Mária-Irma DanieliszováMária-Irma DanieliszováDá sa to vôbec?Mária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/da-sa-to-vobec-2016-01-04T12:10:55Z2016-01-04T11:21:12Z<p>
Bolo veľmi studené ráno, mínusová teplota s dvojciferným číslom. Veľmi som sa chystala, že pôjdem na neskorú svätú omšu, hoci je pre deti, no napokon som si povedala, že ak som vstala, idem. naobliekala som sa tak že som pripomínala skôr medveďa. Vonku ani človiečika,hoci sa blížilo k deviatej. Až o chvíľu som počula opatrné kroky starej panej , ktorej podošvy boli hladšie ako moje, nuž som ju chytila.pod pazuchu. Po chvíli som zbadala, o koho ide. Teta mojej tragicky zahynutej žiačky. Kedysi ich bývala v kostole plná lavica. Dnes tam sedí so sestrou, slobodnou a sem-tam vnúčikom. Nepýtala som sa, nechcela so sa dotknúť, iba tak, ako slúži zdravíčko.....Zatiaľ ako-tak slúži, ale objavili sa slzy....</p>
<p>
Nebuďte smutná, že ste slobodná- vraví-, ja mám päť detí a nik mi nepríde pozrieť ako je rok dlhý, ani na Vianoce, ani nový rok zavinšovať.....</p>
<p>
Išli za robotou za hranice?</p>
<p>
Jeden. Dcéra nepríde, má školákov, postalili si v B. dom</p>
<p>
Ale- veď to je susedná dedina. Aj ak auto nemajú, pár minút autobusom. Kým nechodili do školy, boli u mňa celý týždeň .</p>
<p>
Dvaja synovia s rodinami sú trošku ďalej, ale v našom okrese. Neprídu. Majú svoj život- vravia. Mobil zdvihne nevesta iba ak ochorie daktoré z detí: Babko, modlite sa.</p>
<p>
Opýtala som sa na najmladšiu.</p>
<p>
Včera mi zavolala, že mi vinšuje požehnanie do nového roku a vraj nech sa držím.</p>
<p>
A kde býva?</p>
<p>
V susednom vchode......</p>
<p>
Keby sm ju poznala, že je panovačná alebo zlá na deti, či skúpa ....tak sa nečudujem, hoci som mala birmovanca, ktorého otec hrozne pil a chlapec predsa povedal....modlím sa a mám ho rád, i ke´d je stašné čo robí....ale je mi otec.</p>
<p>
Takto.....neviem komentovať.</p>
<p>
I ja som z omše prišla do prázdnej izby....už ma mnohí pozrieť neprídu....robota, únava, nezhody v rodine.....ale nestalo sa mi, aby som mala deň bez mailu alebo telefonátu.</p>
<p>
Ako mladá som si kládla otázku: prečo je štvrttý Boží príkaz príkazom, keď je to predsa normálne? Mýlila som sa už vtedy?</p>
<p>
</p>Mária-Irma Danieliszová2016-01-04T11:21:12ZZ kostola k Pánovi.Mária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/z-kostola-k-panovi-2016-01-02T12:06:22Z2016-01-02T11:12:38Z<p>
Bývala v bytovke odkedy som sa sem nasťahovala. Navonok bola nápadná tým, že chodí o dvoch barlách a pohybuje sa jej ťažko. Ale inak bola pre všetkých susedov nenápadná a utiahnutá. My sme sa zoznámili trochu humorne. V mojej poštovej schránke sa objavili dva listy, oba anonymné. V prvom bol útok na mňa, čo u mňa robí toľko kňazov, že to veru nerobí dobrú mienku, druhý útočil na mamku, prečo jej nosia na prvý piatok sv. prijímanie do bytu, ak do obchodu na nákup ešte zájde. Ja som ešte pracovala. Hoci anonym, poznala som podľa niektorých špeciálnych výrazov, z ktorej dediny pochádza. Medzi mojimi žiakmi bolo vždy zopár žiakov z tejto obce. Nechcela som, aby sa teta, čo chodí denne dokostola, trápila pre zbytočnosti. Urobila som pekný snímok z jej dediny a do obálky som pripísala, že ak je naozaj zvedavá na to, čo písala, pozývam ju na kávu alebo čajík. myslela som, že sa neprizná.</p>
<p>
Ale nie. Teta Katka dostala odvahu. A povedala pravdu ona, že žiarli, že chodí ku mne jeden dobrý pán farár, čo pôsobil v ich dedine a že ina by rada s ním prehodila pár slov. Sľúbila som, že nie je problémom to zariadiť. Kňazi chodia sem bu´d na vyučovanie nemeckého jazyka, alebo kvôli prekladom.A čo sa týka mamičky, uspokojila som ju, že na nákup zájde, lebo je to päťdesiat metrov od domu a po rovnom. Do kostola do mesta v osemdesiatke nezájde a boli to časy, keď autobusy sťaby naschál v nedeľu chodili tak, aby sa svätá omša nestihla alebo muselo sa prísť o hodinu i viac skôr. Aj ona opatovala mamičku. Mala cez deväťdesiat. Občas som jej pomohla. Keď babička umrela, Katka niesla tento údel pokojne, a neskôr videla, že aj moja mamka vysoko prekročila deväťdesiatku, kým sa neodobrala k Pánovi.</p>
<p>
Pomoc pri upratovaní odmietala, že ona si už je naučená po svojom, ale neodmietla pomôcť s ťažkým nákupom. Keď postavili na sídlisku kostol, asi desať minút chôdze z domu, merali sme cestuu často spolu , samozrejme pomalšie. S tým rozdielom, že teta Katka išla v každom počasí. Ja sama som si netrúfala pri námraze, čakala som na neskôr, kým sa roztopí . Dážď ju neodradil- nie som z cukru- vravievala. Ani páľava v lete- išla na prvú rannú. Iba ak bol vysoký sneh, museli sme čakať kým o technické služby alebo chlapi z domu odpracú.</p>
<p>
Na štvrtú adventnú nedeľu sme sa ešte rozprávali. Mala príbuzných, ale bola by i prišla na večeru na Štedrý večer. Moja mamička už tiež umrela a ja som ostala celkom sama. Pozvala ma však súcitná kamarátka na východ Slovenska.</p>
<p>
Hoci sme si na Śtedrý večer s mnohými susedmi esemeskovali a telefonovali, nik mi nič nepovedal.....až keď som sa vrátila a susedka mi priniesla kľúče, ktoré si vždyku nim odkladám, povedala mi, že teta Katka už nie je medzi nami. Ale aj o tom, ako si Pán svoju tichú služobníčku tíšiko zobral. Bez kriku susedov, ktorí vzrušenie kričia na schodoch , trápne s prizerajú, ako človeka v plachte vynášajú s rôznymi komentármi.....Teta Katka sa jednoducho, ako každý deň, vybrala aj deň pred sviatkami na svätú omšu. Iba sa trochu naklonila a spadla. Kostolník, skúsený zdravotník-dobrovoľník sa pokúšal o oživovanie, stihol ešte prísť kňaz a vyslúžiť sviatosť pomazania chorých , Pána Ježiša mala v srdci, aj plnomocné odpustky v hodinu smrti dostala.</p>
<p>
Takto si Pán odmenil svoju tichú, nenápadnú, vernú služobníčku. Katka slávi Vinoce v nebi.Aká šťastná smrť!. Ach- takto umrieť....tak zneli komentáre susedov.</p>
<p>
A tak som si spomenula na "malú" svätú Terezku. Robila obyčajné veci s veľkou láskou. Katka nasledovala jej recept. Nemám čo dodať, písania tu veľa netreba, ale rozmýšľať sa dá o mnohom. Chýba mi otvorené okienko alebo odhrnutá záclona na štvrtom poschodí. Ale existuje okienko do neba, cez ktoré spomínam a prosím o podobnú vernosť.</p>Mária-Irma Danieliszová2016-01-02T11:12:38ZNajkrajší darčekMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/najkrajsi-darcek2015-12-31T13:30:16Z2015-12-31T13:05:31Z<p>
Hoci som osamelá, na Vianoce sa zatiaľ vždy pritrafl niekto, kto vie, aké je to ťažké,najmä ak vás pred desaťročím bolo do tridsať. A darčeky dostávam tiež, hoci vždy nie som "dobré dieťa". Bolo ich viac a všetky krásne, ale jeden ma zvlášť chytil za srdce.</p>
<p>
Pred Vienocami od poslednej adventnej nedele a medzi sviatkami rada hrám na klavíri alebo keyboarde vianočné piesne. Žiaľ, spamäti viem iba tie, o som sa naučila v detstve- české alebo nemecké z rakúskych regiónov,ktoré ma naučila mama. Slovenské zahrám, ale s veľmi jednoduchým vlastným doprovodom.</p>
<p>
Jedna moja priateľka si potrpí sa veľmi pekné zabalenie darčeka. Ja to nikdy nebudem vedieť. Musím si balík upevniť izolepou a až tak nejakú stužku na to....robota horšia ako preložiť 5 strán z angličtiny....</p>
<p>
Pretože nezvyknem otvárať balíčky pred Štedrým večerom a cestovala som preč, otvorila som až po návrate. S trasúcimi prstami som otvorila veľký tenší balík....a bolo v ňom čosi originálne. Priateľka, ktorá vlastní kancionál, mi dala okopírovať diel s vianočnými piesňami, pretože celý kancionál sa ani na piano, ani na keybord nezmestí. Vyslovene so pišťala ord radosti. Venovanie také do srdca, že sa ho dozviete až v nebi.</p>
<p>
Prirodzene som sa tešila aj rukaviciam, drevenej miske s lyžicou na halušky ( z takej chutia najlepšie) , knižkám, sviečkam, kalendáru s kópiami malieb majstra Záborského.</p>
<p>
Ale tento notový bude mať dvojaký efekt. Roztrénujem si oslabené prsty a zahrám svojim priateľom piesne, ktoré sú im najbližšie.....teraz už možno dve-tri, ale do Vianoc 2016 by som sa to rada naučila. Ďakujem Ježišovi, ktorý vnukol priateľke tak skvelý nápad.</p>Mária-Irma Danieliszová2015-12-31T13:05:31ZDo kelu s predsudkamiMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/do-kelu-s-predsudkami2015-08-22T16:41:07Z2015-08-22T15:48:54Z<p>
Tak ako takmer každý rok, vybrala som sa na duchovné cvičenia. Posledné roky už dávam prednosť dlhším a s individuálnym vedením, lebo rôčkov pribúda, balenie kufrov- výraz sv. Jána XXIII. - začína byť aktuálne a je dobré mať na túto rozhodujúcu cestu náležitú výzbroj. Pri tejto forme nie sú prenášky, ale duchovný , ktorý ju vedie, dá body a súradnice v Písme, pracujeme s nimi sami a po večeroch možno o nich individuálne s pátrami rozprávať. Teda veci, ktoré by sviatosť zmierenia príliš pretiahli na úkor ostatných.</p>
<p>
Trochu som zozelenela, keď som na listine zbadala výmenu pátrov. A na ten môj termín sa dostal jeden, u ktorého som pred rokmi nedokončila spoveď práve preto, lebo som začala rozprávať a on mi ....nerozumel. Vtedy sa to skončilo slzami a nutnosťou vyhľadať dakoho iného. Vtedy ma nepoznal, hoci sme sa poznali od mladostil.: chémia na hlave, kilá naviac....</p>
<p>
Toho roku to bolo iné! Kilá sa vrátili na hranicu čias, keď sme spolu študovali a navštevovali krúžky, ešte tajné. A vlasy máme obaja poctivo biele. Keď páter neskrýval radosť zo stretnutia, spadli zo mňa všetky obavy. Krásne myšlienky a pasáže Písma mi zabrali toľko času, že mi deň skoro nestačil a nikdy v živote nebolo možné tak bez zábran a otvorene hovoriť , pýtať sa, riešiť problémy. O čo som doteraz prišla, keď som mu vyhýbala, v obave, že si spomenie na tú nevydarenú a nedokončenú sviatosť. Neviem, či si spomenul a nie je to dôležité, pretože táto teraz bola taká, že na Rembrandtov obraz Márnotratného syna, ktorého kópia visí na chodbe prvého poschodia a má miesto v mojom tablete, už nikdy nezabudnem.</p>
<p>
Prečo to píšem? Ľudkovia, neváhajte ísť na duchovné cvičenia. Je to geniálny vynález a tých pár dní ticha zahojí mnoho, priam väčšinu boľačiek. My sme boli taká obdivuhodná partička: kňaz, staručká rehoľníčka, ja- seniorka a mladý otecko troch detí. Mlčali sme, ale každý z nás cítil, ako sa zrastáme v modlitbe a tú hodinku- dve pred rozchodom pri stole sme mali dojem, že sa poznáme roky, a že sme boli ozaj tak, ako to hovorí Pán- v Jeho mene, dvaja-traja, no a my štyria. Ďakujem Pánovi a kým budem žiť a pohybovať sa, neodrieknem si takú maškrtu ani ďalšie roky.</p>Mária-Irma Danieliszová2015-08-22T15:48:54ZPožehnaných 100 rokov slovenského otca dominikánaMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/pozehnanych-100-rokov-slovenskeho-otca-dominikana2015-01-17T17:32:34Z2015-01-17T17:19:30Z<div class="_5pbx userContent" data-ft="{"tn":"K"}">
<div class="text_exposed_root text_exposed" id="id_54ba98cdf12bd7b91180009">
<p>
Kto si dnes o 10.00 zapol rádio Lumen a nechal ho zapnuté, mohol byť svedkom krásnej slávnosti. Vo zvolenskom kostole otcov dominikánov bola slávená sv. omša na poďakovanie za 100 rokov života pátra Aquinasa Gaburu. Mám česť tohto vzácneho kňaza a človeka poznať. Za hlbokého totalitného systému vlády na Slovensku zhromaždil okolo seba žijúcich starších spolubratov ale najmä mladých mužov, ktorí sa chceli stať členmi tejto rehole, ktorej hlavným poslaním je ohlasovať Božie slo<span class="text_exposed_show">vo. Na to treba vynikajúce vzdelanie vo všetkých teologických disciplínach a páter Aquinas toto našim slovenským chlapcom zabezpečoval v rodinnom domčeku v Prešove, kde sa po víkendoch ticho študovalo. Vo vtedajšom ešte Česko-Slovensku bol spoločným provinciálom o. Dominik Duka OP, dnes kardinál a arcibiskup pražský. Po páde komunizmu študovali mladí klerici z oboch republík v Olomouci a svätení boli v regiónoch, odkiaľ pochádzali. Keď sa na Slovensku nazhromaždil potrebný počet dominikánov, vznikla samostatná provincia, ale ani českí, ani slovenskí dominikáni, ktorí medzitým dosiahli stredný až zrelý vek, nezabudnú na krásnu spoluprácu, ktorú pestovali pod vedením týchto svojich vzácnych predstavených.<br />
Otec Aquinas je ešte stále čulý, o čom svedčí jeho krásny príhovor na konci sv. omše a požehnanie. Ešte pred 14 rokmi sme mali možnosť stráviť s ním týždeň duchovných cvičení, ktoré rád poskytol aj iným spoločnostiam zasväteného života. Kiež by nám mladí členovia rehole zachovali čo najviac faktov z jeho pohnutého a statočného života.<br />
Otec Aquinas, Pán Vám žehnaj a odplať !</span></p>
</div>
</div>
<div>
<div data-ft="{"tn":"H"}">
<div class="mtm">
<div>
<div class="_5cq3" data-ft="{"tn":"E"}">
<div class="uiScaledImageContainer _4-ep" id="u_bl_2" style="width:295px;height:394px;">
<a class="_4-eo" href="https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1534359813503370&set=gm.599143396882377&type=1" rel="theater" style="width:295px;"><img alt="Kto si dnes o 10.00 zapol rádio Lumen a nechal ho zapnuté, mohol byť svedkom krásnej slávnosti. Vo zvolenskom kostole otcov dominikánov bola slávená sv. omša na poďakovanie za 100 rokov života pátra Aquinasa Gaburu. Mám česť tohto vzácneho kňaza a človeka poznať. Za hlbokého totalitného systému vlády na Slovensku zhromaždil okolo seba žijúcich starších spolubratov ale najmä mladých mužov, ktorí sa chceli stať členmi tejto rehole, ktorej hlavným poslaním je ohlasovať Božie slovo. Na to treba vynikajúce vzdelanie vo všetkých teologických disciplínach a páter Aquinas toto našim slovenským chlapcom zabezpečoval v rodinnom domčeku v Prešove, kde sa po víkendoch ticho študovalo. Vo vtedajšom ešte Česko-Slovensku bol spoločným provinciálom o. Dominik Duka OP, dnes kardinál a arcibiskup pražský. Po páde komunizmu študovali mladí klerici z oboch republík v Olomouci a svätení boli v regiónoch, odkiaľ pochádzali. Keď sa na Slovensku nazhromaždil potrebný počet dominikánov, vznikla samostatná provincia, ale ani českí, ani slovenskí dominikáni, ktorí medzitým dosiahli stredný až zrelý vek, nezabudnú na krásnu spoluprácu, ktorú pestovali pod vedením týchto svojich vzácnych predstavených.
Otec Aquinas je ešte stále čulý, o čom svedčí jeho krásny príhovor na konci sv. omše a požehnanie. Ešte pred 14 rokmi sme mali možnosť stráviť s ním týždeň duchovných cvičení, ktoré rád poskytol aj iným spoločnostiam zasväteného života. Kiež by nám mladí členovia rehole zachovali čo najviac faktov z jeho pohnutého a statočného života.
Otec Aquinas, Pán Vám žehnaj a odplať !" class="scaledImageFitHeight img" height="394" src="https://fbcdn-sphotos-g-a.akamaihd.net/hphotos-ak-xaf1/v/t1.0-9/p296x100/10423631_1534359813503370_3175726404169489101_n.jpg?oh=cd49bacc7ff95858b7c9353558203798&oe=5564E2A3&__gda__=1429477039_e4803e461238e563e23a09c447a27652" style="left:0px;" width="296" /></a></div>
</div>
</div>
</div>
</div>
</div>Mária-Irma Danieliszová2015-01-17T17:19:30ZModlitba za ĽudmilkuMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/modlitba-za-ludmilku2014-12-04T16:36:34Z2014-12-04T16:27:26Z<p>
A teraz prosím za hrdinskú ženu, ktorá žije v tatranskej osade, kde niet obchodov a je odkázaná iba na hromadnú dopravu, ktorá je sama po ťažkej operácii pred dvomi rokmi a stará sa o úplne ochrnutú mamičku, ktorú musí prebaľovať, kŕmiť a otecka s Alzheimerovou chorobou, ktorý prestáva chodiť, sám jesť a nedá sa s ním komunikovať....to všetko popri bežných domácich prácach, ešte pred pol rokom sa mohla posilňovať účasťou na sv. omši, čo je teraz nemožné.....raz do týždňa môže<span class="text_exposed_show"> ísť na tri hodiny tam i späť do mesta nakúpiť potrebné ,kedy jej -ale bez inej pomoci- postrážia tých úbohých starčekov. Statočná pani od maturity po svoj predčasný dôchodok pracovala ako vynikajúca zdravotná sestra v jedným z tatranských liečebných ústavov a vo voľnom čase opatrovala priateľku, chorú na rakovinu, kým boli rodičia mladší a zdravší. Je to zázrak a možné iba pomocou totálnej viery, že ešte psychicky neskolabovala a je schopná robiť to, čo robí. Nepraje si zverejniť meno, dám jej meno Ľudmilka. Takže Pane, odmeň statočnú Ľudmilku a daj jej síl doopatrovať rodičov, pošli jej pomoc. Amen.</span></p>Mária-Irma Danieliszová2014-12-04T16:27:26ZNejde o život, ale trochu zabolí....Mária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/nejde-o-zivot-ale-trochu-zaboli-2014-10-22T18:21:20Z2014-10-22T18:04:24Z<p>
<br />
Polovicu môjho profesijného života som bola učiteľkou, polovicu zdravotníčkou.<br />
Veľmi sa teším, ak sa stretnem s bývalými žiakmi a oni ma spoznajú, prihovoria sa, ba neraz sú i spontánnejšie prejavy radosti....<br />
Len tu platí akési zvláštne pravidlo.<br />
Akosi najviac prejavia radosť žiaci z menej oceňovaných škôl- učilište, zdravotnícka škola, alebo takí, ku ktorým som musela byť prísnejšia a potrestať ich za všelijaké tie deliktíky, ktoré už hraničili s porušovaním školského poriadku...A vtedy sa mohla dať i tá výchovná po zadku (samozrejme na ZŠ). Na tých stredných bolo trestom odobranie mobilu, časopisu ,knihy, ....na dobu určitú, a niekedy "kázeň". Tam býva radosť, spomienky, humor ak sa stretneme....<br />
To sa zriedkakedy stáva, ak stretnem "úspešnejšieho" zverenca, ktorý chodil na gymnázium, alebo navyše bilingválne...hoci som učila práve jazyky, obchodnú alebo hotelovú akadémiu, alebo má v súčasnosti meno v zátvorkách z titulov. Nevravím, že je to vždy, ale zväčša odvráti hlavu alebo aj pozerá, ale ...akože nepozná. To trochu zabolí, lebo v rozdávaní pozornosti, pomoci a lásky som rozdiely nerobila. Skutočne som do svojich povolaní dávala všetko, čo mi Boh daroval na ich radostné vykonávanie.<br />
Dnes spomíname na už svätého Jána Pavla II. Ak som z toho, čo som napísala, niekedy trochu smutná, práve jeho osobnosť je tá, ktorá ma povzbudzuje. Po kratučkom detstve plným lásky všetkých postupne stráca a musí sa životom prebíjať sám, ale nezanevrie...naopak, Boh je jeho sila a láska a on si od študentských čias až do posledných dní na tom krásnom vzťahu k Pánovi buduje aj ten druhý- medziľudský.</p>Mária-Irma Danieliszová2014-10-22T18:04:24ZMama, pomôžem tiMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/mama-pomozem-ti2014-10-02T20:05:37Z2014-10-02T19:36:41Z<p>
Dávno je tomu. Kolegyňou mi bola mama neďaleko bývajúcej susedky Michalky , ktorá má dnes už stredoškolákov a vtedy bola prváčka. Ako zdravotníčky sme mali často sobotné, nedeľné, nočné a v období dovoleniek aj celovíkendové služby. Miška bola veľmi citlivá dušička a keď unavená mamka prišla domov, pomáhala jej z kabáta, vyzúvala topánky a starostlivo priniesla papuče a postavila na kávu. Kávovary boli vo vývoji a varné kanvice ešte neboli. Mamičke to dobre padlo, ale už horšie, ak bola tá dvadsaťštvorka a dievčatko sa pustilo upratovať. Samé! Všetko zo skriní, šaty, bielizeň i hračky putovali von a potom sa naspäť uložili. Nevídano krásne usporiadané. Síce nie všetko bolo na svojom mieste,ale na komode či televízore, stoličke, kreslách by ste srdiečko do prachu prstom nenakreslili.</p>
<p>
Raz sa mamka vrátila skôr. Bolo jej nevoľno, išla som s ňou a doslužby sme poslali inú ochotnú dvojicu. Dievčatko ťahalo vysavač, skladalo ho, a potom malo namierené do kuchyne poumývať riady po raňajkách svojich bratov.....</p>
<p>
Mamku Paťu schytil hnev: "Čo do všetkého ňúraš, chceš spadnúť a rozbiť si nos? Čo si nepozeráš rozprávky, do školy už máš všetko hotové?"</p>
<p>
"Mamka, keď ja ti tak veľmi chcem pomôcť.....ľúbim ťa!!!!"</p>
<p>
"Nechaj to a choď sa hrať!"- zavelila mamka a naša debata pri káve pokračovala tým, že som jej dohovárala: "Paťa, nerob to! Buď rada, že sa decko samo púšťa do roboty. Ak ju teraz budeš od toho hnať, v štnástich, keď ju budeš potrebovať, sa ti vykašle...." "Ako vieš?"</p>
<p>
"Nuž príklad nemáš ďaleko, sedí pri tebe. Ja som sa musela len učiť a hrať, sestra takisto a potom sa stalo, že keď sa blížila sobota, vždy sme zdrhli na nejaké podujatie v škole, na turistiku a mamka sa plahočila sama. Variť sme sa naučili až po promóciách, žehliť nainternáte v rôznej kvalite a piecť až ke´d už mama nevládala.</p>
<p>
Mamka ma napokon poslúchla. Z dcérky sa stala mladá žena do voza i do koča a radosť k nim vojsť do bytu, ako je tam útulne, ja to volám, že každá maličkosť spieva....Nuž a beda švagrinkám! Aj páni bratia si založili rodiny a ak by to chceli mať doma pekné a útulné ako u Paťky, bývajú z toho zbytočné zvady.</p>
<p>
Mylím, že porekadlo : "práca šľachtí človeka" bude platiť aj vo štvrtom tisícročí, ak sa nedostatkom ekologického citu a pohodlnosťou nezničíme už v treťom. Takže radšej začiatky, ako na obrázku!.----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------*********-----</p>Mária-Irma Danieliszová2014-10-02T19:36:41ZStalo sa...Mária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/stalo-sa-2014-09-11T16:27:38Z2014-09-11T15:46:32Z<p>
Odpust. Na strednom a západnom Slovensku hody. Zíde sa rodina, možno vo väčšom počte ako na Vianoce či ku hrobom, lebo prídu aj vzdialenejší príbuzní a priatelia....svätá omša obyčajne s kňazom-hosťom, od ktorého sa očakáva aj "výdatnejšia kázeň", niekde ešte stánky so sladkosťami a jarmočným tovarom, - na Spiši je to menej zvykom. Ale slávnostný obed, unavené mamy, babky zájdu ešte i na popoludňajšie litánie.</p>
<p>
Najmladší neprišiel. Miláčik. Prišiel o týždeň s dievčaťom, s ktorým sa však nemienia zobrať. Byt hej, ten bude, už majú hypotéku. Aj vnúčik bude....Nezalamovalo sa rukami, nelamentovalo sa, dnes už to tak býva....."No a ten odpust sme vám nechceli kaziť!".</p>
<p>
Nevie sa, kto zavolal tetku. Sobodná, dobré postavenie, pochodila vari všetky pútne miesta v Európe i Svätú zem. Mladí to vnímali ako podraz. No a tá sa veru pustila do nich ani keby otvorila Kódex kanonického práva! Dokonca najhrubšie výrazy aké sa dávajú ženám, padli .Miláčik treskol dvermi a sadol do auta bez družky, tá sa ovinula budúcej "akožesvokre " okolo krku a vyplakávala, ako ona jej syna ľúbi a že ho naozaj nemieni opustiť tak, ako to prisahajú katolíci pri manželskom sľube...Do tetkinej tváre sa začala vlievať červeň až napokon zmizla aj ona.</p>
<p>
Dve ženy , štyridsať rokov vekový rozdiel, ostali samé.</p>
<p>
"Viete, tetuška moja, ja som tak vychovaná nebola....ja viem, že som si ho "chytila". A ja by to rada aj napravila, ale až ak sa malé narodí, teraz už tak vidno....a ja by chcela v bielych šatách, jasné, v kostole, a s muzikou..."</p>
<p>
Tetuška si spakruky utrela slzy a povedala: "Asi naozaj nemôžeš. Ale ak chceš byť taká verná, ako vravíš, prines malú obeť. Vlastne pre Teba veľkú. To Božie požehnanie potrebujete čím skôr. Urobte sobáš , tichý, nebude sviatostný, ale platný. Vy dvaja a svedkovia. To stačí."</p>
<p>
Smutné tváre. Matka hútala, čo urobila zle keď ostatných , syna i dve dievky dala "na poriadok" bez problémov ....Mladá zasa pozerala do neurčita,alebo ukradomky na obraz Panny Márie s dieťaťom, možno myslela na to, že tá katolícka viera do seba čosi má, tak sa mať s kým o tom dobre porozprávať, ale keď to jej zlato nechce....</p>
<p>
Neskoro večer zahrmotalo auto, mladý otec preniesol iba "Ide sa!" a láska ho poslušne nasledovala.....</p>
<p>
Ako to skončí, je v nedohľadne.........a preto neškľabme ústa, keď tetky medzi ružencom a omšou pridajú prosbu: "Za pokoj v rodinách". Treba ho najmenej toľko, ako mieru na Ukrajine a na blízkom východe. Lebo z rodín sa rodí národ i Cirkev.</p>
<p>
Ako sa zachovať? .......Modliť sa....a nájsť spôsoby ukazovať, že kresťanstvo skutočne žité je krásne.</p>Mária-Irma Danieliszová2014-09-11T15:46:32ZMagdaMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/magda2014-08-04T16:53:06Z2014-08-04T16:31:55Z<p>
Ninka sa v nedeľu vždy objaví v kostole s chlapcami, cez týždeň príde sama alebo ju doprevádza najstarší. Sedíme blízko seba, tak si vždy podáme ruky.</p>
<p>
Prednedávnom, keď som dlhšom čase opäť mohla začať chodiť na svätú omšu takmer denne, som urobila objav. O niečo neskôr , väčšinou tesne pred zvončekom, prichádza iná žena a sadá si vedľa nich. Keď sa pozriem bližšie, tváre sú veľmi podobné, iba tá nová je staršia, vyššia a silnejšia. A prichádza s dvoma malými dievčatkami. Premýšľam, čie tak môžu byť. Dievčatká ma chytajú za ruku, ba aj za obidve, do školy ešte nechodia, ale sú smelé a rady si chodia " po krížik" Pri východe sa pýtam: " A to sú čie?" "Alenkine"- dostávam odpoveď. "Aj tú ste učili. Alenka je na rizikovom tehotenstve, o dva mesiace by sme mali mať bábätko, ale je viac v nemocnici ako doma a jej muž má prácu, ale ďaleko, je to ťažké. Je. Mama by pred pôrodom potrebovala najbližšieho človeka pri sebe, cítiť jeho lásku a radosť z dieťatka, ktoré príde...Pani Magda bola vydatá, vychovala svoje deti , vnúčence, a teraz neterine. Neviem presne zrátať, ale menej ako šesť to nie je....a mňa automaticky napádajú Ježišove slová: "Kto prijme jedno také dieťa v mojom mene, mňa prijíma". Mat. 18,5</p>
<p>
Krásne ženy. Prijímajú Ježiša v Božom Slove, Eucharistii a deťoch, o ktoré sa s toľkou láskou a nezištne starajú.</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>Mária-Irma Danieliszová2014-08-04T16:31:55ZFaráriMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/farari2014-08-07T17:13:42Z2014-08-04T08:35:45Z<p>
Čerstvo po mojom krste- bola som vtedy v druhom ročníku vysokej školy- preložili zakrátko kňaza, ktorý mal povesť vynikajúceho kazateľa a patrila som tiež k vďačným poslucháčom jeho homílií. Niektorí spolužiaci robili z toho tragédiu. V Bratislave je síce dosť kostolov na výber, ale keď prišiel do toho nášho nový kaplán, každý sa iba akosi škeril, že nevie kázať, načo išiel za kňaza, že je to nuda. Tak sa začalo hľadať inde....najmä preto, že v období koncilu prišla myšlienka, že aj stôl Božieho Slova je dôležitý. Kým....kým sa nerozchýrilo, že ten "nemožný" kazateľ je fantastický spovedník....a naozaj, rady pred jeho spovednicou rástli a každý bol veľmi spokojný a kto nebol skúpy na slovo, povedal, že dávno nezažil toľko povzbudenia .... O svätom farárovi z Arsu, Jánovi Vianneym, som sa dozvedela oveľa neskôr. Až keď sa mi dostali do rúk cirkevné dejiny.</p>
<p>
Oddelení bratia a neveriaci dávajú prívlastok "farár" všetkým kňazom, ba aj klerikom,ktorí ešte nie sú vysvätení. Aj dnes, keď sú formy útokov na cirkev iné ako za socializmu. Posudzovanie a nadávky tvoria široké spektrum....a najsmutnejšie je, keď sa do debát zapoja kresťania a ...prepáčte....špinia si do hniezda... No a rôzne tie "pikošky" z bulváru chutia obdivuhodne. I mne sa pred pár dňami ušlo od "dobre mieniacich" - dostala som mail s vypočítaním neprávostí, ktoré popáchal môj známy kňaz a náš rodinný priateľ. "Dobromyseľne" ma nabádali zanechať aktivity vo farnosti, aj keď ich v mojom veku už je málo....vraj "ak si nechcem naštrbiť imidž!"</p>
<p>
Nemám nejaký extra zámer týmto blogom. Iba som si prečítala krátky životopis dnešného svätca, ktorého pre nedostatok nadania ani vysvätiť nechceli a rozhodla zbožnosť. A vzala som svoj ruženček , pomodlila som sa tradičný úvod, ale na zrnkách som s prosbou o požehnanie a pomoc, prípadne už o odmenu v nebi prosila za všetkých kňazov, ktorých som na svojej ceste životom stretla....chválených i hanobených....v povesti svätcov i hriešnikov....i tých, ktorí nám aktuálne slúžia.</p>
<p>
Premietol sa mi dlhý "film". Každého povolal Pán Ježiš.Dokonca Judáša. A každému dal dary. Za ich využitie sa budú zodpovedať Pánovi, nie nám. Môžme postrehnúť chybu, ale súdiť nemáme právo. Pocítila som vnuknutie viac sa za nich modliť. A jemne pripomenúť všetkým tým , ktorí hádžu blato, že Ježiš si nevybral anjelov, ale ľudí a fáma, že nič nerobia, je blud o nič menší, ako keď niekto popiera pravdy viery.</p>
<p>
My veriaci ich potrebujeme, lebo cez iné ruky k nám Ježiš nepríde. Pridajme v modlitbách dnes, ale ešte lepšie- modlime sa za nich aspoň tak, ako za členov našej vlastnej rodiny. Sú nám otcami a bratmi, hoci duchovnými.</p>
<p>
Svätý Ján Vianney, oroduj za svojich spolubratov a vypros nám robotníkov do Pánovej vinice, lebo žatva je skutočne veľká.</p>
<p>
</p>
<p>
</p>
<p>
</p>Mária-Irma Danieliszová2014-08-04T08:35:45ZNiečo o vydieraníMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/nieco-o-vydierani2014-08-03T19:10:18Z2014-08-02T10:11:27Z<p>
Nikdy som nezažila, čo je vydieranie. Alebo možno som bola taká odolná, že som si to nepripustila alebo nepochopila. Stalo sa.</p>
<p>
Priatelím sa s kňazom- rovesníkom štyri desaťročia. Navštevoval nás, keď mal cestu okolo,keď sme boli kompletná rodina, hoci bol socializmus, ktorý neprial takým návštevám.No a zájde aj teraz, keď má cestu do nášho mesta, navštívime mamkin hrob, zájdeme na kávu, porozprávame.</p>
<p>
A priatelím sa (neviem či ešte, lebo je to príliš čerstvé) aj s milou rodinou, jednou z troch v bytovke. Nemyslím si, že išlo o zištné priateľstvo, ale je len samozrejmé, že priatelia si pomáhajú.Iba s tempom života ubúda návštev, pozorností, nie vždy zaregistrujeme meniny či narodeniny niektorého z nás, ale zvyčajne sa to napraví dodatočne.Keď sa na to príde. Ostane úsmev ako na smajlíku a darček, kytička či pohár vínka a zákusok je neskôr.</p>
<p>
No to vydieranie....</p>
<p>
Konečne viem, čo to je, aj na vlastnej koži.</p>
<p>
Dostala som mail, vlastne kópiu blogu z novín od tých druhých priateľov o hanebnostiach, ktoré údajne pácha ten prvý. Nikdy tu neboli spolu, nepoznajú sa. Iba meno toho prvého je trochu zvučnejšie.Patrí - nazvime to - k VIP, hoci sa kamarátime od takmer študentských čias, vzťahy sa nezmenili. Každý robíme chyby a za tie nás bude súdiť milosrdný a spravodlivý Boh a nie začínajúca novinárka, ani jej fanúšikovia.</p>
<p>
Máme údajnú demokraciu. Každý môže povedať svoj názor. Ale zvyčajne to má aj svoj účel. Tu som ho dlho nevedela pochopiť. Tým ťažšie, že aj oni sú kresťania.</p>
<p>
Napokon sa to prejavilo ako veľmi naivné vydieranie. To znamená: ak s týmto človekom neskončíš, tak s nami nepočítaj.</p>
<p>
Škoda. Za roky priateľstva sme strávili spolu toľko pekného, pomáhali sme si,nerátali sme, kto viac, ani za koľko. Nikdy sme sa nevadili, ba ani uštipačná poznámka nepadla. Vždy len dobré a milé.</p>
<p>
Nepochopím. Ale to nič. Som slobodný človek.</p>
<p>
A tak viem ešte čosi...prečo sa otcovia v spovednici pýtajú na hriechy ohovárania a osočovania....lebo z "nevinnej" veci môže vzíšť vážne poškodenie na povesti, ktoré sa potom ťažko napráva.</p>Mária-Irma Danieliszová2014-08-02T10:11:27ZDnes by som chcela....Mária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/dnes-by-som-chcela-2014-07-24T18:55:41Z2014-07-24T18:18:20Z<p>
No, poďme pozrieť ponuku:</p>
<p>
Tichá vojna...Dvojitý úder....Myšlienky vraha...Traja v jednej posteli.....Prekliatie salemu...Súboj s Antikristom...Stoj lebo mamička vystrelí....Diablova ruka....Súmrak mŕtvych...Smrtiaca cesta.....</p>
<p>
Ach, samozrejme to nie je všetko a môj programový týždenník dáva včetne športových a prírodných prenosov iba 54 programov,</p>
<p>
No a čo bude zajtra?</p>
<p>
Vrahúni....Ničomníci...Proti temnote....Miesto, odkiaľ niet návratu...Zabiják.....Vyzliekačka za korunu....More oblúd.....Brazílsky masaker....Voľba zbraní....Vraždiace prízraky....Pravá krv...Krvavá posta...Gigolovia.....</p>
<p>
Nevravím, že je všetko zlé, ale- naozaj priťahujú iba nadpisy, kde je vražda, zločin, hriech, krv, smilstvo, zvrátenosť?</p>
<p>
Ach, mohlo by to byť dlhšie, mám program z minulého týždňa, i staršie....ale nechcem byť nudná.</p>
<p>
Kto hľadá, nájde......ale musí mať trpezlivosť a dobré okuliare i osvetlenie.</p>
<p>
Mám ďaleko k mravokárstvu, ale vôbec sa nedivím niektorým- a fest mladším na tejto Mojej komunite, keď napíšu, že im telka nechýba. Ani chlapom, ktorí, ak nie je futbal a nie sú domáci kutilovia, idú radšej do krčmy.</p>Mária-Irma Danieliszová2014-07-24T18:18:20ZĽudia sú krásniMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/ludia-su-krasni2014-07-21T10:11:55Z2014-07-20T11:29:32Z<p>
Koncert. Vlny ma nesú,</p>
<p>
zložené z tónov a farieb nástrojov</p>
<p>
i hlasov.</p>
<p>
No krásou</p>
<p>
ma očarúva i množstvo tvárí</p>
<p>
v zbore i v laviciach chrámu,</p>
<p>
množstvo tvárí,</p>
<p>
bez kritérií tvorcov tituliek bulváru.</p>
<p>
Jednoducho všetkých.</p>
<p>
Je na nich</p>
<p>
podpísný Stvoriteľ.</p>
<p>
Väčšie uši, no oči</p>
<p>
čo vravia, že dali by ti posledné.</p>
<p>
Dáma so smiešnym klobúkom,</p>
<p>
no úsmev sa skutočne smeje,</p>
<p>
a vedľa starká</p>
<p>
bielučká hlava</p>
<p>
zrejme mama</p>
<p>
a každá čiarka ,čo zorala tvár</p>
<p>
žiari,</p>
<p>
každá je príbeh sám o sebe.</p>
<p>
Sólo spieva muž s kolárikom,</p>
<p>
dievčatá nesklápajú zrak.</p>
<p>
Je zadaný.</p>
<p>
Muž s bradou ako šperkom,</p>
<p>
počerné kučeravé dievčatko,</p>
<p>
a malí chlapci v zbore.</p>
<p>
Otcova ryha medzi hrubým obočím</p>
<p>
a v lone urobené ruky.</p>
<p>
Tu starček do rytmu sa natriasa,</p>
<p>
za ním kňaz odovzdane spína ruky.</p>
<p>
a iný zívol.</p>
<p>
Hrubizné sklá a za nimi modré hviezdy</p>
<p>
veselo žmurkajú.</p>
<p>
Blonďaví, šikmookí</p>
<p>
ofiny i dlhé nosy.</p>
<p>
Zošitú tvár Michala Jacsona</p>
<p>
nahrádza mladý Vietnamec</p>
<p>
v jeho piesni.</p>
<p>
Kratučké vlasy hladí čiasi ruka,</p>
<p>
dieťatko tlieska</p>
<p>
a ja tu v mori hudby</p>
<p>
prežívam dejiny</p>
<p>
bez vojny, rakoviny, narkotík,</p>
<p>
bez nenávisti, pomsty, zúfalstva. Nikomu nič nechýba.</p>
<p>
Si tam Ty, Otče náš?</p>
<p>
A je to video z neba?</p>
<p>
Lebo v uliciach Zeme</p>
<p>
to stále ešte niekto ruší.</p>
<p>
Tak ako kúkoľ v pšenici.</p>
<p>
Niikdy som nevidela pole,</p>
<p>
kde kúkoľa by bolo viac.</p>
<p>
Tak poďme k Tebe, Bože, Pane</p>
<p>
keď už v jednom chráme</p>
<p>
je toľko šťastia.</p>
<p>
A preň sme z lásky</p>
<p>
Tebou stvorení.</p>
<p>
</p>Mária-Irma Danieliszová2014-07-20T11:29:32ZVýplataMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/vyplata2014-07-08T20:32:24Z2014-07-08T17:08:43Z<p>
Neberiem veľa za domáce vyučovanie cudzích jazykov. Teraz cez prázdniny je to slabšie, vypadnú študenti. Mnohé ženy, ktoré si chceli za hranicami zarobiť ako opatrovateľky, napokon manželia nepustili, lebo aj dorastajúci teenageri ešte potrebujú mamu a existuje priveľa prípadov, že zarábajúca pani natrafí buď na "špásujúceho", alebo skutočne s vážnym úmyslom "priateľa", ktorý má predsa možnosť ponúknuť inú životnú úroveń, ako majú doma....</p>
<p>
Prihlásila sa moja bývalá žiačka. Má dcérku piatačku, ktorá by potrebovala pomoc....Lenže...čo s nimi, ak je ona nezamestnaná, manžel prinesie domov minimum a okrem dievčatka sú ešte tri deti, tretiačik a dvaja malí v predškolskom veku. Nemám srdce odmietnuť a premýšľam, že ak sa iní dozvedia, že tuto dávam hodiny zadarmo, zdrhnú mi....Priznám sa, zabolelo ma brucho....na tie hodiny by som mohla nájsť riadne platiaceho žiaka či žiačku, či už z radov študentov alebo dospelých....a navyše tu bude treba opakovať najmenej trikrát do týždňa...</p>
<p>
Zobrala som dievčatko s príkazom celej rodine, aby mlčali o tom, že neplatia. Ba podľa možnosti i to, za akým účelom k nám chodia- palica má dva konce, dakto mi dá nálepku zdercu.</p>
<p>
Prešli dva týždne, odučila som sedem hodín. S Lenkou prišla mama , v ľahkžých montérkach a pýtala si vedro, handry, vysavač....Vytreštila som na ňu oči....</p>
<p>
"A toto je čo?"</p>
<p>
"Výplata"- odvetila mi Katka. Viete, naozaj vám nemôžeme platiť. Ale vymyslela som, že ste nie najmladšia ani najzdravšia a kým sa Lenka bude učiť, ja vám to tu trochu.....</p>
<p>
Pustili sa mi slzy. Skutočne som neupratovala dôkladnejšie spred Vianoc...iba čo povysávam, utriem prach a pretriem okná. ...viac naozaj nevládzem.</p>
<p>
Povedala som milej mamičke, že mi dala oveľ viac ako peniaze, na čo sľúbila, že nekončí, pretože ak okvitnú kvietky na balkóne, na jeseň mi manžel príde natrieť balkón a mám sa ozvať pri ťažšej práci v domácnosti....a samozrejme i s vianočným upratovaním.</p>
<p>
Nuž, milá výplata ...a spomenula som si na všetkých , čo vravia: "Peniaze nie sú všetko".</p>Mária-Irma Danieliszová2014-07-08T17:08:43ZNetreba ani komunizmusMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/netreba-ani-komunizmus2014-07-06T10:41:58Z2014-07-05T16:50:39Z<p>
Priatelia, toto nie je blog, iba kratučká poznámka. Kto chce psa biť, palicu si nájde. Nie sme psi, tu ide skôr o časový moment, kedy si autori v redakcii novín Sme a možno i iných našli spôsob, ako nás pomocou našich úžasných svetových historikov poúčať, že sv. Cyril a Metod nám nepriniesli vieru, a že, ako tvrdí druhý autor, sme vieru neprijali dobrovoľne.- včerajšie Sme na internete uvádza aj posmešnú scénku.</p>
<p>
Vlastne ...je demokracia, tak už ani nik nepozdvihne hlas proti takým urážlivým útokom, druhého o.kardinála Korca nemáme, takže....</p>
<p>
A ja nie som povolaná. Najlepšie, pozrite, priatelia- a urobte si úsudok sami.</p>
<p>
Iba toľko.</p>Mária-Irma Danieliszová2014-07-05T16:50:39ZMať rád...Mária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/mat-rad-2014-06-16T16:59:26Z2014-06-16T09:23:36Z<p>
Jedna z našich priateliek, má cez sedemdesiatku ako väčšina z nás, sa vytratila z izby a v kuchyni si utierala slzy....</p>
<p>
"Mňa nikto nemusí!" argumentovala svoj žiaľ. Márne som ju presviedčala, že ju máme všetci radi. Že má v meste a na okolí ešte vzdialenejšíu rodinu.- I to som jej povedala, že sme tu i celkom osamelé, ktoré buď nemáme príbuzných, alebo ich máme ďaleko v zahraničí a hoci nás pozvú, nedôjde im, že naše dôchodky často nestačia ani na cestu....že mnohí žijeme práve z týchto priateľstiev, ktoré trvajú od mladosti....položila som jej ruku na rameno, a práve v tej chvíli ako víchor dorazila Milka.</p>
<p>
Zalomila rukami a zvýšila hlas: "Nó, jasné! Naša citlivka! Keď jej do dňa desaťkrát nepovieš, aká je milá a úžasná, tak ju hneď nik nemá rád! Hanbi sa! "........Lujzka už držala ruku na dverách kľučky bytu, že ide radšej preč, no Milka spustila takýto teologický traktát:</p>
<p>
" A nemyslíš, že by ti v tvojom veku mal stačiť už len Boh, no? Čo ti dajú ľudia? Nič! Ve´d ak ochorieš, nakúpime ti, zájdeme k lekárovi, upraceme, ak treba, aj navaríme.... nuž ale vysnívať si nejakú nežnosť....tak to nie je pre dnešnú dobu. Pozri sa na mladých! Majú rodiny, nie sú sami, a čo tam je? Peklo! Žena vrieska po mužovi, ten prehovorí aj rukou, decká revú a radšej sa flákajú po ulici ako by počúvali dialógy svojich rodičov....No, toto ti chýba? "</p>
<p>
Lujzka len ticho poťahovala nosom , lebo dvere medzitým majiteľka bytu zamkla, ale musela počúvať ďalej....</p>
<p>
" No, tak to ja sa ráno všetko pomodlím ( presnejšie nedefinované, čo je to všetko :-) , potom idem na nákup alebo sa len tak prejsť, potom si navarím, pustím si Lumen, popoludní si chvíľu pospím, potom idem na cintorín a večer na svätú omšu, pozriem dačo v televízii, zasa sa všetko pomodlím a idem spať. V piatok upratujem no a vo štvrtok sa stretám s vami a stačí mi to.A žiadnu extra lásku nepotrebujem! "</p>
<p>
Do rozhovoru sa zapojla na počudovanie mnohých najtichšia členka :</p>
<p>
"A ty si nemyslíš, Milka, že každý je iný? Vieme, vyrastala si v tvrdých podmienkach a mala si ťažký život. Istotne, Pán má byť v živote každého na prvom mieste....ale keď tu sedíš a počúvaš, čo čítame....čo nám prikazuje? Či nie lásku? Či svätý Pavol nenabáda, aby sme sa radovali s radujúcimi a plakali s plačúcimi? Lujzka vyrástla v rodine,kde sa mali všetci veľmi radi a dávali si to najavo, mala krásnu rodinu a všetkých prežila.....Veď Pán Boh k nám hovorí nielen v tichu uzobrania, ale aj cez slová ľudí...."</p>
<p>
Ostalo zatlčené ticho. Po čajíku, ktorý je takým posledným "obradom" , sme sa rozchádzali .</p>
<p>
Kto mal asi pravdu?</p>
<p>
To neviem. Naozaj sme každý iný. Mňa napadlo iba to, že úsmev a priateľské, nedotieravé- "ako sa ti vodí? Nepotrebuješ niečo?" nestojí vôbec nič....ani pridať k "všetkým modlitbám" ešte takú veľmi krátku, nech dá každej z nás Pán do dnešného dňa sily zvládnuť ho.</p>
<p>
Nie každý vie pri stretnutí druhému hneď vletieť do náručia. Ale ak vieme, že to tomu druhému dobrepadne a poteší, prečo to neurobiť ? Svätý Ján z Kríža povedal :"Na konci budeme súdení z lásky". A nemusia to byť iba skutky hrdinské, aké konala Matka Tereza alebo Damián de Veuster.... ale aj také čosi malé, ale od srdca.</p>
<p>
Vám, mladším, možno taká úvaha príliš neulahodila. Ale aj vy raz budete také babky a dedkovia, ten život neuveriteľne letí, naozaj to nie je fráza....ešte pred desiatimi rokmi som na takom maturitnom stretnutí tancovala do rána.....tentoraz sme už hudbu len počúvali.</p>
<p>
Potešilo by ma zopár komentárov k napísanému. Nie je to vymyslené. Vopred ďakujem.</p>Mária-Irma Danieliszová2014-06-16T09:23:36ZKomunita.....Mária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/komunita-2014-06-06T17:47:36Z2014-06-05T10:11:05Z<p>
Konečne mi pohybový aparát dovolil aj činnosť, ktorú som dávno nerobila. Hurá, umyjem si okná....Na spálni- výborne, nesmeruje do ulice a kým nasadá prach, to potrvá. Balkón: veľmi dobre- kvitnú muškáty, krásne, vońavé, už ich navštevuje aj hmyz, takže...nuž veľmi dobré.</p>
<p>
Idem sa pustiť do kuchyne a stop! Nuž toto som tu nemala dvanásť rokov a jari bývali normálnejšie ako je táto. Zistila som, že v tejto miestnosti už je neskoro na otváranie okien, lebo komunita čiernobielych tvorov si tu bez stavebného povolenia zakladá klauzúru, hoci celibátom to nevonia....o chvíľočku, keď to bude hotové, sa ohlási aj potomstvo.</p>
<p>
Čo tam po jednom Cife či Okene....</p>
<p>
Ja si pozývam napomoc svätého Františka, aby mi pošuškal nejaký prídavok do svojej Piesne brata Slnka.</p>
<p>
Tak mi pošuškal:</p>
<p>
Vďaka Ti, dobrý Pane</p>
<p>
za sestry lastovičky,</p>
<p>
majú pekné rúcho a spievajú Ti</p>
<p>
celú liturgiu hodín.</p>
<p>
Sú usilovné a rýchle</p>
<p>
a ukazujú starším i mladším,</p>
<p>
že pohybom a prácou</p>
<p>
sa možno lepšie udržať pri zdraví-</p>
<p>
Vďaka Ti, dobrý Pane</p>
<p>
a potešuj týmito stvoreniatkami</p>
<p>
ich veľkých susedov</p>
<p>
ktorým je niekedy smutno,</p>
<p>
že sú sami,</p>
<p>
ale teraz do jesene nebudú.</p>
<p>
Amen.</p>Mária-Irma Danieliszová2014-06-05T10:11:05ZSpozala som ho lepšieMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/spozala-som-ho-lepsie2014-05-30T16:20:39Z2014-05-29T18:46:25Z<p>
Potom som musela doháńať zmeškanú prácu a práve v stredy sa mi audiencie "neušli" a nedeľňajšie Anjel Pána som absolvovala medzi varením alebo rýchlo k televízoru po návrate zo sv. omše. Aj v čítaní som bola trochu lajdák.....</p>
<p>
Povedala som si: fajn, je taký ľudový, prístupný, budú ho mať radi, páčili sa mi gestá smerom k jednoduchosti....ale nevenovala som mu nejakú osobitnú pozornosť.</p>
<p>
Prvýkrát som spozornela, keď som dostala do rúk Evangelii gaudium. Dostali sme to ako povinné čítanie všetky v spoločenstve. Napriek "povinnému"- som sa dala do čítania. No a veľmi pomaly som začala vnímať, do akej hĺbky ideme. Potom ma zaujala výzva denne čítať Písmo. Aspoň evanjelium. Naozaj, ťažko sa dnes bez tejto posily obstojí, nech sa priatelia nevyhovárajú, že to je ťažké- v katolíckych sú vysvetlivky a prvi kresťania nemali také vzdelanie ako mnohí z nás- prinajmenej maturitu. A bolo to určené aj im, nielen nám.</p>
<p>
Pretože ma zdravotné problémy v nedávnych dňoch opäť držali doma, sedela som pri televízore a čo vysielali o Sv. otcovi Františkovi,z toho mi neušlo nič s výnimkou porúch vo vysielaní. A tak som sa započúvala. Do všetkého, čo rozprával a zapozerala na jeho gestá.</p>
<p>
Pritom som spomínala prenosy Pavla VI. pred 50. rokmi, ktoré som vtedy sledovala v Rakúsku....Bolo i to krásne, ale predsa len iné....ale bol to začiatok!</p>
<p>
Totiž, hrialo ma u srdca, že Sv.Otec bol na miestach, ktoré som teraz už videla...takže som sa mohla sústrediť len a len na neho.</p>
<p>
Prvé čo som objavila ako Ameriku- nesmierne pokorný muž. Iní to určite objavili skôr...gestá, modlitby, stretania s predstaviteľmi cirkví a štátov, ale aj ľuďmi na priestanstvách....Váha každého slova. Záujem o všetky oblasti ľudského života, o všetky sociálne vrstvy a nielen o katolíkov a kresťanov, ale aj iné náboženstvá....presvedčenie o tom, že všetci sme Ježišovou krvou vykúpené deti...výzva k sociálnej spravodlivosti, že nie je nemožnou...V Zajordánskej Betánii na mieste krstu Pána mi presne na tom mieste košický otec arcibiskup posvätil ruženec....Kostoly v blízkosti boli ešte rozostavané, veď len nedávno Jordánsko povolilo vstup na tieto miesta... Betlehem....rozprávanie o deťoch......koľko detí je na svete, a koľké sú šťastné?....Koľko ľudí v našej západnej Európe odmieta deti....čo je pre dieťa mama a otec.....</p>
<p>
Objatie s pravoslávnym patriarchom....pozornosť predstaviteľov iných obradov a cirkví.....Nezbadala som nikde nejakú ľahostanosť.....akurát rýchlosť možnosti poklony v Bazilike svätého hrobu mi pripomínala našu púť, hoci pápež samozrejme dostal viac času ako my, ktorým dovolili zotrvať na mieste minútu.....</p>
<p>
Naoko korektné, ale rozhodne nie chladné prijatie hlavami štátov....na pozvanie predstaviteľov "do svojho domu vo Vatikáne" som vstala z kresla a hoci sama v byte, tlieskala. Potešila som sa, že i mučeníkom holokaustu vzdal česť....Bergen-Belsen a Ravensbrúck boli miesta, kde sa ocitli aj moji príbuzní.....</p>
<p>
Bazilika národov....spločný Otčenáš....stretnutie so zasvätenými a kňazmi....dlho budem spomínať a verím, že sa objaví niečo v tlačenej podobe aj mimo stručných správ v Katolíckych novinách....aby bolo možné sa k tým hlbokým prejavom vrátiť.</p>
<p>
Rozlúčka na letisku....odlet....a za pár minút výzva na maili: klikni si link a ideme pápeža Francesca sprevádzať modlitbami....bol zadaný let, lietadlo....a darilo sa! .....nespočetný kŕdeľ žltých "mušiek" ma vôbec neunavoval, dali sa pomodliť za tú dobu rozjímavo všetky štyri diely posvätného ruženca. Okolo polnoci som sa pobrala spať.....škoda, že cesta bola tak krátka....bola by som Sv. Otcovi dopriala ešte Genezaretské jazero, kostol Petrovho primátu, kostol Blahoslavenstiev, Nazaret, horu Tábor......</p>
<p>
Ale on splnil svoju misiu, splnil ju nádherne a splnil ju aj na mne. Som šťastná, že som ho teraz spoznala bližšie a je mi ozaj akoby otec...Živ , Bože, Otca Svätého!</p>Mária-Irma Danieliszová2014-05-29T18:46:25ZAbsolventský koncertMária-Irma Danieliszováhttps://www.mojakomunita.sk/web/maria-irma/blog/-/blogs/absolventsky-koncert2014-05-27T16:48:44Z2014-05-27T15:57:20Z<p>
Učila ma celých desať rokov oboch cyklov terajšej "Zušky" , vtedy Štátnej hudobnej školy tá istá pani učiteľka. Inak- bol to tiž produkt komunizmu, že nemohla učiť na vyšších školách alebo byť koncertnou umelkyňou.....</p>
<p>
Vedela päť jazykov, lebo sa narodila ešte za Rakúsko-Uhorska, ale ani z jedného by nezmaturovala. V jednej vete sa pri dorozumievaní vyskytli aj tri. Študovala vo Viedni, Budapešti a Varšave....neodpustila nič.</p>
<p>
Cvičila som usilovne a hrala vraj slušne, ale tréma! Tu bol dobrým psychológom pán riaditeľ, pustil na mňa silný reflektor a ja som si hrala pokojnúčko ako keby som hrala sebe alebo mame. Vôbec nebolo vidno dajaké obecenstvo a už vonkoncom nie profesorov.</p>
<p>
Nuž, to mi pomáhalo zvládnuť ročne dva školské povinné koncerty.</p>
<p>
Pri absolventskom som sa triasla tak, ako narkoman- vtedy sa okrem alkoholikov a tuhých fajčiarov o iných nevedelo. Ruky, nohy, chodidlá, kolená.....všetko!</p>
<p>
Mala som krásne šaty, frizúru, ale.....v tej sieni sa neviditeľnosť poslucháčov zariadiť nedala. Ešte sa ozval i žalúdok- kŕče.</p>
<p>
"Na"- povedala razantne teta profesorka (lekárova dcéra). Vytiahla malú ružovučkú tabletku a o päť minút bolo po tréme. Na javisko som vyšla s odhodlaním generála a spustila som jednu Beethovenovu sonátu. Nezaregistrovala som chybu. Keby som bola, stane sa katastrofa- prestanem hrať!. Všetko v pokoji, potlesk ako sa patrí, po treťom úklone pridaná polonéza od Chopina......ták, a teraz už v živote na žiadnom koncerte nehrám.</p>
<p>
Za oponou sa usmievali spokojný riaditeľ, ostatok zboru, spolužiaci......ale Tildi- néni, ako sme ju volali, mala akýsi sklopený nos. Márne som vytiahla najkrajšiu z mojich kytíc.....nos nepodskočil hore.</p>
<p>
"Pani profesorka, čo sa stalo? Predsa tlieskali a hrala som bez chyby a ..a....a....</p>
<p>
"A o polovicu pomalšie!" - vybuchlo z nej.</p>
<p>
No našťastie to nebola bratislavská Reduta ani Dom umenia v Košiciach....ale veselá spomienka ostala dodnes.</p>
<p>
</p>
<p>
</p>Mária-Irma Danieliszová2014-05-27T15:57:20Z