« Späť

Cesta do Emauz

Cesta do Emauz

báseň sestry Lucie

 

Na ceste smerom do Emauz

zronení muži kráčali

 a rozprávali so smútkom

o veciach čo sa udiali

 

je koniec každej nádeji

je koniec krásnym snom

prečo to razom pohaslo

zmýlili sme sa v ňom?

 

veď hovoril nám o sebe

som Pán som Boží Syn

a my sme veru túžili

panovať spolu s ním

 

on vlieval nádej úbohým

aj láske učil nás

chceli sme zostať spolu s ním

už pominul ten čas

 

on uzdravoval slepých

a nemým vracal reč

ba mŕtvych kriesil k životu

všetko je teraz preč

 

 je koniec zomrel na kríži

 a nám zostal len žiaľ

kým oni takto vraveli

stál ktosi opodiaľ

 

pridal sa k nim ten pocestný

odhalil Písem moc

srdcia im pritom horeli

už nastávala noc

 

i boli blízko osady

keď neznámy preč šiel

tak pozvali ho do domu

kam smeroval ich cieľ

 

zostaň dnes s nami nechoď sám

kraj noc už zahalí

i zostal

a keď lámal chlieb

vtedy Ho spoznali...

 

ilustračný obrázok: archív sestry Lucie