Blog

Sme ratolesti Pánove

Živí nás ten, ktorý je Boh.

Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Jánovmu evanjeliu

(Lib. 10, 2: PG 74, 331-334)

Ja som vinič, vy ste ratolesti

     Pán hovorí o sebe, že je vinič. Tým chce ukázať, že sa treba celkom oddať láske k nemu a aký úžitok máme zo spojenia s ním. Tých, čo sú s ním zjednotení, prirovnáva k ratolestiam. Oni sú istým spôsobom doň vsadení a vštepení a už majú účasť na jeho prirodzenosti skrze spoločenstvo Svätého Ducha (lebo svätý Kristov Duch nás zjednocuje s ním).
     Tí, čo sa pripájajú k viniču, pripútavajú sa k nemu vôľou a úmyslom; jeho s nami spája náklonnosť a láska. My sme sa pridali ku Kristovi s dobrým úmyslom prostredníctvom viery. Stali sme sa jeho pokolením a dostali sme od neho hodnosť adoptívnych detí. Veď podľa svätého Pavla „kto sa spája s Pánom, je s ním jeden duch“.
     A ako ho inde prorok nazýva podkladom a základom, (lebo my sme na ňom vbudovaní, a volajú nás živými a duchovnými kameňmi, do svätého kňazstva a do Božieho príbytku v Duchu; a nijako by sme doň nemohli byť vbudovaní, keby Kristus nebol naším základom), tak tu v tom istom zmysle nazýva sám seba viničom, akoby matkou a živiteľkou ratolestí, čo z neho vyrastajú.
     Veď z neho a v ňom sme sa znovuzrodili v Duchu, aby sme prinášali ovocie života, no nie toho starého a prekonaného, lež toho, čo spočíva v novosti života a v láske voči nemu. Sme udržovaní v bytí tým, že sme určitým spôsobom naštepení na neho, a celou silou sa držíme svätého prikázania, ktoré sme dostali, a usilujeme sa udržať si vznešené dobro, čo znamená, že nepripustíme, aby sme, čo i len v najmenšom, zarmútili Ducha, ktorý prebýva v nás, lebo vieme, že skrze neho v nás prebýva Boh.
     Ako sme v Kristovi a on v nás, to nám vysvetľuje sám múdry svätý Ján takto: „Že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha.“
     Lebo ako koreň dáva svojim ratolestiam svoju prirodzenú akosť, tak jednorodený Syn, Božie Slovo, vštepuje svätým akúsi príbuznosť s prirodzenosťou Boha Otca i svojou tým, že štedro dáva Ducha najmä tým, čo sú s ním spojení vierou a dokonalou svätosťou. Vychováva ich v nábožnosti a privádza ich k poznaniu každej čnosti a každého dobra.