Mário Lagaliano

Děti potřebují otce a matku, říká arcibiskup Jan Graubner

2011-10-28T09:14:38Z

Děti potřebují otce a matku, říká arcibiskup Jan Graubner

Pan arcibiskup Jan Graubner nepochopil po přečtení jednoho billboardu střídavou péči o děti, ale přesto včera ve Staré Boleslavi jakoby promluvil (nám, jejím propagátorům) z duše. Jakkoliv jeho slova v jádru nezměnila naše bytostné postoje (vyplývající z mnohaleté práce v problematice a nabytých zkušeností), přesto se na pana arcibiskupa nemůžeme ani zlobit a dokonce ani s ním nesouhlasit. Naopak, jeho promluva dodává přirozenou sílu a povzbuzení a to se vidí málokdy.

Jak bylo dosaženo takového zdánlivého paradoxu: posuďte sami – viz text a odkazy níže. Přirozeně chápeme, že arcibiskup po přečtení hesel „Děti potřebují oba rodiče.“ a „Střídavá péče“, může mít obavy, aby se toto nevnímalo snad jako podpora rozvodů a rozvodovosti. Dokonce i naši aktivisté, kteří letáčky takového obsahu také roznášejí, mají z obdobných důvodů někdy rozpaky je dávat tam, kde vidí příkladné a fungující rodiny s evidentně dobře vedenými a přirozeně šťastnými dětmi.

Na druhé straně, co dělat v situacích, kdy se jeden z rodičů umane k těžkému hříchu rozbití rodiny a ve své posedlosti se nedá ničím přesvědčit?! Navíc státní orgány takové chování nejen podpoří a dokonce tvrdě pranýřují a ponižují rodiče, který s rozvodem nesouhlasí! Ten je pak v soudních síních, na úřadech apod. vysmíván, prohlašován za blázna atd. A přitom se chová vlastně svatě!

Navíc i děti jsou svěřeny v drtivě převažující míře rodiči, který rozvod zavinil. Děti pak ztrácí většinou naprosto nenahraditelného otce, trpí na duši a mnohdy i na těle, přichází i o materiální prospěch.

A právě v takové situaci, která je pro jednotlivce naprosto neřešitelná, střídavá péče mírní tyto pekelné následky hříchu. Navíc její zavedení do právní praxe značně omezí motivaci k rozvodům, takže je veliká naděje, že to bude znamenat i první krok k zastavení rozvodovosti.

Střídavá péče však není lék, nýbrž (a to je třeba znovu podtrhnout) jen mírní následky! Proto z celého srdce děkujeme panu arcibiskupovi Graubnerovi za jeho slova, která ukazují pro rodiče mnohem vzácnější a cennější cestu:

Ze zpráv České biskupské konference:

Svatý Václav je povzbuzením pro ty, kdo nežijí pro sebe... Během bohoslužby, kterou celebroval český primas Dominik Duka, vystoupil s promluvou olomoucký arcibiskup Jan Graubner. Ten mimo jiné upozornil na sebestřednost dnešního člověka, jejímž bezprostředním důsledkem je rozpad rodin. „Národ nemůže mítbudoucnost bez obětavé práce otců a matek,“ uvedl olomoucký arcibiskup a dodal, že každé dítě má právo na oba rodiče. V této souvislosti dal za vzor právě přemyslovského knížete svatého Václava. „Svatý Václav je povzbuzením pro všechny, kteří nežijí jen pro sebe,“ prohlásil arcibiskup Graubner.

_________________

Národ nemůže nadějně fungovat, ba nemůže mít vůbec žádnou budoucnost bez nikým nezaplacené obětavé služby otců a matek, kteří dávají národu děti a dobře je vychovávají, a tím zajišťují jeho budoucnost. Proto chci vyjádřit uznání a vděčnost všem, kteří přijímají děti a nejen plní svou povinnost zajistit jim dobré zázemí rodiny založené na věrném a nerozlučném manželství muže a ženy, na což mají děti přirozené a nezrušitelné právo, ale navíc se nedají odradit ani mnoha znevýhodněními, kterými jsou paradoxně trestáni za neocenitelnou službu společnosti.

U dálnice mě zaujal nápis: Dítě potřebuje oba rodiče. Jak pravdivé. Ale dále tam stálo: Střídavá péče. Jaké nedorozumění! Mám pochopení pro takové zraněné rodiče, ale tak mohou uvažovat jen ti, kteří neznají přirozené právo dětí nejen na oba rodiče, ale i na jejich věrnost a společnou lásku. Aby dítě správně pochopilo lásku, musí ho maminka vést k tatínkovi a tatínek k mamince. Ne se o dítě přetahovat, nebo si ho kupovat či dokonce používat jako nástroj boje mezi dospělými. Aby dítě získalo správnou představu o základní jednotce společnosti – o rodině, potřebuje osobní zkušenost dobré rodiny, která dovede úspěšně zvládat krize, kde žije jeden pro druhého. Přátelé, potřebujeme velký posun v myšlení. Sv. Václav je povzbuzením pro všechny, kteří nežijí pro sebe, ale pro druhé, kteří sice nejsou v současnosti docenění, ba jsou i znevýhodnění či zneuznaní, ale kterým bude po staletích národ děkovat. Díky jim přežije své krize, díky jim a jejich ochotě nežít pro sebe a dávat víc, než je povinnost, si zachová to, co dělá člověka opravdu šťastným.

Celé kázání zde úplně dole: Homilie Stará Boleslav

http://www.ado.cz/clanek/arcibiskup-graubner-svaty-vaclav-je-povzbuzenim-pro-ty-kdo-neziji-pro-sebe

Čtvrtek, 29 Září 2011 12:01 Vap, Gun

Ak budeš mať pocit, že Boh s tebou už nič nedokáže, spomeň si, že ...

2011-10-19T13:32:21Z

Noe sa občas opil do nemoty.

Abrahám bol príliš starý.

Sára bola neplodná.

Izák bol prehnane dôverčivý.

Jakub bol úskočný.

Lea bola ošklivá.

Jozef Egyptský prežil ťažkú šikanu.

Mojžiš bol zranený z detstva a bol agresívny.

Gedeon mal strach a chcel utiecť.

Rachab bola pobehlica.

Jeremiáš a Timotej boli príliš mladí.

Dávid mal na konte cudzoložstvo a úkladnú vraždu.

Jonáš utiekol pred Hospodinom.

Noemi bola vdova.

Jób prišiel o rodinu, o majetok a prepadol depresii.

Ján Krstiteľ bol bezdomovec a jedol hmyz.

Svätý Jozef nemal odjakživa mariánsku úctu - chcel tehotnú Máriu poslať preč.

Panna Mária občas nechápala, ako to Boh myslel.

Ježiš v puberte utiekol rodičom a ešte sa divil, čo majú za problém.

Učeníci zaspávali pri modlitbe.

Peter sa vystatoval a potom zaprel Krista.

Marta bola tak trochu workoholička.

Jej sestra Mária nebola zase akčná.

Mária Magdaléna bola prostitútka a ešte aj posadnutá.

Žena zo Samárie bola niekoľkokrát rozvedená a žila "neviazane".

Zachej bol malý a zakomplexovaný, živil sa daňovými podvodmi.

Pavol bol cholerik a občas si neudržal jazyk za zubami.

Timotej mal stále "stresy"a žalúdočné problémy.

Prvý svätorečený bol lotor po pravici.

... tak sa nezľakni,

keby Boh počítal aj s Tebou!

Sv. Mária Magdaléna

2010-11-14T11:00:12Z

Sv. Mária Magdaléna kajúcnica, prvá svätica v histórii

(patrónka kajúcnikov, kajúcich prostitútiek, kaderníkov)

Sviatok: 22. júl

(1 storočie)

Význam mena: Mária: Bohom milovaná (aram.); Magdaléna: pochádzajúca z Magdaly
Emblém: kríž, nádoba so vzácnou masťou, kajúce rúcho, bič, hudobný nástroj

Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám. Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Po tejto udalosti sa zaradila medzi Ježišových učeníkov (medzi nich patrili nielen apoštoli, ale aj mnoho iných mužov a žien). Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Prvý deň týždňa po sobote sa spolu s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Šli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak. Tiež našli prázdny hrob. No stále nechápali, že naozaj vstal z mŕtvych. Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej zjavil – ako prvej z ľudí – sám zmŕtvychvstalý Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala. Tak sa stala prvou, ktorá zvestovala apoštolom, že Ježiš skutočne žije.

Mária Magdaléna sa niekedy stotožňuje s inými Máriami, napr. s Máriou s Betánie, sestrou Marty a Lazára, alebo s hriešnicou Máriou, ktorá umývala Ježišovi nohy u Šimona. Takisto sa stotožňuje s Máriou Egypťankou, ktorá bola hriešnicou a po obrátení žila ako pustovníčka pri rieke Jordán. Podľa tradície Mária Magdaléna po zoslaní Ducha Svätého prešla na územie dnešného južného Francúzska (okolie Marseille a Aix), kde ohlasovala vieru v Krista. Potom strávila tridsať rokov na púšti v St. Baume. Na konci svojho života prišla do Efezu, kde zomrela. Tam ju aj pochovali. V roku 899 preniesli jej pozostatky do Carihradu. Zobrazuje sa v kajúcom alebo kniežacom rúchu s prikrytou hlavou. V baroku ju zobrazovali ako hriešnicu.

Boh vernej lásky

Keď si pripomíname hlavné témy Písma, vidíme, že mnohé z nich súvisia s tým, čo máme robiť. Sme povolaní zachovávať Božie prikázania, modliť sa, konať pokánie, milovať sa navzájom a nedávať modlám prednosť pred Pánom. Ak by sme sa pozerali len na tieto prikázania a keby sme sa na ne pozreli naraz, boli by sme zaskočení a zmätení. O tom je celé kresťanstvo? Je to zoznam príkazov a zákazov? Je to len súbor pravidiel, ktoré máme dodržiavať? Samozrejme nie! Skôr, než sa začneme trápiť s jedným prikázaním alebo očakávaním, musí nám byť jasné, že základom nášho života s Bohom je vzťah lásky, a nie vzťah povinností. Tento vzťah lásky pochádza predovšetkým od Boha, a nie od nás. Ako hovorí Ján, milujeme, pretože Boh nás miloval prvý (1 Jn 4, 19).

Boh mnohorako zjavil svoju lásku v Biblii. Ale najpôsobivejšie a najčastejšie zjavoval svoju lásku tak, že bol verný vyvolenému národu. Nech už mal národ akékoľvek krízy alebo ťažkosti, Boh im vždy pomáhal a zachraňoval ich. Vyslobodil ich z otroctva v Egypte. Dodával im odvahu a povzbudzoval ich pri putovaní do zasľúbenej zeme.

Keď sa ľud usadil v Kanaáne, viedol ich prostredníctvom sudcov. Dal im kráľov, aby nad nimi vládli a chránili ich. Keď králi viedli ľud do hriechu a modloslužby, zasiahol prostredníctvom prorokov a varoval ich pred následkami nevernosti. Keď ľud žal tragické následky nevery a modloslužby a dostal sa do vyhnanstva, Boh im stále pomáhal. Odpustil im, uzdravil ich a priviedol ich späť domov.

Láska zachraňuje

Všetky tieto Božie činy poukazujú na jeho najväčší čin záchrany svojho ľudu. Písmo hovorí, že „Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom“ (Ef 2, 5). Práve tak, ako Boh pomohol Izraelitom, pomohol nám všetkým. Poslal svojho jediného Syna, aby nás zachránil od hriechu a bezpečne nás priviedol do svojho kráľovstva.

Táto záchranná akcia je väčšia než všetky záchranné akcie, ktoré Boh kedy vykonal. Je väčšia než exodus. Je väčšia než dobytie Kanaánu. Je väčšia než návrat z vyhnanstva. Je väčšia než všetko, pretože ten, kto nás zachránil, je oveľa väčší než Mojžiš alebo Jozue; a nepriateľ, ktorého porazil, bol oveľa hrozivejší. Ježiš je Boh. Má rovnakú podstatu s Otcom. Zanechal svoj nebeský trón, aby nás zachránil z moci hriechu, zachránil nás pred diablom a porazil samu smrť. Existuje nejaký väčší prejav lásky?

Možno si to nevieme ani predstaviť, ale Boh každého z nás miluje celým srdcom. Je nám úplne oddaný. Písmo nesľubuje, že budeme stále cítiť Božiu lásku. Ani nehovorí, že Božia láska nás ušetrí pred utrpením, zlyhaním alebo chorobou. Písmo však hovorí, že nič nás od tejto lásky neodlúči (Rim 8, 39). Hovorí, že táto láska z nás urobila Božie deti bez ohľadu na to, aké ťažkosti alebo problémy prežívame (1 Jn 3, 1).

Tri prejavy lásky

Určite poznáte nasledujúce tri príbehy. Prvý je o tom, ako sa Mária Magdaléna stretla na Veľkonočnú nedeľu s Ježišom (Jn 20, 15 – 19). Druhý je o dvoch učeníkoch na ceste do Emáuz (Lk 24, 13 – 33). A tretí o zázračnom rybolove po Ježišovom zmŕtvychvstaní (Jn 21, 1 – 7). Čo majú tieto tri príbehy spoločné? Jednoduchá odpoveď: všetky sa stali po Veľkej noci. Ďalšia jednoduchá odpoveď hovorí, že všetky postavy boli Ježišovými učeníkmi.

Pri bližšom skúmaní vidíme ešte ďalšiu odpoveď. Ježiš sa v týchto príbehoch zjavuje ľuďom, aby ho milovali a nasledovali. Na začiatku každého z nich sa zjavuje, ale učeníci ho nespoznávajú. Mária Magdaléna si mylne myslí, že je to záhradník. Emauzskí učeníci si myslia, že Ježiš je návštevník Jeruzalema. A Peter a apoštoli si myslia, že Ježiš je obyčajný človek, ktorý stojí na brehu.

V každom príbehu Ježiš otvoril učeníkom oči, aby videli, kto skutočne je. Máriu Magdalénu zavolal po mene. Emauzským učeníkom vysvetľoval Písmo a lámal chlieb. A apoštoli potrebovali zázračný rybolov, aby si uvedomili, že na brehu stojí Ježiš. V každom príbehu sa ľudia zbavili slepoty nie preto, lebo uhádli, že je to Ježiš, alebo že im to povedal niekto iný. Dôvod spočíva v tom, že Ježiš im otvoril oči. Bol iniciatívny. Chcel, aby ho našli.

Oči otvorené pre lásku

Ježiš otvoril oči týmto prvým učeníkom a chce ich otvoriť aj nám, aby sme ho videli a prijali jeho lásku. Príbeh Márie Magdalény svedčí o tom, že Ježiš sa nevie dočkať. Podobne ako Jozef, ktorého predali pred tisíc rokmi do otroctva a ktorý sa nevedel dočkať, kedy sa stretne so svojimi bratmi, ani Ježiš sa už viac nemohol skrývať pred Máriou (Gn 45, 1). Nemohol ukrývať svoju lásku k nej a nemôže ukrývať ani svoju lásku k nám.

Príbeh učeníkov na ceste do Emáuz dokazuje, že Ježiš sa nám chce zjaviť pri svätej omši počas lámania chleba. Vždy, keď slávime eucharistiu, máme príležitosť vidieť Ježiša nanovo a životodarne. Keď sa hostia premieňa a pozdvihuje, z neba prúdia milosti, ale my musíme byť otvorení, aby sme ich prijali. Musíme otvoriť darček.

Keď sa Ježiš zjavil apoštolom po zázračnom rybolove, pozval ich, aby sa s ním naraňajkovali. Nemôžeme čítať tento príbeh bez toho, aby sme sa nevrátili k myšlienke jedla, ktoré nám Ježiš pripravil. Podobne ako emauzský príbeh aj tento hovorí, že Ježiš sa zjavuje svojmu ľudu, keď ho požehnáva a láme s ním chlieb. Posilňuje nám to dôveru, že Ježiš chce, aby sme prišli a jedli s ním a aby sme sa naplnili jeho nebeským pokrmom.

Odpoveď na lásku

Tieto tri príbehy majú ešte niečo spoločné. Keď sa Ježiš zjavil, v každom z nich sa stalo to isté: ľudia dávali to, čo prijali. Mária hneď šla a povedala apoštolom: „Videla som Pána“ (Jn 20, 18). Emauzskí učeníci sa ponáhľali k apoštolom do Jeruzalema a „porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba“ (Lk 24, 35). Ježiš na brehu Galilejského mora vyzval Petra: „Pas moje ovce“ a on ho nasledoval (Jn 21, 17. 20). Je jasné, že najistejšie znamenie, že sme zakúsili vznešenosť Božej lásky, je naša túžba ísť a hovoriť iným o Ježišovi.

Vo všetkých príbehoch vidíme, že Ježiš vykonal to isté, čo on a jeho Otec robí od začiatku čias. Od chvíle, keď sa naši prví rodičia po prvýkrát nadýchli, Boh neprejavoval nič iné len lásku k svojmu ľudu. Tak ako sa chcel zjaviť sv. Márii Magdaléne a emauzským učeníkom, chce byť s nami, a to naveky. Teší sa na deň, keď sa vráti, aby nás vzal do neba so sebou. Zatiaľ sa nám chce každý deň zjavovať, keď sa k nemu obraciame v modlitbe a bohoslužbe. Dnes a každý deň teda prijmime tento úžasný dar jeho lásky, otvorme ho a uchovávajme si ho v srdci. Je to ten najväčší dar, aký sme kedy dostali či dostaneme.

DAR VIERY - DAR ODPUSTENIA - DAR LÁSKY

Ježiš v dome farizeja uzdravuje chorého na vodnatieľku

2010-10-30T03:11:50Z

Ježiš v dome farizeja uzdravuje chorého na vodnatieľku

Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 14, 1-6

" V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.

A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku.

Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?"

Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.

A tamtým povedal: "Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?"

A nevedeli mu na to odpovedať."

- Pane, po prečítaní týchto udalostí mi napadlo, že prečo si si nedal pokoja, prečo si neustále rýpal do farizejov? Veď to predsa boli ľudia, ktorí mali moc?

- Mocní majú iba toľko moci, nakoľko im to dovolia slabí. Ľudia sa často zo strachu priveľmi klaňajú pred mocnými tohto sveta, hoci nepatria medzi mocných druhého sveta.

- Prečo si toho chorého na vodnatieľku uzdravil v sobotu? Nebolo múdrejšie počkať jeden deň?

- Nechcel som čakať, ten človek predsa potreboval pomoc. Nebudem čakať jeden deň iba kvôli tomu, aby som ulahodil pomýlenému chápaniu farizejov. Uzdravil som ho a pripomenul som farizejom, že keby sa jednalo o och vola, alebo osla, ktorý by im padol do jamy, nerobili by také drahoty. Pripomenul som im, že ich vlastný majetok je pre nich viac ako človek.

- Čo odpovedali na tvoje počínanie?

- Dostal som ich do úzkych. Nevedeli, čo mi na to majú odpovedať. To už bol dobrý začiatok. Človek, ktorý vie hneď na všetko odpovedať, sa totiž nemôže rátať medzi hlboko premýšľajúcich ľudí. Takto reagujú iba tí, ktorí sú naučení premýšľať vo vzorcoch a zabúdajú na to, že život sa nedá vtesnať do vzorcov správania.

- K čomu si sa ich ešte usiloval priviesť?

- Chcel som ich presvedčiť o tom, že skromnosť je vlastnosť, ktorá ak nie je hraná, je veľmi príťažlivou vlastnosťou. Pripomenul som im to na príklade o hosťovi, ktorý je pozvaný na svadbu, a ktorý zaujme popredné miesto. Človek, ktorý sa tlačí príliš dopredu, vždy skonči s výsmechom od ostatných. Nie je dobré tváriť sa na viac, než na čo človek skutočne má.

- Mám sa teda usilovať byť čo najviac pokorný?

- Áno, no nie iba navonok. Ak to nevychádza zo srdca, je to ľahko čitateľné. Vždy je lepšie seba samého pokladať za oveľa menej, než je človek v skutočnosti. Takýto omyl ľudia veľmi radi odpustia. Nafúkaných vystatovačov si ľudia nevážia ani vtedy, ak sú o dva kroky pred nimi, ak sa tvária, že sú vpredu o štyri kroky. Pokora je pravda o sebe. Tá by ťa mala priviesť k opatrnosti v tom, že nikdy nevieš, či pred tebou nestojí človek, ktorý ťa prevyšuje vo viacerých oblastiach. Nezabúdaj, že pokorou sa nedá pokaziť nič, kým pýchou všetko.

- Prečo od nás vyžaduješ nezištnosť pri pozývaní hostí?

- Lebo vtedy sa podobáte na svojho Boha, ktorý posiela dážď na všetkých ľudí rovnako. Ak sa pri pozývaní na hostinu necháš viesť iba zištnými dôvodmi a pozveš iba tých, ktorí ti to oplatia, pripravuješ sa o odmenu odo mňa. Nezabúdaj, že ja som sľúbil odmeniť každý podaný pohár vody. Ak chceš za svoje skutky odmenu už tu na zemi, pozvi na hostinu tých, ktorí ti to oplatia pozvaním.

- Prečo si sľúbil, že odmeníš nezištnosť?

- Za nezištnosť sa vlastne každý odmeňuje sám. Jeho odmenou bude to, že sa po smrti a pri vzkriesení spravodlivých dostane medzi rovnako nezištných ľudí. Aj nebo aj peklo je v podstate o tom, že človek bude v spoločnosti podobne zmýšľajúcich ľudí. Nezabúdaj, že sa môžeš rozhodnúť byť aj lakomý a vypočítavý, no uvedom si, že odplata za takéto správanie bude iná ako za nezištnosť.

- Pane daj mi dnes silu pomôcť niekomu iba tak, len preto, že je to hlboko ľudské...

Jozef Červeň

Život, Boj, Strach, Bojovnosť a Láska k BOHU

2010-10-29T09:56:25Z

Život, Boj, Strach, Bojovnosť a Láska k BOHU

27.10.2010

Pýtam sa koľko, keď teraz prechádzam tým najťažším obdobím mojho života, mám skutočných priateľov..

Veľa krát si poviem,že nebudem písať statusy o tom čo ma trápi... Ale, dnes potom čo mi ochrnuli na niekolko hodín obe ruky si vravím, že budem písať, kým možem. Prečo všetci spia? Prečo moja prekrásna dcérenka pri mne spokojne odfukuje? Hmm, ako dobre aspoň ma nevidí plakať... Prečo je moja polovička stále na nočných? A prečo tu sedím sama, s hudbou, otvorenou knihou o mojej Skleroze Multiplex? Prečo sa tak strašne bojím blížiacej sa nemocnice? Prečo sa bojím tých hnusných injekcií na najbližšie roky? Prečo mi nechcú dovoliť dieťa? Prečo zabúdam reč, pamať? Samé prečo?

A je ich veľa ako je veľa dôvodov k radosti.

Vždy si poviem,že mám veľa aj tých dôvodov k radosti, veď idem domov k rodičom na dovolenku, uvidím svojích milovaných bratov. S rodičmi zasadnem pri poháriku vínka a pri krbe.Vyválam sa v jesennom lístí s mojou dcérou, s malým bratom zapálim oheň a mama nám výnadá, strašne sa teším...

Hmmm,usmiala som sa. :-) Konečne. Prvý krát za deň. Viem, viem, viem isto veľa ľudí povie, že sú horšie problémy a ja súhlasím, ale momentálne som odporný sebec. Vidím seba, veď kto ma pozná lepšie ako ja samú seba? Moj strach? Nohy ma bolia, ale dneska som prešla do mesta a peši, síce v polovičke cesty som bola nahnevaná, lebo som už nevládala. Ale zvládla som to! Bola som na anglickej omši, a moja dcéra pri koňoch...

Hmm,zas mi stekajú slzy... Pýtam sa Bože, je možné, že behom týždňa sa mi moja choroba tak naštvala a kazí všetko čo má v ceste??? Prvá noha-kŕče v lýtku, ľava bolí celá... Ruky? Hmm, písanie na notebooku vyčerpáva, hlava mi strnula celá. Dôvod, prečo píšem je jediný. Samota. Samá samota. Jasné, chápem aj druhá strana sa potrebuje s tým zmieriť... Ale, čo ma zaujíma...

Skutočný počet mojích skutočných priateľov. Vravím si, hmm ak injekcie nezaberú, a to všetko hnusné naokolo, kto o mňa na ulici zakopne?

Kto mi napíše? Prišla som na to, že nie materiálna chudoba je doležitá, ale chudoba srdca.

Mám v nej lásku k Bohu, rodine, dcére.

Sedím tu a v hlave dookola vidím všetky vyšetrenia. Zažilo veľa ľudí bolestivé vyšetrenia a zvládli to… Ale, ok to nech si tá dotyčná osoba nechá.. Možno ja sa zajtra usmejem a možno sa konečne vyrovnám so svojou chorobou. Ale, teraz nie…

Možno by to išlo ľahšie ak by pri Vás niekto stál. Možno je tento list výkrikom o pomoc. A možno nie. A vlastne neviem… A keby ma tak nebolela hlava a konečne zabralo nejaké analgetikum, keby ma teraz všetko tak odporne nebolelo!!! Horšie, máš dcéru… Stŕpnu ti ruky, alebo nohy… “Ale, čo keď Vami niekto akoby pohŕdal? Hmm, čo potom? Jasné veľa názorov, že pošli ho do kelu a nehádaj sa, ale úprimne to dokáže málokto… No a najviac ma bolí duša…

Každý sme iný, jedinečný…Každý zvládame všetko inak. Poznám viac ľudí čo majú SM, ale zhodneme sa, že za dobrý stav može psychika. Aj ja si vravím, keď mi niekto ublíži “Petra neser ma a spamataj sa, nehnevaj sa, nehádaj sa. Bude ti ešte...

Dnes končím…Idem kukať do stropu, pretože mám pocit, že sa ani nepohnem…A opať jeden z dní, kedy spím v tom čo som mala cez deň, pretože nedokážem ani vyzliecť veci čo mám na sebe a dať sa do pyžama…

..ale verím v to, čo povedal TEN, KTORÉHO milujem najviac.. JEŽIŠ KRISTUS:

"Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila" (Lk 17, 19)

..a život nie je bodka ale dvojbodka :-)

"Môj Bože, prečo Ti píšem? Veď Ty sám vieš, čo chcem napísať skôr, než sa v mojej hlave zrodí myšlienka. Odpusť mi, že pochybujem... Milujem ťa. Som Tvoje dielo a preto skúšky, ktoré si mi naložil ako kríž, budem znášať v pokore. Prosím o silu, pretože BEZ teba to nepojde. "Si dažď lásky, kvapky dažďa, ktorým so mňa zmývaš bolesť. Ó moj Bože, kráľ mojho bytia. GPS mojho srdca. Ako chutí Tvoje objatie? Že, sa tak smelo pýtam, veď ma obíjmaš každý deň i noc. Tým vznešeným objatím mi ráno otváraš oči a večer v tvojom náručí zaspávam. Bože moj, daj mi silu viery. Nedovoľ mi odľúčiť sa od Tvojej lásky. No viem, že keď padnem, si tu Ty Boh môj. Trpezlivo čakáš, nech všetko čo robím, robím z lásky k Tebe.Viem, že mi nedáš to čo chcem, ale to čo potrebujem. Bože môj milujem Ťa. Chcem zostať v Tebe a Ty vo mne. Ďakujem za život, za každú bolesť, trápenie, sklamanie, prekážky...

Vďaka Tvojej láske žijem, v nej dozrievam. Bože láska jediná a nekonečná..."

Vaša Petra Š.

CHUDOBA (MÁRIO, 27. 10. 2010 06:52)

TY máš veľké srdce dokonca tak, že sa na úkor iných vzdáš všetkého, aby TVOJI MILOVANÍ a všetci čo si zaslúžia aby Ťa poznali, TI VŠETKU TVOJU LÁSKU zdvojnásobili, a Pán Boh ako radosť Ti ju spätne priniesol do TVOJHO dobrého srdiečka znovu naspäť Peťa! :-)

Krabica plná smútku a nádeje

2010-10-26T13:04:28Z

Krabica plná smútku a lásky

Táto príhoda sa stala pred niekoľkými rokmi, keď jeden otec pokarhal svoju 5-ročnú dcérku, pretože stratila nejakú vec neveľkej hodnoty. Bol veľmi naštvaný pre hluposť. Naštvaný pre hlúposti ako väčšina dospelých. Onedlho prišli Vianoce a dievčatko prinieslo otcovi darček a vraví mu: "Ocko, toto je pre Teba!"

A podalo mu v tých drobných detských a nevinných rúčkach veľkú krabicu od topánok.

Otec bol viditeľne v rozpakoch, a jeho podráždenosť ešte vzrástla, keď otvoril krabicu. Nič v nej nenašiel, bola prázdna.

Nahnevane odvrkol: "Nevieš, že keď sa robia a dávajú darčeky, tak sa očakáva, že v nich aj niečo bude? A Ty mi dávaš prázdnu krabicu!"

Dievčatko sa na neho nechápavo vystrašene pozrelo a so slzami v očiach hovorí:

"Ocko,..... nie je prázdna! Vieš ako som sa namáhala, kým som ju naplnila mojimi mnohými božtekmi? Každý večer čo ma maminka uložila do postieľky a prečítala mi rozprávku, som Ti do nej vložila toľko božtekov koľko som ešte vládala. Viem, že nemáš na mňa toľko času lebo musíš zarábať korunky, ale tak isto aj viem ako Ťa veľmi ľúbim."

Otec vtedy precitol, kľakol si k dcérke, objal ju a rozplakal sa...

Prešiel nejaký čas, jesenné lístie už dávno prikryl nevinný biely sneh a vtedy v tej chladnej ľudskej dobe, chvíľkový osudový okamih jedného vodiča, mimochodom tiež otca stál život toto malé úprimné dievčatko...

Dni boli hádam ešte chladnejšie. A večere ešte smutnejšie. Celý ostatný čas po jej smrti otec chránil krabicu, ktorú dostal v ono vianočné ráno od svojej malej dcérky. Ležala mu vždy pri posteli na nočnom stolíku. Spoločnosť jej robil len verný krucifix s Ukrižovaným. On najlepšie vie akú hodnotu má láska. Akú má láska váhu aj keď je to len obyčajná krabica od topánok.

Pre toho otca už nikdy tá krabica nebude len obyčajnou krabicou. Bude viac ako zázračnou. A keď sa cíti slabý, bezmocný, keď nevie ako ďalej, keď mu starosti prerastú cez hlavu ..., vtedy otvorí krabicu a vyberie z nej jeden božtek, spomínajúc si pritom na lásku, s akou ich dcérka do nej pre neho vkladala.

KAŽDÝ Z NÁS, MÁ URČITE JEDNU TAKÚTO KRABICU AJ DOMA.
Je plná bozkov a lásky našich najbližších, priateľov a Boha..