« Späť

vy sa pýtate, ja odpovedám

áno

 stretli sme sa

 Otec Tomáš Kuník 

slovák

kňaz

 misionár

 pôsobiaci v prvej línii v Albánsku

 bol

na pár

desiatok

minút

 u nás

 doma

v Prešove

...

...

ešte stále spracovávam v sebe toto stretnutie

 ale ešte  nie je čas, aby som to dala vonku

chce to väčší odstup

a menej

emócií

( možno aj cukor)

...

dôležitejšie

bolo sedieť

Ježišovi pri nohách

 

kým  Mária ( vo mne) chcela pobehovať

 

 zatiaľ iba toľko

 

ak Boh 

dá pokyn

 že treba

viac

...

aby On bol viac oslávený

 

 

 

 

 

 

napísal Otília Ferenčíková
21.3.2012 7:12
1146 Prezretí, 5 Komentáre
Priemerne (5 Hlasy)
Priemerné hodnotenie je 3.8 hviezdičiek z 5.

Najnovšie od tohto autora

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
d d
cítim silné pocity so stretnutia s kňazom... emoticon
ako novokňaz nám suploval náboženstvo (namiesto dekana emoticon) moc z toho čo nám hovoril si nepamätám, bolo to (asi) len raz, ale viem, že bola relatívne zima a on mal sandále na nohách emoticon a vyžarovala z neho radosť a nesmierny pokoj ;)
Odoslané 21.3.2012 8:12.
Otília Ferenčíková
Dominika, každé naše stretnutie s Božím služobníkom je nieztohtosveta. To len nám sa zdá, že je to obyččlovek.
Aj ten najnehodnejší boží služobník je vzácna perla, ktorá sprostredkúva Božie tajomstvá iným.
O čo viac človek žasne nad veľkosťou Boha, keď má možnosť napiť sa z čistej studničky zrkadliacej Ikonu Krista.
Odoslané 21.3.2012 8:49 ako reakcia na Dominika Dunčková.
Mária-Irma Danieliszová
I ja som smela prežiť radosť stretnúť sa s otcom Tomášom v mojom bytíku. Mala som aj inú návštevu, ktorá spočiatku zbledla a prehĺtala naprázdno a dvíhala zadoček, že čo tu má ona, keď je tu kňaz.....a akosi exoticky oblečený. Ale môj prísny pohľad ju priklincoval: "Seď na zadku!". Vedela, že rozprávať má nechať druhého hosťa. Posedel na vypitie kávičky a zjedenie koláčika ...možno 10, možno 15 minút.....A frčal navštíviť ďalších priateľov smerm na východ. Iste, upútali aj sandálky, aj pokrývka hlavy......ale najviac upútal milý úsmev a bezprostredná reč.
Keď odišiel, dlho pozerala z okna.....Mlčala. "Čo si tak ticho?"- pýtam sa.
Ona:"Práve som povedala Pánu Bohu, že aj na Slovesnku potrebujeme takých, tak nech rozsieva takýto druh v našom seminári!"
Odoslané 21.3.2012 16:22.
Daniela Cerovská
ze vraj druh! :-D to je mile. :-)
Odoslané 22.3.2012 6:16 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Otília Ferenčíková
Režisér našich stretnutí, vie čo robí
Odoslané 22.3.2012 8:24 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.