« Späť

Ako (ne)komunikovať s ateistami?

Ako (ne)komunikovať s ateistami?

Filozofický pohľad na vieru. 1. Ako mám obhájiť svoju vieru? 2. Komu ju mám obhájiť? 3. Čím ju mám obhájiť?

 

Ako (ne)komunikovať s ateistami?

(Filozofický pohľad na vieru)

 

Tento článok píšem pre laických kresťanov, ktorí sú neustále vyzývaní aby obránili a vysvetlili svoju vieru. Samozrejme, viera sa úplne vysvetliť nedá, ani len Boh sa (asi) nedá dokázať. Je však jasné, že viera nemôže protirečiť rozumu, pretože pravda pravde protirečiť nemôže. To znamená, že viera sa dá rozumovo obhájiť. Na takúto obranu však nepotrebujeme vedieť iba to, čím vieru obhájime ale aj to ako ju obhájime a komu má zmysel ju vôbec obhajovať.

 

To, čomu sa tu budem venovať teda bude:

  1. Ako hovoriť o viere. (ako mám obhájiť svoju vieru?)

  2. S kým hovoriť o viere (komu ju mám obhájiť?)

  3. Čo hovoriť o viere (čím ju mám obhájiť?)

 

1. Ako (ne)hovoriť o viere
 

Venujme sa hneď prvému bodu. Akým spôsobom obhájiť vieru? Nejde len o to mať argumenty ale ide hlavne o to vedieť ich použiť. Nemyslím tým žiadne sofistické finty v argumentácií, myslím tým vedieť slušne a správne argumentovať. Mnoho ľudí je totiž takej povahy, že o istých veciach sa s nimi vravieť nedá. Takýto ľudia sú až príliš zahľadení do svojej pravdy, že nikdy si nepripustia prehru v argumentácií a snažia sa brániť svoj názor za každú cenu. Takémuto človeku nejde o pravé poznanie ale iba o dokázanie si svojho názoru bez ohľadu na pravdivosť, logickosť a slušnosť v komunikácií. Takto sa argumentovať nemá. Takáto (zlá) argumentácia sa nazýva nekorektná alebo eristická. 

 

Nekorektná argumentácia (teda tak ako sa nemá argumentovať) má mnoho podôb, ja sa zameriam iba na tie, ktoré súvisia s našou témou, teda s vierou.

Každá komunikácia má dve strany, napríklad dvoch ľudí, ktorí medzi sebou komunikujú. Ak je to komunikácia v ktorej majú títo dvaja opačné stanoviská, nastupuje argumentácia, kde každý z nich podáva argumenty, ktorými chce zdôvodniť svoj názor a presvedčiť toho druhého. Ak jeden z nich používa tieto znaky, argumentuje nesprávne (nekorektne):

 

  1. Zameriavanie sa IBA na chyby a nedostastky, pričom sú často zveličené, prekrútené alebo vytrhnuté z kontextu. 

    Často je to však sprevádzané nevedomosťou (histórie, kresťanskej náuky, dobrých skutkov cirkvi alebo význame viery). Preto ateisti majú často „argumenty“ typu: „Cirkev len viedla vojny, upaľovala ľudí, vyberala peniaze...“

    Príčina takejto nekorektnej argumentácie je hlavne nevedomosť (nepoznanie základných dejín cirkvi alebo všeobecných dejín).
    (Otázka znie, prečo sa niekto púšťa do debaty a vyjadruje svoj názor o niečom, o čom nič nevie? - ak chcem o niečom argumentovať, musím o tom niečo vedieť.)

     

  2. Nekorektný útok na osobu, ktorá zastáva opačný názor – urážky, podozrievanie, vysmievanie sa, čím chce u ľudí docieliť odmietnutie toho názoru tým, že odmietnu jeho zastávateľa. „Znič obhajcu, zničíš aj názor.“
    Príklad: „Pápež je fašista“, „Veriaci sú naivky“, „ty si fanatik“, "nevzdelanec"

    Takýto útok je bohužial mnohokrát vidieť aj zo strany veriacich.

     

  3. Nekorektný útok na stanovisko - zosmiešňuje, osočuje alebo uráža protichodné stanovisko. Cieľom je taktiež vyvolať smiešnosť a absurdnosť opačného stanoviska a tým jeho nepravdivosť.
    Príklad: „
    cirkev je mafianska organizacia“ , „Islam je fanatické náboženstvo, ktoré túži po vojne“ „veriť v Boha je rozprávka pre malé deti“...

     

  4. Vymýšľanie si faktov. Nie je to len vyberanie si vhodných faktov, ale doslova vymýšľanie si nepravdy aby sa spochybnilo alebo ukázalo v zlom svetle stanovisko oponenta.
    Príklad: "Kresťanstvo sa šírilo vojnami..."


     

Ako teda argumentovať správne - korektne?

 

1. Základom je mať vyjasnené pojmy na oboch stranách, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. (Veľmi často sa stáva, že ateista nechápe pojmu "večný" a preto má tendenciu sa nelogicky pýtať ako vznikol Boh)

 

2. Veľmi potrebná vec je odosobniť oponenta od jeho názoru a tak isto aj seba samého od svojho názoru. Predíjdeme tým osobným sporom. 

 

3. Je potrebné si uvedomiť, že pravda môže byť skritizovaná a moja prehra v jednej argumentácií nemusí automaticky znamenať zničenie môjho stanoviska (možno iba ja nie som schopný to odargumentovať). S tým súvisí aj to, že kritika na môj názor môže dopomôcť k jeho napredovaniu - pretože si môžem objasniť nejaké nedostatky a doštudovať ich, domyslieť. Takto sa to stalo aj so samotnou teológiou. Teológia ako racionálna veda o Zjavení vznikala tak, že reagovala na kritiku zo strany pohanov, sektárov alebo židov. Teda kritika je dobrá aj na náboženstvo a slúži k napredovaniu a objasňovaniu náuk. Treba sa naučiť prijať krituku.

 

4. Asi najdôležitejšia vec je uvedomiť si, že argumentácia má viesť k spoločnému cieľu – poznaniu pravdy

 

Ak chceme argumentovať, tak jedine takto. Iná argumentácia nemá zmysel, pretože nikam nevedie iba k nárastu nenávisti na oboch stranách a to hlavne čo sa týka argumentácie medzi teistami a ateistami. Z osobnej skúsenosti viem, že debaty na tému „Boh“ alebo „cirkev“ poprípade „náboženstvá“ sú takmer vždy nekorektné (na internete 99%). Vedel by som dať odpoveď aj na otázku "prečo?" ale to teraz nie je dôležité (možno v inom blogu).

 

2. S kým (ne)má zmysel hovoriť o viere

 

Venujme sa teraz druhému bodu – s kým má teista komunikovať ohľadom viery?

 

Rozdelíme si ateistov do 3 skupín:

 

1. Ateisti s palicou - ateisti, ktorí nie sú schopní normálne (korektne) argumentovať, rozprávať sa na tému Boh. Majú všetky tie znaky nekorektnej argumentácie ktorú som opísal v prvej časti. To teda znamená, že ich argumentácia je často sprevádzaná osočovaním, vysmievaním sa, urážkami, prirovnávaním náboženstva k rozprávkam a v neposlednom rade nepoznaním, vymýšľaním a skresľovaním faktov. Toto všetko je tá ich palica, ktorou argumentujú. Prečo palica? Pretože ich argumenty sú vždy útoky. Ak sa s nimi dáte do reči, debata bude sprevádzaná (slovnými) útokmi palicou, pričom tieto útoky sú pre nich prvoradé, než to, čo im vravíte. Nechcú poznať pravdu, aj keď im dáte argumenty, oni ich nepríjmu. Ide im len o posilnenie svojho naivného presvedčenia formou nekorektnej argumentácie. Stručne povedané, sú to fanatici. Debata na tému viera, Boh, alebo cirkev je len stratou času. Im vieru obhajovať netreba, pretože naše obhajovanie je už dopredu odsúdené na bitku palicou. Najlepšie čo môžete urobiť je teda ignorácia. Najhoršie čo môžete urobiť je protiútok.

"Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás."

 

Z tohto vyplýva prvá vlastnosť ateistov - neslušnosť


2. Normálni ateisti - tým je všetko jedno, čo sa týka viery. Nehľadajú pravdu ale ani ju nikomu neberú. Snažia sa žiť liberálne. Kto chce nech verí, kto nie tak nie. Žijú tak, ako sú naučení žiť a príliš sa nad tým nezamýšľajú. Nevysmievajú sa, neurážajú. Keď sa s nimi budete baviť, nebudú vás a vašu vieru napádať ako ateisti s palicou. Majú viac vedomostí ohľadom týchto vecí a preto majú aj viac úcty pri debate o takýchto veciach.

Druhá vlastnosť ateistov - lenivosť (hľadať pravdu)

 

3. HľadačiChcú vedieť pravdu. Nepovedia takmer nič zlé na veriacich ani na cirkev a už vôbec nie Boha. Dokonca sú prípady, kedy takíto ateisti chvália a obdivujú cirkev (Thomas B. Macaluay). Ide o ateistov, ktorí poznajú a uznávajú argumenty veriacich, len jednoducho neveria. Samozrejme vedia podať aj dobrú kritiku, ktorú však vzdelaní teisti korektne prijímajú.

Tretia vlastnosť ateistov - neobdarovanosť darom viery.

 

Samozrejme všetci ateisti sa nedajú automaticky zaradiť do týchto skupín, niektorí sú z časti takí a z časti takí. Niektorí sú normálni ale sem-tam zoberú palicu. Taktiež treba povedať, že takto sa delia aj teisti (veriaci). Aj medzi veriacimi je kopu fanatikov, potom takých liberálnych ktorým je jedno či niekto verí alebo nie a je tu aj veľa hľadačov, ktorí síce veria ale chcú aj vedieť. Veľké plus je však v tom, že veriaci sa obohacujú o argumenty často na kázňach, prednáškach, cirkevných školách a tak ďalej. Preto fanatizmu je oveľaviac v ateizme než v teizme.

 

Z toho čo som napísal v tejto časti vyplýva, že s väčšinou ateistov sa neoplatí komunikovať (na internete skoro so žiadnym) – ale iba čo sa týka viery. Ich fanatizmus im nedovolí baviť sa na túto tému. Netreba ich však odsudzovať a ignorovať ich, to si nezaslúži žiadny človek. Kľudne sa s nimi môžeme baviť o iných témach - o tom, čo máme spoločné :)

 

3. Čím obhájiť vieru

 

Niekoľko argumentov, ktoré by mali slúžiť na obhajobu (nie šírenie!) viery. Zameriam sa len na existenciu Boha. Iné otázky, napríklad prečo kresťanstvo, prečo cirkev atď možno neskôr.

 

Je možné dokázať existenciu Boha?

Vedecky ju nevieme dokázať. Mnoho filozofov, napríklad Kant, tvrdilo, že existencia Boha sa nedá ani dokázať ani vyvrátiť, pretože Boh presahuje naše zmysly. Takýto názor je všeobecne uznávaný.
Prečo potom veriť, že Boh existuje?
 

1. Osobná skúsenosť. Vraj Boha nikto nikdy nevidel, to je však pravda len zčasti. V písme je napísané, že Boha nikto nikdy nevidel priamo (do tváre). Pretože podľa Biblie, kto uzrie Boha priamo – zomrie. Ale taktiež vieme, že Mojžiš Boha videl od zadu, teda nepriamo a okrem neho aj veľa iných ľudí z celej histórie. Takáto skúsenosť s Bohom sa nazýva mystický zážitok alebo náboženská skúsenosť. Na túto skúsenosť je aj psychológia prikrátka. Máme o takýchto zážitkoch záznamy – napríklad existuje celá encyklopédia mystiky. Boh sa teda dá nazerať, nedá sa len vidieť v celej svojej sile (priamo). Často ak človek zažije takýto zážitok, nevie ho slovami opísať. Takémuto človeku je potom jasné, že Boh existuje, nemôže to však nijako našimi ľudskými slovami uchopiť a opísať a kedže to nie je definované, nemôže to byť považované za všeobecný dôkaz.

2. Boh sa zjavil. Boh nielenže sa dá nahliadať ale aj sám sa nám v dejinách zjavil. Vieme, že Ježiš robil zázraky a pred ním ešte kopa prorokov. O tom, že Boh, Ježiš alebo nejaký prorok urobil toto a tamto sa písalo veľa v minulosti. Celý Židovský národ žil len vo viere a z viery v Boha, ktorý sa o nich staral. Príchod Ježiša nazaretského, jeho obrovská múdrosť a láska, nevysvetliteľný rozmach kresťanstva. Všetko to poukazuje na to, že ten Boh tu naozaj je a je to jeho dielo – že on sám sa zjavil. Toto Zjavenie máme zachytené v najkrajšej, najčítanejšej a najprekladanejšej knihe na svete - vo sv. Písme. 

Samozrejme, my môžeme teraz s odstupom času spochybniť tieto správy, nakoľko už nežijeme v tej atmosfére. Podobne však môžeme narábať s hocijakými historickými faktami. Nikto z nás nevidel potopený Titanic a predsa všetci veríme, že tam leží na dne oceánu. Veríme tomu, pretože to niektorí ľudia zažili, hovorili o tom, písali o tom a teraz sa tam môžeme ísť pozrieť a uvidieť to. Tak isto je to však aj s vierou v Boha. Boh sa zjavil a hovorilo sa o tom, písalo sa o tom a keď niekto chce, môže ho vidieť, prežívať.

 

4. Veriť je prirodzené -  má tendencie vytvárať si božstvá – smerovať k Bohu. Ako to povedal raz jeden filozof – človek je tvor náboženský. Preto vidíme od počiatku ľudstva, kdekoľvek bol nejaký malinký kmeň, väčšie mesto alebo obrovský národ – vždy mali nejaké náboženstvo. To neznamená, že bohov je veľa, ani to, že Boh existuje, znamená to iba to, že ľudia sú od prirodzenosti náboženskí a tiahne ich to k duchovnej sfére.

 

5. Je to šťastnejšie - Michael E. Nielsen urobil prieskum, podľa ktorého sú nábožensky založení ľudia šťastnejší než ateisti :) Je to tiež taký malinký argument ;)

6. Je to rozumnejšie. - Je jasné, že ak je človeku niečo prirodzené, samo sa mu to zjavilo v histórií, mnoho ľudí to zakúšalo a prináša mu to šťastnejší pohľad na svet, že je rozumnejšie veriť v niečo takéto. Ako povedal Blaise Pascal, vierou v Boha nič nestratíme ale môžeme iba získať.

 

7. Je to morálnejšie. Z filozofie vieme, že na ateizme sa len ťažko postaví etický systém, ktorý keď sa aj náhodou postaví nebude mať takú váhu ako teistické systémy.
Keď v novoveku začal vznikať ateizmus, mnoho filozofov si hneď uvedomilo jednu vec a začali sa pýtať. Ak Boh neexistuje, podľa čoho budeme žiť mravne? Kto nám povie, ktoré konanie je správne a ktoré nesprávne? Bude to naše svedomie? Ale veď naše svedomie je subjektívne a je formované výchovou. Podľa môjho svedomia môže byť dobro niečo iné, než podľa svedomia iného človeka. Sú aj dnes predsa ľudia, ktorí majú čisté svedomie keď páchajú z nášho pohľadu zlo. Ani Hitlera netrápilo svedomie, on si myslel, že koná správnu vec.  Ak by sme sa mali riadiť iba svedomím, tak je tu chaos.

Druhý nápad je vytvoriť si pravidlá, čo je dobré a čo zlé. Podľa nich sa budeme všetci riadiť, kto nie, pôjde do väzenia. Ale toto predsa nie je morálka ale len zákony. Jediný dôvod prečo nezabiť iného človeka je ten, že za to hrozí väzenie. Okrem toho, ak spoločnosť vyhlási potraty za dobré, tak budú dobré? Aj homosexualita, nosenie zbraní, o pár rokov pedofília? Ak spoločnosť (ako napríklad staroveký Rím) bude považovať za dobré vyhadzovať choré novonarodené deti, tak to bude dobré? Základná otázka teda znie, podľa čoho vytvoríme tie pravidlá?

Otázka morálky bola pre ateizmus od začiatku tŕňom v oku. Už Berkeley povedal, že každý slušný človek je veriaci človek. Tým mal na mysli to, že ak prestaneme veriť v Boha, spravíme Boha sami zo seba a sami si budeme určovať, čo je dobré a čo zlé. Preto mnoho ľudí teraz považuje potraty, eutanázie, homosexualitu, rozvody za dobré veci. Lenže práve tento subjektivizmus je príčinou úpadku morálky, pretože každý sa chce správať podľa seba a nikto nechce sám seba zaprieť pre vyšší princíp, pretože v ateizme vyšší princíp neexistuje. A napokon, akú hodnotu dá ateizmus človeku? Ak ateista bude uvažovať tak, že: "Človek, to je iba kopa bielkovín, ktorá náhodne vznikla vo vesmíre a jediný zmysel jeho života je aby udržiaval ľudský rod." - akú hodnotu má človek v takomto zmýšlaní? Z takéhoto hľadiska človek nemá žiadnu hodnotu.  

 

J.J.Rousseau si v diele Nova Heloisa položil otázku: Ako je možné, aby bol neveriaci človek slušným človekom? Táto otázka je dodnes nevyriešená.
 

Úplne to zaklincoval Kant, ktorý povedal, že existencia Boha sa rozumom dokázať nedá, nedá sa však ani vyvrátiť. Máme však aj morálku a tá nás k Bohu vedie.
 

Predchádzajúci
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Odoslané 3.3.2013 13:01.
ukončil si ju najlepšie ako si ju ukončiť mohol. Vau, úplne súhlasím :-)
Odoslané 3.3.2013 18:50 ako reakcia na Patrik Lenčéš.
Pokoj tebe, Patrik. Priznám, že mňa len podráždilo, že si chceš kupovať poistenie, keby Boh na teba niečo zoslal. Prepáč. Však viera všetkých sa vyvíja.
Nakoniec súhlasím vo všetkých 8 bodoch s tebou a som sa presvedčil, že Ateista v skutočnosti len MASKUJE svoje postoje aby sa infiltroval medzi kresťanov a Ten, ktorý ho ovláda (Duch Ateizmu), ho núti dráždiť ľudí a zneisťovať ich vo viere, pričom je KLAMÁR, lebo tvrdil, že jemu je ĽAHOSTAJNÉ, či niekto verí. V skutočnosti HO TO RIADNE ŠKRIE a závidí DAR viery, ktorý aj on MAL ale ho slobodnou vôľou ZAVRHOL. Už som navrdol adminom, nech ho bloknú a pošlú sa vytešovať zo svojho ateizmu medzi jeho krvnú skupinu.
Žehnám ti. Odvahu a radosť s Kristom.
Odoslané 3.3.2013 19:12 ako reakcia na Patrik Lenčéš.
V pohode : )
Ďakujem.
Boh s Tebou †
Odoslané 3.3.2013 21:46 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Chcela by som sa s vami podeliť o jednu myšlienku. Vlastne to bolo svedectvo kohosi na jednom stretnutí. Vravel o svojom kolegovi, ktorý neustále rýpal do neho pre jeho vieru v Ježiša. Stále zapáral do cirkvi a do všetkého, čo súviselo s náboženstvom.
Až jedného dňa sa tento kresťan naštval a ostrejšie sa ho spýtal: "Prosím ťa, prečo sa stále navážaš do mojej viery?"
Reakcia ho prekvapila. Jeho kolega "ateista" sa (takmer?) rozplakal a vravel: "Koľkokrát som sa pokúšal z kresťanov dostať niečo o vašej viere. A vôbec sa mi to nedarí. Toto je jediný spôsob, ako sa niečo dozvedieť, keď útočím a spochybňujem." Niečo v tom zmysle, už si to presne nepamätám.
Ale pointa je - oni sú hladní. Často chcú počuť o Ježišovi. Ale my im nehovoríme. A tak im ostáva jediná taktika - útočiť, aby sa dozvedeli aspoň niečo.

Dosť ma tá myšlienka zasiahla. Prekvapila, ale hlavne usvedčila.
Tak by som chcela povzbudiť aj vás. Neposudzujme motívy blížneho. Radšej úprimne hlásajme radostnú zvesť. ♥
Odoslané 4.3.2013 1:24 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
A čo sa týka konkrétne Mareka, nevnímam ho tak, ako to ty, Štefan Patrik popisuješ. Skôr vidím zraneného sklamaného bývalého "chodiča do kostola". Myslím si, že kedysi v mladosti ho vyučovali "náboženstvo" bez toho, žeby spoznal Ježiša. Pochopil celú vieru - alebo presnejšie náboženskú prax - iba ako výmenný obchod. Možno niečo na spôsob, ktorý kritizoval Martin Švikruha. Podivné schzofrenické, až farizejské živorenie, keď sa človek snaží svojimi skutkami, modlitbami, sebazápormi, pôstami, púťami... získať akési neuchopiteľné dobro, ktoré dostane ako "odmenu" po smrti. Akoby celý život viery bol len o tom, získať "večnú radosť" a vyhnúť sa "večnému trápeniu".

Verím, že kresťanská viera takto môže niekedy vyznievať. A asi často aj vyznieva, zvlášť v tradičnom prostredí bez živej viery. A Marek je len jednou z mnohých obetí takéhoto pokriveného "akožekresťanského" vyučovania.
Ako hovoril aj pápež Benedikt XVI. - tí majú oveľa ťažšiu cestu k viere, ktorým bola "viera" podávaná takto pokrivená.
Odoslané 4.3.2013 1:35 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Ešte posledná myšlienka.
Máte pravdu v tom, že slová často nie sú efektívne (podobne ako v niektorých posledných diskusiách tu na MK s Marekom). To by však nemalo znamenať, že prestaneme ohlasovať evanjelium.
Ale predovšetkým - menej, ako hovoriť ateistom o Bohu, by sme mali hovoriť s Bohom o nich. To nie my ich presvedčíme, alebo ako to nazvať. Ale Boh. Naše (pyšné) ja môže byť skôr prekážkou. Až vtedy keď uvidíme Jeho úžasný plán v živote druhého človeka, keď uznáme svoju malosť a neschopnosť naozaj mu pomôcť, keď zvolávame Ducha svätého, aby on hovoril cez nás, a keď dovolíme Bohu, aby pracoval v nás - až vtedy budeme hovoriť Božie slová, ktoré budú mať aj Božiu moc skutočne pomáhať človeku.
(zdroj myšlienky: L. Crabb, Řeč duše)
Odoslané 4.3.2013 1:40 ako reakcia na Eva Baranovičová.
no, vieš, Paťo... ani ty nie si prílišne objektívny vo svojom blogu. a to je asi vaša najväčšie chyba... myslíte si, že ste objektívni, ale nie ste...
myslíte si, že super argumentujete, ale nie je to tak...
"Existuje totiž len jeden Boh, to ti musí byť jasné"...(autor výroku š.p. kováč)
čo je toto za argument? to je skôr diktatúra, žiadne logické zdôvodnenie... a to som sa tu s tebou nechcela hádať o tom, či Boh existuje...

ale som nesmierne rada, že neberieš Bibliu doslova... tiež sa vyvíja s dobou, takže tam nájdeme aj príklady homosexuality ; ) pričom nie je zakázaná,... možno si to celý čas zle vysvetľujete, heheeee
Odoslané 4.3.2013 10:02 ako reakcia na Patrik Lenčéš.
Tak aj ja som tu napísal, že ten druhý blog sa mi nezdá objektívny. A keď vravíš, že ja nie som objektívny tak mi povedz v čom rád sa nechám objektívne skritizovať (nie tak ako sa o to pokúšal Marek).
Ale zase... to že Boh(alebo skôr boh) je iba jeden vravel aj Xenofanes a mal na to dôvody. Je to vlastne nemysliteľné, že by bolo viac bohov - už len preto, že boh je duchovná bytosť a tie nemajú rozľahlosť ako materiálne veci a preto tam nemôže byť ani počet. Viac Bohov je možné iba vtedy, ak im dáme antropomorfné prvky (to čo hovoril Xenofánes) teda že majú postavu, chodia, hádajú sa atď. Takže je jasné, že ak nejaký boh je, tak je iba jeden. Taktiež je to zrejmé aj z porovnania náboženstiev - ak si porovnáš vyspelé náboženstvá tak zistíš že v učení sú podobné (napr. ten chodík u Budhu a desatoro u Mojžisa). Takže to čo napísal pán Kováč je jasná pravda len to zabudol podložiť. A na to či Boh je alebo nie sa nechcem ani ja hádať nakoľko sa mi to zdá zbytočné.
Odoslané 4.3.2013 10:29 ako reakcia na Adriana Nagyová.
Ani tie mínuská tu niekto nedáva objektívne =) Ja som ti dal like lebo súhlasím s tým, že blogy tu nie sú objektívne - ale to nie je zlé. Je to web kresťanov tak musíš chápať, že my tu už máme nastavenú nejakú optiku na svet a všetky tieto blogy si píšeme vlastne pre seba, pre kresťanov a nie do nejakých filozofických časopisov.
Tento môj blog je samozrejme výnimka :-P, pretože som nevychádzal z kresťanstva ale z filozofie, čo som sa naučil v škole. Snažil som sa aby bol objektívny. Je tam subjektívne percentuálne delenie ateistov do skupín - z vlastnej skúsenosti. - Iba to jediné uznávam. Inak sú všetko objektívne fakty, po čase môžem pridať aj použitú literatúru ak si to želáš... ak máš nejaké (filozofické) námietky, ja ich veľmi rád príjmem, lebo mi záleží na to aby bol tento článok objektívny.

Naozaj by som už rád ukončil túto diskusiu (lebo sa tu bavíme o somarinách), tak ak to nie je vážne (nejaké fakt dobré argumenty proti môjmu článku - to vlastne čakám len od teba Adriana) tak už nekomentujte tento článok. Nové komentáre, od nových ľudí sú samozrejme vítané. Z mojej strany všetko. Majte sa pekne.
Odoslané 4.3.2013 13:59 ako reakcia na Adriana Nagyová.
no vidíš a ja som výnimočne zareagovala ; ) na tú tvoju výnimku...
a predstav si, aj ja dám lajk sem-tam niekomu z tejto komunity, ak sa mi tam niečo páči ; )
toľko literatúry, ktorú si ty mohol použiť tu, existuje aj proti
jo, je to o názore, ktorý si vyberáme
ale nemôžeš tvrdiť, že pápež nemal nič s Hitlerom, keď bol v Hitlerjugend... pre neho, žiaľ, povinne... nikto nemôže vedieť, ako ho to poznačilo... ale tento fakt si nikto nevymýšľa...
takisto si do prdele nemyslím, ťe nikto nechápeme križiacke výpravy
a podobne
Odoslané 4.3.2013 16:54 ako reakcia na Patrik Lenčéš.
Ukazujem 21 - 32 z 32 výsledkov.
z 2