Blogy

« Späť

LÍBYA: KRESŤANKA V STRACHU O SVOJ ŽIVOT

LÍBYA: KRESŤANKA V STRACHU O SVOJ ŽIVOT

7.júna 2016

Pre domácich Líbyjčanov nie je možné byť kresťanom. Môžu nimi byť len cudzinci. Maziah /meno zmenené/ bola nútená utiecť pred vlastnou rodinou, aby si zachránila život, keď zistili, že tajne konvertovala.

Maziah prežila už v svojom skorom detstve traumatickú skúsenosť, keď jej matka ju nechala v horiacom dome. Keď bola staršia, opýtala sa mamy aký je Boh. Jej mama jej nahnevane odpovedala: „Nie je dobré sa tak pýtať. Pros o odpustenie. Boh nemá postavu.“ Maziah bola zvedavá a navštívila viacero mešít, aby sa viac dozvedela o Bohu. Vo veku 9 rokov navštívila salafistickú mešitu v nohaviciach. Imán ju zato zbil. Potom prestala navštevovať mešity.

Ako tínedžerka znovu začala chodiť do mešity. Prehovorili, aby sa obliekala slušným spôsobom, čo teda robila, keď išla do mešity ale mimo domu sa obliekala v štýle západu. Hovorí: „V mešite riešili moje obliekanie. Vraj som tak klamala Boha. To nebolo to, čo som očakávala. Uvedomila som si, že oni tiež podvádzajú Boha. Videla som ich robiť veľa zlých vecí. Počula som jedného z vedúcich hovoriť do telefónu a zistila, že klamal.“ Sklamaná Maizah sa rozhodla úplne opustiť mešitu.

O niekoľko rokov, v roku 2011 plakala kvôli svojim osobným problémom. Hovorila „Cítila som, že sa niekto dotkol mojich nôh. Izba bola tmavá, ale zrazu tam bol muž v svetle. Neodvážila som sa ho dotknúť. Stál vedľa mňa. Cítila som radosť v srdci z jeho prítomnosti. Bol vysoký, mal dlhšie vlasy. Povedal mi: „Ja som cesta, pravda a život.“ Potom zmizol.“

Toto sa stalo dva týždne pred občianskou vojnou v Líbyi. Keď začali bomby dopadať v blízkosti nášho domu, moja rodina sa rozhodla utiecť do Egypta. Tam sa Maizah spoznala so susedkou, kresťankou.

Hovorí: „Táto žena bola ku mne úprimná. Požiadala sa ju, aby mi rozprávala o Ježišovi. Neskôr som jej povedala o mužovi, čo sa mi zjavil v izbe. Povedala mi, že to bol Ježiš. Ukázala mi verš z Jána v Biblii – Ja som cesta, pravda, život.“

Po čase jej susedka povedala: „Ty budeš sviecou v Líbyi, svetlo pre Líbyjčanov.“

Rodina sa vrátila späť do Líbye.  Egyptská kresťanka, s ktorou a spoznala bola neskôr uväznená. Maizah zistila, že polícia hľadala aj ju, tak znovu ušla do Egypta. Jej rodina robila všetko, aby ju našla. Skončila v Turecku a mala plán prejsť do Európy.

Vypočúvanie

Cítila túžbu po domove, preto zavolala domov a hovorila so sestrou. Sestra jej povedala, že mama je ochrnutá, tak Maizah cítila, že sa musí vrátiť domov. Keď prišla, uvidela mamu bez ochrnutia a uvedomila si, že bola oklamaná. Potom bola vypočúvaná mužmi v rodinnom dome.

Jej príbeh pokračuje. „Neodpovedala som poriadne, lebo som si myslela, že ma môj brat ochráni. Vstala som a povedala, že nebudem odpovedať na také otázky. Oni ma schytili. Jeden z nich ma udrel päsťou do tváre. Pýtali sa ma na mená ďalších Líbyjčanov, ktorí sa stali kresťanmi. Zisťovali aj či som panna. Pritom ma bili stále viac, ale ja som zrazu pocítila, že som chránená. Už som viac necítila bolesť. Oni ma stále bili. Doteraz mám z toho následky.“

Nakoniec vodca tej skupiny povedal Maizah: „Tvoje meno je na listine tých, ktorých treba zabiť. Ja Ti dám ponuku. Ožením sa s tebou. Mám tri ženy, ty budeš štvrtá. Ak budeš súhlasiť, všetko sa zabudne.“

Šokovaná touto ponukou sa Maizah snažila rozumne rozhodnúť. Súhlasila, len aby získala nejaký čas. Povedala , že potrebuje ísť k lekárovi kvôli zraneniam na tvári. Jej budúci muž súhlasil, ale nedovolil jej ísť do líbyjskej nemocnice. Bola poslaná do Tunisu. S ňou však poslali aj učiteľa koránu, matku, brata, sestrenica a tetu. Tí ju stále strážili. Nemala tak šancu utiecť.

Napriek tomu s pomocou doktora sa jej podarilo ujsť a zavolala tuniskému pastorovi, ktorého číslo sa naučila naspamäť. Našla ochranu v bezpečnom dome. Nazúrená rodina ju hľadala, ale ju nemohli nájsť. Maizah sa podarilo ujsť na Západ. Avšak stále sa bojí, že ju tam nájdu.

Z dôvodu chaosu a chýbajúcich zákonov tam prežívajúcich 20 tis kresťanov /z toho len asi 150 Líbyjčanov/ má veľmi ťažký život. Situácia sa tam zhoršuje od roku 2015. Malé kresťanské spoločenstvá zložené s egyptských, subsaharských, amerických a európskych  pracovníkov sa môžu stretávať v svojich kostolíkoch, Líbyjčania nesmú.

Zdroj: Open Doors

Foto: František Bašo