Magduška bola stále veľká kočka, maľovala sa, v skrini visí kopec jej nádherných šiat.

 Stále pred prechádzkou som jej kulmou upravila vlasy, namaľovala ju, doviedla pred zrkadlo, ukázala som jej jej obraz a pochválila som ju, že Magduška je kočka.

Hrebeň som jej dávala dojej ruky, vyberala som jej ho opakovane z úst, hovorila Magduška, to je hrebeň, učešeme vlásky. Naučili sme sa pohyb a postupne sme sa znovu naučili česať vlasy na jednej strane a potom aj na druhej, ja som dočesávala iba za ľavým uchom a chválila som Magdušku. Super! Kočka.Magduška.

Pri pohybe pravej ruky smerom k česaniu som zistila, že ruky Magduška nedvihne len tak a tonus jej svalstva jej to nedovoľuje.

 Po nájdení spôsobu ako dať Magdušku ľahnúť , sme začali s tréningom dvíhania rúk.

Keďže chorý na Alzhaimera  ( v štádiu v akom už bola Magduška) už nerozumie výrazom, je bezvýznamné niekomu hovoriť dvihni ruky.

 Rozmýšľala som čo by pomohlo. V izbe jej dcéry bola stará bábika. Tak sme sa s ňou začali hrávať, slovo Bábika sa stalo jedným z opakovaných slov. Držanie bábiky v rukách, pohladkanie bábiky... po niekoľkých dňoch sme začali skúšať slovné spojenie Magduška chytí bábiku. Podávala som ju znovu a znovu. A postupne sa bábika začala časom vzdiaľovať smerom nad hlavu ležiacej Magdušky.  Striedali sme ruky, naraz to nešlo v žiadnom prípade. Ak sa sústredí na jednu ruku, druhú nekoordinuje.

 Tak sme dosialhi po niekoľkých týždńoch neustáleho tréningu, že ak chcem, aby mi v ľahu Magduška dvihla jednu ruku nad hlavu a vspažila, ukážem jej bábiku, poviem chytíme bábiku a povzbudzujem ju aby sa stále dotýkala bábiky ktorá uniká až do vzdialenosti, že sa jej Magduška vie dotknúť iba s natiahnutou rukou nad hlavou.

 Potom ruku vrátime, pripažíme, a môžeme začať s druhou rukou.

Pri obliekaní pulóvrov mi to stále ešte nepomáhalo.

 Ako dosiahnuť to,  aby  Magduška vspažila obe ruky naraz?

Pri prechádzke ma raz napadlo, skúsiť  to s palicou.

 Vyrezala som palicu a očistila ju od kôry.

Pomaličky sme začali nacvičovať úchop jednou rukou,druhou rukou a tancovali sme tak, že Magduška sa držala za palicu oboma rukami a ja som mala ruky na jej rukách na palici a tancovali sme do rytmu. 

Postupne sme začali zakvačené prsty Martuškine púšťať a naučila sa držať palicu sama, takže ja som mohla palicu v inom mieste mierne zača dvíhať stále u kúsok vyššie a vyššie.

Toto fyzicky náročné, aj pre mńa, cvičenie malo jeden cieľ, že oddýchnem si, keď palicu dostanem na moju hlavu a hlavou si budem vedieť podoprieť palicu, aby si moje ruky oddýchli...

 Potom sa začalo štádium dvíhania rúk nad  moju hlavu.... až sme po pár mesiacoch tréningu skončili pri tanci spalicou so vspaženými rukami nad Magduškinou hlavou.

Od vtedy nebol až taký veľký problém pri vyzliekaní pulóvra, aby Magduška dvihla obe ruky naraz hore.