Samuel BrečkaSamuel BrečkaSv. Otec František: Vykonaj skutočnú púť!Samuel Brečkahttps://www.mojakomunita.sk/web/samuel/blog/-/blogs/sv-otec-frantisek-vykonaj-skutocnu-put-2013-10-28T13:35:18Z2013-10-28T13:23:06Z<p>
Vo štvrtok bol posledný deň celoslovenskej akcie nazvanej 40 dňová reťaz pôstu a modlitieb za kňazov, ktorú organizovalo spoločenstvo Modlitby za kňazov (v čase od 15.9. do 24.10.).</p>
<p>
Ak si sa aj ty zapojil do tohto duchovného boja, mám z toho radosť. Som totiž presvedčení, že všetky obety a modlitby prinesú svoje ovocie. Kňazi, s ktorými som o pôstnej akcii hovoril, boli za ňu veľmi vďační. Ich poďakovanie ti týmto odovzdávam.</p>
<p>
Prežili sme v zjednotení za dobrú vec 40 požehnaných dní. Ak ťa to naštartovalo v úsilí pomáhať kňazom a máš túžbu v tom aj ďalej pokračovať, zostaň v spojení cez web so spoločenstvom Modlitby za kňazov - <a href="http://www.mzk.sk">www.mzk.sk</a>.</p>
<p>
Len nedávno, na sviatok sv. Lukáša, pápež František povedal:</p>
<p>
„Často počujem, že sa robí púť do svätyne Panny Márie, sv. Františka, sv. Benedikta... Púte! Ale som zvedavý, či my kresťania máme chuť urobiť jednu návštevu, bude to skutočná púť! Do tých sanktuárií svätosti a apoštolskosti, ktorými sú opatrovateľské domy pre starých kňazov a rehoľné sestry?“ (zdroj: Rádio Vatikán 18.10.2013)</p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Poď aj ty zrealizovať výzvu pápeža Františka a urob si "púť" do niektorého "sanktuária svätosti a apoštolskosti". Môžeš ju vykonať napríklad v blížiacom sa advente. A nemusí to byť len do opatrovateľského domu pre starých kňazov. Viacerí starí a chorí kňazi bývajú po rodičovských domoch či bytoch. Stačí sa trochu zaujímať o to, kde takého kňaza môžem nájsť, kde býva. Napríklad spýtať sa svojho správcu farnosti.</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Prejav lásku aspoň jednému chorému a staršiemu kňazovi.</span></p>
<p>
<span style="font-size: 1.02em; line-height: 1.4;">Ďakujem. :-)</span></p>Samuel Brečka2013-10-28T13:23:06ZPrečo idem na Pochod za život - Nemal som sa narodiťSamuel Brečkahttps://www.mojakomunita.sk/web/samuel/blog/-/blogs/preco-idem-na-pochod-za-zivot-nemal-som-sa-narodit2013-09-19T09:54:15Z2013-09-19T06:43:49Z<p>
<span style="color: rgb(55, 64, 78); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">V tomto čase, krátko pred Národným pochodom za život v Košiciach, sa jeden druhého zvedavo pýtame: Ideš aj ty na Pochod? A prečo? Je to tak dôležité merať tú dlhú cestu do Košíc z druhého konca Slovenska? </span></p>
<p>
<span style="color: rgb(55, 64, 78); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">Keď som na Národnej púti k Sedembolestnej Panne Márii počul hovoriť vladyku Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi v Ríme o svojej chorej mamine, ktorá napriek tlakom okolia dala nášmu arcibiskupovi život, povedal som si, že je to podobný príbeh tomu môjmu. Ponúkam ho pre povzbudenie. Ak sa to podarí a pocestuješ do Košíc, splní svoj účel. </span></p>
<p>
<span style="color: rgb(55, 64, 78); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">Moja mamina mala už v čase môjho počatia diagnostikovanú nevyliečiteľnú chorobu sclerosis multiplex (roztrúsenú sklerózu). </span></p>
<p>
<span style="color: rgb(55, 64, 78); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">Pred 20 rokmi, keď sa malo narodiť moje prvé dieťa, teda naša Silvinka, išiel som do nemocnice vybaviť mamine neurologické preliečenie. Išiel som za lekárom, ktorý sa jej venoval už na počiatku jej choroby a preto ju dobre</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline; color: rgb(55, 64, 78); font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"> poznal. V tom čase bol už prednostom neurologickej kliniky. Keď som sa mu predstavil, privítal ma slovami: „Samuel, to si ty čo si sa nemal narodiť...?“ Diagnóza mojej maminy totiž predpokladala po tak namáhavom výkone akým je pôrod náhle zhoršenie zdravotného stavu ktorému sa hovorí "atak". To sa po mojom narodení u maminy aj potvrdilo. Dostala atak a jej stav sa zhoršil. Vtedajšie poznanie v neurológii odporúčalo pacientkám so sclerosis multiplex neabsolvovať pôrod, ale ukončiť život počatého dieťaťa. Doktori preto odporúčali mamine moje zabitie. Vďaka Bohu sa rozhodla inak. Dala mi život, aj keď ten jej sa vážne zhoršil. <br />
Moja mamina ešte stále žije, ale je imobilná pripútaná na vozík a lôžko. Okrem toho zle vidí, skoro vôbec nepočuje a má rôzne iné ťažkosti... Stále býva s nami, s mojou rodinou. <br />
Som vďačný Bohu a mamine za život. A preto idem aj ja do Košíc podporiť ŽIVOT!</span></p>Samuel Brečka2013-09-19T06:43:49ZBojujme za našich kňazovSamuel Brečkahttps://www.mojakomunita.sk/web/samuel/blog/-/blogs/bojujme-za-nasich-knazov2013-09-20T11:08:32Z2013-09-12T07:29:52Z<p>
V novinách, televíznych správach, či na internete nezriedka čítame, vidíme a počúvame o kňazoch, o Božích pomazaných v súvislosti s ich zlyhaním. K rôznym mediálnym príbehom sa snažíme vytvoriť si svoj vlastný názor. Vychádzame pritom aj zo skúseností, podľa ktorých je už dopredu možné predpokladať, že ponúkaný obraz o kňazovi je s najväčšou pravdepodobnosťou falošný. Následne po získaní ďalších informácií z iných dôveryhodnejších zdrojov prichádzame k úplne novému poznaniu.</p>
<p>
Existujú však aj také príbehy kňazov, a možno sa odohrávajú aj v tvojej vlastnej farnosti, ktoré sa naozaj zakladajú na pravde a sú veľmi bolestné. Bolestné najmä preto, lebo my všetci sme údmi jedného Kristovho tela. A bolesť Cirkvi je aj našou bolesťou. Alebo by aspoň mala byť. Ak je naše srdce zakotvené v Bohu, túto bolesť by sme mali cítiť. Sú to príbehy kňazov, ktorí vo svojom živote niečo nezvládli. Nezvládli napríklad im zverené ekonomické záležitosti, svoju sexualitu, svoju závislosť ... atď. Ale predovšetkým sú to dôsledky nezvládnutého vzťahu s nebeským Otcom.</p>
<p>
Ako však zvykneme naložiť s týmito rôznymi príbehmi kňazov, alebo s vlastnou negatívnou skúsenosťou z farnosti my laici? Väčšinou si pofrfleme na otrasnú úroveň médií, pretože opäť musíme konštatovať že nás oklamali. Alebo pri pravdivom príbehu len sucho skonštatujeme, že aj medzi apoštolmi bol predsa Judáš... Alebo, že Cirkev je Božsko-ľudská ustanovizeň a preto ani jej sa hriechy nevyhýbajú. Pri osobnej skúsenosti je niekedy našou reakciou „odchod“ z farnosti a účasť na bohoslužbách v inom kostole, či iné defenzívne, neúčinné riešenia.</p>
<p>
Iba málokedy zaznie od namosúreného farníka pozitívna odpoveď na otázku, či sa za svojho kňaza už modlil, či mu nejako pomohol. Náš postoj je väčšinou pasívny. A ak predsa aktívny, tak len na bojovom poli tohto sveta. Aj to žiaľ na opačnej strane - v boji proti vlastným. Ten duchovný a oveľa podstatnejší boj zvykneme ignorovať.</p>
<p>
Je však najvyšší čas zmobilizovať sa a začať bojovať! My totiž nestojíme mimo bojového poľa. Krstom sme sa stali Božími deťmi a zároveň nepriateľmi diabla. Nemôžeme povedať, že nás sa to netýka. Nie sme štatisti, ktorí len konštatujú, že padol ďalší Boží pomazaný. Nemôžeme byť vlažní! Stojíme na tom istom fronte ako naši kňazi, proti tomu istému nepriateľovi. Báť sa však nemusíme, lebo na našej strane je najvyšším Veliteľom Ježiš!</p>
<p>
Keď vidíme kňaza zraneného, chorého, môžeme sa zohnúť a podať mu ruku, pomôcť mu na nohy. My predsa nie sme bezmocní, bez zbraní. Veď pri vstúpení do vzťahu s Veliteľom sme od neho dostali aj zbrane. A On nás povzbudzuje a pozýva do boja:</p>
<p>
„Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!“ Ef 6, 14-18.</p>
<p>
Kateřina Lachmanová hovorí o kňazoch v súvislosti s duchovným bojom, že oni sú v tej prednej línii a práve preto potrebujú našu modlitbovú pomoc. Aby obstáli. Mnohí v minulosti neobstáli práve preto, lebo sme im nepomohli. Lebo sme utekali za veliteľom a žalovali, že akého neschopáka to postavil do boja. Žalovali sme na neho, ako hlúpo a zle bojoval. A nepriateľ sa na tom zabával a využíval v boji nejednotu armády Kristových bojovníkov...</p>
<p>
Dnes je čas opäť si odpovedať na otázku: Zostaneme pasívni, či dokonca prijmeme úlohu žalobcov? Alebo sa postavíme, oblečieme si Božiu výzbroj a začneme bojovať? Ako jedna Božia armáda. Spolu. Si aj ty pripravený ísť do tohto boja? Poď! A nezabúdaj, že našim veliteľom je Kristus. Pán!</p>
<p>
Bojuj za našich kňazov! Zúčastni sa aj ty 40 dňovej reťaze pôstu a modlitieb za kňazov. V čase od 15.9. do 24.10.2013. Viac info: <a href="http://www.postzaknazov.sk/">www.postzaknazov.sk</a>.</p>Samuel Brečka2013-09-12T07:29:52ZBenedikt XVI.: Ako hovoriť o Bohu dnesSamuel Brečkahttps://www.mojakomunita.sk/web/samuel/blog/-/blogs/benedikt-xvi-:-ako-hovorit-o-bohu-dnes2012-11-29T08:48:18Z2012-11-29T08:48:18Z<p>
Dnes už viaceré kresťanské spoločenstvá na Slovensku evanjelizujú spôsobom, ktorý zahŕňame pod pojem Nová evanjelizácia. Aj spoločenstvu Modlitby za kňazov je veľmi blízke hľadať a aj uvádzať do praxe tie najúčinnejšie formy evanjelizácie pre dnešnú dobu. Práve dnes 29.11. má toto naše spoločenstvo prípravné stretnutie pred ďalším evanjelizačným kurzom Objav Krista. Na stretnutí budú všetci, ktorí prijali pozvanie na organizovanie kurzu určite oboznámení so včerajšou katechézou Svätého Otca Benedikta XVI. (ktorá zaznela na generálnej audiencii) o tom, ako hovoriť o Bohu v dnešnej dobe. Ak ste ju ešte nečítali, tak aj vám ju veľmi odporúčam:</p>
<p>
"Drahí bratia a sestry,<br />
dnes si položme túto základnú otázku: ako v našich časoch hovoriť o Bohu? Ako komunikovať evanjelium, aby sme otvorili cesty k jeho spásonosnej pravde srdciam našich súčasníkov, ktoré sú tak často zatvorené a ich mysliam, ktoré sú rozptýlené lákadlami tejto spoločnosti? Aj sám Pán Ježiš, ako nám o tom hovoria evanjelisti, si pri ohlasovaní Božieho kráľovstva kládol túto otázku. Povedal: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme?“ (Mk 4, 30). Ako dnes hovoriť o Bohu? Prvou odpoveďou je, že o Bohu môžeme rozprávať len preto, lebo Boh sám prehovoril k nám. Podmienkou toho, aby sme mohli hovoriť o Bohu, je teda počúvať to, čo Boh povedal. On k nám prehovoril. Boh nie je nejaká zložitá hypotéza o pôvode sveta, nie je matematická inteligencia, ktorá by nám bola vzdialená; Boh sa o nás zaujíma, Boh nás miluje, Boh osobne vstúpil do skutočnosti našich dejín a rozhodol sa komunikovať seba samého – a to až do tej miery, že k nám prišiel v tele. Boh je teda súčasťou nášho života, Boh je tak veľký, že má pre nás čas, môže nám venovať pozornosť, a aj nám ju venuje. V Ježišovi z Nazareta sa stretávame s tvárou Boha, ktorý zostúpil zo svojho neba, aby vstúpil do sveta ľudí - do nášho sveta - aby ich naučil umeniu života a ukázal im cestu ku šťastiu; aby nás oslobodil od hriechu a urobil nás Božími deťmi (por. Ef 1,5; Rim 8, 14). Ježiš prišiel, aby nás zachránil a aby nám ukázal dobrý život evanjelia.<br />
<br />
Hovoriť o Bohu teda znamená mať jasno v tom, čo je potrebné ohlasovať ľuďom dnešných čias. Nie abstraktného Boha, nie nejakú hypotézu - ale Boha konkrétneho, Boha, ktorý existuje, vstúpil do histórie a je prítomný v našich dejinách - to je Boh Ježiša Krista - odpoveď na základnú otázku prečo a ako žiť. Práve preto si rozprávanie o Bohu vyžaduje poznanie Ježiša a jeho evanjelia: predpokladá naše osobné, skutočné poznanie Boha a veľké nadšenie pre jeho plán spásy - bez toho, aby nás premohol smútok z neúspechu - máme nasledovať metódu samotného Boha. Božia metóda je metódou pokory - Boh sa stal jedným z nás - je to metóda uskutočnená prostredníctvom Vtelenia, príchodu do jednoduchého nazaretského domu, do betlehemskej jaskyne, je to metóda podobenstva o horčičnom zrnku.<br />
<br />
Nemusíme sa báť pokory malých krokov, a treba nám dôverovať kvasu, ktorý preniká cesto a dáva mu pomalý vzrast (Mt 13, 33). V rozprávaní o Bohu, v diele evanjelizácie - pod vedením Ducha Svätého - je nevyhnutné vedieť sa vrátiť k jednoduchosti: práve to je podstatný návrat ohlasovania! Ohlasovanie je dobrá zvesť o Bohu, ktorý je skutočný, konkrétny - o Bohu, ktorý sa o nás zaujíma, o Bohu - Láske, ktorá sa k nám priblížila v Ježišovi Kristovi, a to až po Kríž - o Láske, ktorá nám vo Vzkriesení darúva nádej a otvára nás pre život bez konca, pre život večný. Opravdivý život. Svätý Pavol, sám vynikajúci komunikátor, nám ponúka lekciu, ktorá smeruje priamo do centra problému viery - teda na tému ako hovoriť o Bohu s veľkou jednoduchosťou. Práve sme si to vypočuli v Prvom liste Korinťanom: „Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného“ (2, 1-2).<br />
<br />
Za prvé teda Pavol nehovorí o filozofii, ktorú vytvoril, nehovorí o myšlienkach, ktoré našiel u druhých alebo si sám vymyslel; hovorí o skutočnosti vlastného života, hovorí o Bohu, ktorý vstúpil do jeho života - hovorí o skutočnom Bohu, ktorý žije, hovoril s ním a ešte s ním bude hovoriť - o Kristovi vzkriesenom; ukrižovanom a vzkriesenom. Za druhé, keď rozpráva, nehovorí o sebe, nesnaží sa vybudovať si tím obdivovateľov, nechce vstúpiť do histórie ako zakladateľ významnej školy, nehľadá seba, nechce mať fanúšikov: Pavol ohlasuje Krista a chce získať ľudí nie pre seba, ale pre druhého - pre skutočného a pravého Boha. Pavol rozpráva s túžbou ohlasovať toho, kto vstúpil do jeho života, toho, kto je opravdivým životom, kto nad ním zvíťazil na ceste do Damasku. Hovoriť o Bohu teda znamená dať priestor Tomu, kto nám ho dáva spoznať, kto nám odhaľuje jeho tvár lásky; znamená to vzdať sa svojho vlastného ja a ponúknuť sa Kristovi, vo vedomí, že to nie sme my, kto má získavať druhých pre Boha: my ich máme len prichystať na jeho iniciatívu, pripraviť na Božie povolanie. Rozprávanie o Bohu sa rodí z počúvania, z nášho poznania Boha, ktoré sa uskutočňuje v približovaní sa k nemu, v živote modlitby a v živote podľa prikázaní.<br />
<br />
Komunikovať vieru teda pre svätého Pavla neznamená ponúkať seba samého, ale otvorene a verejne hovoriť to, čo človek videl a cítil pri stretnutí s Kristom - a čo zažil vo svojom bytí premenenom týmto stretnutím: znamená to ponúknuť Ježiša, ktorého má človek v sebe, a ktorý sa stal skutočným smerovníkom vlastného života, aby všetci pochopili, že On jediný je pre svet potrebný a dôležitý - rozhodujúci pre slobodu každého človeka. Apoštol sa neuspokojuje len s ohlasovaním slov, ale zapája do tohto veľkého diela viery celú svoju existenciu. Na to, aby sme mohli hovoriť o Bohu, mu treba vytvoriť priestor - v dôvere, že on sám koná v našej slabosti: vytvoriť mu priestor bez strachu, v jednoduchosti a v radosti, v hlbokom presvedčení o tom, že čím viac dávame do stredu jeho a nie nás samých, tým väčšie ovocie napokon prinesie naša komunikácia. A toto platí aj pre kresťanské spoločenstvá: sú pozvané k tomu, aby ukazovali skutky premenené Božou milosťou, aby prekonávali individualizmus, uzavretosť, egoizmus a nezáujem a prežívali vo svojich každodenných vzťahoch Božiu lásku. Sú naše spoločenstvá naozaj takéto? Musíme sa snažiť, aby sme sa stali skutočnými ohlasovateľmi Krista, a nie ohlasovateľmi seba samých.<br />
<br />
Na tomto mieste sa nám treba zastaviť pri tom, ako komunikoval sám Ježiš. Ježiš - vo svojej jednote s Otcom - hovorí o ňom - Abbá - a o Božom kráľovstve, so zrakom plným súcitu pre bolesti a ťažkosti ľudského života. Hovorí s veľkým realizmom. Povedal by som, že najdôležitejším na Ježišovom ohlasovaní je to, že náš život a svet otvára pre Boha. Vo svete a vo stvorení nám ukazuje odblesk Božej tváre a upozorňuje nás na to, ako je Boh prítomný v našej každodennosti - tak prostredníctvom podobenstiev o prírode - napríklad, keď hovorí o horčičnom semienku - ako aj o ľudskom živote - zoberme si podobenstvo o márnotratnom synovi, o Lazárovi a mnohé ďalšie. Z Evanjelií vidíme ako sa Ježiš zaujíma o každú ľudskú situáciu, s ktorou sa stretá, ako vstupuje do života ľudí svojho času - s plnou dôverou v Otcovu pomoc. Teda Boh je v skrytosti prítomný v ľudských príbehoch - a ak sme pozorní, môžeme sa tam s ním stretnúť.<br />
<br />
Aj učeníci, ktorí žijú s Ježišom, zástupy, ktoré ho stretajú, vidia jeho reakcie na najťažšie problémy, pozorujú ako hovorí, ako sa správa; vidia v ňom činnosť Ducha Svätého, činnosť Božiu. Ohlasovanie a život sa v ňom navzájom prelínajú: Ježiš koná a učí, vychádzajúc vždy z intímneho vzťahu s Bohom Otcom. Tento štýl je pre kresťanov smerodajný: náš spôsob života vo viere a v láske sa stáva hovorením o Bohu dnes, pretože len skrze život v Kristovi sa naše rozprávanie stáva dôveryhodným - v ňom sa ukazuje realizmus toho, čo hovoríme slovami - lebo to už nie sú len slová, ale poukazánie na skutočnosť, opravdivú skutočnosť. Práve preto musíme byť pozorní, aby sme dokázali vnímať znamenia čias našej doby, aby sme vedeli rozlišovať možnosti, túžby, ale aj prekážky, ktoré nám v rámci súčasnej kultúry stoja v ceste - aby sme vnímali ľudskú túžbu po autenticite a transcendencii, citlivosť na ochranu stvorenia - a bez strachu vedeli komunikovať odpovede, ktoré ľuďom ponúka viera v Boha. Rok viery je príležitosťou - prostredníctvom fantázie poháňanej Duchom Svätým - objaviť nové spôsoby - tak na úrovni osobnej ako aj spoločenskej - ako urobiť silu Evanjelia múdrosťou nášho života a smerovníkom našej existencie.<br />
<br />
Aj v našich časoch je rodina privilegovaným miestom rozprávania o Bohu - je prvou školou komunikácie viery pre nové generácie. Druhý Vatikánsky koncil hovorí o rodičoch ako o prvých zvestovateľoch Boha (por. Dogm. konštitúcia Lumen Gentium, 11; Dekrét Apostolica actuositatem, 11), ktorí sú povolaní objavovať toto svoje poslanie a prijímať zodpovednosť za výchovu vo viere, za otváranie svedomia maličkých pre Božiu lásku: má to byť základná služba ich života - teda, že budú prvými katechétami a učiteľmi viery pre svoje deti. V tejto úlohe je dôležitá predovšetkým bdelosť, ktorá znamená vedieť využiť vhodné príležitosti na to, aby sme do rodiny zaviedli rozhovor na tému viery, aby sme pomohli dozrievať kritickým úsudkom na rozličné témy, s ktorými sa deti musia konfrontovať. Táto pozornosť rodičov má byť citlivá aj na náboženské otázky, ktoré sú v duši detí - niekedy zrejmé, inokedy skryté. A potom radosť: komunikácia viery musí vždy obsahovať prvok radosti. Je to veľkonočná radosť, ktorá nemlčí a nezakrýva pravdu o bolesti, utrpení, námahe, ťažkostiach, nepochopení, ba dokonca smrti, ale vie zároveň ponúknuť kritériá pre interpretáciu toho všetkého v perspektíve kresťanskej nádeje.<br />
<br />
Dobrý život podľa evanjelia je práve tento nový pohľad, táto schopnosť vidieť Božími očami každú situáciu. Je dôležité pomôcť všetkým členom rodiny, aby pochopili, že viera nie je záťaž, ale prameň hlbokej radosti; je to vnímanie Božieho konania, spoznávanie prítomnosti dobra, ktoré nerobí hluk. Zároveň ponúka vzácnu pomoc, aby sme vlastný život vedeli dobre prežiť. Napokon je tu schopnosť počúvať a viesť dialóg: rodina musí byť prostredím, v ktorom sa učíme byť spolu, prekonávať rozdiely prostredníctvom vzájomného dialógu; priestorom, ktorý je tvorený počúvaním a slovom. Učíme sa v nej chápať a milovať, aby sme boli jeden pre druhého znamením milosrdnej Božej lásky.<br />
<br />
Hovoriť o Bohu teda znamená pochopiť prostredníctvom Slova a života, že Boh nie je konkurentom našej existencie, ale práve naopak, je jej garantom, zárukou veľkosti ľudskej osoby. A tak sa vraciame na začiatok: hovoriť o Bohu znamená komunikovať - so silou a jednoduchosťou, slovom aj životom - to, čo je podstatné: Boh Ježiša Krista, ten Boh, ktorý nám preukázal svoju veľkú lásku tým, že sa stal človekom, zomrel za nás a vstal zmŕtvych - tento Boh nás pozýva, aby sme ho nasledovali, aby sme sa nechali premeniť jeho láskou a pretvorili tak vlastný život a vzťahy; tento Boh nám daroval Cirkev, aby sme mohli kráčať spolu a prostredníctvom jeho Slova a sviatostí obnovovať celé ľudské spoločenstvo, aby sa stalo Mestom Božím. Ďakujem."</p>
<p>
</p>
<p>
**********************************************************************<br />
</p>
<p>
V závere audiencie Svätý Otec venoval pozornosť jednej aktuálnej iniciatíve. "Na 1. decembra pripadá Medzinárodný deň boja proti AIDS, iniciatíva Spojených národov upozorňujúca na chorobu, ktorá spôsobila smrť miliónov ľudí a tragické ľudské utrpenie, zvlášť v najchudobnejších oblastiach sveta, ktoré sa s veľkou ťažkosťou dostávajú k účinným liekom. Moje myšlienky smerujú najmä k veľkému počtu detí, ktoré sa každý rok nainfikujú vírusom od vlastných matiek, napriek tomu, že existujú liečby, prostredníctvom ktorých tomu možno zabrániť. Povzbudzujem mnohé iniciatívy, ktoré sa v rámci pôsobenia Cirkvi snažia o porážku tejto metly ľudstva,“ vyhlásil Svätý Otec.<br />
</p>
<p>
Zdroj: TK KBS</p>
<p>
Preložili: Martin Kramara / Mária Fábryová</p>Samuel Brečka2012-11-29T08:48:18ZMiroslav Lettrich: Otvorený list Národnej banke SlovenskaSamuel Brečkahttps://www.mojakomunita.sk/web/samuel/blog/-/blogs/miroslav-lettrich:-otvoreny-list-narodnej-banke-slovenska2012-11-21T12:17:32Z2012-11-21T12:17:32Z<h1 class="headline">
Otvorený list Národnej banke Slovenska</h1>
<div class="article">
<p>
<strong>Už aj mainstreamové médiá u nás si všimli informáciu o retušovaní svätých Cyrila a Metoda na pamätných eurominciach, ktorých emisia je plánovaná na máj budúceho roku. Národná banka Slovenska dnes k prípadu vydala svoje stanovisko. Rád by som oslovil predstaviteľov Národnej banky Slovenska týmto otvoreným listom.</strong></p>
</div>
<div class="article">
<p>
V roku 1985 si slovenský a český národ pripomínal 1100. výročie smrti sv. Metoda. Ani komunistický aparát si nedovolil túto udalosť ignorovať. Pražský kardinál František Tomášek na toto výročie pozval pápeža Jána Pavla II., čo samozrejme komunisti nedovolili. Súhlasili však s prítomnosťou štátneho sekretára, kardinála Casaroliho a zorganizovala na moravskom Velehrade “Mierové slávnosti“. Napriek obštrukciám režimu sa púte na Velehrade zúčastnilo viac ako 100 tisíc veriacich. Štátna delegácia vedená ministrami kultúry oboch republík zažila otvorený prejav nesúhlasu a piskot na svoju adresu. Minister kultúry Miroslav Válek vyhlásil:<em> „Tvárili sme sa, že sa nič nedeje a dostali sme úder pod pás.“ </em><br />
Ďalej nechám hovoriť účastníka púte, Jana Smrčinu, ako ho sám opísal:<br />
<em>V zahajovacím projevu však předseda ONV Uherské Hradiště pronesl osudovou větu: „Sešli jsme se na této mírové slavnosti,“ což vyvolalo nesouhlasný pískot a skandování „Pouť, pouť, poutˇ...!“. Nešťastník pokračoval dále ve svém projevu a nedokázal ani vypustit inkriminované a několikrát opakované označení „mírová slavnost“, takže jeho projev zcela zanikal v bouřlivých projevech nesouhlasu.<br />
Následoval projev ministra Klusáka, který se snažil improvizovat a zjevně vypouštěl některé kontroverzní pasáže svého připraveného projevu. Mluvil-li však o sv. Metoději, důsledně vypouštěl slůvko „svatý“, takže jsme je skandováním vždy doplňovali. Jeho slovník však vyvolával pískot a skandovali jsme „My chceme papeže!“ a opakovaně „Svobodu! Svobodu! Svobodu!“<br />
Slovenský ministr kultury se tvářil jako vrah a svého vystoupení se – když viděl jak dopadli jeho komunističtí předřečníci – vzdal. Kardinál Tomášek poté přečetl pozdravný list od papeže. Byl přijat s jásotem, mohutným potleskem a provoláváním „Ať žije Svatý otec!“. Kardinál Tomášek uvedl zástupce papeže kardinála Casaroliho, který byl také velmi vřele přivítán. Sloužil potom jako hlavní celebrant poutní mši svatou a za ohromného nadšení přítomných předal Zlatou růži, kterou věnoval Svatý otec velehradské bazilice.</em><br />
<strong>Zvukovú ukážku si môžete <a href="http://www.magnificat.sk/old/nd/mp3/velehrad3.mp3">vypočuť na tomto odkaze</a>.</strong><br />
Mnohí ľudia, žiaľ, uvidia v súčasných udalostiach analógiu. A to práve v dňoch, kedy si pripomíname výročie pádu komunizmu.</p>
<p>
<a href="http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_stanovisko-nbs-k-medializovanym-informaciam-k-vydaniu-pamatnej-dvojeurovej-konstantin-metod">Národná banka vo svojom stanovisku</a> uvádza, že dôvodom zmeny dizajnu pamätnej dvojeurovej mince bolo to, že v rámci <em>„pripomienkového konania požiadala Európska komisia a niektoré členské štáty o odstránenie náboženských symbolov (konkrétne svätožiar a krížov na páliu) z návrhu mince. Tieto požiadavky boli zdôvodnené potrebou rešpektovania princípu náboženskej neutrality vyplývajúceho z článku 22 Charty základných práv Európskej únie.“</em></p>
<p>
<strong>Rád by som predstaviteľom Národnej banky Slovenska položil nasledovné otázky</strong>:<br />
1. Ktoré európske inštitúcie a ktoré členské krajiny vzniesli požiadavku odstránenia náboženských symbolov z pamätnej mince?<br />
2. Čítali vôbec kompetentní členovia NBS uvedený článok Charty základných práv Európskej únie? <a href="http://eur-lex.europa.eu/sk/treaties/dat/32007X1214/htm/C2007303SK.01000101.htm">Článok 22 totiž znie nasledovne</a>:<em> Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť.</em><br />
3. Konzultovala NBS po obdržaní pripomienok svoj ďalší postup s odborníkmi (právnici, historici, teológovia)?<br />
4. Aký dôsledok by mal nesúhlas NBS s prednesenými pripomienkami?</p>
<p>
Neviem akým spôsobom narúša prítomnosť náboženských symbolov rozmanitosť Únie...<br />
Neviem, či predstavitelia NBS tušia, že pálium bez kríža je skôr šálom, než arcibiskupskou insigniou...</p>
<p>
Z rozhodnutia NBS mi je veľmi smutno. Choré rozhodnutie z Bruselu už, žiaľ, neprekvapuje. Ale z nášho lokajského postoja až mrazí.</p>
</div>
<div class="rating">
<div class="global bar">
<div class="global" style="width: 100%;">
Miroslav Lettrich</div>
</div>
</div>Samuel Brečka2012-11-21T12:17:32ZMal Ján Pavol II. slabú vieru?Samuel Brečkahttps://www.mojakomunita.sk/web/samuel/blog/-/blogs/mal-jan-pavol-ii-slabu-vieru2012-10-27T11:43:07Z2012-10-27T11:43:07Z<p>
Jeden z posledných blogov na Mojej Komunite hovorí o dvoch skupinách (postojoch) v súvislosti s prosbou (modlitbami) o fyzické uzdravenie. Podľa autora Martina jeden postoj ľudí k možnosti ich uzdravenia je taký, že si nie sú istí Božou mocou, nie sú si istí, že Boh má moc ich uzdraviť a druhý je taký, že veľká skupina kresťanov nie je si istá, že Boh ich má natoľko rád, že by ich chcel uzdraviť. Toto majú byť podľa Martina dôvody neuzdravenia chorých. </p>
<p>
Keďže diskusie k tomuto blogu sa mohli zúčastniť (nerozumiem prečo) iba dvaja reagujúci píšem svoj názor práve k tejto téme a dávam tak priestor aj pre ďalšie reakcie.</p>
<p>
Nemyslím si totiž, že Boh je automat na splnenie každej modlitby. Na spôsob: hodím do automatu modlitbu a vypadne z neho jej splnenie presne v takej podobe, ako si to ja sám predstavujem.</p>
<p>
Aby nedošlo k omylu, ja naozaj verím a bol som toho aj svedkom, že Boh uzdravuje. Je taký úžasný, že tieto veci robil pred 2000 rokmi a robí ich aj dnes. Naozaj uzdravuje! Niekedy však Boh od chorých žiada, aby mu venovali svoje utrpenie. Marta Robinová francúzska mystička žila päťdesiat rokov a okrem Eucharistie neprijímala nijakú potravu. Nemohla ani jesť, tak bola paralyzovaná. Raz sa jej Pán spýtal, či je ochotná trpieť za kňazov a rehoľníčky, ktorí opustili Cirkev, a ona súhlasila. Videla, ako z kríža vyšiel svetelný lúč a hlas sa jej spýtal „Súhlasíš, že budeš ako ja?“ A ona súhlasila. Emiliano Tardif, ktorý sám bol v roku 1973 uzdravený z tuberkulózy po modlitbách charizmatickej skupiny, o tom píše: „Komunikoval som s ňou – bola to naozaj Božia žena. Niekedy som si vravel, že keby som bol vtedy Marte Robinovej povedal: „Budeme sa za teba modliť, aby si sa uzdravila“, bolo by to vyzeralo hlúpo. A keby som jej bol povedal: „Ak si sa neuzdravila, zrejme nemáš vieru“, bol by to býval ešte väčší omyl.“</p>
<p>
„Boha nemožno prinútiť, aby vykonával našu vôľu, ani nemožno predbehnúť jeho zámery. Uzdravenie je iba znakom vykúpenia tela.“ (Jean Pliya)</p>
<p>
Každý kto rád číta životopisy svätcov by mohol vymenovať celý zástup tých, ktorí zomreli v mladom veku na nejakú chorobu. Šťastní nebudeme vtedy keď budeme zdraví (v jednom vtipe sa hovorí, že aj tí na Titanicu boli zdraví a nepomohlo im to), ale vtedy keď budeme žiť život podľa Jeho plánu, podľa Jeho vôle.</p>
<p>
A ešte uvediem jednu z viacerých mojich skúseností s Božím uzdravením: Raz som sa bol s jedným bratom Romanom modliť sa za kamaráta Robka, ktorý mal rakovinu. Brat Roman, s ktorým som sa išiel modliť mal sám problémy so svojim sluchom. Keď sme sa domodlili za Robka, pokračovali sme v modlitbe za Romankove uši. Po modlitbe som sa vrátil domov a moja mamina, ktorá má ťažkú chorobu sclerosis multiplex a bola už tri roky úplne hluchá (ako poleno <img alt="smiley" src="http://mojakomunita.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/regular_smile.gif" title="smiley" />), ma po mojom príchode privítala s tým, že opäť počuje. To bolo prvý raz keď sa v jej chorobe niečo vrátilo k lepšiemu, inak jej choroba postupne progreduje. My sme sa modlili za uzdravenie uší brata Romana a Boh presne v tom čase uzdravil uši mojej maminy. Naozaj Boh nie je automat. Robí, kedy chce a ako chce a komu chce - podľa svojho uváženia.</p>
<p>
Ján Pavol II., Marta Robinová a mnoho mnoho ďalších malo vieru a aj dôveru v nekonečnú lásku nebeského Ocka. Dokonca si myslím že väčšiu ako moja chorá mamina... Boh chce uzdraviť človeka celého, to je pravda, ale ešte viac ako o uzdravenie tela mu ide o uzdravenie duše.</p>Samuel Brečka2012-10-27T11:43:07ZJankova sv. omšaSamuel Brečkahttps://www.mojakomunita.sk/web/samuel/blog/-/blogs/jankova-sv-omsa2012-10-18T13:54:57Z2012-10-18T13:52:21Z<p>
<iframe allowfullscreen="" frameborder="0" height="315" src="http://www.youtube.com/embed/TUjhs_gBHVc" width="420"></iframe></p>Samuel Brečka2012-10-18T13:52:21ZAko odpustiť svojmu kňazoviSamuel Brečkahttps://www.mojakomunita.sk/web/samuel/blog/-/blogs/ako-odpustit-svojmu-knazovi2012-10-16T06:24:35Z2012-10-16T06:24:35Z<ul>
<li>
Najskôr odvráť svoj pohľad od tej drobnosti, ktorú máš voči svojmu kňazovi vo farnosti a spomeň si na dlh, ktorý ty sám máš u Pána. Na svoje hriechy, za ktoré sa Ježiš nechal z lásky k tebe zabiť. Uvedom si, že Pán Ježiš aj za tvojho kňaza zomrel na kríži. Aj za ten jeho konkrétny hriech, ktorý ťa tak zranil, alebo zraňuje. Môžeš si prečítať podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi Mt 18, 23-35.</li>
</ul>
<div align="center" style="margin-left:36.0pt;">
<hr align="center" size="2" width="100%" />
</div>
<ul>
<li>
Uvedom si, že v sekunde ako si bol(a) ním zranený(á) – jeho slovom, skutkom... - bol to diabol, kto ti našepkával, dával riešenia a vysvetľoval ti, čo sa vlastne udialo. To diabol tú vec zveličil a našepkal negatívne rozhodnutie pre tvoje srdce. Negatívne rozhodnutie ako napríklad: už nikdy viac nepôjdem do nášho kostola, už nikdy s ničím vo farnosti nepomôžem....</li>
</ul>
<div align="center" style="margin-left:36.0pt;">
<hr align="center" size="2" width="100%" />
</div>
<ul>
<li>
Snaž sa pochopiť svojho kňaza. Jeho konanie. Prečo asi tak konal. Skús sa pozrieť na ten skutok a na súvislosti s ním spojené očami tvojho kňaza. Ten jeho skutok môže mať koreň niekde v minulosti, niekedy až hlboko v jeho detstve. Zranenia, ktoré si kňaz nesie možno ešte z obdobia pred svojim narodením. Zranenia, za ktoré, sám ani nemôže...</li>
</ul>
<div align="center" style="margin-left:36.0pt;">
<hr align="center" size="2" width="100%" />
</div>
<ul>
<li>
Pros Boha za odpustenie: Prepáč Bože, že som posudzoval(a).</li>
</ul>
<div align="center" style="margin-left:36.0pt;">
<hr align="center" size="2" width="100%" />
</div>
<ul>
<li>
Modli sa: Ja ti duchovný otče v mene Ježiša Krista odpúšťam.</li>
</ul>
<div align="center" style="margin-left:36.0pt;">
<hr align="center" size="2" width="100%" />
</div>
<ul>
<li>
Modli sa potom za svojho kňaza. Žehnaj mu. Ak tvoj kňaz niekedy v tvojej prítomnosti spomínal svoje problémy z minulosti a ty tušíš, že tu by mohol byť koreň jeho problému, pros Ducha Svätého, aby zostúpil do toho času kedy prišlo to zranenie. Pros Ducha Svätého, aby zaplnil srdce tvojho kňaza svojou nekonečnou láskou.</li>
</ul>
<div align="center" style="margin-left:36.0pt;">
<hr align="center" size="2" width="100%" />
</div>
<ul>
<li>
Ospravedlň sa. Ale iba keď je to v pokore, zo srdca. Premodlené.</li>
</ul>Samuel Brečka2012-10-16T06:24:35ZPohľad z kalicha?Samuel Brečkahttps://www.mojakomunita.sk/web/samuel/blog/-/blogs/pohlad-z-kalicha2012-10-15T07:28:10Z2012-10-15T07:24:00Z<p>
V sobotu na duchovných cvičeniach v Lukovom Dvore pri Nitre sa mi naskytol zaujímavý pohľad. Bol som tu spolu s našim spoločenstvom Modlitby za kňazov slúžiť na pozvanie kňaza, ktorý ducháče viedol. Po prednáške o potrebe modliť sa za kňazov nasledovala v programe svätá omša. Keďže kaplnka v Duchovnom centre Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je maličká a účastníkov bolo 31, museli sme sa trochu potlačiť, aby sme sa tam všetci pomestili. Keď som vchádzal do kaplnky, miesta boli už skoro všetky obsadené. Zostali iba tie úplne, skoro až „nalepené“, pri oltári. Takúto blízkosť odohrávajúcemu sa tajomstvu aká sa mi naskytla, zažívajú na každej svätej omši miništranti. Ja som však ako chlapec miništrantom nikdy nebol. Žiaľ. Preto som sa tejto blízkosti tešil. Svätá omša začala a ja som sa snažil vnímať Božiu prítomnosť. Keď kňaz pozdvihol kalich s Ježišovou krvou do výšky, sledoval som ako vždy pri svätej omši ten úžasný zázrak. Upreným pohľadom na kalich som prežíval tento výnimočný okamih. Všimol som si na ňom ligotavé červené kamene, ale tiež maličkých ľudí a priestor kaplnky, ako odraz na dôkladne vyleštenom kalichu. A medzi nimi aj seba samého, ako pozerám dohora. Bol to zaujímavý obraz. Akoby mi bol ponúknutý pohľad Ježiša z toho kalicha na nás účastníkov svätej omše. Iste - Jeho pohľad takýto povrchný nie je, je oveľa hlbší. Siahajúci až do srdca. Ale aj tak to bol pre mňa veľmi zaujímavý obraz.</p>
<p>
<img alt="smiley" src="http://mojakomunita.sk/html/js/editor/ckeditor/plugins/smiley/images/regular_smile.gif" title="smiley" /></p>Samuel Brečka2012-10-15T07:24:00Z