Boh stvoril človeka, a ten nenašiel sebe rovnú bytosť v stvorenom svete. Bola v ňom prázdnota, ktorú nič nedokázalo naplniť. Je to miesto v našom vnútri, ktoré je stvorené pre vzťah. Miesto, ktoré nedokázalo naplniť žiaden vzťah so stvoreným svetom (zvieratá, rastliny), a tým sa človek diferencoval od stvoreného sveta, napriek tomu, že bol stvorený z prachu zeme. Zároveň bol stvorený na obraz Boha – tým sa stal partnerom samého Boha. Keď Boh stvoril ženu, a ukázal ju človekovi, ten nachádza pravdu o sebe: prvý krát dostal meno muž a žena. A až v tomto okamihu vzájomného spoznania sa, napĺňa sa spomínaná samota vo vnútri človeka. Vzniká spoločenstvo osôb (communio).