Slovo pre Život

Aj ja ďakujem Bohu Lk 2; 25-32 36-38

2014-12-09T18:40:11Z

Modlievam sa denne aspoň hlavné časti breviára a zamýšľala som sa nad tým, prečo viem chválospev Magnifikat z vešpier spamäti a Benediktus z ranných chvál nie- musím si vziať kartičku v knihe alebo nastaviť ho na mobile....Snáď preto, že Magnifikat sa častejšie aj spieva a ja som hudobníčka? Začala som sa učiť, ale aj premýšľať.

Starí ľudia sa dožili naplnenia sna svojho života. Uzreli Spasiteľa. Simeon i Anna patrili do kategórie "spravodlivých", dnešným jazykom by sme povedali, svätých.. Simeon víta Dieťa Ježiša ako SVETLO. Svetlo robí život krajším aj starému človeku. Stačí si niekedy všimnúť ľudí, keď vychádzajú z kostola, že na nich vplýva i to, či svieti slniečko, hoci v mraze, alebo je pod mrakom alebo dokonca prší....

Ježiš ako bábätko- čo budeme preciťovať cez nadchádzajúce Vianoce- ale aj celý život CHCE vniesť radosť do každého ľudského života. Aj do toho všedného, aj do zasväteného.Možno sa to podarí, ke´d mu všetko odovzdám. Rakúska stanica Radio Maria má jednu peknú reláciu - Gib mir deine Sorgen- Daj mi svoje starosti. Rozpráva sa tam o tom, ako človek, ktorý odovzdá starosti Pánovi, vie ľahšie nájsť cestu k druhým ľuďom a potešiť.

V mladosti ma považovali za spoločenského človeka,plného humoru, schopného zabávať svoje okolie. Dnes ma považujú skôr za hĺbajúceho introverta. Dokážem veľa potešovať listami, mailami, uisťovaniami o modlitbách, maľbami, hudbou. Ale s rozprávaním sa mi to ide ťažšie. Akosi mám mindráky z toho, že môj život nemôže byť nejaký vábny....starenka na 7 poschodí bytovky, musí s postarať o seba, zájde do kostola, na nákup, ke´d sadne na bicykel alebo natiahne v zime bežky, to už je trochu "vzrušo"....

Trochu lepšie je to pri stretkách nad Svätým Písmom- ale je to štvrťstoročie , čo sa stretávame. Každý sa vie nadchnúť- ale každý si veľmi stráži svoju biedu, aby nebodaj nevyšiel na posmech, ale aj svoje bohatstvo, aby zasa nebodaj niekto nepýtal pomoc....Mnohí rozprávajú o svojich vždy geniálnych vnúčatách, aby nemuseli o sebe...Premýšľam, ako to vylepšiť, ako sa otvoriť vzájomne.

Veď Ježiša dokonca nazvali SVETLOM na osvietenie POHANOV (A MY SME KRESŤANIA).

KAŽDÝ z nás smie a má velebiť Boha, Všetko mu odovzdať- úspechy, biedu, zdravie i chorobu, ľudí okolo sebe i seba samého-

Čakajme teda na to Svetlo, privítajme ho, prišlo pre nás všetkých. Odovzdajme sa mu a Ono nás ožiari a prežiari.

Zdroj obrázka: g+, Mária Kičurová

Ja nie som Mesiáš (Ján 1;19-23)

2014-11-24T18:35:46Z

Ján, predchodca Pána. Nie Mesiáš, nie Eliáš, nie prorok. Zvláštny štýl života znepokojoval ľudí vtedy a znepokojuje i dnes.

Mnohým ľuďom vŕta v hlave, čo sa tak asi deje za stenami kláštorov. Ale nielen za nimi, aj vo svete žije dosť ľudí, ktorí prispievajú otáznikmi do hláv iných.

V minulosti toho bolo možno viac. Jeden z pátrov na duchovných cvičeniach nám povedal, že za komunistickej totality sme sa nemuseli predstavovať. My sme sa vzájomne poznali z kostolov a druhí nás poznali podľa správania. Nekliali sme, nerozprávali sme sprosté vtipi, ignorovali sme vulgárne druhy zábavy a vedeli sme, že televízor má aj vypínač. Naopak, stretali sme sa na peikných filmochv kine, hodnotných predstaveniach v divadle a koncertoch. Tak sme formovali svoj život a povzbudzovali sme sa v dobrom.

Byť svedkom treba aj dnes. Aj keď od susedov a spolupracovníkov padajú v dnešnej dobe otázky:

"Ty musíš byť nejaká tajná mníška, poslali ťa sondovať do sveta..." Veru, aj takú fantastickú mienku som počula.

"Si kresťanka vo svete?" To áno.

"Si teologička?". Nie, nemôžem to tak nazvať. Skončila som magisterské štúdium, ale som iba učiteľka, katechétka.

Pripravujem cestu Pánovi. Tak ako za Ježišových čias, ľudia ju prijímajú i neprijímajú.

"Tak fajn, príď niekedy medzi nás. Potrebujeme pripraviť syna, dcéru na birmovku." Len potrebujú.

Časť mladých sa zachytí, začnú to brať vážnejšie, vytvárajú si skupinky. Ale rodičia sa odvracajú. Akosi som im "narušila plán". Až tak vážne to nechceli....

Ale Pán ma poslal na svet. Mám tu miesto.A viem,že každý sme iný. Môžeme byť podobní, ale rovnakí- to by bola nuda.

Mám byť pravdivá doma. Áno, som kresťanka, nebudem sa len tak bezcieľne túlať, nájdem si nejakú prácu, toto vládzem, tamto už nie, to prenechám mladším. Potrebujem aj oddych, Premôcť seba treba niekedy dokázať, ale nie byť artistom.

Chodím na sv.omšu, ak sa dá , denne. Aj k sviatostiam, podľa potreby. Potrebujem to.

V spoločenstve: Nie som vševed. Ak niečo neviem, kľudne poviem, že sa budem o to zaujímať a poradím. Čo vládzem, urobím. Nebudem robiť falošnú pokornú, "ja na to nemám". Nevládzem? Poviem to.Nelichotím. Ak sa mi niečo páči, poviem a pochválim. Ak sa mi nepáči, dám to tiž najavo. Snažím sa neuraziť,Nevtieram sa nasilu. Pri stretávkach okolo svätého Písma poviem, že moje vedomosti sú sprostredkované dobrými profesormi a kňazmi, ktorí ma viedli a Pán mi dal dar podávať ich ďalej.

Pre okolie: Som žobrák? Nie. pán sa o mňa stará práve tak, ako potrebujem. Rozhadzovať nemôžem, ale pomôcť áno a iní pomôžu mne.

Ak nemôžem pripraviť cestu Pánovi slovom, nie je to tragédia. Skúšam to malými skutkami. Nekážem. Odpovedám až na otázky.

Lebo- ja nie som Mesiáš. Ani prorok. Iba jednoduchý kresťan, ktorý je tiež povolaný pripraviť cestu Pánovi. Svojim spôsobom. Jedinečným. Tak, ako ma povolal. S chybami a možnosťami napraviť ich

Dnes prišla spása do tohto domu LK 19; 1-10

2014-11-09T18:39:56Z

Keď príde známy spevák alebo skupina, sú lístky vypredané aj niekoľko týždňov vopred. Niektorí pamätáme ešte návštevu dnes už svätého Jána Pavla II. , keď prechádzal autom cez mesto, ľudia stáli v asi 4 km zástupe od vstupu do mesta až po konkatedrálu. A dalo sa mu iba zakývať.

A čo by sa stalo, keby prišiel ozajstný Ježiš v ľudskom tele (lebo on je skutočne prítomný v každom chráme) ? Niekto povie- nestačili by parkoviská v celom okrese.

V Jerichu nám ukazovali figovník, na ktorý údajne vyliezol Zachej, keď chcel vidieť Pána.....potom ten Zachej musel byť naozaj trpasličieho vzrastu. Ale nič nemôže byť tak maličké, aby si to Ježiš nevšimol....čo je maličké pre Boha?

Ja môžem vidieť Ježiša v troch podobách- v Eucharistii, v blížnom a vo Svätom Písme.

Iná otázka znie: Mám túžbu?

Ak môžem ísť mimo nedele na sv. omšu-idem? Ak je adorácia pri vystavenej sviatosti- ostanem? Možno áno a rada.

Ale stretnutie Zacheja s Ježišom prinieslo zmenu.

Malo by ju priniesť aj u mňa, hoci to nebude diera do sveta....

Ak neviem alebo nedokáťžem urobiť niečo radikálne ako zachej, pôjdem malými krokmi:

-o krok k dôvere,

-o krok k prívetivosti voči ľuďom,

-o krok k ústretovosti,

-o krok k dobrým dielam,

-o krok prehovoriť, kde je to potrebné.

Nebáť sa otvoriť Bohu. Nebyť skleslá.Ak sa má ježiš u mňa zastaviť, musím ja zliezť dole. A treba mi vedieť, že je aj u mňa, a nielen na krížiku a obrázkoch v byte. Treba mi všímať si aj okolnosti, čo mi chce Ježiš povedať. A pri svätom prijímaní ďakovať, ale i počúvať, neutekať po "Iďte v mene Božom" ako prvá z kostola...

Zachej nemal dobré meno.

Ja ho mám u takých, čo ma dlhšie poznajú.

Pane, daj mi ochotu, ústretovosť, empatiu a ochotu počúvať a podeliť sa so všetkými, čo navštívia môj dom s dobrým úmyslom. Si v nich Ty, ktorý ma hľadáš.

Proste Otca v mojom mene! Jn 16,23-33

2014-10-25T18:19:10Z

Pán pripomína a povzbudzuje: ak budem prosiť v Jeho mene, Otec mi to dá. Aby radosť bola úplná. Ježiš predpokladá aj rozpŕchnutie sa- slabosť. Netrpezlivosť alebo to, že nevidíme, že Otec dáva- ale v inej forme, ako sme si predstavovali a pretože vidí ďalej ako my, to, čo je pre nás lepšie. Ježiš túži, aby sme my, ja, ty, Anton, Mária, Michal, Anna, Patrik,Zuzana......mali pokoj.

Ale predovšetkým tu Ježiš oslovuje mňa. Reč je o mojom vzťahu s Otcom.O tom, že sa nemám báť prosiť, že nemám nikdy skepticky hovoriť: "Mne aj tak nedá..." Ježiš i Otec ma m i l u j ú! Ježiš ma nabáda k aktivite.

Napríklad: Som sama, staršia, často chorá.Neviem sa už o seba postarať tak ako kedysi . Ale necítim sa ešte ani na nejaký domov. Otec o tom vie.On sa vie o mňa postarať, a preto budem prosiť.

A tak Ťa, Otec, prosím: Niekedy nemám silu skoro ráno vstať. Prosím, daj mi ju! Nemám chuť do jedla. Prosím, daj mi ju. Mám strach z niektorých ľudí.Vezmi mi ho. Dlhoročná kamarátka sa hnevá a nechce odpustiť, hoci som toľko prosila. Obmäkči jej srdce,daj, aby to dokázala. Susedka je dotieravá a nasilu si chce u mňa posedieť. Pane, daj jej silu aspoň trochu viac dodržiavať hygienu- rada sa s ňou porozprávam.Pane, už sa mi nechce súkromne učiť.Za pár eur strácať čas s ľuďmi, ktorí sa aj tak nemajú čas doma pripraviť a ide to z nich ako z chlpatej deky....Otec, daj mi poznať, že možno nejde až tak o ten jazyk, ako o to, aký mám k nim prístup a či im nemôžem takto priblížiť Teba. Dvaja ľudia sa priznali, o ostatných vieš Ty . Prosím, drž ma v kondičke, aby som to ešte vládala robiť. Nechce sa mi ísť na návštevu, lebo si myslím, že už nemám čo nikomu povedať. A nudím sa tam.Nauč ma počúvať. Ty vieš, že sa niekedy cítim dokonca v kostole neisto, pripadám si úboho vedľa tých druhých.Otec, daj mi dobré oči vidieť v ľuďoch opäť bratov a sestry a pochopiť, že ani oni nelížu med a majú trápenie, len sa možno vedia lepšie maskovať. Možno v skutočnosti potrebujú pomoc. Otec, Ty vieš o mojich chybách- daj mi trpezlivosť voči sebe samej.

Na dnes toľko. Nauč ma väčšej láske a dôvere k Tebe, A to všetko

skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Otče, nech je Tvoja vôľa Mt6, 5-13

2014-10-14T16:11:58Z

Ježiš nás učí modliť sa. Môže to byť aj doma za zavretými dverami, na vychádzke v lese, pri kríži na poli....strelná modlitba sa dá aj v rušnom prostredí.

Ježiš nám podáva vzor dokonalej modlitby. Hovoriť veľa netreba, Otec vie, čo potrebujem....Ale nechať si Ježišovu modlitbu prejsť srdcom je mimoriadne užitočné a povzbudzujúce.

O t č e- môj vzťah s Bohom....moje stretnutie s tým najlepším otcom...Nik ma viac nemiluje.

Je to m ô j Otec, ale i n á š.

Ja mu potrebujem niečo povedať, pritúliť sa k Nemu. ( A nežiarliť na tých, čo to robia tiež.) A b b a - O t e c k o!

Môžem mu povedať, čo chcem....aj keď som smutná, aj keď sa hnevám....o to viac, ak sa teším....

Ktorý si n a n e b e s i a ch - ale nielen ďaleko v modravých výšinách a vo vesmíre, ale aj tu v týchto nebesiach, ktoré si tvorím sama vo svojom srdci podľa vzťahu k Nemu.

P o s v ä ť s a m e n o T v o j e- nech Ťa ľudia spoznajú a chvália...nech Ťa nikdy nezabúdam chváliť ja. nech sa cítim dobre pri Tebe.

P r í ď k r á ľ o v s t v o T v o j e- áno, to Tvoje, kde Ty vládneš a vieš, na aký spôsob môže byť kto šťastný.

B u ď v ô ľ a T v o j a _ Ty si múdry,nie ja, Ty vieš, čo je dobré pre mňa a pre môj konečný cieľ, A pre každého. Ak niekto vyhýba Tvojej vôli a pohŕda ňou, potom prichádza nešťastie, zloba, smútok a odrazu sa nevie, prečo....A ak niečo nejde podľa m o j e j vôle, si za tým Ty, ja sa môžem mýliť, Ty nikdy. Nauč ma teda odovzdanosti, ktorú zatiaľ nemám.

Ch l i e b - to čo naozaj potrebujem. Je mi už ťažko samej zarábať, prosím si silu, zdravie, správny postoj. Maškrty sú bopnus a Ty ich vo svojej dobrote z času na čas dáš, ale žijeme z chleba.

O d p u s ť mi a daj mne silu odpustiť. Odpustím, ale nevdojak myslievam na to. Nerobí mi problém odpustiť, ale zabudnúť. Niekedy mám pocit, že si mi neodpustil Ty, ale vari môžeš byť horší ako ja? To by bolo rúhanie.

Ch r á ń ma p o k u š e n í - tela, zvedavosti, posudzovania.

Z b a v nás z l é h o. I Z l é h o. Pýchy, zakladania si na niečom, depresie, strachu, nedôvery......

Oddelení bratia a my trochu s prestávkou vo svätej omši dodávame:

LEBO TVOJE JE KRÁĽOVSTVO I MOC I SLÁVA. NAVEKY! AMEN!

Rozprávam s Bohm slobodne? Lk 18, 9-14

2014-10-02T19:28:27Z

Lukáš nám maľuje obraj farizeja s roztiahnutými rukami a zdvihnutou hlavou úplne vpredu, pred svätostánkom. Druhý človek, mýtnik , je schúlený v kúte a takmer sa neodváži zdvihnúť zrak, jediné slová ,na ktoré sa zmôže, sú :"Bože, buď milostivý mne hriešnemu". A možno je rád, že ho stade nik nevyhodil.

Farizejov a mýtnikov sú aj po dvoch tisícročiach plné kostoly a iba Tebe, Pane, je dané vidieť do týchto sŕdc.

Lukášov kolega Matúš nás v Horskej reči napomína nesúdiť. Ježišovými slovami, ktoré verne zachytil.

Navonok súdy robia väčšinou ženy, a väčšinou tie zrelšie...A máme takú skupinku, ktorá si svorne sadne do lavice rovno pred spovednicu, odkiaľ vidno kto, kedy, ku komu a ako často ide na spoveď. A potom, ke´d to človek počúva, ponáhľajúc sa domov z kostola a nepodarí sa predbehnúť, počuje ako z CD-čka: ....ktovie, prečo bola, čo zas...juj, ona- a jej nevesta, no to je peklo....alebo využíva, že máme teraz mladých, veď starý pán farár M.N. na druhej strane by jej vyčistil mandle...A ktovie či sa jej nepritrafilo ....že ešte v takom veku môžu mať....No ženy, to ja by som nemohla....

Ach, ty chúďa! Čo by si nemohla? Pokoriť sa, vyznať hriech, poprosiť o správny postoj, orientáciu v pochybnostiach, keď tak málo berieme do ruky Písmo a normou je nám internet, Nový čas a Markíza?...tak je?

Ale vrátim sa k sebe, aby som nesúdila aj ja....

Som smutná, že sa málokedy môžem pozhovárať s Pánom v kostole. Cez deň je zavretý, na schodisku počuť hukot áut, je to rušná ulica....A sotva ho otvoria, ešte si ani prvé návštevníčky neposadajú a okrem ruženca za vrece recitovaných modlitbičiek, nie všetkých cirkevne schválených...

Mali sme obľúbené adorácie.....kňaz vyložil sviatosť, pomodlil sa krátku modlitbu a nechal monštranciu dve hodiny vyloženú k tichej poklone.

Dnes už vylepšili aj to. Nielen na prvý piatok, kedy to patrí k pobožnosti, ale aj tie iné dni modlitby a invokácie, spoločne odriekané....spev, požehnanie. No ticha ....niet. To treba ísť fakt len zavrieť sa doma do svojej komôrky.....

Pritom, Svätý Otec viackrát vyzdvihol potrebu tichej adorácie.

Tak teda doma. O čom? Zväčša o iných....aprosby. Tých, čo ma o ne žiadali, za zdravie, pokoj v rodine, deti, národy, kde sa zabíja vojnami....ľudí, ktorí nás nedávno predišli do večnosti...

A potom prídem na rad ja.

Naradovaná, ak cítim nejaký dar.

Zničená, ak mám bolesť, najmä duchovnú. Na tie fyzické som akosi privykla. Ale duševné a duchovné: "Pane, prečo ja? Prečo, prečo? Plačem..."

Čas je, no nie využitý...koľkokrát sa ozvú staré krivdy. A pri čerstvej bolesti sa málokedy zmôžem na modlitbu. Trvá mi to dva-tri dni....okrem povinného breviára a sľúbeného ruženca....tam zasa myslím na iných.

Neodvážila by som sa ďakovať, že nie som ako iní, "zlí", neznabohovia, pohania, lakomci....

Na druhej strane niekedy neviem povedať ako to: "Buď milostivý mne hriešnemu"- ale... potom sa už neodvážim prosiť za seba. Mátajú mi v hlave myšlienky: "Mne nedá....nie som dosť zbožná, neurobila som toho v živote dosť..." A toto mi chýba. Viacej prosiť. Najmä ráno: Zveriť Otcovi, tomu najlepšiemu, do rúk celý deň a spoliehať sa na Jeho lásku viac ako na niečo, za čo by som "mohla dostať odmenu". O čo by bol môj život krajší....

Moja vina....

Otče, zhrešil som Lk 15,11-32

2014-09-23T15:22:30Z

Mnohí biblisti hovoria, že márnotratní boli všetci traja- mladší syn, ale aj otec a starší brat.

Úlohou na exercíciách bolo hľadať samého seba v týchto troch postavách.

Mladší syn : Tu sa môže nájsť každý, teda samozrejme i ja. Nemala som síce nikdy pokušenie odísť. Mne bolo doma, i pri nebeskom Otcovi dobre.Aspoň som neušla natrvalo, a keď som "odbehla", nerobilo mi problém vrátiť sa . Niečo som premárnila, ale Otec ma nenechal v biede. Boli to také krátke úteky a návraty.A On, ani keby vedel: "Decko. vráti sa".Takto prebiehal celý môj život. Prakticky, vždy som sa rada spovedala, tešiac sa na Otcovo objatie. Až neskôr ma zmiatla náuka o očistci .Boli rigoristickí kňazi i nábožní ľudia, ktorí mi takto "deformovali" Otca. Ale celkom nie! Lebo som stretla i iných sprievodcov v duchovnom živote, ktorí mi povedali: "To závisí od i n t e n z i t y ľ ú t o s t i a l á s k y. Otec neposlal syna na skúšku do maštale bývať. Vystrojil mu hostinu, obliekol do najkrajších šiat a dal mu prsteň.". Ja som svoj prvý prsteń dostala od mamky k maturite a viem, čo to znamená. Úctu. Snúbenci si vymieňajú prstene, muž dá prsteň žene pri narodení dieťaťa, biskup nosí prsteň, lebo sa zosobášil s diecézou,ktorej má slúžiť.

Starší brat. V mladosti som takou nebola. Skôr som iných vnímala v pozícii starších bratov.....že vnímali moje správanie ako opovážlivosť, drzosť. Myslím na duchovný život. Bola som provokatér , nemyslela som na to a skôr na zaujímal Otec. Nechceš sláviť? tvoja vec. Ale ak sa takí mladší vracali, tešila som sa, lebo som sa cítila v spoločenstve .

Žiaľ, problémy prišli v starobe. Prejavilo sa to tak, že ak prišla do niektorého z mojich okruhov nová osoba a všetci ju začali zahŕňať pozornosťou,závidela som. Zabudla som, čo sa dostalo mne....a najviac ma nahnevalo, keď niekto toľko oslavovaný napokon z nášho krúžku odišiel, lebo sa prestalo ospevovať, zapadol medzi ostatných a už nebol na špici. Alebo- boli sme mu málo. Tak s týmto bojujem.

Otec: nuž to by bola skutočne odvaha, prirovnávať sa k nemu.

Ale uvažujem o tom, ako rástla láska....v rodine nebolo všetko OK a preto bol môj obraz Otca trochu skreslený. Moja láska bol preovšetkým Syn, Ježiš, s tým som rozprávala. Otec mi pripomínal pozemského, ale tu bol Otec grand! Asi niekde tak, ako na Rembrandtovom obraze položil ruky môjmu biologickému otcovi naobjatie. Menil sa on a menila som sa ja. Otec odišiel k tomu nebeskému zmierený a mne preplo:

Otec MUSÍ milovať, ak stvoril svet, všetko krásne na ňom, ľudí, poslal ma sem a poradil si aj s nami.

Mám hrozné zážitky so " staršími bratmi...."

Ale jedine Otec vidí do srdca, do hriechu, do ľútosti, do návratu.

Počula som krásnu myšlienku, že najmilšou prácou Boha je odpúšťať.

Môže byť OTEC i n ý, ako nám rozpráva Ježiš v tomto podobenstve?

NIE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Zmiluj sa, Bože, nado mnou Ž-51

2014-09-23T08:45:11Z

Kontext všetci poznáme. Dávid je nielen cudzoložník, ale aj vrah. Premýšľam, ako mnohí dnešní duchovní otcovia strašia následkami pri menších hriechoch, i keď verím, že to nemyslia zle. Ale nech strašia, kde nezacítia ľútosť.

Nie je ťažké upadnúť. A najmä pre telo.vtedy človek ako keby stratil hlavu. Ale n i e z o d p o v e d n o s ť ! Dávid o tom vie. (Judáš sa išiel obesiť!)

A naberá odvahu: Zmiluj sa Bože, nado mnou.....

Keby veddel, že je to nemožné, neprosil by o to.

...pre svoje milosrdenstvo..!

Už Dávid vie, že Boh je milosrdný. A ojn ešte nepoznal Ježiša. O čo viac to treba vedieť mne. Poznám Ježiša, z Písma svätého Nového Záikona alebo aspoň z homílií.

...Z n i č moju neprávosť!

Bohu je všetko možné, dokonca zničiť neprávosť! Nie zmenšiť, z n i č i ť!

....Ú p l n e z m y....ja nebudem fľakatá ani pehavá, budem bilea, ak to Boh urobí! A to napriek tomu, že

...v e d o m ý s o m si s v o j e j n e p r á v o s t i.

Pr o t i T e b e - proti Najvyššiemu sa prehrešil a vie, čo by ho čakalo podľa spravodlivosti.

A NAPRIEK TOMU PROSÍ.

Dokonca o čisté srdce, o obnovenie ducha pevného a o n a v r á t e n i e r a d o s t i zo svojej spásy?

Dávid vie, že Bohu milou obetou je d u ch s k r ú š e n ý!

Skrúšený, n i e z ú f a l ý !

Napáchala som sa hriechov. Ale Boh

-má o mňa záujem,

-zničí neprávosť,

-nemá limit,

-vie pomoôcť,

-nič mu nie je nemožné,

-chce zničiť moju vinu.

Ale aj ja musím

-chcieť,

veriť,

-vedieť, že bohu nič nie je nemožné,

že s Ním sa môžem zeniť,

mať radosť

obnovovať pevného ducha,

a o d p u s t i ť s i aj s a m a, ak mi odpustil TAK VEĽKÝ BOH. Predsa nie som väčšia!

Mk 10, 46-52 Čo chceš, aby som ti urobil

2014-09-11T16:36:54Z

Bartimej, slepec, keď sqa dopočuje ,že neďaleko je taký, čo uzdravuje, prirodzene začne kričať.Chce to aj on! Márne ho budú odháńať.

I dnes odháňajú. Ba azda aj my odháňame tých, čo vystierajpú ruky za Ježišom.

Ja- netrpezlivosťou, strachom, že ma niekto predbehne a nebodaj dostane viac.

Kňaz v niektorej farnosti: "Odtiaľ potiaľ sú moje povinnosti.Viac nežiadajte. Máte omše, spoveď, krsty sobáše, pohreby....viac nežiadajte, na to sme tu."

Predstavená X.Y. v reholi ZZ: Ja som musela, keďza komunizmu,ja,ja,ja....tak musíte aj vy. A tuý sme, vydržali sme. A koľké mladé utekáte.

Jedine JEŽIŠ vie, čo skutočne môžem, čo vládzem a čo naozaj potrebujem.

Bartimej bol slepý a to mu znemožňovalo naplno žiť.

Aj ja mám také veci.

Nemám prácu. Mám depresiu. Môj muž je agresívny.Som sama. Deti sme vychovali a idú si svojou cestou, kašľú na zásady, ktoré sme im vštepovali.

Odháňajú ma.

Kam sa hrabeš? Nemáš postavenie.Odrobila si si svoje, Dieru do sveta nezrobíš, stiahni sa. Zariaď sa, my nie sme charita...

CHCEM VIDIEŤ JEŽIŠA. Vstať a ísť za Ním, On ešte o mňa záuujem MÁ.

Nesmiáem sa báť "konkurencie", či tí druhí majú väčší nárok....Ježiš má dosť pre každého.A On síce vie, čo potrebujem,ale chce, aby som mu to povedala. Veď tak to robia tí, ktorí sa majú radi....

A tak, drahý Ježiš, prosím: pomôž mi zvládnuť zdravotné problémy, problémy v manželstve, slabo prospiejúcu dcéru, drzého syna, arogantného šéfa,depresiu, odstrkovanie ľudí, ktorým som bola kedysi užitočná a dnes ma postrčili na vedľajšiu vzdialenú koľaj, a DAJ MI VIDIEŤ SEBA,

Bartimej išieel potom po ceste. A ja chcem tiež ísť po ceste. Po Tvojej. A nezísť z nej. Buď so mnou.

Gn22, 1-18 Boh ma pozýva k slobode

2014-09-10T09:02:59Z

Abrahám túži, ako každý normálny muž, po potomkovi-synovi, pokračovateľovi rodu. Boh sľubuje, ale podrobuje ho skúške....čakanie je pridlhé! A ťažké. Nevydrží, urobí to, čo zvykové právo Židov dovoľuje- berie si slúžku, aby s ňou splodil syna. Nerobí to dobrotu,a najmä, ak sa dočká dodržania Božieho sľubu-skutočného legitimného syna napriek zákonom prírody s manželkou, Boh žiada.....obeť.

Je obdivuhodné, že ihneď poslúchne, i keď vie, že Boh mu berie to čo tak dlho sľuboval a nemá potuchy, že to bude len skúška....

Abrahám iba VERÍ, že Boh je verný vo svojich prisľúbeniach. Visí na synovi- a poslúchne.

Na čom visím ja?

Kto alebo čo je môj "Izák?"

Príbuzní? Spoločenstvo? Priateľ, priateľka? Duchovný? Príroda? Farská rodina? Byt, ktorý som si zariadil?

Boh nie je krutý a nežiada od nás zničenie niečoho, čo nám dal. Čo žiada, je indiferentnosť. Mám- teším sa. Bude mi vzaté? Dôverujem, že dostanem aspoň také isté, ak nie lepšie.

V rakúskom kraji, odkiaľ pochádzala moja mama, platí príslovie: "Ak ti Boh zavrie pred nosom okno,ktorým chceš pozerať na niečo pekné vonku,otvorí ti vzadu dvere, aby si si to mohol ísť zobrať."

Takéto obetovanie bude očistené, puto s novým darom od Boha pevnejšie a ešte pevnejšie puto voči Bohu samotnému, lebo sa presvedčím, že Boh nikdy nesklame.

Ťažké,však?

Ale TOTO je opravdivá viera.

Ž 63 - Pane, Ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k Tebe

2014-09-05T17:52:46Z

Mám len jedného Boha. TY si môj Boh. Tento žalm sa modlievame v liturgii hodín v ranných chválach ako prvý v prvú nedeľu a na väčšie sviatky.

Už od úsvitu....nie vždy sa prebudím zdravo osviežaná spánkom. Niekedy práve nad ránom príde obava z nadchádzajúceho dňa.

Žalm je výzvou k pevnejšiemu kontaktu s mojim Bohom.

NAOZAJ prahne moja duša po Bohu? Je ON na prvom mieste?

Niekedy sa bojím stretnutia vo večnosti. Veľmi lipnem na živote.

Celý život Ťa chcem velebiť......

Ale môj život už nebude dlhý...prichádza strach, že čo som prepásla, už nenahradím. Modlím sa veľa a úprimne.Za iných.

No za seba? Niekedy mám akoby obavy vinúť sa k Nemu. Cítim sa nehodná. Avšak odpoveď nachádzam u márnotratného syna v Ježišovom podobenstve u Lukáša....

Ty si mi pomáhal....Nuž, skutočne mi Boh veľa pomáhal a to je veľké povzbudenie veriť Mu. Pomáhal pri štúdiu, v práci, pri jej strate, v prenasledovaní , chorobách a iných ťažkých veciach.

A preto mám dôvod, Pane, VINÚŤ sa k Tebe. Napriek všetkému, čo mám- či sú to materiálne veci alebo priatelia, vzťahy- Len TY SI SKUTOČNE

môj a ja Ti patrím. Zasvätila som sa Ti , najprv krstom , potom ostatnými sviatosťami a sľubmi evanjeliových rád.

Bez Teba som ako púšť bez vody.

Pane, odním mi môj strach - lebo Ty jediný to vieš a môžeš. Amen

Lk 4, 14-22 Duch Pána je nado mnou....

2014-09-03T18:52:43Z

Ježiš v synagoge v Nazarete rozvinul knihu-zvitok a "náhodou" sa otvorila na mieste, kde sa vraví práve o ňom v Izaiášovom proroctve. Prečítal a oči všetkých sa upreli na neho.Prisvedčil: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli".

Prisviedčali a "divili sa milým slovám"- ako píše Lukáš.

Ku stati je aj pokračovanie.Odrazu ho chceli zvrhnúť zo zrázu....Je veľmi ťažké pochopiť, prečo. Azda preto, že bol jedným z nich, synom Márie a podľa práva i Jozefa, ktorý bol tesárom....

Ale Božie slovo je n a d č a s o v é- Môžem ho čítať, kontemplovať, aplikovať stále.

Často čítam stať, ktorú som už mnohokrát čítala- no Pán mi vždy daruje n o v ý pohľad.

Ježiš je Boh. Niet v z d i a l e n é h o Boha, niet i n é h o Ježiša. Je stále ten istý a On to myslí vážne. A hlása r a d o s t n é v e c i....

Zajatí sú prepustení..... Som i ja?

Statočnosť a rozvaha

2014-09-08T08:18:28Z

Pestovať statočnosť a odvahu sa väčšmi páči Pánovi ako obeta.

Statočnosť nám treba vždy a všade. Potrebujeme ich v osobnom živote, v denných 'bojoch' vo svete aj vo svojom srdci, vo svojom prostredí, kde žijeme.

Statočnosť nám pomáha prekonať seba, prekročiť strach, ktorý nie je bázňou a veľmi škodí duši človeka. Odvaha nás posmeľuje vydať na cestu k Pánovi, pomáha nám predložiť prosby pred jeho tvár, pomôže nám prekonať námahu, bolesti aj žiaľ.

Rozvaha je dôležitým nástrojom na cestu, po ktorej máme ísť. Rozvaha nás upevní pre rozhodnutia, aby sme mohli vykonať čin.

Statočnosť a rozvahu treba pestovať, tak hovorí Slovo Božie. Stojí námahy a úsilie, to sa však 'páči Bohu' viac, než obeta... Tieto čnosti oživujú a posväcujú dušu, v ktorej prebýva Pán, pomáhajú nám k činnému životu, ktorý je na oslavu Boha.

Sme stvorení pre život v plnosti. Aby sme ju mohli dosiahnuť aj tu, musíme konať skutky, spoluvytvárať aj tvoriť dielo, ku ktorému nás povolal Pán. Na to potrebujeme odvahu. Aby sme prichádzali k Bohu s našimi zlyhaniami, aby sme nemali nemiestny strach. aby sme nemalomyseľneli, potrebujeme odvahu. Boh nám dá, o čo ho prosíme. Boh nám dá odvahu a silu pre každý deň, pre každé dielo, ktoré máme vykonať. Preto žiadajme od Boha s odvahou a s čistým srdcom, a On nám dá, o čo ho budeme v bázni - nie v strachu! - prosiť.

Slovo Božie nech nás vedie, nech nás Pán posväcuje, posilňuje a oživuje v nás odvahu, ktorá sa jemu páči, a nech nech nám svieti jeho SVETLO na našich chodníkoch.

Buď požehnaný, brat, sestra, ktorý sa živíš Slovom Božím! Nech ťa vedie a ochraňuje Boh a jeho Sovo, nech ťa posilňuje a naplňuje odvahou, ktorá ti dá silu ísť pred jeho tvár a pýtať si aj ďakovať... Nech ťa Pán Láska naplní až po okraj radosťou a láskou a nech ti dá radosť a blaženosť už tu a teraz. Ten, čo stretá Boha v Slove a v živote, zažíva premenu srdca... Ten, kto má odvahu pristupovať pred Božií trón, a pýtať sa, ak nevie, pýtať si, čo mu treba, toho Pán bohato požehná a dá mu všetko, o čo ho s vierou a dôverou požiada...

Vari sa bude vypínať sekera nad toho, čo ňou rúbe?

2014-07-16T10:07:08Z

Čítali sme si z knihy proroka Izaiáša (Iz 10, 5-7. 13-16)

Toto hovorí Pán: „Beda Asýrsku! Ono je prútom môjho hnevu a palicou v mojej ruke; je mojím rozhorčením. Posielam ho k bezbožnému národu, dávam mu rozkaz proti ľudu, ktorý ma hnevá, aby uchvátil korisť a odniesol lup a aby ho rozšliapal ako blato ulíc.
Lež on tak neuvažuje, jeho srdce tak nezmýšľa; on má v úmysle ničiť a vyhubiť nemálo národov.
Lebo hovorí: ‚Silou svojej ruky som všetko urobil a svojou múdrosťou, lebo som rozumný; odstránil som hranice národov, vyraboval som ich pokladnice a ako všemocný som strhol tých, čo sedia na tróne.
Ako na hniezdo siahla moja ruka na bohatstvo národov, ako sa zbierajú opustené vajcia, tak som zhrabol celú zem a nebolo toho, kto by zatrepotal krídlom, otvoril zobák a zapišťal.‘
Vari sa bude vypínať sekera nad toho, čo ňou rúbe? Alebo sa píla bude vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby prút hýbal tým, čo ho dvíha, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je z dreva. Preto Pán, Vladár zástupov, pošle na jeho vykŕmených vojakov hlad a pod jeho slávou bude zúriť ako páľa ohňa horúčosť.“

Pri čítaní tých slov ma zaplavila nádej. Niekedy mám(e) pocit, že sily tohto sveta nás prevalcujú. Akoby mocní tohto sveta (z Bruselu?), bohatí a tí čo voplyvňujú médiá mali moc robiť si, čo sa im zachce. Spolieham(e) sa na prirodzené sily a svetské zákony a často sa cítim(e) bezbranní. Akoby naozaj mali moc, akú my nemáme.

Ale Pán hovorí:

"Vari sa bude vypínať sekera nad toho, čo ňou rúbe? Alebo sa píla bude
vyvyšovať nad toho, kto ju ťahá? Ako keby prút hýbal tým, čo ho dvíha,
akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je z dreva."

A ja počujem - nikto nemá moc, ktorá by mu nebola daná z neba. Podobne ako hovorí Ježiš Pilátovi: "Nemal by si nadomnou nijakú moc..." Ani nad nami - Jeho deťmi nemá svet nijakú moc. Ak sa deje príkorie a nepríjemnosti, máme sa obracať k Bohu Jeho sa pýtať, čo máme robiť. Čo On chce, aby sme robili? A takisto sa spoliehať na Neho - na Jeho moc, Jeho múdrosť, Jeho obdivuhodný plán.

Áno, treba nám aj bojovať proti zlu prirodzenými prostriedkami. Ale nemusíme sa báť tých, čo nám chcú ublížiť na tomto svete. Pán nám predsa hovorí: "Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. " (Mt 10, 28) Preto, v súžení sa obracajme na Pána a od neho čakajme pomoc. Tak, ako sa píše v žalme: "Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, ale my vzývame meno Pána, nášho Boha. " (Ž 20, 8)

A tak, ako Pán vždy vyviedol Izraelitov z každého súženia, tak vyvedie aj nás. Nesľúbil nám pohodlný život bez trápenia. Ale sľúbil, že nás nikdy neopustí, že Jeho moc zvíťazí. Vždy. Veď "On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti." (Kol 2, 10)

Želám vám všetkým radostný deň v nádeji Pánovej.
Eva.

______________
Obrázok - zdroj: Internet.

Žalm 27 - Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?!

2014-06-18T20:48:59Z

V prvý májový víkend som dostala od Pána nádherný darček. "Dostala som" Žalm 27,

Bolo to tak. Pán ma zavolal na duchovné cvičenia v Levoči. A k dobrým duchovným cvičeniam patrí aj dobrá svätá spoveď. Juj, veru táto bola dobrá. Dostala som presne to, čo som potrebovala. Radu, pochopenie, modlitbu a silu postavenú na Božom Slove.

*** *** ***

Osobne mám problém predovšetkým s rozhodovaním. Vždy som sa bála, že moje rozhodnutie nebude to najlepšie možné. Vždy, keď som sa už-už blížila nejaké rozhodnutie urobiť, vzápätí som ho spochybnila, či by nebolo lepšie urobiť to nejako inak. No hrúza... A tu mi na moje problémy kňaz odpovedal Božím slovom: "Rozhodnutia Pánové sú správne, potešujú srdce."

A takisto moje rozhodnutia budú vždy správne a potešujúce - Pán z nich bude mať radosť - ak ich urobím s Ním. V jednote s Jeho vôľou, po konzultácii s Ním. Aj ja nájdem radosť v Pánovi - nech už sa rozhodnem akokoľvek.

*** *** ***

A za "domácu úlohu" (alebo presnejšie "za pokánie") mi dal pomodliť sa žalm 27.

Veru, vtedy som ešte nevedela, aký poklad v tomto žalme nájdem.

Hneď som aj zašla do kaplnky a po ďakovnej modlitbe za milosť odpustenia som sa začítala do tohto žalmu.

Pán je moje svetlo a moja sprása, koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

A začínalo mi to dochádzať.

Veru, koho sa mám báť? Veď Pán - Pán pánov, a Kráľ kráľov je so mnou. Pred kým sa mám strachovať?

Či azda pred zlým rozhodnutím?

No a čo? Veď Pán je pán. On je všemohúci. Akože by nedokázal (alebo vari nechcel??) zakomponovať moje slobodné rozhodnutie (akékoľvek by bolo) do svojich dokonalých plánov?

Alebo sa mám strachovať pred posudzovaním ľudí? Že azda vyhodnotia moje rozhodnutie ako neštandardné? Alebo si o mne pomyslia niečo nelichotivé?

No a? Veď nezáleží na mienke ľudí, ale jedine na tom, čo si o mne myslí môj Pán. A On veľmi dobre vie, prečo som sa rozhodla práve takto. Aj keby to nebolo dokonalé rozhodnutie! On ma nikdy neprestane milovať. Jeho priazeň je rovnaká nech urobím alebo neurobím čokoľvek!

Mám sa báť svojej nedokonalosti?

A ako by to bolo, ak by som bola dokonalá? Kde by potom bola láska? Pokora? Vedomie, že Ho potrebujem? Nemám sa spoliehať na seba a svoju "dokonalosť" (snahu o dokonalosť). Mám sa vo svojej nedokonalosti a slabosti spoliehať len na Pána. To ON je mojím záchrancom, ochrancom i svetlom. Nemusím sa báť! A nemusím byť ani dokonalá. Môžem pokojne robiť "zlé" rozhodnutia. Ak ich len nerobím vedome zlé - to by som odmietla môjho Pána a to nechcem. Ale to On predsa dobre vie, že to nechcem, tak prečo sa báť? :)

Mám sa báť, že nenájdem to jediné správne najlepšie dokonalé riešenie?

A existuje vôbec také? Každé rozhodnutie je dobré - ak ho robím pred Pánom. On mi predsa daroval slobodu. Aj slobodu rozhodovania. Slobodu túžob. Slobodu chcieť dobré veci. A rozhodnúť sa ktorých vecí sa vzdám... A ON - On sám naplní môj pohár tým najlepším! Čo to bude? Neviem, možno niečo celkom iné, ako som čakala, alebo pýtala. Ale viem - verím - že to bude to najlepšie, čo môže byť. Veď Darca od ktorého ich dostanem je ten Najlepší aký môže byť!

ON JE MOJE SVETLO.

Vďaka, Pane, za tvoje svetlo. Že ty sám chceš byť svetlom môjho života. A že v Tebe aj ja smiem byť svetlom pre iných (tak ako mesiac odráža svetlo slnka, ja môžem odrážať Tvoje svetlo pre tých, čo sa práve nachádzajú v noci). Vďaka Ti, Pane, že sa vždy a vo všetkom môžem spoľahnúť na Teba. Aj v tom - alebo najmä v tom - čo je pre mňa najžažšie. Ty si mojim svetlom, ktoré osvecuje moje rozhodnutia.

Ty si svetlom aj pre mojich bratov a sestry - ktoré osvecuje tie oblasti, ktoré sú ťažké pre nich. - Pre každého to môže byť niečo iné. Ale to svetlo - svetlo života - si TY. Pre každého jedného z nás. Vďaka Ti za to, Pane!

Žalm 27

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú.

Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.

O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám.

A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.

A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.

Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár.

Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.

Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme.

Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.

Nevydávaj ma zvoli utláčateľov, veď povstali proti mne kriví svedkovia, dychtiví po násilí.

Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.

Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána

Amen.

Žalm 144 - za víťazstvo a pokoj

2014-06-15T21:46:57Z

Nech je zvelebený Pán, môj ochranca,

čo učí moje ruky zápasiť

a moje prsty bojovať,

On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy,

On je moje útočište a môj osloboditeľ,

On je moja záštita, na ktorú sa spolieham..... (Ž 144, 1-2) ale bude dobré prečítať si až po 8.verš.

Naša cesta žalmami, ktoré sa používajú vo vešperách liturgie hodín, vedie dnes ku kráľovskému hymnu 144. Liturgia delí žalm na dve časti.

Prvá: verše 1-8 odkrýva charakter tejto skladby: Žalmista si požičiava citáty z iných žalmov a komponuje z nich nový.

Pretože pochádza z neskoršieho obdobia, je ľahké si domyslieť, že kráľ ,ktorý je tu ospevovaný, už nenesie znaky panovníka Dávidovho typu, pretože judské kráľovstvo po babylonskom zajatí zaniklo.

Hoci v podnadpise čítame Dávidovo meno ako autora, autorom je niekto iný, kto ospevuje slávnu a jasnú postavu budúceho Mesiáša, ktorého víťazstvo už nebude mať vojensko-politický charakter, ale znamená upokojujúci zásah voči Zlému.

Je to Mesiáš, ktorý v kresťanskom poňatí nesie Kristovu tvár, Syna Dávidovho a Syna Abrahámovho.

Pred Božím majestátom sa cíti modliaci sa žalmista aj ako kráľ slabý a krehký. Prirovnáva človeka k dychu a k ulietajúcemu tieňu, ponorenému do rieky času, ktorý sa pomíňa., poznačeného obmedzenosťou, ktoré ku stvoreniu jednoducho patrí.

Ale tu sa vynára otázka: Prečo sa Boh vôbec stará a chráni toto úbohé a slabé stvorenie?

Na túto otázku odpovedá príchod Pána, sprevádzaný slávnostným sprievodom kozmických prvkov a historických udalostí, ktoré smerujú k tomu, aby bol oslávený najvyšší Kráľ bytia, vesmíru a dejín.

Preto je tu reč o vrchoch, ktoré dymia ako sopky,, o bleskoch, ktoré sa podobajú šípom a prívaly vôd oceánov, ktoré sú symbolom chaosu.

Pán, jedine On môže zo všetkého zlého vyslobodiť, hoci sa v pozadí nachádzajú ešte "cudzinci", ktorí luhajú a ich pravica je krivoprísažná (v.8).

Od žalmistu sa môžme naučiť pokornému pohľadu na seba- akí sme, a zároveň úžasu nad vecami, ktoré pre nás robí Boh- náš Boh Emanuel (Boh s nami) , ktorý pre kresťana dnešných dní predstavuje láskavú Ježišovu tvár, tvár Boha, ktorý sa stal človekom, jedným z nás.

Hlavná myšlienka, ktorá nás môže celým týmto rozjímaní sprevádzať, je: BOH PRICHÁDZA ČLOVEKU OPROTI SO VŠETKOU SVOJOU LÁSKOU.

Benedeikt XVI., 11. januára 2006

Môžu tieto suché kosti ožiť?

2014-06-12T21:05:47Z

Včera som počúvala video Eliasa Vellu z Katolíckej charizmatickej konferencie v Trnave. Akúsi myšlienku chcel ilustrovať citátom z knihy proroka Ezechiela 37, kapitola.

Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté. A riekol mi: "Syn človeka, ožijú tieto kosti?" Odpovedal som: "Pane, Bože, to ty vieš...

Táto veta ma zasiahla:

"Syn človeka, môžu tieto kosti ožiť?" Odpovedal som: "Pane, Bože, to vieš ty."

Ako by som odpovedala ja? Alebo vy - keď vidíte vysušené vybielené holé kosti - čo by ste povedali - môžu tieto kosti ešte ožiť? Čakala som, že odpovie nie. Tak, ako aj ja často Bohu hovorím. To sa nedá. To nie je možné. Prečo si to dopustil, to je koniec. ...

Naša spoločnosť umiera. Niekedy sa mi vidí, že mnohí ľudia, mnohé veci v spoločnosti, kultúra v médiách... mnohé vnímam ako tie vysušené kosti, ktoré už nejde vzkriesiť k životu.

A predsa - chcem sa učiť od proroka. Aj keď svojimi ľudskými očami vidím, že "tu už niet pomoci," nebudem hovoriť - "Nedá sa".

Radšej poviem - Ty Pane to vieš. Ožijú tieto mŕtve kosti? - Ak Ty budeš chcieť, vytvoríš si z nich mocnú armádu...

Povedal mi: "Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo: Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete! Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán."
Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbližovali, každá kosť k svojmu stavcu. Videl som, ako sa na ne uložili žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo!
I prehovoril ku mne: "Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka; prehovor k duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!"
Prorokoval som teda, ako mi rozkázal; vtom vstúpil do nich duch a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru veľké.
Nato mi povedal: "Syn človeka, tieto kosti, to je celý Izraelov dom. Oni hovoria: "Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení." Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootváram hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj a vovediem vás do izraelskej krajiny. I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán som to riekol a splnil," hovorí Pán.
(Ez 37, 1 - 14)

Ďakujem za tú nádej, ktorú denne dostávam skrze Tvoje slovo, Pane!

Oslavujte Pána, lebo je dobrý .....Žalm 118

2014-05-28T16:42:32Z

Ak sa kresťan modlí tento žalm v súlade so spevom Izraelcov, pociťuje vo svojom srdci nezvyklú emóciu, pretože nachádza v tomto silne liturgicky vynikajúcom žalme dve vety, ktoré budú mať odozvu aj v Novom Zákone.

Prvou vetou je mienená táto z 22. verša: "Kameň, ktorí stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným." Tieto slová cituje Ježiš po tom, čo rozprával podobenstvoé o zlých vinohradníkoch a obracia sa k slovám o smrti a blaženosti (porovnaj Mt 21,42). A sú zahrnuté i do Petrových slov v Skutkoch apoštolských: Sk.4,11-12 vo vzťahu k Ježišovi: "On, Ježiš je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli ,ale ktorý sa stal uholným kameňom.A v nikom inom niet spásy.Lebo niet podnebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení."

Svätý Cyril Jeruzalemský vo svojej katechéze pripomína: "Hovoríme o jednom Ježišovi Kristovi, čím je jedno jeho Božie Synovstvo. O jednom hovoríme preto, aby sme neprijali nikoho iného....Kristus je označený ako kameň. On však nie je mŕtvy, ľudskými rukami vytesaný kameň, on je uholný kameň, a kto sa naň spolieha, nebude zahanbený ( z X.Katechézy, 3)

Druhá veta, ktorú z tohto žalmu preberá Nový Zákon je tá, ktorú spieval dav Ježišovi, keď vchádzal do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu: "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!" (Mt 21,9 a žalm 118,26). V liturgii sa pridáva: "Hosanna" , čo znamená v hebrejčine "zachráň nás!"

Žalm v židovskej liturgii je výsostne veľkonočný, spieval sa na oslave Paschy a najvýznamnejších sviatkoch, Býval sprevádzaný procesiou a spievaval ho sólista s chórom, procesia sa tiahla jeruzalemským starým mestom až k chrámu

Text žalmu otvára i uzatvára krásna antifóna: "Spievajte Pánovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky!"

Milosrdenstvo v hebrejskom origináli znamená veľkodušnú vernosť Boha s vyvoleným ľudom. Vzťahuje sa na tri kategórie ľudí: všetok vyvolený ľud, ďalej "dom Áronovô čo značí kňazov a napokon všetkých, ktorí sa "boja Pána"- čo už zahŕňa v sebe veriacich zo všetkých budúcich národov, ktorí sa budú držať Pánovych zákonov a dôverovať mu..

(Pokračovanie)

Ž 118: Oslavujte Pána... on sa mi stal záchrancom.

2014-05-24T23:02:00Z

Toto slovo som dostala dnes, počas modlitieb o požehnanie pre Slovensko, pre Európu, pre svet. Modlili sme sa za dobrý výsledok volieb do Európskeho parlamentu a za požehnanie pre kandidátov, aby sa stali Božím nástrojom pre smerovanie našej spoločnosti.

Keď som si potom otvorila sv. písmo, našla som tento žalm:

Žalm 118

1. Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

...

5. V súžení som vzýval Pána
a Pán ma vypočul a vyslobodil.

6. Pán je so mnou, nuž nebojím sa;
čože mi môže urobiť človek?

7. Pán je so mnou a pomáha mi;
nemusím si všímať svojich nepriateľov.

8. Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na človeka.

9. Lepšie je utiekať sa k Pánovi,
ako sa spoliehať na mocnárov...

...

Som vďačná Pánovi sa toto slovo. Hovorí mi, že sa nemusíme spoliehať len na prirodzené prostriedky. Na politkov (mocnárov - ktorým už neveríme), na médiá (ktoré často prekrúcajú pravdu), na voličov (ktorí sa nechajú zmanipulovať), na peniaze (ktorých majú mocní a nemorálni viac ako my)... Ale spoliehajme sa na Pána. On sa nám stane záchrancom. "Čože nám môže urobiť človek" - akokoľvek mocný? Ak je s nami Pán.

Niekedy som sa cítila prevalcovaná spoločenským dianím. Pri tom návale mnohých deprimujúcich informácií a zvrátených snáh som takmer strácala nádej. Ale Pán mi dnes hovorí, že On je mocnejší ako všetci nepriatelia dokopy. V Jeho mene môžeme poraziť všetkých prisluhovačov zlého. V Jeho mene vyhráme aj nerovný boj - pretože - "Ak je Pán s nami, kto je proti nám?"

Tak, ako to horoví aj pokračovanie 118. žalmu:

10. Obkľúčili ma všetci pohania,
ale v mene Pánovom som ich porazil...

11. Obkľúčili ma zovšadiaľ,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

12. Obkľúčili ma ako roj včiel a vzbĺkli ako plameň z raždia,
ale v mene Pánovom som ich porazil.

13. Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,
no Pán mi pomohol.

14. Moja sila a chvála je Pán,
On sa mi stal záchrancom. ...

16 Pánova pravica mocne zasiahla,
Pánova pravica ma zdvihla;
Pánova pravica mocne zasiahla.

...

29. Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Cítim v tých slovách veľkú nádej. Pre nás, pre svet, pre slovensko, pre Európu... pre celú našu spoločnosť. Pretože Pán je mocný. Nemusíme sa spoliehať na politikov, na médiá, na štatistiky a volebné preferencie - akokoľvek vyznievajú nepriaznivo, pánom je Pán. Akokoľvek budú dorážať nepriatelia Boží - On zvíťazí. K Pánovi sa utiekajme a On nás vyslobodí zo všetkej hrôzy. Vďaka ti, Pane!

Boh je láska

2014-06-05T07:50:39Z

Boh hovorí v Pieseň piesní 5, 1;

"Prídem do záhrady k tebe, nevesta moja! Pozbieram myrhu s voňavou drevinou. Otvorím plást a jem med. Pijem víno, pijem mlieko. Jedzte, priatelia, aj vy, a pite vaše víno; opojte sa láskou!

♡

Záhradou je tvoje srdce.... Boh prichádza do srdca človeka... Boh Láska prichádza do srdca človeka.... Miluje ...Iba miluje...

Myrha a voňavé byliny sú trpkosti a malé, všedné krásy tvojho srdca... Boh ich zbiera v srdci človeka!

Plást medu - Boh otvára svoje srdce, zdroj dobra a lásky, a dáva sa človeku... On, Prameň lásky v srdci človeka, ktorý je v hĺbke srdca, On sám vložil do srdca človeka plást lásky, zdroj lásky, všetkého dobra, vložil do nás Seba... Boh otvára "plást medu" a pije med - pije sladkosť blaženosť Boha, aj my ju môžeme piť... Boh je v srdci človeka...

Potom pije víno - oblažuje svoje srdce, víno je opojný nápoj, ktorý tu naznačuje opojenie láskou k Bohu, opojenie Bohom, ktorý je láska - sv. Bernard z Clairvaux, mních cistercián, ktorý žil v 19. storočí a napísal nádherné dielo o láske k Bohu (Spisy sv. Bernarda).

Pije mlieko - je znamením toho, že sme ešte v tele, preto potrebujeme telesný nápoj- mlieko... (sv. Bernard z Clairvaux, cistercián z 19. storočia )

Boh volá nás, mňa, teba, nazýva nás priateľmi - sme účastní jeho lásky... hovorí nám, aby sme jedli a pili víno - nápoj blaženosti Boha, aby sme jedli a pili z "našej " blaženosti s Ním..., hovorí, aby sme sa opojili jeho láskou, ako vínom... sme v jeho láske... sme ponorení v Bohu, ktorý ne láska...

♡

!+ Nádherné slová Boha, Nebeského Ženícha neveste - tebe!

Vezmi, jedz a pi lásku Boha! Je v tebe....

Nenechaj čakať Miláčika tvojho Boha, Ježiša! Milujme ho...

Milujme Boha celým srdcom, celou dušou a zo všetkých síl, milujme BOHA, ktorý JE LÁSKA!

♡

Boh v knihe o láske... Pieseň piesní hovorí o láske.... slová opisujú lásku muža a ženy... Je to viac, než to! Boh hovorí o sebe! Boh sám je snúbenec, milujúci nevestu, snúbenicu svoju. Boh miluje človeka...

Nevesta, snúbenica Božia je jeho Cirkev - ľud, my, ty, ja... človek, ľud milujúci Boha...

Snúbenica nemyslí na nič iné, iba na svojho milého, na Boha... Túži celým srdcom, je "chorá z , lásky"...

Otváram plást lásky Boha... jem med ... pijem lásku...

♡

Keď sme unavenį na smrť zo života, z námahy tela aj duše, vojdime do "záhrady duše" , tam je Boh, otvorme "plást" lásky Boha a pime jeho lásku... a "stratíme sa" v láske... v Bohu...