Sidónia Pálenkášová

Lebo On dáva dobré veci v pravý čas

2012-05-10T19:35:46Z

Mám štyri rôčky a maminka čaká už tretie bábätko. A ja... Ja túžim mať sestričku, takže určite to bude sestrička- aj keď ocko tvrdohlavo tvrdí, že to bude braček. Ale to v žiadnom prípade! Už jedného predsa mám, tak načo by mi bol ďalší?

O pár mesiacov- na Vianoce sme dostali ten najkrajší darček. Maminka nám domov priniesla Benjamínka. Och, taký je krásny! Chcela som síce sestričku, no on je úúúžasný. :)

Dnes už mám šesť rokov... Od tety som na narodeniny dostala krásnu bábiku (už im asi pílilo uši, že stále bľabocem o tom, ako veľmi túžim mať sestričku).

Viete...musím sa Vám priznať, že skoro každú noc pri tejto bábike plakávam a prosím Ježiška, aby sa do rána premenila na živú sestričku. Skoro všetky spolužiačky v škole sestričku majú. A ja mám len Beňa a Dama... a stále sa len bijeme. Niekedy sú takí protivní, naozaj už chcem mať sestričku!! Pane Ježišu, už sa ráno nechcem zobudiť pri studenej bábike! Prosím o sestričku. Živú.

Už mám deväť. Viete, to, že by som chcela sestričku sa vôbec nezmenilo. Je to ako keď po niečom tak veľmi túžite, že by ste dali čokoľvek za to, aby ste to mohli mať. Je to pre Vás tá najdôležitejšia vec. Skrátka, jedna z najhlbších túžob. Tá, ktorú pred spaním šepkáte ako jedinú prosbu.

Nedávno som však prišla domov a maminka tam nebola. Nikto mi poriadne nič nevysvetlil, len mi povedali, že je v nemocnici. Nakoniec som zistila, že sme mohli mať bábätko. Keby ste videli maminku, bola taká zničená. Ale aj mňa to položilo a plakala som. Nahnevala som sa! Pane Bože, je možné, že Ťa o niečo prosím už taký nekonečný čas a... a nič??! Toto nie je fér! Ja naozaj túžim mať sestričku...!

Už mám dvanásť. Asi som sa zmierila s tým, že sestrička nebude. Niekedy to tak asi je, že nedostaneme, čo chceme. Aj keď po tom veľmi túžime. A dokonca... naši sa asi budú rozvádzať. Oco už spáva v izbe s chlapcami a ja s maminkou v spálni. Už nech to všetko konečne skončí...

Maminka posledné dni veľmi plače. Po nekonečných otázkach, čo sa stalo, mi povedala, že čakáme bábätko. A rozplakala sa ešte viac... Nevedela, čo robiť. Už toho mala plné zuby. Všetko som s ňou prežívala veľmi intenzívne, doma to bolo naozaj peklo a teraz sa má narodiť bábätko? Vtedy som sa začala modliť ružence...veľakrát som ho nezvládla celý, lebo to bol najlepší uspávací prostriedok. Ale modlila som sa celým srdcom, aby sa to dieťatko narodilo zdravé. Aj keď to bude chlapček. Budem ho ľúbiť rovnako. Len nech je zdravé. Len nech sa narodí.

Po niekoľkých dňoch, ako mi to maminka oznámila, ma doma čakal veľký šok. Rodičia zrazu sedeli v obývačke v objatí a šťastní spolu pozerali telku! Veci sa dávali postupne do poriadku. Tešili sme sa spolu na bábätko. Znovu sme sa doťahovali, či to bude chlapček alebo dievčatko. Maminka veľmi opeknela a tak všetci tvrdili, že to bude určite chlapček. No len ja s maminkou sme si hovorili, že to bude dievčatko. (Sem tam sme váhali vidiac tie „futbalistické výkopy“, ale stále som dúfala, že to bude moja vytúžená sestrička a možno bude hrávať futbal s chlapcami ako ja).:)

A predsa! Na začiatku júla sa nám narodila Ľudmilka. Prekrásne nežné stvorenie. Nádherný zázrak :) Moja sestrička!! Chápete? No tým, že sa narodila, sa všetko ešte len začalo. V našej rodine začal žiť malý veľký zázrak, ktorý vrátil k sebe mojich rodičov. Ktorý mi ukázal, že na dobré veci sa naozaj oplatí čakať. Ktorý ma naučil, že aj keď Boh neodpovedá hneď (možno až po rokoch), nikdy nenechá túžby sŕdc nevypočuté a že ich vypĺňa v pravý čas. A v tomto prípade to lepšie načasovať asi ani nemohol :)

Dnes je už prváčka a bojuje s písmenkami. Občas tak rozmýšľam, po čom túži jej srdiečko. V jej veku som plákavala pri bábike a prosila za ňu a Boh tie prosby počul a poslal do našej rodiny anjelika. Ktovie...

A ja... ja už mám devätnásť :) A inšpirovaná týmto zázrakom... sa dnes modlím za svojho manžela. Lebo Boh dáva dobré veci v pravý čas.

zdroj obrázkov: weheartit.com

Buď svetlom a soľou

2012-05-03T09:54:57Z

Už niekoľko mesiacov študujem v Anglicku. To, že som tu, je veľký zázrak (a niekedy Vám o ňom snáď napíšem, ale teraz priamo k veci) :-)

Kým som bola na Slovensku, doma, v bezpečí a v spoločenstve, kde boli ľudia z podobného cesta, ľahko sa mi svietilo. Ak som zablikala alebo zhasínala, vždy sa našiel niekto, kto ma podporil a tak som si mohla spokojne svietiť ďalej. Poznáte to, dvom-trom sa svieti ľahšie...

Zrazu som sa však ocitla....ocitla v Canterbury. Kamarátov som si našla, no nebolo to to pravé orechové. V mojom spoločenstve Dom chvály som sa ocitla na zozname "externí členovia" a veru som sa aj sama nejako od všetkého odexternila. Ťažko sa mi svietilo, keď som bola zrazu sama- myslím po stránke "človečenskej". Viem, že Boh bol so mnou a chodil so mnou do školy, zo školy, všade...

No bola som zaskočená sama zo seba, ako rýchlo som uskočila... asi som sa zľakla a hodila svoje svetielko do šuflíka... a postupne mu dochádzal kyslík.

Našťastie som sa na Vianoce vrátila domov a nazbierala som pár kvapiek odvahy. Upokojila som sa.

Pár dní pred odchodom sa so mnou však naša Františka rozlúčila so slovami: "Buď svetlom a soľou!"

Fúúú... ľahko sa to hovorí... Nahnalo mi to husiu kožu. Myslela, že to tam snáď nejako zvládnem, ale veľmi rýchlo som zistila, že toto je nad moje sily. (Dnes hovorím-našťastie som to zistila rýchlo).

V ten večer som prišla domov. Naši pozerali rozprávku. A tak som sa posadila k nim. Neviem, prečo. Vôbec to nemám vo zvyku, ale tak krásne tam všetci sedeli, že som sa nemohla nepridať. :)

Po pár sekunách mi bolo jasné, že je to Soľ nad zlato. A vtedy blikla žiarovka. (Táto rozprávka je jednoducho úžasná parabola pre život.)

Ako im len chudákom nechutilo jedlo bez tej soli! Už sa im ani žiť nechcelo! Hoci sa kráľ nahneval, že jeho miláčik uprednostnil radšej "soľ", neskôr zistil, že práve soľ je to, čo dodáva jeho kráľovskému životu tú pravú chuť a že bez nej... je to úplne o ničom.

Po tom všetkom mi začalo dochádzať, že poslanie "byť svetlom a soľou" mi vôbec nemusí naháňať husiu kožu. Veď je úplne úžasné, keď život okolo má zrazu tú správnu chuť! Keď tí, čo majú strach z tmy, môžu vyjsť do svetla. Keď môžem byť tým príjemným, životodarným, čo svetu chýba. Keď môžem milovať.

...vyskytnú sa aj ťažkosti. Ani Maruška to nemala ľahké. Ale vďaka svojej vytrvalosti získala dar - nekonečný zdroj soli. A tak sa nemusela viac spoliehať na seba a na svoje schopnosti.

My máme tiež veľmi výnimočný zdroj- nekonečného Boha. Už sa nemusíme spoliehať na seba. On je zdroj svetla a soli. Nekonečný a neobmedzený. On je tým, čo tomuto svetu chýba, čo dá tomuto svetu novú chuť, šťavu, radosť a nový život.

A preto, Pane, túžim byť svetlom a soľou. Ty buď mojím zdrojom. Amen! :-)

Hladný svet a mojich 5 chlebíkov a 2 rybky

2012-04-20T16:18:57Z

A som tu aj ja. Sme tu my. Čo máme? Nie veľa... A tento svet je hladný...! Hladný a smädný po živote, po pravde, po radosti, po dôvere, po láske, po slovách povzbudenia, múdrosti....!

Čo máme my? No... čosi by sa snáď aj našlo, ale pravdupovediac, je to smiešne málo na to, aby to mohlo uspokojiť hlad tohto sveta, dokonca i môjho mestečka, mojej univerzity, mojej triedy... Čo je to pre toľkých? Neviem, či by nebolo trápne vyjsť s tým vôbec napovrch... Ale tento chlapček sa nehanbil za to málo, čo mal a tým si získal môj obdiv.

Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.

Ale viete, čo v skutočnosti máme?! Máme nádej, že Ježiš vezme to máličko, čo máme, vzdá vďaky a bude rozdávať tým, ktorí sú okolo nás a sú hladní. Toľko, koľko budú chcieť, koľko budú potrebovať. Len sa so svojím málom nemôžeme skryť hovoriac, že to nestačí. Lebo... ešte možno budeme aj odrobinky do košov zbierať! :)

Modlitba za dobrého manžela :)

2012-04-14T16:05:17Z

Pane, Bože,

v Tvojom slove môžem nájsť uistenie, že ak sa radujem v Tebe, a ak hľadám viac Tvoje potešenie ako moje- dáš mi to, po čom túži moje srdce. (Ž 37:4). Túžba po manželovi nie je ani zlá ani sebecká, pretože manželstvo je hodné úcty (Hebr 13:4). Na začiatku stvorenstva si povedal, že nie je dobré, ak by mal byť človek sám a potom si stvoril Evu ako Adamovu partnerku (Gn 2:18).

V mene Ježiš Ťa prosím, aby si chránil môjho manžela- toho pravého partnera- ktorého si pre mňa vybral. Pretože manželský zväzok je posvätný (Mk 10:9), prosím Ťa o Božieho muža. Prosím, daj mi manžela, ktorého láska ku mne, bude inšpirovaná láskou k Tebe. Daruj mi manžela, ktorý sa bude o mňa starať, ktorý mi pomôže v mojom budovaní sa (Prís 31:38) a ktorý si bude vážiťmňa (1Pt 3:7) a takisto naše manželské sľuby. Daruj mi manžela, ktorý bude dobrým ockom a ochrancom, manžela, ktorý ma bude priťahovaťfyzicky, citovo a duchovne, manžela, ktorý ma bude milovať, ako Kristus miloval cirkev (Ef 5:25). Pomôž mi, aby som sa nepúšťala do vzťahov s mužmi, ktorí sú mimo toho, čo naozaj potrebujem. Nechcem vzťah, ktorý by bol druhý najlepší, alebo by bol pre mňa plný pochybností. Chráňmoju čistotu a daruj mi trpezlivosť, aby som čakala. A keďho stretnem, daj mi vedieť, že je to naozaj On. Osloboďma od vzťahov, ktoré som mala v minulosti, aby som bola pripravená, pre toho, ktorého si mi, Ty Pane, pripravil. Zbav ma vecí, ktoré by mohli brániťzdravému a dobrému manželstvu, neistoty, hriechov, ktoré sú pre mňa už zvykom, sebectva a citových zranení. Rozožeňmoje nereálne predstavy, aby som nebola sklamaná. Vkladám svoju dôveru radšej v Teba ako v môjho partnera. A v tomto čase čakania by som chcela, aby si bol Ty sám mojim spoločníkom a najlepším priateľom. Ty si jediný, kto ma chráni pred pádmi, kto ma prikrýva láskou a súcitom, kto napĺňa moje túžby (Ž 103:4-5). Nebudem sa báť, ale teraz, keď Ti predkladám túto prosbu, naplňma pokojom, ktorý prevyšuje všetku chápavosť, takže moje srdce a moja myseľbudú ochránené v Kristovi (Flp 4:6,7). V tejto prosbe Ti zároveňdávam aj moju dôveru, že budeš robiťdobré veci, aby som mohla prebývaťv krajine a žiťz Tvojej vernosti. Svoju budúcnosťvkladám do Tvojich rúk a verím, že toto všetko vypočuješ (Ž37,35). Amen.

(preložené z anglického originálu)

Zastavte... kolotoč!

2012-04-14T14:25:24Z

Všimli ste si, ako často zostávame zatvorení vo svojej izbe, vo svojom dome? V tichúčku, poprípade nám poriadne hučí do uší obľúbená hudba. Sedíme pred televízorom, na internete. Každopádne sedkáme. Každopádne vo svojom pohodlí.

Možno som jediná, ale občas mi hlavou preletí... že v podstate nerobím nič užitočné a... mohla (mala) by som sa ísť modliť. Možno len chvíľočku. Možno si prečítať kúsok z Božieho Slova. Možno by nebol od veci ruženec. Veď... Potom sa čudujem, že som taká rozbitá, neistá a že sa nedokážem vrátiť späť k Bohu.

Lenže ledva mi prebehne hlavou táto myšlienka, už je takmer prestrelená ďalšou... a to- "veď ešte chvíľku a pôjdem"... hádam.

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aké je vyjadrenie „ešte chvíľku“ nebezpečné. Často sa z neho totižto stávajú hodiny. Až ma nakoniec nájde noc. Viete, vtedy som už príliš unavená na modlitbu, alebo „nedajbože“ na čítanie. Najem sa a moje kroky nasmerujem priamo do postele, kde mi znova prebehne mysľou... Naozaj som sa mala postaviť a ísť. Znova som zabila deň... A najhoršie je, že toto nie je prvý deň. Ale kolotoč niekoľkých dní.

Teraz píšem tento blog a zároveň rozmýšľam, ako tento kolotoč zastaviť. Posledných pár dní sa mi to nepodarilo a logicky ťažko môžem poradiť Vám, čo môžete robiť, ako zastaviť kolotoč, na ktorom je čím ďalej tým viac ľudí. Ale nebudem písať viac.

Odchádzam teraz hneď. Je čas zaklopiť obrazovku laptopu a... ísť sa modliť. Čas vrátiť sa k Bohu... a dúfam, že pri Ňom pobudnem „ešte chvíľku“.

P.S.: a zároveň budem myslieť na všetkých nás, ktorým sa tak ťažko "zastavuje kolotoč".