« Späť

Blog o blogoch Ladislav Lencz

Na blogoch sme.sk sa ocitnem, ak mi niekto pošle link na niečo dobré

Ladislav Lencz sa mi ppriplietol nejakým preklikom pod ruky. Nemá tam e- mailovú adresu, aby som vypýtala jeho súhlas, tak sa mu vopred ospravedlňujem, že  šírim jeho blog aj na MK.

 Mňa zaujal aj keď je z roku 2009 

 

 

Ars poetica blogu alebo ako neotráviť čitateľa

 
Po troch blogoch napísať takýto návod by bolo smiešne, keby to nebola moja metóda učiť sa. Píšem zásadne o veciach, v ktorých sa nevyznám a učím to, čo sa chcem naučiť.


 

Osobné predpoklady blogera

1. Nepíšte blogy o veciach, na ktorých nie ste osobne a existenciálne zainteresovaný.

A nepíšte, ak nechcete dať nahliadnuť do svojho života. Blog je verejná spoveď, na tom nič nezmeníte. Na jednom diskusnom seminári s rakúskymi lektormi sa účastníci už začali nudiť, keď náhle všetci ožili a naraz sa všetko zmenilo. "Všimni si", -pošepkal mi Peter, jeden z lektorov, ktorý sedel vedľa mňa, "pokiaľ diskutujúci vyjadrovali svoje názory, ľudia zívali. Len čo táto dáma začala hovoriť svoj zážitok, obecenstvo spozornelo."

2. Sú aj blogy na neutrálne témy, ale tie najlepšie sa týkajú osobného prežívania vecí, na ktorých nám veľmi záleží a ktoré tvoria naše privatissimum. Ak sa nechcete alebo sa nemôžete otvoriť, ak nechcete pustiť ľudí do svojho súkromia, nepíšte blogy. A nepokúšajte sa hrať na niečo, čím nie ste, štylizovať sa do nejakej pózy alebo ušľachtilej roly. Čitatelia to vycítia a riskujete, že vás vyradia zo svojho zoznamu.V tomto žánri sa to nevyplatí, nehrajte divadlo.

Blog je vždy pozvaním do vášho súkromia, ale záleží na vás, či to vybavíte v bráne, alebo pozvete návštevu do predsiene, do kancelárie, alebo aj do obývačky na pohár dobrého vína. Do spálne sa návštevy nevodia.

3. Nezačnite s blogovaním, ak máte sklon k závislostiam. Písanie blogov sa môže stať drogou a vášňou, môže narušiť rodinné vzťahy a plnenie vašich povinností. Môže sa stať, že kade chodíte, tam vám budú prichádzať na um nové námety a úryvky ešte nenapísaných blogov. Vynárajú sa bez prispenia vôle z podvedomých zdrojov. Môžu vás prenasledovať od skorého rána do noci, prichádzajú na um pri raňajkách, pri hre s deťmi, v kostole a pri obchodnom rokovaní. Prinútia vás pri posteli držať papier s tužkou a baterkou, aby vám neušli myšlienky, ktoré vás napadnú v noci.

 

K metodike písania blogov

4. Buďte stručný. V istom americkom časopise najsilnejšie myšlienky článkov - asi tak na jednu stranu - bývajú uvedené osobitne pred vlastným článkom. Sú označené ako "For a lecturer in hurry"(pre čítateľa, ktorý sa ponáhľa). Pamätajte, že typický lecturer blogov je permanentne in hurry. Hoďte do počítača vaše najsilnejšie myšlienky a to bude stačiť.

5. Hodnotenie blogu vykazuje signifikantnú koreláciu s príťažlivosťou zvoleného námetu. Včera som celé hodiny prezeral blogy s cieľom odhaliť, čo na stránke blog.sme.sk letí. Stálo by to za sociologicky výskum. Hoci moje skúmanie bolo skromné, predsa umožňuje zopár užitočných záverov.

5.1 Absolútna tutovka je nadávať: na pomery, na koalíciu, s menšou účinnosťou aj na opozíciu, na cirkvi, na bezcitnú mládež a nevychované deti. Čím šťavnatejšie, tým lepšie - v medziach tolerovaných redakčným tímom

5.2 Zaručený úspech majú "ciťáky", ktoré najmä starším ženám vháňajú slzy do očí. Lekári, najmä detskí lekári, a sociálni pracovníci majú pozičnú výhodu.

5.3 Veľkej obľube sa tešia aj drobné, milé príbehy všedného dňa, ožiarené láskavým úsmevom a jemným humorom a civilne podané náboženské témy. Ale len do stredných hodnôt karmy.

5.4 Príroda, ľudské osudy a veda poskytujú nielen sedem, ale 7^7 (sedem na siedmu) zázrakov a ktorýkoľvek z nich môže poslúžiť ako predmet dobrého blogu.

5.5 Môžete písať o čomkoľvek z kategórie 5.2 až 5.4, ale píšte len o tom, čo je vám vlastné, kde ste doma, čo dobre poznáte. Vyhýbajte sa námetom z kategórie 5.1: chodiť po svete napálený a písať nadávky je druhom rizikového správania, vedie k psychosomatickým ochoreniam.

6. Ľudí spravidla odradí, ak bloger vo svojom príspevku váha, prejavuje neistotu, niečo povie a vzápätí to spochybní. Podobne ťažko znášajú teoretizovanie bez konkrétnych a pútavých príkladov.

7. Je dobrou praxou prekvapovať čitateľa. Ak každá veta prináša niečo, čo čitateľ neočakáva, ak otvára neznáme svety, čitateľ je očarený a klikne na okienko pod blogom.

Ale prekvapovať neznamená šokovať. Ak ho v telese blogu pohladkáte a na záver mu strelíte virtuálne zaucho; alebo ak chcete vzbudiť jeho pozornosť výrokom na hranici žalovateľnosti alebo rúhania, ktorý ho napáli, márne budete vysvetľovať v závere, že ste ho chceli len zaujať.

8. Nepoučujte čitateľov. Existujú výnimky, ale vo všeobecnosti radšej počúvame rozprávačov skúseností ako učiteľov a profesorov. Ak sa dáme poučiť, tak skôr od svedkov.

9. Neberte seba tak vážne! Viem, že ste povolaný svojimi blogmi zmeniť svet a bojovať za právo a spravodlivosť. Ale skôr sa vám to podarí, ak návody na nápravu sveta občas vystriedate humorným rozprávaním a dobrým vtipom.

10. Učte sa od klasikov. Starovekí rétori hovorili napr.: Rem tene, verba sequentur. Voľný preklad: Treba dobre poznať tému, potom už vhodné slová prídu.

Alebo básnik Horatius: Nonum prematur in annum. Je to odporúčanie ponechať dielo (napr. báseň) u seba deväť rokov, vracať sa k nemu a vylepšovať ho. Nemusíte to brať doslova; je však pravdou, že sa neoplatí robiť priemerné veci. Aby sme však vytvorili dobrú vec, treba napísať len tie najlepšie nápady, nechať ich dozrieť (vo svojej fantázii, v náčrtoch) a po napísaní nechať ich trochu uležať a vylepšovať. Doma na dedine sme na ľudské používanie vyberali len väčšie zemiaky, drobné sme uvarili pre prasatá. Ak píšete priveľa - možno ste doma nepestovali zemiaky a nechovali prasatá -, robíte chybu.

Do tretice ešte jedna klasika:

Orator fit, poeta nascitur. Ja to zaktualizujem, otočím a trochu rozšírim: Básnikom sa človek musí narodiť, ale rečníkom (a blogerom) sa môže stať skoro každý, kto má na to trpezlivosť.

 

LAST NOT LEAST

To najdôležitejšie som skoro zabudol. (Skleróza, už mám na to roky.)

Slová, z ktorých sa robia blogy, môžu byť hravé aj účelové, múdre alebo hlúpe, ale môžu aj liečiť a zraniť, volať k novému život aj usmrtiť. Pri písaní blogu môžete čerpať z čistého prameňa ukrytého hlboko v lesoch, ale aj z otrávenej studne alebo z mláky. Nepíšte, ak nie ste v pohode. Než začnete formulovať prvé vety, pomyslite s láskou na ľudí, ktorí to budú čítať. Ak viete, Kódex blogera nezakazuje sa pomodliť.

 



Čítajte viac: http://lencz.blog.sme.sk/c/192240/Ars-poetica-blogu-alebo-ako-neotravit-citatela.html#ixzz1nvw3i05b

 

...naozaj sa oplatí prečítať si všetky jeho blogy, blogovať začal po 80-tke, a životných skúseností i mudrosti si veru ,do batôžka nabalil neúrekom.

Ak ho niekto poznáte a viete o ňom viac, budem rada, ak sa dozviem o tomto človeku viac.

na sme písal v roku 2009  

???

Píše už v nebi, alebo len zmenil pozemský server?

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Poznám rodinu Lenczovcov 45 rokov. Pán Ladislav nás vlani opustil. Viac v privátnej pošte. Má skutočne výborné blogy - najmä z rodinného prostredia.
Odoslané 2.3.2012 8:27.
Vďaka autorovi za úprimné a cenné rady, aj keď tieto moje slová zaletia za ním už do Nebeskej vlasti...i Tebe, Otilka, za ich sprostredkovanie. Čítala som ich so záujmom, veľa som sa poučila :-)
Odoslané 2.3.2012 18:47.
ďalšie INFO:
Internetový časopis pre novú evanjelizáciu Communio – missio: http://www.communio.sk/index.php?issue=1

Redakčný tím communio.sk:
P. MUDr. Ján Janok, CSsR, Mgr. Ladislav Lencz,
Jaroslav Mujgoš. email: communio08@gmail.com

Parte Ladislav Lencz: http://www.communio.sk/aktuality.php?issue=52
Odoslané 3.3.2012 4:29.
Mgr. Ladislav Lencz - stručný životopis

Motto: "Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, ... nech si odpočinú od svojich námah, lebo ich skutky idú s nimi." (Zj 14,13)

Základné údaje o jeho živote:
Na prvý piatok mesiaca december 2010 zomrel vo veku 83 rokov Ladislav Lencz, človek oddaný Bohu, službe Cirkvi a Božej vízii sveta v spoločnosti, verný manžel a vzorný otec rodiny, teológ, pedagóg a publicista. Narodil sa 24. marca 1927 maďarskému učiteľskému páru Jurajovi a Etele Lencz, ako prvý syn z 3 súrodencov, v Nitrianskych Hrnčiarovciach, kde práve rodičia dostali učiteľské miesta. Neskôr sa pohli do Jelšovec a neskôr do Marcelovej pri Komárne.
Ladislav mal 6 rokov, keď im zomrela mamička. Najmladší Imrich mal necelé 3 roky. Otec sa pokúsil získať sirotám mamičku, ale druhé manželstvo nedopadlo dobre. Matku deťom v mnohom dokázali nahradiť tri láskavé slobodné sestry ich matky, avšak napriek tomu strata matky zanechala na deťoch hlbokú skúsenosť bolesti.
Veľkou radosťou pre Ladislava bolo poznávanie a štúdium, neskôr ho pritiahla najmä filozófia. Po maturite na gymnáziu požiadal o vstup do Spoločnosti Ježišovej a tam okrem duchovnej formácie vyštudoval filozófiu. Potom prišli perzekúcie rehoľníkov, nasledoval 3-ročný pobyt v jednotkách PTP a po návrate nemožnosť ďalej študovať. Podarilo sa mu síce postupne získať ďalšie 2 odborné maturity, ale ďalej nemohol pokračovať v štúdiu. Až v dôchodkovom veku si doštudoval a ukončil vytúžené štúdium teológie.
Medzitým si už v zrelom veku založil rodinu a spolu s manželkou Teréziou vychovali tri deti: Tomáša, Stanislava a Máriu. Túžba dobre vychovať Bohom zverené deti viedla k hľadaniu dobrých materiálov o kresťanskej výchove. Tie prekladom sprístupnili aj širokému spoločenstvu rodín, s ktorými mali úzke kontakty.
Prijatie sviatosti manželstva chápali, plní vďačnosti za učenie II. Vatikánskeho koncilu, ako začiatok spoločnej cesty k svätosti, s programom hľadať a plniť konkrétnu poznanú Božiu vôľu. Neskôr, keď sa na začiatku 80. rokov stretli so spiritualitou jednoty Hnutia fokoláre (HF), v tejto línii pokračovali už v sile spoločenstva Diela Máriinho (HF).

Z jeho bohatej činnosti:
Ešte za hlbokej totality rozvíjal spolu s manželkou bohaté ekumenické kontakty a činnosti, najmä na pôde Bratskej cirkvi, v spolupráci s básnikom a laickým kazateľom Milanom Jurčom a kazateľom Františkom Ciesarom. Z tejto spolupráce vzišlo veľa požehnaných plodov.
Príchod slobody mu otvoril bohaté pole pôsobnosti. Okamžite využil možnosť ísť do dôchodku a začalo jeho najplodnejšie obdobie života. Keď ho prizvali na MŠ SR ku koncepčným prácam o výchove a vzdelávaní mládeže, zapojil sa s celým nasadením do podpory náboženskej výchovy v zodpovednosti biskupov katolíckej cirkvi na Slovensku. Svoju úlohu však spoznal v rozvíjaní výchovy a vzdelávania detí, ktoré od rodičov nedostali výchovu k viere. A tak vznikol vzácny projekt s medzinárodným dosahom, najmä v Českej republike, projekt etickej výchovy. Je postavený na základe všeľudských hodnôt a smerovaný k pozitívnej sociálnej orientácii detí a mládeže k schopnosti nezištnej lásky k ľuďom (k prosociálnosti). Tvorcom a garantom tohto projektu bol Ladislav Lencz najskôr sám v medzinárodnej odbornej konzultácii, čoskoro však našiel vzácnych spolupracovníkov na Slovensku. Po prijatí a rozbehnutí projektu etickej výchovy, keď boli už k dispozícii bohaté metodické materiály, im zveril jeho pokračovanie a sám sa vnútorne cítil zodpovedný odovzdať získané poznatky a skúsenosti katechétom a budúcim kňazom na CMBF v Bratislave.
Ďalším poľom pôsobnosti bola Teologická fakulta Trnavskej univerzity, kde okrem prednášania filozofických disciplín sa podieľal na vzniku a plodnom fungovaní Univerzity tretieho veku v oblasti teológie. Prevzal zodpovednosť za témy o prežívaní seniorského veku ako služby pre miestnu cirkev vo farských spoločenstvách a osobné dozrievanie k svätosti.
S ubúdaním fyzických síl sa stále viac venoval prekladaniu litznameniami čias, najmä z maďarčiny a nemčiny. S touto túžbou a zámerom vytváral pre potreby kňazov a angažovaných laikov ponuku aktuálnych článkov a cirkevných dokumentov prostredníctvom internetového časopisu Communio-missio, ktorý dosiahol symbolických 52 čísiel a čaká - podľa Božej vôle - na pokračovateľa. Pre potreby pastorácie organizoval viaceré pastoračné semináre s ponukou aj zahraničných úspešných skúseností v oblasti pastorácie. Podieľal sa na tvorbe prvého i druhého Pastoračného plánu pre činnosť KC na Slovensku. Mnohé z jeho vízií čakajú ešte na prijatie a realizovanie...

Tieto verejné aktivity, popri účasti na rodinnom živote rozrastajúcej sa rodiny, boli založené na intenzívnom duchovnom živote s Bohom, s každodennou účasťou na svätej omši, v bohatom modlitbovom živote individuálnom i spoločnom v rodine, v častých adoráciách Najsvätejšej Sviatosti a v navštevovaní chorých priateľov.

Intenzívna Božia škola lásky:
Choroba, diagnostikovaná pred 9 rokmi, nezabrzdila jeho duchovnú plodnosť, ale rozvinula jeho úsilie spoznávať a využívať prirodzené formy boja proti rakovine. Až po 8 rokoch rokoch zápasu sa rozhodol túto cestu opustiť a prijať, čo ponúka bežná medicína. Chorobu prijal s oddanosťou zámeru Božej lásky s ním a s jeho drahými a každý deň dozrieval v tomto postoji. Osvojil si slová novej blahoslavenej Kláry Badano (blahorečená v Ríme 25. 9. 2010): "Chceš to ty, Pane Ježišu, chcem to i já" a "Pre teba, Ježišu, pretože si bol na kríži opustený".
V tomto postoji oddanej lásky k Bohu a ku svojim drahým Bohu zveril svoje životné dielo slovami: "To, čo som doteraz písal, prednášal, publikoval v podobe kníh a článkov, teraz podporujem svojou nemohúcnosťou v chorobe." Týždeň pred smrťou povedal: "Ide mi to tak prirodzene povedať Bohu "áno", snažím sa mu to opakovať, najmä túto moju bezmocnosť mu odovzdávam". Inokedy vyriekol uprostred noci jasným hlasom s trojnásobným opakovaním: "Bože môj, zmiluj sa!" Deň pred smrťou na otázku, či chce svoje bolesti spojiť s Kristovým utrpením, odpovedal:"Samozrejme!" A to boli jeho posledné slová...

V Bratislave 9. 12. 2010
(tl)
Odoslané 3.3.2012 4:31.
Životopis uverejňujem so súhlasom Lackovej manželky p. Terézie Lenczovej.Pôvodne som ho chcela poslať ako osobitný blog na prosbu Otilky Ferenčíkovej, ale nepodarilo sa mi. Prepáčte.
Odoslané 3.3.2012 4:31.
Mária, veľká vďaka za linky
Odoslané 3.3.2012 4:30 ako reakcia na Mária Hudáčková.
Mária-Irma, vďaka za vyžiadanie súhlasu od p. Terézie Lenczovej
Odoslané 3.3.2012 4:33 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Ďakujem za povzbudivý blog a ešte povzbudivejší životopis.... Najmä opis jeho posledných týždňov je veľmi krásny. Presne takto si predstavujem dobrú smrť. A nie ako eutanáziu (z gréckeho „eu“ – dobrý a „thanatos“ – smrť) dnešného ponímania.
Odoslané 4.3.2012 16:42 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Mária, ďakujem za sprostredkovanie životopisu Lacka. Stretával som ho v Bratislave na stretnutiach v rámci tajnej cirkvi, bol to pohodový a láskavý človek - je zaujímavé si prečítať, z čoho to všetko pramenilo (vtedy sme radšej o druhých vedeli čo najmenej). Minulú jeseň bola v žilinskom diecéznom centre prednáška o ňom, na ktorom hovorila aj jeho manželka. Oznámili tam aj pokračovanie časopisu, ktorý bude vychádzať pre potreby žilinskej diecézy - práve dnes som videl už jeho druhé číslo.
Odoslané 15.3.2012 23:40 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.