domov

2014-07-27T15:14:33Z

Mama ju moc nechcela, nemala rada, uprednostňovala tú druhú a ona bola vždy tá druhá....Často chodila do blízkej dedinky k starkým... čo ju tam čakalo ? Poväčšine kopec roboty :) ako na každej dedine... Ráno vždy kolo domáceho statku, kolo obedu práca v kuchyni, poobede oddych a potom nejaké práce v garáži...

Vždy keď ju posadili do autobusu jej dali niekoľko príkazov. Nebudeš hovoriť toto ! Budeš slušná ! Nebudeš odvrávať ! Keby niečo tak je všetko v poriadku !!! A nezabudni donesieš toto a toto, a keď budú niečo iné dávať i to zober !!

Cesta trvala 25 minút, nevedela sa dočkať kým uvidí na jednej zo zastávok starkého, aby vedela kedy vystúpiť . A vždy keď ho uvidela naradostnená vybehla von silno ho objala a spolu vykračovali hore dedinkou domov. Doma ju čakala nejaká fajnota čo starká pripravila. A začalo sa to... Ten pocit, bezpečia, lásky... Radosti z dní... Nevýslovný pokoj, toto bolo to po čom jej srdce túžilo. Ibaže keď je dobre, dni plynú omnoho rýchlejšie. A keď prišiel deň odchodu, nálada akosi upadla, plač, bolesť v srdci... Starká nebalila čo sa dalo i to čo sa nedalo, starký poskytol financie na potrebné veci a šlo sa opäť tam. Po príchode tam mnoho overovacích otázok aká bola, čo povedala, čo nepovedala, kontrola toho čo doniesla a nakoniec peniaze. Všetko zobrali, boli to minúty záujmu ale akého...

Netrpezlivo čakala kedy pôjde zase domov. A prišli dni kedy opäť mohla ísť. Radosť, láska, záujem o ňu. No prišli dni kedy ona zistila že jej tam je moc dobre a zakázala jej to. A bolo to predmetom vydierania a deptania, ak toto alebo hento tak tam nepôjdeš. Bála sa, snažila sa ju poslúchať. No nebolo to o jej správaní ale o jej nálade. Keď chcela pustila ju a keď nie zakázala jej to. Dievčatko plakalo, dúfajúc v zmenu sa modlila. Smiešnymi detskými modlitbičkami, niekedy to vyšlo niekedy nie. Bola zmätená, nerozumela... Až raz prišiel starký a rozkázal že ide dievčatko s ňou, maličká sa tešila ! Prišiel po ňu. On ju skutočne ľúbi, zisťovala na vlastnej koži čo je láska, záujem, ochrana. Tak to bolo niekoľko rokov a starký bol ten čo ju chránil a držal nad vodou. Ľúbila ho bezhraničnou láskou... Mala príležitosť zažiť skutočnú lásku, pokoj.. Bola nekonečne vďačná. Toľko ju naučil...

Dievčatko bolo moc spokojné a radostné, aj keď vedela že sa musí vrátiť tam, mala istotu že pôjde opäť domov k starkému a starkej. To jej dávalo silu zhlboka sa nadýchnuť, vydržať, zaprieť sa... Bolo to riešenie jej náročných dní.

to naozaj ???

2014-07-24T17:50:42Z

Článok o nechcení chceného dieťaťa. O následkoch, nedostatku lásky...

Jedného dňa sa pri autohavárii dozvedela že čaká dieťa. Ostala kúsok v šoku... rozmýšľala čo s tým, mala iba jedno tak by druhé ešte mohlo byť. No v prvom trimestri jej doktor povedal že asi nebude všetko v poriadku, že by bolo omnoho lepšie nechať si plod vziať. Rozmýšľala niekoľko dní, no nebolo veľa času. Musela sa rozhodnúť rýchlo, manžel ju prosil aby si dieťatko nechala že ho budú predsa ľúbiť nech je akékoľvek. Ona však bola presvedčená, bude to trápenie i pre nás i pre dieťa, nechcem ho. V deň umelého prerušenia tehotenstva ju manžel posledný krát žiadal o milosť pre dieťatko, no ona nástojčila na potrate...

Išla na kliniku a kým čakala veľa premýšlala, áno / nie... áno / nie...po chvílke vyšiel doktor a zavolal ju, dva krát povedal jej meno no ona ho nepočula, po chvílke doktor opäť vyšiel na chodbu v klinike a volal jej meno no opäť ho nepočula.

Manžel sa vrátil domov z práce a pýta sa ako sa cíti, ona odvetila, : "zvlášte a bojím sa! " je ti nejako zle ? Bolí ťa to ? Nie nič ma nebolí, len čo ak bude skutočne choré? Čo potom ? Aké to bude ? hneď pochopil, dieťa si nedala zobrať, odyšla z kliniky skôr ako ju zavolali do sály. Od toho dňa jej každý deň z práce doniesol ružu až kým sa nenarodilo krásne zdravé dievčatko, ktorému nič nechýbalo...

Po pár dňoch sa ukázali nejaké komlikácie ale všetko sa dalo zvládnuť, nič fatálne. Po cca roku sa ukázalo že je dievčatko závažne choré, ona začala chodiť po doktoroch a on mal prácu mimo domova. Dievčatko chodilo na rôzne vyšetrenia, pobyty a začala sa úmorná dlhá liečba. Po niekoľkých rokoch sa dievčatko vyliečilo. Jeho v podstate nepoznalo a nespoznávala ani ju. Veľa ju bila, urážala, ponižovala, deptala, ničila, vyhadzovala z domu...

--- nemalo to byť inak ? Nemala sa tešiť že jej dieťa je konečne zdravé ? Nemala sa ňou pýšiť aká je silná? MALA !!! . . . ale NIKDY to neurobila . . .

Paula Terézia Daubner

domov

to naozaj ???