« Späť

Bezmocná modlitba v božej moci

(z mailu z Kazachstanu od sestry Heleny Torkošovej)

Milovaní,
chcem sa s Vami podeliť s malými radosťami a našim životom v Karagande.

 

I.
V októbri sme začali robiť Alfa kurz pre mladých z celej Karagandy. Na sviatok Krista Kráľa sme mali Alfa víkend - duchovnú  obnovu s modlitbami za naplnenie Duchom Svätým. Vďaka za modlitby - bol to požehnaný čas - Duch Svätý prišiel ako Oheň do sŕdc mladých. Chodí ich skoro 50.

Paralelne s Alfa kurzom v Karagande robíme ešte taký malý kurzík vo farnosti Molodožnyj, kde každý pondelok s niekým cestujem 100 km smerom na sever. Modlite sa za nás aj naďalej, aby ovocie tejto služby bolo  trvalé.

II.

Svedectvo

Pred mesiacom nás navštívili traja mladí muži z ružomberského Spoločenstva pri KU a robili víkendové rekolekcie  s názvom "Objatie otca". Bol to čas na prehĺbenie vzťahu s Bohom Otcom aj čas modlitieb za uzdravenie našich vzťahov s našimi pozemskými otcami. Vzali ma do tímu, kde som sa delila so svedectvami a modlila modlitbu príhovoru za druhých.

Jeden večer sme sa veľmi dlho modlili za ľudí. Na víkende boli prítomní aj piati muži z mesta Temertau, kde v centre pre bývalých alkoholikov a bezdomovcov slúžia mužom s pohnutými životmi Misionárky lásky(sestry bl. Matky Terezy). Siedmi takíto muži boli v júni na kurze „Nový život“. Boh sa silno dotýkal ich sŕdc.

Jeden pán, volá sa Saša, má vyše 50 rokov a je z nich na tom zdravotne najlepšie. V tom centre pomáha sestrám. Prišiel ku mne s prosbou: "Sestra Elena, pomodlite sa, aby som sa mohol zmieriť s mojimi deťmi. Mrzí ma, že som bol zlým otcom, že som od nich dávno odišiel, že som pil a nestaral sa o ne. Vyše desať rokov som nevidel svoje deti a neviem, kde žijú, ako sa majú, chcel by som sa s nimi stretnúť. Nemám na nich žiadny kontakt, ani adresy, ani telefónne čísla.“

 Do Kazachstanu prišiel z Ruska. V modlitbe príhovoru sme sa spolu modlili, aby aj on to všetko odpustil sebe samému a prosili sme Boha aj jeho deti o odpustenie. Zvolávali sme na nich božie požehnanie ale stretnutie s nimi som si nevedela predstaviť.

Cítila som takú bezmocnosť, no na druhej strane keď som videla, že robí pokánie, tak som  túžila, aby ho Boh požehnal. Tak som len dodala takúto modlitbu: "Bože, prekvap ho v najbližších dňoch. Daj mu darček!"

Odvtedy som ho nevidela. Ale minulý týždeň sme mali dekanátne stretnutie, na ktoré prišli aj sestry z tohto útulku. Cez prestávku sme sa rozprávali o tom, kto čo má nové a pýtala som sa na týchto mužov. Povedali, že po rekolekciách Sašovi do nášho centra zavolal syn z Ruska, že by sa s ním chcel stretnúť a tak Saša šiel na návštevu a nie je teraz u nich. Na jednej strane im chýba, lebo im chýba mužská pracovná sila, no na druhej strane sú rady, lebo sa po rokoch stretne s rodinou a Boh pokračuje v duchovnej operácií jeho srdca, v dare vnútorného uzdravenia.

Bola som taká šťastná, že náš dobrý Boh počul aj moju bezmocnú modlitbu a bol konkrétny. Prišiel v týchto dňoch s prekvapením do života Alexandra.

Delím sa s tým preto, lebo aj Vás, čo čítate tieto riadky chcem povzbudiť k modlitbe. Boh nie je hluchý a čaká na naše volanie.

Tiež všetkým, ktorí ste prečítali tento list až potiaľ, chcem povedať, že Vás potrebujem.

Potrebujem Vašu modlitbu za Kazachstan.

Potrebujem Vašu modlitbu za mňa, aby si ma tu Boh používal ešte vo väčšej moci Ducha Svätého, aby ma posilňoval na tele, na duši a na duchu, aby ma chránil pred nástrahami zlého, aby som mohla vidieť a zažiť ešte viac jeho zázrakov.

S vďakou sr.Helena