Hudba, stále dookola stimulovanie mozgu pesničkami.

 Magduška mala stále rada hudbu, vraj krásne spievala, texty piesní prestala spievať po druhej zlomenine, musel to byť pre ňu veľký šok a veľká bolesť. 

Na na- na- na spievala melódie, ktoré počula. 

Ožívala pri melódiách, ktoré jej zrejme zostali hlboko vryté v pamäti.

Mozog sme rozhýbavali k činnosti pomocou hudby, piesní, a telo pomocou tanca.

 U Alzhaimerov dochádza akoby k vypínaniu mozgu, ak nie je niekoľko minút stimulovaný.

Pri naozaj problematickom schádzaní zo schodov, sa mi osvedčilo spievať rezkú pochodovú pesničku.

 Magduška sa chytla melódie a sústredila činnosť mozgu na melódiu, a nevnímala, že ju už odskúšanými pohybmi, jemne, ale s istotou vediem dolu po schodoch, jeden schodík za duhým.

Keďže na otázku "Magduška, Ideme čúrať?" Jej odpoveď áno, alebo nie znamenala iba 20-30 % úspešnosť, rozmýšľala som, ako by sa dali pesničky využiť v prospech  Magdušky.

Stále keď sme šli na WC a Martuška čúrala,  spievala som jej a ona si pohmkávala so mnou pesničku Prší prší len sa leje....

Pri stolici sme tlačili spolu a spievali Medveďku daj labku...

Pri dennom cvičení na rotopede sme spievali Hijo heta na koníčku...do rytmu Magduškiných krokov a pohybu rúk...

Keď sme sa obliekali a išli sme vonku , tiež sme mali svoju pesničku A od Prešova , lebo sme šli do mesta a bývame v Prešove...

Keď  bola Martuška smädná, a keď pila,  spievali sme "A okolo Levoči, tam še voda točí..."

Takto vznikla moja pesničková reč pre Magdušku.