Jerusalem IV. Via dolorosa
Premietam
na plátno svojej pamäte
púť mojichtiet
spred polstoročia.
Chodili,
kľakali,
spievali,
videli zastavenia
modlili sa,
dotýkali sa múrov
krížovej cesty.
A dnes z nej takmer
ani dlažby nieto....
Tak, ako predavači v chráme
i tuto kričia o dušu
tí dnešní.
Je prítmie.
A pozor na veci!
tu sa i kradne
z vrecák i brakom.
Modlitba...ťažké umenie.
Len Ježišove kroky vnímam
pomedzi kamene
ľahostajných sŕdc.
Už zas voľáky zločinec?
Len Matka, Veronika, zopár žien
a Šimon z Cyrény.
Kým z pásov kože krv sa leje
po bičovaní, ....
hrubý veniec z tŕnia.
Potiaľto, Pane, vládzem rozjímať
kým nevyruší muezín.
A z diaľky čujem:
"Na kríž s ním"!