Gn 2,7-9.18-24

Dnes si čítame o tom, ako Boh stvoril prvých ľudí. Našich prarodičov. Muža a ženu. Úryvok sa končí slovami: "Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom."

Dnes chcem vzdávať vďaky za svojich rodičov. Za všetkých predkov. Za dary, ktoré som dostala skrze svoju rodinu. Za dar rodiny. Dokonca aj za situácie, ktoré mi neboli príjemné, alebo dokonca ublížili. Pretože viem, že "tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré." (Nemýľme sa - nie všetko JE dobré. Ale všetko SLÚŽI na dobré.) Chcem odpustiť svojim rodičom (ak je čo - a ono sa vždy niečo nájde - aspoň maličkosť, u niekoho možno aj veľké zranenia...). A chcem prijímať čistú bezvýhradnú lásku z Božích rúk.

Úloha: 

Dnešná úloha znie: Vyjadrite vďačnosť svojim rodičom. Môžete im zatelefonovať, napísať pohľadnicu, namaľovať odkaz, alebo ich jednoducho objať, ak bývate blízko. Ale ešte pred tým (alebo ak vaši rodičia už nežijú), modlite sa. A ďakujte Bohu za svojich rodičov.

Možno ste žili v takmer ideálnej rodine, ale je tiež možné, že ste prežívali množstvo problémov. (Niekde som čítala, že kto má pocit, že jeho rodičia boli dokonalí, ešte neprešiel uzdravením.) Možno vás ocko, či mama opustili príliš skoro... Možno vám nejakým spôsobom ublížili... Možno urobili niečo boľavé, alebo naopak niečo neurobili... Možno bude pre vás dnešná úloha ťažká. Alebo naopak celkom prirodzene ľahká. V oboch prípadoch vás prosím, odovzdajte svojich rodičov v modlitbe Otcovi. Odpustite. Proste. A ďakujte. Nájdite vždy aspoň niečo, za čo môžete ďakovať.

Nech sa vám darí. Želám vám pokojný a radostný adventný deň. A nezabudnite sa podeliť o svoje prežívanie dnešnej úlohy aj s nami.
Letitia.