« Späť

Modlitba VII.- ukončenie.

Modlitba VII.- ukončenie.

Deti povyrástli, chodia do školy, škôlky a už aj s rodičmi do kostola. Doma sa starajú rodičia, aby sa naučili rozpoznávať, čo je dobré a čo zlé, v škole ich katechéti alebo kňaz pripravujú na prvé slávnostné sväté prijímanie, ktoré sa im stane Chlebom života.

Dieťa sa v novom prostredí dozvedá o ľuďoch a problémoch v škole, meste, farnosti a väčšie už aj vo svete. Teraz až dieťa začína rozumieť základným modlitbám, tým ústnym- vie, čo je "Buď vôľa Tvoja"...."Chlieb náš každodenný".....i "milostoplná.". Začína sa zapájať do liturgie. Rozoznáva sviatostný chlieb od obyčajného. Pochopí prosby veriacich v kostole a doma možno pridať ďalšie....Ale nezabudneme nikdy najprv sa skutočne stíšiť, povedať si, že odložíme teraz veci, ktoré nás rozptyľujú.

Môžeme sa pomaličky učiť ruženec- s deťmi nie viac, ako jeden desiatok, objasníme však zmysel tajomstva, modlitby Otčenáša a Zdravasa sú ako mantinely, aby sme myšlienkami nezablúdili inam.Hlavný premet úvahy je tajomstvo. A čo znamená pre náš život.

Modlitba už nie je len záležitosťou večerného stretnutia rodiny. Deti už vedia, že v každej dennej situácii možno "zavolať Otcovi", pri dobrej  alebo i zlej známke, pri radosti i nedorozumení v škole, ke´d prejde okolo sanitka, že v nej niekto potrebuje pomoc, keď zvonia zvony mimo zvolávania na sv. omšu, že niekto odišiel na večnosť.

Všíma si potreby v rodine, že ocko alebo mama hľadajú zamestnanie, že starkým dochádzajú sily. Z televíznych správ, že je niekde povodeň, vojna, konflikt. Stačí krátka prosba, s vedomím, že Pán môže všetko.

A nezabúdame ani ďakovať. Za jedlo, šaty, bývanie....deťom už dochádza, že to nie sú tak samozrejmé veci...že mnohým rovesníkom chýbajú.

V rodine, ktorá takto postupovala, asi vládne harmónia a rodičia ušetria deti pred nedorozumeniami, ale riešia si ich sami a ticho.

Rodičia sa nespoliehajú na to, že teraz ich úloha skončila a už všetko urobí kňaz alebo katechéta.. S tým sú deti raz-dvakrát do týždňa. Zvyšok trávia doma, a preto duchovný život doma nemá zakrpatieť, ale sa rozvíjať. Časť modlitby môže byť spoločná, ale  už aj samostatná.

Je krásne, ak deti z domu odchádzajú s požehnaním napríklad krížikom na čelo. Bude im to pripomínať, že rodina celý deň vzájomne na seba myslí.

Pekné a užitočné je pritom použiť aj svätenú vodu.

" Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec, Syn ich Duch svätý".Amen

"Iďte v mene Božom".

Alebo i prosté: "Pán Ťa žehnaj, Paľko,Terezka, Janko, Zuzka".

xxxxxxxxxxxxxxx

A tieto nádherné chvíle v rodine sa nám vracajú po celý život, ešte aj vstarobe. som toho svedkom.

oooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo

Zdrojom úvah je modlitebná knižka a spevník Gotteslob používaný v nemeckej jazykovej oblasti a katechetické materiály P. Klemensa Tillmana, významného odborníka z oblasti katechézy v XX.storočí.

Pozn. Prvé tri úvahy, Modlitba I.-III. nájdete na stránke Maminy v rubrike článočky. Majiteľkou stránky je pani Eva Baranovičová.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zatiaľ bez komentára Buďte prvým