Božie výchovné prostriedky sú niekedy nepochopiteľné. Neostáva nám iné, ako sa spoľahnúť, že On skutočne vidí oveľa ďalej a vidí aj následky, ktoré my nevidíme. A nie je preň problém rozpamätať sa ihneď na veci, ktoré sme my zabudli. Hoci sa zrak a sluch veriacich dnes prednostne zameria na pútnickú Levoču, i toto je dnešný liturgický text.

Keď si text dnešného čítania prečítame iba tak letmo, môže nás pohoršiť, že Jakub a jeho matka vyhrávajú nespravodlivo a ide o veľmi vážnu vec v živote Izraelitov- prvorodenstvo. Prvorodený je po smrti otca hlavou rodiny a zo súrodencov dedí najväčší podiel. Ezau a Jakub sú dvojčatá a predzvesť udalosti sa spomína už skôr, keď v matkinom živote Jakub, ktorý sa rodí až za Ezauom, predsa len zadržiava pätu svojho bračeka, ani keby už mal vôľu v prenatálnom živote byť prvorodeným.

Chlapci majú rôzne povahy. Otcovi Izákovi sa lepšie páči biologicky prvorodený Ezau, lebo je to typický chlap- lovec, zarastený, priamočiary. Nekomplikuje si život . Ide v zabehaných koľajách. Ale aj ľahkovážny.O máličko mladší Jakub je skôr "mamičkin miláčik".Ezau príliš nepremýšľa. Jakub naopak myslí na budúcnosť, dá sa povedať: špekuluje. A to čo urobí- že starého, slepého otca podvedie, robí na radu matky. A pri prvorodenstve nejde len o spomínané práva, ale aj o duchovnú hodnotu- požehnanie. A  Jakub jej pripisuje veľkú vážnosť.

A treba si spomenúť i na toto: veď Ezau si svoje prvorodenstvo už dávnejšie predal. Vypýtal si od Jakuba jedlo- podľa úryvku o dve kapitoly späť - misu šošovice s chlebom , a nedbal ani na to, keď mu prefíkaný Jakub jedlo ponúkol,ale za prvorodenstvo pod prísahou.

Dobrá mama Rebeka teraz nevie poradiť synovi inšie, ako pred rozzúreným bratom utekať. Čo z takého provorodenstva?

Ale....čo s tým máme my?

Viac, ako si myslíme.

Nepodobáme sa pri každom hriechu Ezauovi, keď za každú cenu chceme mať niečo, a to i za cenu straty priateľstva s Bohom, teda za cenu odvrátenia sa od Neho?

Potešíme sa nakrátko, že sme dosiahli svoje....ale to, čo má skutočnú hodnotu, nám pretečie pomedzi prsty a kým sa spamätáme, je neskoro? Nepredávali sme aj my už Božiu milosť  za "misu šošovice?"

A nepodobáme sa Jakubovi, ak svoju túžbu vynikať za každú cenu skrývame za úmysel zapáčiť sa iným- rodičom,učiteľom, nadriadeným, a to aj za cenu podvodu?

Nie je lepšie prenechať starosti a túžby na nebeského Otca, ktorý má pre každého svoj plán i svoje požehnanie?

Lož má krátke nohy a Jakub , ak sa stane sám hlavou rodiny , zacíti od svojho potomstva, aké ovocie prináša nečestné i ľahostajné jednanie. A čo so sebou prináša uprednostňovanie obľúbenca.

Myslime preto i na to, aký príklad dávame svojim deťom a či naše dobré rady pre ne sú naozaj vždy dobré!