu, výčitkám (možno aj tým nemým), kritike, odmietnutiu, odopretiu pomoci či ďalším formám trestu a odplaty? Alebo si zachovať vlastnú tvár, byť úprimný a s odvahou dať najavo inú odpoveď, ako je čakaná? – Podobné je to v situáciách, kedy stojíme pred výzvou niekoho napomenúť.</p>
<p>
V spleti týchto situácií, či už dilemu prežívame my alebo iní z nás, nachádzame východisko v Božom postoji k nám. On nás stvoril, tvorí a udržuje pri bytí, a tak, kto iný ak nie On má právo určovať hranice, klásť požiadavky, korigovať, upozorňovať, povzbudzovať a tiež aj spravodlivo trestať? Odpúšťanie je však to, čo robí najradšej a najčastejšie. Udivujúce je, že odpúšťa a pritom vie, že onedlho sa mu opäť postavíme na „zadné“. Miluje až tak, že nám dovoľuje, aby sme ho opäť ranili. Boh rád odpúšťa, no neostáva len pri tom.</p>
<p>
V Evanjeliu vidíme muža, ktorý je naplnený vnútornou slobodou. Muža, ktorý prekračuje ľudské predsudky, mienku, schémy, obmedzujúce nariadenia, zaužívané obyčaje, ľuďmi vopred vytýčené hranice. Má odvahu, i za cenu odmietnutia, postaviť sa voči svojim spolurodákom v Nazaretskej synagóge. Na druhý deň po zázračnom rozmnožení chleba sa nebojí sklamať očakávania ľudí, vyčíta im plytkú motiváciu, prečo ho hľadajú a po slovách, že On je Chlieb života, kedy zástupy sklamane odchádzajú, nikomu nič nevysvetľuje ani urazene nevyžaduje vysvetlenie: Prečo? Uzdravuje v sobotu, aj keď to vyvoláva pohoršenie u náboženských vodcov. Nie je zviazaný tým, čo od neho očakávajú iní, a tak objíma deti, komunikuje so ženami, stoluje s hriešnikmi, aj keď je to považované za nedôstojné. Bez „servítky“ hovorí pravdu do očí falošným farizejom či svojmu priateľovi Petrovi.</p>
<p>
Prekypuje vnútornou slobodou, ktorá navonok rešpektuje vôľu iných, bez akejkoľvek štipky manipulácie. Nie je vopred naprogramovaný predstavami, kto a ako by sa mal správať, reagovať alebo sa rozhodovať. Na vlastnej koži sa o tom presvedčil mladík obťažený bohatstvom, ktorý nedokázal odpovedať na jeho výzvu. Tiež aj zradca Judáš či zapierajúci Peter. Ako striebro uprostred kameňa žiari jeho sloboda práve v utrpení. A čím viac je jeho telo pokryté až zohavené ranami a krvou, tým viac vidieť, ako slobodne kráča od zajatia, cez veľradu, Kaifáša, Piláta, Herodesa až po kríž. Práve kríž je vrcholom jeho slobody. On nezomiera len za vyvolených, ale za všetkých bez rozdielu národnosti, farby pleti, bohatstva alebo krásy. A ovocím vykúpenia, teda aj slobody Božích detí, nie sú obdarovaní už vopred vybraní, ale všetci, ktorí to s pokorou prijímajú, či už sú to Rómovia alebo nie, vzdelaní či nevzdelaní a pod.</p>
<p>
Boh odpúšťa, je nám vzorom, a to nie nedosiahnuteľným a vzdialeným, pretože je s nami. Práve blízkosť Božieho Syna – toho, ktorý je Prameňom slobody, je nádejou, že naše vzťahy môžu byť namiesto manipulácie naplnené slobodou. Avšak to, či ostane len ako divák alebo aktívne zasiahne do toho, čo nami hýbe, záleží výhradne na našej slobode, ktorá je pre neho svätou.</p>
<p>
Jozef</p>Jozef Greš2012-07-19T18:49:34ZAká má byť Cirkev?Jozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/aka-ma-byt-cirkev2012-06-28T13:01:20Z2012-06-28T13:01:20Z<p>
</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Tak aká má byť? – Svätá, všeobecná, misijná, milosrdná, spravodlivá, multikulturálna... Schválne, milý čitateľ, skôr ako budeš pokračovať v čítaní, skús odtrhnúť oči od textu a v duchu si daj svoju odpoveď.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Pred nejakým časom sa mi podarilo na vlnách éteru zachytiť záver kázne neznámeho mladého kňaza. Hovoril dobre, múdro a zvlášť pokorne. Okrem iného povedal vetu, ktorá ma v dobrom <b>„</b>šokla<b>“</b>, a s ktorou som sa ihneď stotožnil. Veta znela: <b>„Cirkev nemá byť etickou, ale mystickou.“ </b>Aké výstižné a jednoduché!<span class="apple-converted-space"><o:p></o:p></span></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<br />
Pochopiteľne, potrebujeme isté pravidlá do našich vzťahov, čo kedy a ako robiť či nerobiť alebo ako sa zachovať v tej ktorej situácii. Ako nápomoc to môže byť, ale nie základ, na ktorom stojí či padá náš život i život viery! A žiaľ, toto býva často podnetom k moralizovaniu. Nemali sme urobiť a urobili sme! Mali sme urobiť a neurobili sme! Namiesto ocenenia prevažne kritika, a tak zahľadení na naše konanie zabúdame pozerať na pôvodcu našej spásy – na Ježiša. Priznám sa, že niekedy sa nepokojne vrtím, keď počúvam „výplach žalúdka“ a mám chuť z kázne odísť alebo úplne vypnúť sluch. Tu na komunite je to jednoduchšie, pretože keď tu čítam veci vyššie spomenuté, jednoducho odklikám sa preč.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Samozrejme, nejde tu o mystické prejavy, ako sú levitácia (fyzické vznášanie sa), biolokácia (byť v jednej chvíli na dvoch miestach), rôzne videnia a zjavenia, či iné výnimočné dary milosti, ale o mystiku všedného dňa. Mystika, ktorá je nad akýmikoľvek pravidlami a ktorá napĺňa srdce túžbou a silou robiť veci bez príkazu a normy. Mystika, vďaka ktorej je Cirkev svätá, milosrdná, misijná...</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Pri liečbe šoku sa používa tzv. 5T. Pri nároku na charakter človeka zasa 5P. Rozjímanie o mystike všedného dňa má priviedlo k 5Z. Podelím sa nimi (prosím neberte to ako učenie teológa – ním ani nie som, ale ako ovocie môjho súkromného rozjímania):</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
- <b>zahĺbiť sa</b> do Ježišovej prítomnosti (Mt 28.20n), (nie citmi, ale vierou a to kedykoľvek a kdekoľvek),<br />
- <b>zahľadieť sa</b> do jeho tváre, (Ž 28.7), (ani nie tak cez obraz, ale cez modlitbu, jeho slovo, tvár trpiaceho človeka).<br />
- <b>započúvať sa</b> do jeho hlasu (Jn 10.4), (cez svedomie, modlitbu, Božie Slovo, učenie Cirkvi, iných ľudí, cez udalosti a okolnosti života, ...).<br />
- <b>zamilovať sa</b> do jeho srdca (Jn 20.17) a nakoniec to do čoho to všetko ústi,<br />
- <b>zakoreniť sa</b> v ňom (Ef 3.17).</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Ak je Cirkev verná v týchto 5Z, falošný milenec ju nedokáže zviesť žiadnymi návnadami ako sú sláva, peniaze, sex, moc viesť a manipulovať ľuďmi...</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
A nakoniec identifikácia, kto to vlastne Cirkev je. – Vďaka formácií v hnutí Svetlo-Život som ani nie tak rozumom, ako srdcom pochopil, že Cirkev to nie je <b>len</b> muž v bielom, ani kardináli v červenom či biskupi v fialovom, ani kňazi v čiernych reverendách či s kolárikom na krku a ani sestry v pestrofarebných habitoch, ale že Cirkev, to som <b>aj ja, ty</b> – to sme my!</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
A tak prajem sebe aj tebe – nám, aby sa tých 5Z stali čoraz viac súčasťou našich všedných dní (a pritom si to nemusíme ani uvedomovať) a aby tak Kristova nevesta žiarila a bola ešte viac príťažlivejšou.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Jozef</p>Jozef Greš2012-06-28T13:01:20ZProstredný zločinecJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/prostredny-zlocinec2012-05-16T13:55:10Z2012-05-16T13:39:11Z<p>
Začnem otázkou: <strong>Chce sa mať niekto z vás zle?</strong> Prežívať svoj život v pocite hanby, neúspechu a prehry?</p>
<p>
Nazdávam sa, že nikto, čo je normálne. Prirodzené je, že sa chceme mať dobre, byť šťastní. Žiaľ, či chceme alebo nie, škrt cez naše túžby nám robí prítomnosť práve vyššie spomínaných skutočností.</p>
<p>
Istý muž sa rozhodol z obchodu niečo „premiestniť“. Prichytili ho, a tak si domov namiesto tovaru doniesol nemalú spoločenskú blamáž a nielen sebe. Netreba vysvetľovať, ako veľmi si jeho manželka, kráčajúc ulicou, priala byť neviditeľnou.</p>
<p>
Bolo že to radosti, keď sa otec vrátil z liečenia. Napĺňala ma nádej, že u nás doma to bude už iné. No aké sklamanie a hanba ma prenikla, keď za krátku dobu nato som videl otca kráčať domov tackajúceho sa z jednej strany cesty na druhú. Ja to mám už za sebou, avšak koľko ľudí trpí frustráciou z toho, že ich blízky (otec, matka, brat, syn, ...) holduje alkoholu.</p>
<p>
Mladíkovi bráni v komunikácii to, že sa nedokáže pozrieť iným do očí, mysliac si, že všetci vedia o jeho hriechu nečistoty – pričom nikto o ničom nevie.</p>
<p>
Dievča, ktoré sa vďaka svojej nerozvážnosti a rozmaru stala slobodnou matkou je titulovaná ako prespanka a jej dieťa ako parchant. A aké má pokračovanie prerušenie tehotenstva v psychike, to vedia len tie, ktoré tak urobili.</p>
<p>
Týchto pár príbehov, to nie je sci-fi ani mexická či argentínska telenovela, ale žiaľ aj slovenská realita.</p>
<p>
</p>
<p>
Bol to mimoriadne nadaný muž. V rodine získal zručnosť tesára, ale uživil by sa aj ako majiteľ rybárskej firmy. Na jeho radu rybári ulovili vždy množstvo rýb, dokonca aj vtedy, keď ryby neberú – cez deň. Určite by sa uplatnil aj ako úspešný výrobca pekárenských výrobkov. Dvakrát nasýtil tisíce ľudí – a to s minimálnymi výrobnými nákladmi! Vynikal aj ako učiteľ, keď mnohí ľudia, i z ďaleka, prichádzali za ním a so zatajeným dychom ho dokázali hodiny počúvať. No predovšetkým pútal pozornosť ako lekár. Mnohých uzdravil na tele, na duchu, ba aj nepatrný dotyk jeho odevu liečil. Dokonca troch ľudí, ktorí už prešli bránou smrti, dokázal vrátiť späť. To všetko mu pridávalo na popularite, a tak ho ľudia chceli urobiť kráľom. On to však nepochopiteľne odmietol. Jeho popularita, skutky a učenie však bili do očí politickým a náboženským elitám tej doby, a tak sa ho rozhodli zbaviť. Vďaka smiešnej sume spracovali človeka z jeho okolia, cez ktorého sa k nemu dostali a v nočnej chvíli ho zajali. Následne ho mučili, odsúdili a popravili ako zločinca. Jeho smrť zdrvila priateľov, a naopak, potešila tých, ktorí mu oponovali.</p>
<p>
Neuveriteľné, ako premrhal nahromadený kapitál podpory a popularity. Mohol byť kráľom a zomrel ako zločinec. Z ľudského hľadiska a hodnotenia niečo neskutočné. Totálny krach, neúspech – fiasko! Čo sa to s ním stalo? Kde urobil chybu a vôbec – prečo to urobil?</p>
<p>
<img alt="" src="https://www.mojakomunita.sk/image/image_gallery?uuid=4648908f-6de7-4652-96cb-31c13371cb7a&groupId=1694127&t=1337183661437" style="width: 350px; height: 238px; float: left; margin-right: 10px;" />No stalo sa niečo, čo veci úplne obrátilo naruby. <strong>Mohol zostúpiť z kríža, on sa však rozhodol vstať z hrobu </strong>(sv. Augustín). Vstal z mŕtvych! – Viera v túto skutočnosť, dáva nové svetlo na všetko, čo robil predtým. Všetka jeho činnosť je prejavom Božej nezaslúženej lásky k človekovi. Na prvý pohľad jeho umučenie sa podobá topiacemu sa v rozbúrenej vode, ale v skutočnosti to, že sa slobodne rozhodol trpieť a postoj pokoja, s akým bolesť prijíma, robí z neho víťaza. Až pohľad z druhej strany, od prázdneho hrobu, odkrýva skutočnú Kristovu motiváciu: Prečo? Viedla ho k tomu hlboká a divoká láska ku mne – k Tebe!</p>
<p>
<strong>„ .... všetci zhrešili a chýba im Božia sláva“</strong>(Rim 3.23), toto je základná charakteristika každého z nás. Ježiš sa však stotožnil s nami, s naším osudom, s našou biedou a zničil hriech, ktorý dehonestuje a hyzdí našu tvár, aby nás tak nanovo obdaril svojou slávou. Ako na ikone Anastasis, kde prichádza k Adamovi (človek) a Eve (matka žijúcich) a chytajúc za ruku vyvádza ich z pekla, tak prichádza ku každému so svetlom zmŕtvychvstania, aby nás vyviedol z pekla nielen toho konečného, do ktorého sme boli odsúdení, ale aj toho, ktoré niekedy prežívame už tu na zemi.</p>
<p>
Tak ako niekedy na mladíka v evanjeliu, tak aj dnes pozerá pohľadom lásky na všetkých nespokojných mladých, ktorí hľadajú svoju identitu, hodnotu a zmysel života. Ako k emauzským učeníkom prichádza k tým, ktorí sklamane kráčajú životom, aby im dal novú nádej, nový život. Viac ako na dosah ruky je blízko zúfalému narkomanovi, ktorý už nevie ako ďalej. Nie je mu ľahostajný bezradný študent, ktorému škola prerastá cez hlavu, ani opustené a zneužité dievča, ktoré hľadá lásku na nesprávnom mieste a nesprávnym spôsobom.</p>
<p>
Začal som otázkou a otázkou aj skončím, pričom tá úvodná ako aj tá nasledujúca majú svoj vnútorný súvis. <strong>Kde chceš </strong>(miesto, situácia),<strong>aby Ježiš vstúpil so svetlom svojho zmŕtvychvstania? </strong>On to vie. Ak to už vieš aj ty, povedz mu to, keď treba aj viackrát. Prejavom viery nech je aj tvoje čakanie.</p>
<p>
Jozef</p>Jozef Greš2012-05-16T13:39:11ZDôstojnosť uprostred krutostiJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/dostojnost-uprostred-krutosti2012-04-05T01:18:28Z2012-04-05T01:16:45Z<p>
</p>
<p>
<strong>„Na sklonku svojho života sa Ježiš ocitá v troch rozdielnych rukách. Najprv sú to milujúce ruky jeho učeníkov počas poslednej večere. Úplne na konci života sú to ruky milujúceho Otca, do ktorých odovzdáva svojho ducha. Medzi tým sa ocitá v rukách vojakov a to je etapa jeho utrpenia“ </strong>(o. Daniel Ange).</p>
<p>
Uvažujúc v tento čas nad Ježišovým utrpením ma napĺňa bázeň a úcta z toho, ako Ježiš prežíva svoje umučenie. Každé jeho gesto, slovo i mlčanie má svoje miesto, čas, svoj hlboký zmysel. Nič viac – nič menej.</p>
<p>
V Getsemanskej záhrade vychádza v ústrety nielen tým, ktorí ho zbabelo pod rúškom noci zajmú, ale aj v ústrety svojej smrti. Neuteká zo strachu ako učeníci. V jeho postojoch nevidieť vypočítavosť, úlisnosť a faloš ako u náboženských vodcov, ktorí to všetko zosnovali. Na otázku veľkňaza: <strong>„Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“</strong> (Mk 14,64), kedy mal poslednú možnosť zachrániť si život, nezaprel samého seba – svoju identitu, ale odvážne a rázne odpovedá: <strong>„Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi“</strong> (Mk 14, 62). Touto odpoveďou si úplne znemožnil záchranu, prítomných vytočil do nepríčetnosti, a tak vlastne „vyniesol ortieľ“ sám nad sebou. Svojím milosrdným pohľadom zachraňuje a privádza k rozumu a k plaču zároveň zapierajúceho Petra, a naopak, ani slovom „nepoctí“ Herodesa, ktorý si to nástojčivo vyžaduje.Politicky nekalkuluje, netaktizuje ako Pilát. Zúfalo nebedáka, neprosíka o milosť ani agresívne a plný hnevu nekričí ako jeden zo zločincov. Cez svoje utrpenie prechádza vznešene a hodný titulu Boží Syn, ktorým tak rozzúril veľkňaza a celú veľradu. Práve to, ako majestátne a dôstojne trpí, otvára oči druhému zo zločincov, ktorý v ňom na sklonku svojho zbabraného života spoznáva skutočného Kráľa, ktorý mu otvára dvere k životu, ktorý si za svoje činy nezaslúži. Čo všetko dokáže Láska!</p>
<p>
Všetka tá ohavnosť, krutosť a sila ľudského hriechu nedokáže zakryť Božiu slávu a velebu, ktorá žiari v zbitej, zakrvavenej a ubolenej tvári Božieho Syna a človeka zároveň. Slinám a úderom, ktoré smerovali na našu tvár, nastavil tú svoju. Svoje ruky rozpäl namiesto našich a pred ostrím kópie svojím srdcom ochránil tie naše, aby tak svoju velebu, vznešenosť a slávu mohol raz vložiť do našej hlinenej nádoby, hriešnej prirodzenosti a pretvárať nás.</p>
<p>
Pán môj a Boh môj, ĎAKUJEM ti, že aj mne otváraš oči ako aj dvere k novému životu.</p>
<p>
Jozef</p>Jozef Greš2012-04-05T01:16:45ZKrása Božieho srdcaJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/krasa-bozieho-srdca2012-03-29T16:06:39Z2012-03-28T16:44:33Z<p>
Nachádzame sa v čase kedy vrcholí obdobie pokánia – pôst. Obdobie do ktorého patrí aj možnosť pristúpenia k sviatosti zmierenia ako príprava na nastávajúci vrchol liturgického roka Veľkej noci. Prijmite prosím nasledujúce riadky ako pozvanie a povzbudenie k času milosti ktorý práve prežívame.</p>
<p>
V ktoromkoľvek historickom filme o Ježišovi Kristovi vidíme okrem iného aj životnú úroveň ľudí tej doby. Vidíme „módu“ obliekania, spôsob stolovania, bývania, cestovania, ....... Pri pohľade na ľudí spred 2000 rokov sa možno aj pousmejeme pri porovnaní s tým ako veci dnes robíme my. Je v tom nemalý rozdiel. Avšak je niečo čo máme spoločné! Niečo čo potrebovali ľudia vtedy, ale aj o štyristo rokov neskôr v dobe sv. Augustína i v dobe sv. Františka z Assisi, ľudia v období francúzskej revolúcie, aj ľudia ktorí boli formovaní rôznymi ideológiami 20 storočia a čo potrebujeme aj my dnes. Výstižne to pomenoval blahoslavený Ján Pavol II, keď vyriekol slová: <strong>„Človek nič tak nepotrebuje ako Božie milosrdenstvo“</strong>.</p>
<p>
A Ježiš vychádza v ústrety tejto potrebe človeka. Presvedčil sa o tom Peter na svojej loďke, keď sa ocitol zoči-voči Božej moci, i mnohokrát potom. Tiež aj ochrnutý muž, ktorého doniesli k Ježišovi a ktorý sa po jeho slovách odpustenia postavil a odišiel na vlastných nohách s lôžkom v rukách. Slepý Bartimej, naopak zahodil svoju slepeckú barlu po tom ako dostal odpoveď uzdravenia na svoje volanie: <strong>„Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ </strong>A mnohí ďalší a ďalší. Každý Ježišov krok, dotyk, slovo, každý jeho dych, úder jeho srdca je prejavom nepochopiteľného Božieho milosrdenstva voči človekovi. On je Božím milosrdenstvom! Je sprítomnením a stelesnením tohto nezaslúženého Otcovho daru. Daru, ktorý sa prejavuje mnohorakými spôsobmi – odpustením viny a následným zaplavením srdca pokojom a radosťou, ale aj tým, že sa vôbec môžeme nadýchnuť, pohybovať, vidieť, .......</p>
<p>
- „Ako sa máš?“ položil som túto obligátnu otázku istému priateľovi s ktorým sme sa dlhšiu dobu nevideli.</p>
<p>
- „Tak ako si nezaslúžim!“ – znela jeho odpoveď.</p>
<p>
- „Prepáč, ale nerozumiem ti?“ – zneli moje nechápavé slová.</p>
<p>
- „No pozri sa“ začal svoje vysvetľovanie a pokračoval otázkou: „Čo je trestom za hriech?“</p>
<p>
- „Smrť“ – odvetil som tušiac, že má na mysli známy verš Rim 6,23.</p>
<p>
- „No a to, že ja aj keď som hriešnik žijem, že sa s tebou teraz rozprávam znamená, že sa mám lepšie ako si zaslúžim“ – ukončil vysvetľovanie a mne bolo jasné o čom hovorí.</p>
<p>
<strong>„Boh je najkrajší zo strany milosrdenstva,“</strong> alebo ináč formulované: <strong>„Boh je najkrajší zo strany hriešnika, keď mu odpúšťa“</strong> – tak, či onak, toto svorne tvrdia viacerí svätci. Koľkí z nás, s nimi môžeme vďaka osobnej a bytostnej skúsenosti súhlasiť! Prejavom Božieho milosrdenstva je aj to, že z tej strany z ktorej je Boh najkrajší, ho môžeme spoznávať všetci bez výnimky, kedykoľvek (nielen v tomto období) a potom toto milosrdenstvo odovzdávať ďalej, aby sa tento Boží liek – tento hojivý balzam rozlieval do našich vzťahov.</p>
<p>
U niekoho možno vo vzťahu k sebe nebyť tak na seba prísny a náročný. Prijať svoje nedokonalosti a možno nebrať sa tak vážne. Vo vzťahu k iným si obliecť hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, .... (Kol 3,12-13) a napríklad zrieknuť sa svojich predstáv čo, kedy a ako by mali ľudia okolo nás robiť. Prižmúriť oči nad ich nedokonalosťou; prehltnúť horkú slinu výčitiek; zahryznúť si do jazyka, keď chce ohovárať či šplechnúť nejakú ironickú poznámku. Povzniesť sa nad urážku či krivdu; urobiť ako prvý ústretový krok pozdravom, úsmevom; oceniť i malú drobnosť; atď. atď. .... a tam, kde to už nejde, aspoň sa v duchu pomodliť modlitbu odpustenia a požehnania.</p>
<p>
Každý Ježišov krok, dotyk, slovo, každý jeho dych, úder jeho srdca je prejavom nepochopiteľného Božieho milosrdenstva voči človekovi. Nik z nás sa mu v tomto nevyrovná, ale rozhodnutie a dobrá vôľa byť jeho nástrojom môže urobiť doslova zázraky nášho uzdravenia. Alebo, je tu niekto, kto si môže povedať: „Mňa sa to netýka, ja to nepotrebujem?!“</p>
<p>
Jozef</p>Jozef Greš2012-03-28T16:44:33ZSpolu na ceste - životnej aj krížovejJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/spolu-na-ceste-zivotnej-aj-krizovej2013-12-28T18:32:09Z2012-03-01T18:30:45Z<p>
</p>
<p>
Za Vás, ktorí prijmete toto pozvanie v duchu modlitby, sa modlím, aby ste boli požehnaní duchovnou útechou, ktorá z Ježišovho utrpenia a z rozjímania o ňom pramení. </p>
<p>
<strong>„Kto sa chce naučiť skutočnej pokore, nech rozjíma o Ježišovom umučení. Keď rozjímam o Ježišovom umučení, začínam chápať mnohé veci, ktoré som predtým nemohla pochopiť“.</strong></p>
<p>
Svätá Faustína (Denníček 267)</p>
<p align="center">
***</p>
<p>
<strong>Úvod</strong></p>
<p>
<br />
Krutá realita nášho života znie, že žijeme vo vyhnanstve (Gn 3,23). Avšak Boh nás nenechal napospas osudu. Zanechal svoj majestát a prišiel do tohto nášho slzavého údolia za nami. Nie preto, aby sa prizeral, alebo nás sledoval, ale aby bol s nami. Ba čo viac – „aby niesol naše choroby, aby sa obťažil našimi bôľmi.“ Prišiel, „aby sa nechal prebodnúť pre naše hriechy a strýzniť pre naše neprávosti“ (porov. Iz 53,4-5).<br />
<br />
Pane Ježišu, dovoľ nám teraz kráčať s tebou na tvojej krížovej ceste. Podobne ako boháč v podobenstve prosil, aby mu Lazár namočeným prstom zvlažil jazyk v jeho utrpení (Lk 16,24), tak aj my prosíme, dovoľ nám aspoň trochu sa ponoriť do tajomstva tvojho utrpenia a nášho vykúpenia. Daj, nech spojíme svoju bolesť s tvojou, naše slzy s tvojimi, nech sa spoja naše rany s tvojimi a tvoj kríž s naším.<br />
<br />
<strong>I. Odsúdenie</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Bol považovaný za blázna, heretika, provokatéra, za diablovho spoločníka a teraz za rúhača. Nevinne vinný. On! On! – Množstvo zlostných žalobcov a žiaden obhajca. A Ježiš? – Minimum slov, žiadna nenávisť a pomsta, iba trpiaca láska. Aj takto sa obhajuje pravda.<br />
<br />
Nedorozumenie, zveličenie našich chýb, ohováranie či osočovanie. – Rany, ktoré prichádzajú niekedy z čista-jasna, keď to nečakáme a tak silne, že ledva lapáme po dychu. <br />
<br />
Ježišu, prosíme ťa o múdrosť správne reagovať v čase nedorozumení, silu krotiť naše emócie a zvlášť o milosť, aby sme my neboli tí, ktorí na iných ukazujú prstom. </p>
<p style="text-align: center; ">
<img alt="odsúdenie" src="http://mojakomunita.sk/c/document_library/get_file?p_l_id=2507705&folderId=2507720&name=DLFE-24307.jpg" style="width: 260px; height: 179px; " /></p>
<p>
Nevinne odsúdený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.</p>
<p>
<br />
<strong>II. Prijatie kríža</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
V dňoch, keď mal byť vzatý zo sveta, sa Ježiš „pevne rozhodol ísť do Jeruzalema“ (porov. Lk 9,51). Išiel, aj keď vedel, čo ho čaká. Nezastavila ho agónia duše v Getsemany, údery bičom ani tŕňová koruna. A necúva ani teraz. Mlčky, pokorne a s láskou prijíma kríž.<br />
<br />
Vlastné zlyhania, nenaplnené túžby, naštrbené vzťahy v manželstve, rodine, škole či práci, zatúlané deti, strata zamestnania či choroba, ktorá obmedzuje a napĺňa budúcnosť strachom. – Ako ísť ďalej?<br />
<br />
Pane, nech o nás neplatia slová arského farára: „Naším najväčším krížom je strach prijať kríž.“ Pomôž nám preto pevne sa rozhodnúť kráčať ďalej.<br />
<br />
Rozhodný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>III. Prvý pád</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
„Hľa, Boží Syn, utíšil búrku a teraz padá pod kúskom dreva!“ – Ktovie, aké ešte posmešné vety zazneli. Hladný, smädný, vyčerpaný po vnútornom utrpení v Getsemanskej záhrade, bičovaní a po tŕním korunovaní klesá na zem.<br />
<br />
Bezdomovec, prostitútka, alkoholik, narkoman, extravagantný mladý človek, zlodej, ... – Mnohokrát za ich stav môže zlyhanie iných. Nie malé zlyhanie. Sme naozaj takí dobrí, aby sme mierili na nich kameňom?</p>
<p style="text-align: center; ">
<img alt="alkoholik" src="http://mojakomunita.sk/c/document_library/get_file?p_l_id=2507705&folderId=2507720&name=DLFE-24301.jpg" style="width: 272px; height: 185px; " /></p>
<p>
Ježišu, pri pohľade, ako ležíš na zemi, ťa prosíme, nauč nás pozerať sa na iných nie prísnym okom, ale chápajúcim srdcom. A všetkým spomínaným pomôž vstať.</p>
<p>
Vyčerpaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>IV. Stretnutie s matkou</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Mária bola neoddeliteľnou súčasťou Ježišovho života. A je tu aj teraz. Nekvíli, nenadáva ani nezvoláva Božiu pomstu. Nikomu nič nevyčíta, ale mlčky trpí. Tu sú všetky slová zbytočné. Bez toho, aby otvorila ústa či pohla rukou, sa stáva neoddeliteľnou súčasťou krížovej cesty svojho syna.<br />
<br />
Ježišu, na príhovor tvojej matky, daruj nám spolucítiace srdce a silu vedieť mlčky stáť pri našich blízkych v ich utrpení.<br />
<br />
Prítomnosťou matky povzbudený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>V. Šimon Cyrenejský</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Rímski vojaci by mali vážny problém, ak by im odsúdenec zomrel skôr ako mal. Preto „prinútili“ Šimona, aby mu pomohol niesť kríž. A odsúdený? – Neodmieta, ale pokorne prijíma vynútenú pomoc. Stvoriteľ je odkázaný na svoje stvorenie. Boh však neostáva nikomu nič dlžný. Tradícia hovorí, že Šimonovi synovia boli poprední muži v ranej Cirkvi.<br />
<br />
„Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem“ (Jer 31,34). – Boh zabúda na hriechy, ktoré odovzdáme do jeho milosrdenstva, ale pamätá si na to, čo sme pre neho urobili. – „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40).<br />
<br />
Pokorný Ježišu, prosíme ťa o pozorné a vnímavé srdce, ktoré by veľkodušne odpovedalo na tvoje očakávania a na potreby našich blížnych.</p>
<p style="text-align: center; ">
<img alt="pomoc" src="http://mojakomunita.sk/c/document_library/get_file?p_l_id=2507705&folderId=2507720&name=DLFE-24304.jpg" style="width: 275px; height: 183px; " /></p>
<p>
Vďačný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.</p>
<p>
<strong>VI. Veronika</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Cez dav sa odvážne prediera žena. Chce sa „len“ prizerať tak ako ostatní?! – Nie, chce byť blízko neho a vidieť jeho tvár. Vidiac, že je zakrvavená, neľutuje svoj ručník a podáva mu ho. A Ježiš? – Ako odmenu jej necháva na ňom odtlačok svojej tváre.<br />
<br />
Pane, ja hľadám tvoju tvár (Ž 27,8). – „...k dokonalému sústredenému rozjímaniu o Pánovej tvári nedospejeme vlastnými silami, ale iba tak, že sa necháme viesť milosťou.“ (Ján Pavol II).<br />
<br />
Ježišu, prosíme ťa o milosť, ktorá nám pomôže odvážne sa predierať všetkými každodennými starosťami i nástrahami života. Pomôž nám, aby sme hľadali v modlitbe tvoju tvár – tvár, ktorú túžiš odtlačiť už nie na kúsok textilu, ale do nášho srdca.<br />
<br />
Ježišu, po našej blízkosti túžiaci, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>VII. Druhý pád</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Mária sa dotkla jeho srdca, Veronika tváre a Šimon jeho kríža. Po týchto stretnutiach dodávajúcich mu posilnenie prichádza ďalší pád. Toto však nie je podľa predstáv okolostojacich, zvlášť rímskych vojakov, a tak nespokojnosť a napätie rastie. Vyčítavé pohľady i slová na Ježišovu adresu pribúdajú.<br />
<br />
Trpezlivosť a zhovievavosť sú prejavom milosrdenstva. Ježiš ani jedno ani druhé od svojich mučiteľov čakať nemohol a ani by sa nedočkal. My sa však máme snažiť byť trpezliví a zhovievaví k sebe a ešte viac k možno už stokrát opakovaným chybám ľudí okolo nás. Boh totiž vedie k odpusteniu, Satan však k znechuteniu pri našich pádoch a pádoch iných.<br />
<br />
Ježišu, koľko si mal trpezlivosti a zhovievavosti so svojimi učeníkmi a máš aj s nami. Prosíme ťa, nauč nás týmto čnostiam.<br />
<br />
Trpezlivý Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>VIII. Plačúce ženy</strong></p>
<p>
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
„ ... neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23,28). – Zvláštne, Ježiš odmieta útechu. Nestojí o lacný súcit, ale ide na koreň veci. Najväčšou útechou pre neho a pre srdce Otca je, keď plačeme nad svojimi hriechmi.</p>
<p style="text-align: center; ">
<img alt="plač" src="http://mojakomunita.sk/c/document_library/get_file?p_l_id=2507705&folderId=2507720&name=DLFE-24303.jpg" style="width: 276px; height: 182px; " /></p>
<p>
Nie je ľahké priznať si vlastné zlyhanie a slabosti. – Zvlášť, keď naša spoločnosť hovorí, túži a oceňuje úspech. V dobe, keď sa relativizuje a bagatelizuje skutočnosť hriechu – nie je ľahké uznať svoje pády. Nie je to ľahké, ale je to pravdivé a oslobodzujúce.</p>
<p>
Ježiš, ty si Pravda, naplň nás duchom pokory a úprimnosti, aby sme žili v pravde, a nie v pretvárke. Nech nás tvoj Duch vovádza cez sviatosť zmierenia do milujúceho náručia Otca.<br />
<br />
Pravdivý Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>IX. Tretí pád</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Neustále opakujúce sa chyby, vlastná závislosť alebo závislosť niekoho blízkeho, ktorá robí život neznesiteľným, rozleptané medziľudské vzťahy, diagnostikovanie smrteľnej choroby či strata blízkeho človeka. – V týchto a podobných chvíľach, máme právo na slzy. Na otázky: „Prečo?. Má život zmysel?“. Na pochybnosti o Bohu. O tom či naozaj má nad všetkým moc.<br />
Máme však, ako tí, ktorí nasledujú Krista, právo na zúfalstvo či dokonca na myšlienky o ukončení života? <br />
Tu sa však Ježišova cesta nekončí...<br />
<br />
Pane, ty si povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste obťažení a ja vás posilním“ (Mt 11,28) – prosím ťa, daj, aby sme sa na teba obrátili aj vo chvíľach našej nemohúcnosti a bezradnosti.<br />
<br />
Ježišu, Nádej naša, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>X. Strhávanie šiat</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Múdrym spôsobom zachránil ženu-cudzoložnicu pred ukameňovaním. Inokedy v spovedi bez slov v dome farizeja Šimona odpustil hriechy prostitútke a daroval jej nový začiatok. A teraz – nemilosrdne a ponižujúco jemu násilne strhávajú prischnuté šaty. Rany po bičovaní sú rozjatrené a nanovo zaliate krvou. Ba čo viac, Boží Syn, skrze ktorého a pre ktorého bolo všetko stvorené, je tu nemilosrdne a ponižujúco obnažený.<br />
<br />
Aj sexualita je Boží dar. Nezodpovedným spravovaním tohto daru – tolerovaním predmanželského sexu a považovaním to za niečo normálne, cudzoložstvom a antikoncepciou v rôznych podobách, ale tiež pornografiou, sebaukájaním a homosexualitou, sa však človek necháva zotročiť a degraduje svoju dôstojnosť i dôstojnosť iných. – Žiaden hriech neevokuje toľko zvedavosti, túžby a pokušenia ako tento a zvlášť u mužov. Máloktorý hriech zasahuje ľudskú spoločnosť (deti, mládež, dospelých, viac či menej vzdelaných) v takom rozsahu a takým spôsobom ako tento.<br />
<br />
Ježišu, pre nás potupený, prosíme ťa, obdar nás vnútornou silou a pomôž nám múdro a zodpovedne spravovať dar sexuality.<br />
<br />
Potupený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>XI. Pribíjanie na kríž</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
„Klince nedržali ťa na kríži viem, iba z veľkej lásky ku mne si tam šiel,“ spieva sa v istej piesni. A prorok Izaiáš hovorí: „Obetoval sa, pretože sám chcel“ (Iz 53,7). Svätý Pavol zasa píše: „...stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži“ (Flp 2,8). – Nepochopiteľná láska – to je dôvod, prečo si Ježiš líha na kríž a to, čo ho na ňom drží. </p>
<p style="text-align: center; ">
<img alt="na kríž" src="http://mojakomunita.sk/c/document_library/get_file?p_l_id=2507705&folderId=2507720&name=DLFE-24306.jpg" style="width: 259px; height: 194px; " /></p>
<p>
Údery na klince stíchli, ale hlas jeho lásky nie. – Aj údery päsťou na stôl: „A bude po mojom,“ sprevádzajúce presadzovanie vlastnej vôle, sú slabšie ako sila lásky. Lásky, ktorá dáva za pravdu, a ktorá sa pre dobro iných vie zriecť svojej vôle.</p>
<p>
Pán a kráľ, pre svoju poslušnosť nám daj milosť vedieť sa zriekať seba samých pre dobro iných.<br />
<br />
Poslušný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>XII. Smrť na kríži</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Až tu ho doviedla láska. On zaujal moje miesto. Moje miesto hanby. Tvoje miesto hanby. – „Zdá sa, akoby kríž vyrastal zo zeme. Avšak kríž je dar z neba, na ktorom za ramená Otec drží svojho Syna“ (Ján Pavol II.). – A Ježiš uprostred krutých bolestí tela a opustenosti duše na vrchole smrteľnej agónie prosí: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ <br />
<br />
„...nevedia čo robia.“ – My naozaj nevieme, čo všetko nás ovplyvňuje, čo všetko dedíme z generácie na generáciu a ako sme poznačení výchovou. No predovšetkým zďaleka nevieme, čo hriechom spôsobujeme Bohu a koľko bolesti vnášame do Otcovho srdca, keď vidí ako si jeho dieťa ničí život. A nielen sebe.<br />
<br />
Vďaka Ježišu, vďaka za tvoj kríž. Vďaka za tvoju modlitbu, ktorej slová platia a znejú stále.<br />
<br />
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>XIII. Snímanie z kríža</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Betlehemská maštaľ – jeruzalemská Golgota. Okamihy narodenia a smrti. Aj keď sú tak rozdielne, predsa majú niečo spoločné: Drevo. Najprv v podobe útulných jasieľ a teraz ako hanobný nástroj umučenia. No je tu ešte niečo viac, vtedy aj teraz – milujúca náruč matky.<br />
<br />
„Hľa tvoja matka!“ (Jn 19,27). Inými slovami: „Hľa, náruč aj pre teba!“ – Ježiš chce, aby Mária, jeho matka, bola neoddeliteľnou súčasťou aj nášho života – našej krížovej cesty.<br />
<br />
Bolestná Matka, ty si s láskou objímala mŕtve telo svojho syna, prosíme ťa, prijmi aj nás do svojho materinského náručia.</p>
<p style="text-align: center; ">
<img alt="plač matky" src="http://mojakomunita.sk/c/document_library/get_file?p_l_id=2507705&folderId=2507720&name=DLFE-24302.jpg" style="width: 259px; height: 195px; " /></p>
<p>
Ježišu, ktorý si dal svoju matku Máriu za matku nám všetkým, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>XIV. Pochovávanie</strong><br />
<br />
Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme ti. - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.<br />
<br />
Hriech je diablov dych – dych smrti. Jeho závan je viditeľný nielen kdesi vo vojnách či genocídach, ale aj blízko nás, v našom živote. Dych otca lži, ktorý nás pokúša „byť ako Boh“ a určovať si pravidlá života. Dych sebalásky, ktorý rozdeľuje a vedie k opustenosti, mení radosť na smútok a napĺňa srdce nepokojom, ba až vnútornou rozorvanosťou.<br />
<br />
Niet lepšej ilustrácie ničivých následkov hriechu, akým je Ježišovo utrpenie od Getsemanskej záhrady až po záhradu, v ktorej ho pochovávajú. Čo už viac nás má presvedčiť o sile hriechu, ak nie zohavené telo Boha? – „Ako sa nad ním zhrozili mnohí, veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku (Iz, 52,14). Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, ... pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný“ (Iz 53,2-3; 53,8).<br />
<br />
Muž bolesti, ty ktorý si spoznal utrpenie, vďaka tebe miestom hriechu už nemusí byť naše srdce, ale tvoj hrob.<br />
<br />
Umučený Ježišu, zmiluj sa nad nami. – Aj nad dušami v očistci.<br />
<br />
<strong>Záver</strong><br />
<br />
Po Ježišovej smrti sa zdrvení apoštoli rozutekali. Tí, čo očakávali vykúpenie Izraela, boli sklamaní. Naopak, nadmieru spokojní boli Herodes, veľkňazi, zákonníci a farizeji. <br />
<br />
<strong>Všetci sa však mýlili, pretože Otec svojím Dychom – mocou Ducha Svätého, vzkriesil svojho Syna! </strong></p>
<p style="text-align: center; ">
<img alt="prázdny hrob" src="http://mojakomunita.sk/c/document_library/get_file?p_l_id=2507705&folderId=2507720&name=DLFE-24305.jpg" style="width: 278px; height: 181px; " /></p>
<p>
Pán môj a Boh môj! (Jn 20.28). Prvý a Posledný a Živý, ty máš kľúče od smrti a podsvetia (Zjv 1,17-18) dychom svojich úst nás oživuj.</p>
<p>
Bol si zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa.<br />
Baránok Boží, hoden si prijať dobrorečenie a česť, slávu a moc na veky vekov (Zjv 5.13).<br />
Ty, ktorý si Emanuel – Boh s nami, aj na našich životných cestách, skláňaj sa k nám a obväzuj nám rany ako Milosrdný Samaritán. Keď nevládzeme ako Dobrý Pastier ber nás do rúk a všetkých nás veď späť DOMOV, do náručia čakajúceho a večného OTCA.<br />
Amen.<br />
<br />
Jozef</p>
<p>
</p>
<p>
<a href="http://mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/vsetko-ma-svoj-cas" style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;"><img alt="Všetko má svoj čas" src="https://www.mojakomunita.sk/c/document_library/get_file?uuid=364ee3f9-c495-4f03-a07e-f39f1b4bcbda&groupId=1694127" style="width: 468px; height: 60px;" /></a></p>Jozef Greš2012-03-01T18:30:45ZVšetko má svoj časJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/vsetko-ma-svoj-cas2013-12-28T16:37:17Z2012-02-23T17:44:05Z<p>
Pádom komunizmu došlo k zníženiu vojenskej výroby, čo malo za následok prepúšťanie, ktoré neobišlo ani mňa. Nakoľko po smrti blízkych som býval sám, zamestnanie mi bolo potrebné k živobytiu, k oprave nevyhnutných vecí okolo rodinného domu, ako aj k súdom uloženej povinnosti vyplatiť časť domu príbuzným zo strany jedného z rodičov. To ma viedlo k hľadaniu práce ešte predtým, ako som dostal výpoveď. A podarilo sa mi ju nájsť, aj keď <st1:metricconverter productid="40 km" w:st="on">40 km</st1:metricconverter> od domu, tak, aby som nemusel byť ani deň nezamestnaným. Popri rôznych administratívnych záležitostiach už bolo pre mňa pripravené oblečenie, vedúci daného úseku mi už naplánoval zmeny. Chýbalo už len vyjadrenie lekára a ten povedal: „Nie! Vaše ochorenie obličiek nie je vhodné na častú prácu vonku.“ Tým všetko padlo! Štvorkilometrovú cestu na stanicu som kropil svojimi slzami s pohľadom na nebo volajúc na Boha: <b>„Prečo?“ „Čo ďalej?“</b> Nasledoval úrad práce, žobračenka (podpora v nezamestnaní), dostatok spánku, ale aj trýznivý pocit neužitočnosti a samoty, zvlášť v čase, keď moji priatelia boli v práci.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Kde bol vtedy Boh?</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Množstvo času počas troch rokov ma viedlo k postupnému angažovaniu sa na živote Cirkvi, cez hnutie Svetlo-Život, v rámci ktorého pár rokov predtým došlo k môjmu obráteniu. Počas rôznych misijných aktivít som sa zoznámil aj s kňazmi z rehole redemptoristov. Jeden z nich mi raz ponúkol účasť na ročnej misijnej škole v Podolínci s možnosťou zapojiť sa a slúžiť na ich ľudových misiách ako laik. Ponuku som prijal a z pôvodného roka sa nakoniec vykľulo päť a pol, počas ktorých ma prijali nielen k sebe do kláštora (nakoľko Orava a Podolínec nie sú blízko), ale neskôr aj do zamestnaneckého pomeru. Tých päť a pol roka, to bol čas neuveriteľnej Božej hojnosti. Čas budovania spoločenstva s redemptoristami, ako aj ďalšími laikmi, množstvo príležitostí k službe, počas ktorej sme spolu ľuďom ukazovali a pomáhali nájsť Kristovu tvár. Čas oddychu, športu, práce okolo kláštora či neskôr domu spoločenstva, no zvlášť čas prebývania s Kristom. Mal som pomáhať redemptoristom na ich misiách, no viac pomohli oni mne. Nielen materiálne, ale možnosťou byť na ich modlitbách, cez rozhovory osobné či spoločné pri káve. Sviatosťami priam na dosah ruky, vytvorili pre mňa, nazvem to „exkluzívne“, podmienky pre môj duchovný rast. Pomohli mi nájsť miesto v Cirkvi, objaviť moje obdarovanie a slúžiť ním ľuďom a byť im k dispozícii, pozerať sa na to, čo prežívajú a s čím sa boria s chápajúcim srdcom a pohľadom viery. Pochopiteľne tento čas bol aj o hľadaní osobného povolania. Časom spoznávania, rozoznávania a rozhodovania sa, ktorý vyvrcholil vykročením na cestu manželstva a nájdením nového zamestnania.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Vyššie bola položená otázka: „Kde bol vtedy Boh?“ – Odpoveď je jednoduchá. To On ústami lekára povedal Nie!, aby ochránil moje zdravie. Kráčal vtedy popri mne na stanicu, zbieral moje slzy a ticho počúval moje volanie. Bol v mojej samote i pri obracaní každej koruny.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
V období, keď pocit zbytočnosti silnel a budúcnosť sa mi javila čoraz tmavšie, vtedy počas ranných modlitieb začal ku mne ticho prehovárať volaním k misiám (prelom február/marec 1994). Po mojej kladnej odpovedi na jeho „Poď!“, nevediac kedy, kde, ako a s kým, začal otvárať dvere, o ktorých som ani len netušil, že existujú. Evanjelizačná škola Faith-Alive, neskôr ďalšia v Poľskej Lanckorone, ľudové misie redemptoristov, misijná škola v Podolínci. – Bol v tom mojom hľadaní, rozhodovaní, ale i v tých zmenách, „turbulenciách“ po vykročení na cestu manželstva. Je s nami i dnes, a to nielen vtedy, keď „svieti slnko“ a kedy sa život zdá akoby prechádzka rajskou záhradou. Je v našej domácnosti (niekedy i v tej tichej), zamestnaní (obidvaja máme prácu v mieste bydliska) i v našej službe, nakoľko s manželkou i naďalej patríme do rodiny redemptoristov a máme účasť na ich poslaní.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Nezvyknem zakončovať citátmi z Božieho Slova, ale nakoľko ma momentálne „nesie“ 40. žalm, nedá mi skončiť aspoň niektorými jeho slovami:</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<i>Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. <o:p></o:p></i></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<i>Vyslyšal môj nárek. <o:p></o:p></i></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<i>Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil. <o:p></o:p></i></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<i>Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu </i>(v2-4).</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<i>Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo,<br />
tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú </i>(v12).</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<i>Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa </i>(v18).</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Jozef</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Tento článok je voľným pokračovaním toho predchádzajúceho článku <a href="http://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/rozne-cesty-jeden-ciel?_33_redirect=%2Fblog">Rôzne cesty – jeden cieľ</a>.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>Jozef Greš2012-02-23T17:44:05ZO modlitbe za voľby, a nielen tie najbližšieJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/o-modlitbe-za-volby-a-nielen-tie-najblizsie2012-02-21T17:44:05Z2012-02-21T04:23:16Z<p>
</p>
<p>
„Nie politici a ich tajné rokovania za zatvoreným dverami, ale ľudia, ktorí sa modlia, rozhodujú o osude sveta.“ – To sú slová z kázne o modlitbe, po ktorých sa dotyčný kňaz pýta, ako by asi vyzeral svet bez modlitby. – Alebo slová iného kňaza, ktorými vysvetľoval časť z listu sv. Pavla Timotejovi (1Tim 2.1-3): „Tak ako sa budeme modliť za tých hore, tak sa my dolu budeme mať.“</p>
<p>
Slovensko bezpochyby nevyhnutne potrebuje modlitbu a projekt <strong>40 dní teraz</strong> je jednou z (nie jedinou) odpovedí na túto potrebu. Po prečítaní konkrétnych úmyslov modlitieb a pôstu (<a href="http://40dni.tvojavec.sk/modlitba-a-post">http://40dni.tvojavec.sk/modlitba-a-post</a>) si dovolím trochu polemizovať, no zvlášť navrhnúť či doplniť tieto úmysly o ďalšie dva aj s ich odôvodnením.</p>
<p>
Spomínané úmysly pozostávajú z deviatich bodov, ktoré majú len jedného menovateľa: politikov. Aby politici hľadali pravdu; politici rešpektovali... ; politici nekradli; bojovali atď. Pri čítaní týchto bodov, ale aj po prečítaní blogu Nech sú bezúhonní, bohabojní a požehnaní, ma napadlo, že z nich chceme mať svätcov, čo by vlastne nebolo zlé :-). Nechcem spochybňovať tých, ktorí to napísali a už vôbec nie Boha a jeho moc. Avšak! Prosím, buďme realisti. Chceme od Boha nadprirodzený zásah, doslova zázrak, netvrdím, že on toho nie je schopný, ale on robí zázraky aj prirodzeným spôsobom v dlhšom časovom horizonte, a nielen rýchlo kvasený úspech. Prichádzajú mi na myseľ Izraeliti, ktorí sa dostali do zasľúbenej zeme, ale nebolo to hneď, nebolo to ľahké a mnohí sa toho ani nedožili.</p>
<p>
Ako Božie pôsobenie vidím napríklad aj to, že po posledných voľbách sa do parlamentu nedostalo isté nemenované hnutie. To, že teraz SDKÚ poklesom preferencií dostala frčku do nosa, ktorá ich dúfam privedie k sebareflexii. To, že liberálna SaS má podľa posledných prieskumov 5-6,6 % a nie 12 % ako pred rokom a pol. A zvlášť v tom, že strane, ktorá zneužíva národné cítenie Slovákov na svoje obohatenie, hrozí, že sa nedostane do parlamentu. A som otvorení na ďalšie pôsobenie, zvlášť po voľbách.</p>
<p>
Roky tvrdím, že jedným z našich najväčších problémov je nedostatok rozoznania. Chýba rozoznanie toho, čo je čierne a čo biele, čo je zlé a čo dobré, toho, čo je teraz príjemné, ale aj drahé od toho, čo je potrebnejšie. Rozoznanie toho, čo je lož a čo nie, toho, čo je „medzi riadkami“, resp. toho, čo nie je povedané vôbec. Rozoznanie, ktoré zabráni zneužitiu našej dôvery – jednoducho, že sa nedám „opiť suchým rožkom“ a nenaletím na prázdne populistické reči. Som si istý, že keby ľudia viac rozoznávali, nemali by sme tu prepytujem politický zverinec (kauzy Gorila a Sasanka či „láskyplné“ vzájomné titulovanie sa politikov somárom či ratlíkom).</p>
<p>
Vyvstáva tu otázka: Koho voliť? Otázka, s ktorou asi nie je dobré ísť za tými, ktorí kandidujú, pretože každý bude tvrdiť, že to práve on je hodný našej dôvery. Ani ako v lotérii si hodiť kocky či ťahať lístky. A práve tu vidím potrebu modlitby za to, aby ľudia v nastávajúcich voľbách šli voliť a rozoznávali, zvažovali, komu dajú svoj hlas.</p>
<p>
A nielen to. Je nevyhnutná výmena politikov. Potrebujeme ľudí, ktorým Slovensko nebude ležať len na jazyku, a to aj tak len pred voľbami, ale na srdci. Potrebujeme novú generáciu ľudí, vďaka ktorým sa naša politika stane kultúrnejšou, slušnejšou, čistejšou a spravodlivejšou. Ale to sa nestane zo dňa na deň a len tak. A tu vidím ďalšiu intenciu pre naše modlitby a pôsty, avšak toto je na dlhší čas, nielen na 40 dní.</p>
<p>
Peter, Lukáš a všetci ostatní, ktorí stojíte za projektom <strong>40 dní teraz</strong>. Robíte dobrú vec. Burcujete ľudí k modlitbe a sebazapieraniu, čo Boh určite premení na požehnanie nás všetkých a určite aj k postupnej vnútornej zmene niektorých politikov. Prebúdzate v ľuďoch zodpovednosť za našu krajinu a za veci verejné, čo je dnes v situácii poznačenou ľahostajnosťou a znechutením veľmi dôležité. Ďakujem Vám a zároveň prosím, keďže to máte rozumne zorganizované a dobre rozbehnuté, nech tento projekt neskončí 10 marca. Kiežby pokračoval i ďalej, a tak ako je rozpis na Vašej stránke do volieb, nech má svoje pokračovanie aj v nasledujúcich rokoch. Pozmením trochu motto: „Radšej sa štyri roky modliť, ako potom štyridsať banovať. “ Rozdiel medzi 40 dní teraz a 4 roky teraz je výrazný, a to v tom, že druhý menovaný je na dlhú trať, ale rozdiel bude aj v požehnaní. Nedeľné evanjelium (Mk 2. 3-12) nás povzbudzuje, aby sme prichádzali k Ježišovi a s vierou mu prinášali iných ľudí. Kiežby medzi nimi nechýbali nielen politici, ale aj tí, ktorí o nich rozhodujú a kiežby to nebolo len na teraz.</p>
<p>
Na záver krátka ozvena z modlitby. Rád sa modlím žalmami. Pri nedávnom čítaní žalmu 44 moju myseľ spontánne zaujala situácia Izraelitov spomínaná v žalme. Počas rozjímania som sa zrazu prichytil, že nevediac ani od ktorej chvíle uvažujem nad iným národom - Slovenským. Aj tento žalm ma vedie v týchto dňoch, aby som ako Ninivčan obliekol svoje srdce do vrecoviny a pokorne prichádzal k Bohu a prosil ho o milosrdenstvo pre našich politikov a nielen pre nich.</p>
<p>
Jozef</p>Jozef Greš2012-02-21T04:23:16ZRôzne cesty - jeden cieľJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/rozne-cesty-jeden-ciel2012-03-03T06:11:55Z2012-02-17T02:53:43Z<p>
Každý z nás niekam a niekomu patrí, máme svoj životný priestor, kde nesieme zodpovednosť za niečo a niekoho. Kňazi, či už rehoľní alebo diecézni, rehoľní bratia, sestry, ale aj manželia a slobodní. Toto sú cesty našich povolaní alebo ináč, ako to výstižne hovoria redemptoristi na svojich misiách , <strong>„cesty, na ktorých dozrievame v láske“</strong>. A tak pre kňaza jeho kňazstvo, pre manželov ich vzťah, ich potomstvo nie je cieľom, ale prostriedkom. Pre slobodného, slobodnú ich „samota“ (a u niektorých bolestne prežívaná) nie je stav konečný, ale prechodný.</p>
<p>
Kráčame po cestách, na ktorých si máme vzájomne jedni druhým pomáhať, byť pre tých druhých Božím hlasom, rukou, smerovkou, oporou. Kráčame časnosťou a každým okamihom sa približujeme k jej zavŕšeniu a k večnosti. Nevieme síce ani dňa ani hodiny, kedy to presne bude, ale pohľad <strong>„na“</strong> večnosť a <strong>„z“</strong> večnosti dáva všetkému zmysel, pravé meno a svoje miesto. Aj smrti, ktorá pri našom osobnom odchode odtiaľto, ktorý môže byť kedykoľvek, zohráva dôležitú, nie však najdôležitejšiu úlohu. Smrť, ktorá je len priestupnou stanicou alebo ináč – len zmenou adresy!</p>
<p>
Realita večnosti nás vedie nebrať život na ľahkú váhu, ale nebrať ho ani príliš vážne. V hĺbke srdca nám neustále znie neutíchajúce volanie po trvalom šťastí, bezpodmienečnej láske, pochopení, prijatí. To je ozvena večnosti, večného Domova v nás. Domova, pred ktorým netrpezlivo čaká Otec s otvorenou náručou.</p>
<p>
Ešte som tam (na druhej strane) nebol, ale viem, že nás tam Ježiš nečaká. Nečaká, pretože On je už tu s nami! To, že Ho tam uvidíme z tváre do tváre a takého, aký je – to je už iné kafé. Spoznávať Ho však môžeme už tu, pretože niet miesta, situácie, okamihu, kde by chýbal. Nejaký chybný krok, zlyhanie iných alebo tvoje, ktorého tieň Ťa neustále prenasleduje. Nenaplnená túžba po životnom partnerovi, či naopak sklamanie v ňom. Nepochopenie, nedorozumenia, opustenie, pobabrané vzťahy... Bezdetnosť, alebo naopak, popri radosti aj mnohé trápenia s deťmi a obavy, čo s nimi bude. Vlastná slabosť a opakujúce sa pády. Choroba, strata blízkeho, nezamestnanosť... V tom všetkom je s nami, aby tíšil bolesť našej duše, tela, svojimi ranami hojil tie naše, aby tíšil smäd našich túžob a ich napĺňaním svojím spôsobom a vo svojom čase. On a jeho krv, to je pre nás záruka, že náš „register trestov“ je a ostane čistý – pravda, ak o to stojíme. Naša cesta s Kristom, to nie je komédia ani tragédia, ale dobrodružstvo, a tak si ho užívajme.</p>
<p>
Pôvodne som mal v úmysle pokračovať svedectvom ako ozvenu hore uvedeného, ale nakoľko nechcem písať dlhé články uverejním ho neskôr (Všetko má svoj čas- aj uverejnenie, ale to je aj názov toho blogu :-) ) a bude to voľným pokračovaním tohto článku.</p>
<p>
Jozef</p>
<p>
Foto zdroj: http://fotky.sme.sk/fotka/56347/razcestie</p>Jozef Greš2012-02-17T02:53:43ZKto je ON? A čo to pre nás znamená?Jozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/kto-je-on-a-co-to-pre-nas-znamena2012-03-03T04:59:29Z2012-02-10T03:28:52Z<p>
Na začiatku Jánovho evanjelia, na druhý deň po Ježišovom krste a po svedectve Jána Krstiteľa, sa Ján a Ondrej vydávajú za Ježišom a na jeho otázku, čo hľadajú, odpovedajú protiotázkou: „Učiteľ – kde bývaš?“ Zaujímavé, že nevedeli, kde býva, ale vedeli kto je – Učiteľ! A svojím vydaním sa za ním, ako i spomínanou otázkou, zároveň hovoria niečo aj o sebe – to, že sú, resp. chcú byť jeho učeníkmi. Jedno s druhým súvisí. Veď k čomu je učiteľ bez učeníkov? A učeníci bez učiteľa?</p>
<p>
Svätý Polykarp, ktorého pre Krista získal a viedol spomínaný apoštol Ján, keď stál zoči-voči smrti, dostal od prokonzula ponuku: <strong><em>„Potup, urážaj Krista a vyslobodím Ťa!“</em> </strong>Polykarp mu odpovedal: <strong><em>„Už osemdesiat šesť rokov mu slúžim a nikdy mi neurobil nič zlého, nikdy ma nesklamal; ako by som mohol haniť svojho Kráľa a Spasiteľa?... Nahováraš si, že by som sa mohol nechať zlákať a prisahať na cisárovo šťastie? Ak predstieraš, že nevieš kto som, tak počúvaj, čo Ti teraz úprimne poviem: som Kristov učeník“.</em></strong> O chvíľu nato Polykarp zomiera na rozpálenom ražni. – Pre Jána, Ondreja, Polykarpa, ..., ale aj pre nás je výsadou mať takého Učiteľa, byť jeho učeníkmi = napodobňovať ho a byť jeho svedkami. A nielen to!</p>
<p>
Ak vyznávam, že Ježiš je mojím Pánom a Kráľom, zároveň vyznávam o sebe, že som jeho služobník a poddaný – pravda nie v tom ponímaní otrokárskom a feudálnom, ale poctený, že mu patrím. – Keď On je naším Spasiteľom – my sme zachránení.</p>
<p>
Všetci máme niečo spoločné, no žiaľ nie všetci si to uvedomujeme a pripúšťame – to, že sme hriešni, chorí, uštipnutí hadom. Naša prirodzenosť je zasiahnutá jeho jedom ktorý oslabuje našu vnútornú imunitu, imunitu nášho srdca. Práve preto je šťastie byť v Ježišových rukách, v rukách tohto najlepšieho Lekára.</p>
<p>
Nakoniec uvádzam to najdôležitejšie – na čom stoja vyššie uvedené atribúty Ježišovej osoby, ale aj nás samých. Ježiš je Boží Syn. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca (Jn 1. 14;18;34). A čo to hovorí o nás? To, že v Ňom a skrze Neho si nás Otec privlastnil, adoptoval za svoje deti. A tak už nie sme otroci, ani siroty, ale Božie deti! Niet pre teba krajšieho mena, titulu, hodnosti ako to, že si jeho dcérou, jeho synom.</p>
<p>
Milý čitateľ týchto riadkov, postoj prosím a nepreleť tieto riadky akoby z rýchlika a dovoľ mi niečo sa ťa spýtať. Súhlasíš a stotožňuješ sa s hore uvedenými titulmi Ježišovej identity a tým zároveň aj svojej? Ak áno, čo to v tebe vyvoláva? Ako reaguje tvoje vnútro? Berieš to ako holý fakt, informáciu, myšlienku, bez ďalšieho poryvu srdca? Alebo ťa napĺňa svätý nepokoj, možno aj pocit viny a zároveň túžba, aby tieto pravdy boli ešte viac súčasťou tvojho života? Alebo tvoje srdce napĺňa radosť z toho, že to tak je?</p>
<p>
Nemám právo klásť otázky, na ktoré by som nemal odpoveď. U mňa je to zaujímavé. Na jednej strane vnímam istý nepokoj, ktorý ma vyzýva ešte k väčšej odovzdanosti, viere a dôvere a na strane druhej oveľa viac ma napĺňa radosť. Zdá sa mi, že moje srdce sa radostne roztancovalo a že „parket mojej hrude“ mu je primalý.</p>
<p>
Jozef</p>Jozef Greš2012-02-10T03:28:52ZZatiahni na hlbinuJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/zatiahni-na-hlbinu2012-02-03T04:02:12Z2012-01-23T18:37:00Z<p>
</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Na mojej ceste viery je niekoľko „palíc“, ktoré mi pomáhajú kráčať za Bohom. Tak napr. popri hudbe sú to aj knihy. Výnimočné miesto medzi nimi má kniha Hľadali úprimne, kniha o vedcoch, umelcoch, jednoducho významných ľuďoch, ktorí roky hľadali, až našli cestu ku Kristovi a ktorú som čítal tri roky po obrátení.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Po jej dočítaní mi nezvyčajne padol zrak na úplne posledné dve strany – biele strany, kde nebolo jediné písmeno. Niečo mi bránilo odtrhnúť zrak z týchto strán a knihu zavrieť. Moje počudovanie mizlo, čím viac ma napĺňalo presvedčenie, že práve cez tieto strany chce Boh ku mne zvlášť prehovoriť. Pozvoľna a čoraz silnejšie sa vo mne začali vynárať otázky: <i>„A čo ty? Pozri, ľudia, o ktorých si čítal, roky dramaticky blúdili, hľadali, až nakoniec Krista našli. A ty? Cez svojich blízkych si dostal prístup k bohatstvu viery – krst, eucharistiu, birmovku, ... Bez svojho pričinenia a veľkej námahy, ale cez svojich priateľov, vďaka ich modlitbám a záujmu si zažil dotyk Božej lásky, a tak začal pristupovať a čerpať z toho bohatstva viery. Po úvodnom nadšení si sa nestratil aj vďaka tomu, že s nimi tvoríš spoločenstvo. Všetko si dostal, akoby na podnose. Čo teraz ty?“ – </i>Stojac zoči-voči tejto otázke zrazu sa v hĺbke môjho srdca ozvalo: <b><i>„Zatiahni na hlbinu!“</i></b><i><o:p></o:p></i></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Odbočím otázkou: Viete, kde sú ryby najzraniteľnejšie a kde im hrozí najväčšie nebezpečenstvo? –<span class="apple-converted-space"> </span>Na povrchu, plytčine! – Práve vtedy som si uvedomil, že môj život pred obrátením sa podobal zdochýnajúcej rybe na brehu mora. Avšak Boh sa už nemohol dívať na moje živorenie a vo svojom milosrdenstve ma zasiahol vlnou svojej lásky a pritiahol k sebe. A to, čo odo mňa chce, je, aby som išiel hlbšie a hlbšie.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Neprináleží mi hodnotiť, nakoľko je moja viera hlboká, či povrchná. Čo, ale viem, je, že stále môžem a aj chcem ísť hlbšie a často prežívam, neviem, či to nazvať nespokojnosťou alebo túžbou ísť hlbšie. Tak tomu bolo aj pred nedávnom na sklonku minulého roka. Na sviatok sv. apoštola Jána uvažujúc nad jeho vzťahom k Ježišovi, nad tým, ako ho on poznal, nad tou blízkosťou a intimitou , ktorú prežíval na jeho „hrudi“, ma napadla otázka: <i>„Čo môžem urobiť pre svoju vieru, pre môj vzťah ku Kristovi ja?“</i> S touto otázkou som vstupoval do modlitby aj na druhý deň ráno, vediac, že odpoveď je predovšetkým v jeho rukách. Počas nej som si oneskorene prečítal zamyslenie z predošlého dňa (27.12.) z časopisu Slovo medzi nami, v ktorom okrem iného stálo: <i>„ Dokážeme dychtivo, no trpezlivo čakať ako Ján, kým nám Ježiš zjaví sám seba? Ak máš slabú vieru, treba len hľadať Pána a povedať mu, že ho miluješ. Ježiš ťa v určenom čase pohne k hlbšej viere. Pošle Ti Ducha Svätého, aby ťa posilnil v odvahe šíriť radostnú zvesť, ...“</i></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<i><o:p></o:p></i></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Verím Pane. Pomôž mojej nevere! Naplň moje srdce vášňou pre teba. Tiahni ma k sebe lanami lásky a dovoľ mi prosím prísť až tam, kde si dovolil prísť svojmu najmladšiemu apoštolovi.</p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
<o:p> </o:p></p>
<p style="margin:0cm;margin-bottom:.0001pt">
Jozef</p>Jozef Greš2012-01-23T18:37:00ZSlovo o modlitbeJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/slovo-o-modlitbe2012-03-03T06:12:38Z2012-01-17T17:34:14Z<p>
Dočítal som útlu knižočku Slová z hory Athos v ktorej sa súčasní obyvatelia tejto gréckej hory - pravoslávny mnísi vyjadrujú k témam duchovného života ako sú Duch Svätý, láska, pokora, ticho, modlitba, práci, ..... . Počas jej čítania si ma manželka potmehúdsky doberala: „Ale ty nie si mních!“ Odpovedal som jej: „Nie som, ale slová týchto mníchov môžu a sú povzbudením aj pre laikov“. Mňa povzbudili a zvlášť kapitola o modlitbe z ktorej som aj na Vaše pookriatie a povzbudenie vybral niekoľko myšlienok.</p>
<p align="center">
***</p>
<p>
„Aby si sa mohol modliť k Bohu, nič nepotrebuješ: nech si kdekoľvek, nech Ho kdekoľvek vzývaš, On ťa počuje.“</p>
<p>
(Toto je časť citátu sv. Jána Zlatoústeho, ktorým kapitola začína a ďalej sú to slová spomínaných mníchov).</p>
<p align="center">
***</p>
<p>
Prvé prikázanie je: Počúvaj Izrael. Pán, tvoj Boh, je jediný Pán! Počúvaj! Boh nás teda žiada, aby sme počúvali.</p>
<p>
Modlitbe, skôr ako sa stane slovom, ktoré vychádza od nás, musí predchádzať počúvanie.</p>
<p align="center">
***</p>
<p>
Od chvíle, keď sa človek rozhodne modliť, démoni všemožne hľadajú spôsob, ako mu v tom zabrániť, vedia totiž, že nemajú horšieho nepriateľa, ako je modlitba. Veď ako môžu preniknúť s lakomstvom a márnivosťou do srdca, ktoré sa modlí? Nenávisť nemá viac možnosť vstúpiť do sveta a siať vojny a nesvornosť.</p>
<p align="center">
***</p>
<p>
Spomeň si na Ježiša Krista prítomného v tvojom srdci, spomeň si na Jeho Ducha i na to, že láska ťa učí modliť sa s pravdou Abba, Otče.</p>
<p>
Ak by si poznal Boží dar, že je to On, čo sa chce v tebe modliť...</p>
<p align="center">
***</p>
<p>
Kvalita modlitby nezávisí od nás. Je to Božie dielo. Množstvo závisí od nás. Neúnavne môžeme opakovať Ježišovo meno. Ako dotieravá vdova. Bez prestania treba hovoriť zmiluj sa a Boh nám dá tisíce milostí.</p>
<p align="center">
***</p>
<p>
Čomu osožia dlhé rozhovory o modlitbe, ak sa nedáš do práce už teraz? Modlitbu možno pochopiť iba modlením.</p>
<p>
„Modliť sa znamená dať krv vlastného srdca“, vravieval starec Silván.</p>
<p>
Určite sa nestaneš dobrým flautistom klepaním na písacom stroji.</p>
<p align="center">
***</p>
<p>
Modlitba srdca: <strong><em>Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym</em></strong> znamená: udeľ mne a všetkým ľuďom svoje milosrdenstvo. Pane Ježišu, zošli na mňa svojho Svätého Ducha. To takisto znamená: Ty si tu. Hľa tu som, nech sa stane Tvoja vôľa. Tebe sa zverujem.</p>
<p>
Opakovanie Ježišovho mena nie je podobné nepretržitému recitovaniu indickej mantry. Pre teba nie je cieľom iba zrušenie každej myšlienky, ale stretnutie s Niekým.</p>
<p align="center">
***</p>
<p>
Otcovia často používajú obraz železnej čepele vloženej do ohňa. Môže sa vtedy povedať, že železo páli a oheň je ostrý. Tvoria jedno, a predsa sa nezlejú ich prirodzenosti. To isté sa stane v spojení človeka s Bohom. </p>
<p align="center">
***</p>
<p>
Dnes sa veľa hovorí o rôznych spôsoboch modlitby. Určite existujú spôsoby na to, ako niekoho zovrieť vo svojom srdci, ale najlepšie je zabudnúť na akúkoľvek techniku a skutočne milovať.</p>
<p>
Nie sme čistými duchmi, a už samo hľadanie prostriedku na zjednotenie sa s Bohom je dielom Jeho milosrdenstva. Aby si si podal jedlo k ústam, môžeš si poslúžiť vidličkou alebo prstami, ale prsty si neješ. Aj ony sú nástrojom ako vidlička.</p>
<p>
Podľa úsudku svojho duchovného otca môžeš používať akúkoľvek techniku modlitby na privedenie Kristovho mena až do hĺbky tvojho srdca, ale chráň sa, aby si neuctieval túto techniku ako Boha a neveril, že je účinná sama od seba. Štetec v rukách umelca je celkom mäkký a jemný, ale sám štetec nemá žiadnu schopnosť nakresliť tvoju tvár.</p>Jozef Greš2012-01-17T17:34:14ZJežiš jeden z nás a predsa inýJozef Grešhttps://www.mojakomunita.sk/web/jozef-gres/blog/-/blogs/jezis-jeden-z-nas-a-predsa-iny2012-03-03T06:13:28Z2012-01-10T04:08:24Z<p>
Históriu tvoria mnohé osobnosti, viac či menej významné, ktoré pozitívne či negatívne ovplyvnili jej chod. Ale je len jedna, na ktorej sa „láme – delí“ história, a to na obdobie pred naším letopočtom a obdobie nášho letopočtu. V Biblii nachádzame mnoho postáv záporných či kladných, no ústrednou postavou je Ježiš Kristus – vtelené Božie slovo. Každá strana Svätého písma, a Nového zákona zvlášť, nám odhaľuje Ježišovu tvár, Jeho srdce.</p>
<p>
<br />
„Kto pozná Písmo, pozná Krista,“ povedal svätý Hieronym. – Evanjelium je najväčším prameňom, z ktorého môžeme čerpať a spoznávať, kto je a aký je Ježiš, spoznávať Jeho identitu a charakter. Ide o spoznávanie, ktoré prevyšuje akékoľvek iné poznanie (napríklad prírody, ktorú nazývame prvou bibliou či spoznávanie ľudskej histórie), pretože spoznávame toho, <strong>„skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho“ </strong>(1Kor 8.6), toho, ktorý <strong>„je ten istý včera i dnes a naveky!“</strong>(Hebr 13,8). <br />
<br />
Skúmanie písem vedené Duchom Svätým privádza k poznaniu a obohateniu nielen rozumu, ale predovšetkým srdca. Vďaka mocnému a zároveň nežnému pôsobeniu Ducha, jednotlivé slová a príbehy nanovo ožívajú priam pred naším zrakom, ba čo viac, my sa stávame sťaby „priamymi“ účastníkmi deja. A tak sa stávame nič netušiacim Matúšom, keď k nám znenazdajky prichádza Ježiš a šokuje nás nielen svojím <strong>„Poď za mnou!“ </strong>(Mt 9.9), ale aj svojím pohľadom, v ktorom niet pohŕdania a odsúdenia, ale pohľadom plným milosrdenstva, ktoré ponúka nový začiatok. Je to pohľad, ktorý vypĺňa prázdnotu a dáva novú hodnotu – pohľad, ktorý uzdravuje srdce. <br />
<br />
Duch Svätý sprítomňuje Ježiša v každej chvíli a na každom mieste, a tak sme svedkami aj toho, že niekedy sa naša situácia nápadne podobá na nejakú udalosť z Biblie. Keď napríklad zavalení utrpením a bolesťou či už tela alebo duše, aj my, tak ako kajúci lotor, zrazu zbadáme, že nie sme sami, že je niekto blízko nás, kto neopúšťa a že ten niekto je Boží Syn, Pán neba i zeme, ktorý dáva zmysel a nádej nášmu krížu a my sme tak pozvaní mať účasť na jeho utrpení. A tak by som mohol uviesť mnoho ďalších situácií...<br />
<br />
Občas zvyknem počas modlitby pobozkať Bibliu, ako prejav úcty a bázne k tejto Knihe. Raz pri jednom takomto úkone ma zrazu naplnila vlna radosti a vďačnosti. Spočiatku mi nebolo jasné, čo sa deje, no v priebehu modlitby mi to došlo. Ježiš ma naplnil svojou radosťou a vďačnosťou za to, že som pobozkal ani nie tak papier, ale Jeho srdce. A zrazu som si pripadal ako apoštol Ján počas poslednej večere, že aj ja smiem pobudnúť na hrudi svojho Pána.<br />
<br />
Ďalším prameňom poznania Ježišovej identity a charakteru je Tradícia Cirkvi – prameň, ktorý dosvedčuje pravdivosť primárneho zdroja – Biblie. Platí to nielen v slovách: <strong>„Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ </strong>(Mt 16.18), ale aj v ktorýchkoľvek iných – Tradícii Cirkvi, jej Magistériu a v jej histórii. A platí to tiež v histórii každého jej člena, ktorý úprimne kráča za Kristom a ktorý môže vydávať svedectvo o Jeho vernosti. <br />
<br />
Duch Svätý cez Božie slovo a skúsenosť Cirkvi vytvára nevyčerpateľné bohatstvo dôverného poznania Toho, ktorého „vidieť, počuť a poznať chceli králi, proroci a vladári, ale nepoznali“ (porov. Lk 10.24).<br />
<br />
Boh sa stal človekom (porov. Flp 2.7-8). – Ježiš je jeden z nás, a predsa je iný. – Odkrývanie tajomstva Ježišovej osoby na základe biblického rozjímania a osobnej, bytostnej skúsenosti je dobrodružné hľadanie pokladu, s ktorým sa môžeme navzájom podeliť a obohacovať sa. Poklad, do ktorého môžeme vkladať, ale i z neho čerpať a ktorý sa znásobuje, čím viac sa z neho čerpá.<br />
<br />
Pán, Boh, Spasiteľ, Kráľ kráľov, Boží Baránok, Učiteľ, Svetlo sveta, Milosrdný Samaritán, Dobrý pastier, Boží lekár, ...Pokorný, milosrdný, trpezlivý, prekvapujúci, verný, vnímavý, jemný, múdry,...Pri čítaní, týchto atribútov sa zdá priam nemožné a neprirodzené, aby to platilo o jednej osobe. A predsa – On je iný! Ak vás oslovuje a udivuje niektorý z menovaných či nemenovaných titulov alebo Jeho vlastností a máte túžbu tým obohatiť iných, môžete to urobiť a robiť aj tu na tejto stránke.</p>
<p>
Nie som majiteľ, autor, spoluzakladateľ ani administrátor tejto stránky, „len“ jej spolutvorca - tak ako každý kto tu nejakým spôsobom prispieva. Kiež by naše blogy a príspevky boli ešte viac priestorom v ktorom sa vzájomne obohacujeme osobnou skúsenosťou a úžasom z osoby Ježiša Krista, z toho kto On je a aký je a tak spoločne vytvárali jedinečnú mozaiku Jeho tváre.</p>
<p>
<br />
Jozef<br />
<br />
(K názvu článku ma inšpiroval názov knihy Ježiš jeden z nás od Chrisa Daviesa, Brede Kristensena a Ady Lum).</p>Jozef Greš2012-01-10T04:08:24Z