« Späť

Modli sa stále, lebo nemusíš mať čas

Modli sa stále, lebo nemusíš mať čas

Už predtým som ohýbal železné prúty do iných vencov, ale teraz som tam chcel dať osobitne hrubý roxor, lebo musel vydržať viac. Keď som ho za pomoci manželky ohol, zistil som, že v rohoch som ho neohol v rovine. A tak som ju požiadal, aby sa postavila na jeden koniec prúta a ja som druhý chcel vytočiť do opačnej strany, aby som ho dostal do roviny. S vypätím síl som ho napružil a chcel sa naň postaviť nohami. Ale to bolo aj všetko, „čo som chcel“. Viac som si už uvedomiť nedokázal. Železný prút sa mi totiž vyšmykol z ruky a v stotine sekundy smeroval k tvári.

 

Povzbudenie do modliby a  S V E D E C T V O  o pomoci Boha

Modli sa stále, lebo nemusíš mať čas

Odvtedy, ako sa ma Ježiš v auguste 1996 dotkol svojou láskou, modlím sa viac a viac. V posledných rokoch som v modlitbe neustále. Ráno, v noci – keď sa zobudím na volanie Pána, cez deň... neustále. Modlitba je myslieť na Ježiša. Odovzdávať mu všetky činnosti. Odovzdávať mu deti. Odovzdávať mu prácu. Volať ho na pomoc. Ďakovať mu. Klaňať sa mu. Uctievať ho. Modlitba je byť v ňom.

Rozprávam sa s ním. Pýtam sa ho, ako by to on urobil, ako by sa on zachoval. Pýtam sa ho, ako by on vyriešil tento problém, túto dilemu. Skúmam Ježišov život v Biblii., lebo modlitba je aj inšpirovať sa Ježišom, napodobňovať Ježiša, prispôsobovať svoj charakter Ježišovmu. Rozprávam sa s ním v mysli a rozprávam sa s ním nahlas.

A modlím sa aj pred prácou. Chválim Boha, že mi pomôže a že ma ochráni. Tak to bolo aj počas rekonštrukcie domu z roku 1956, ktorý sme si z milosti Božej mohli kúpiť pre našu rozrastajúcu sa rodinu. Pred každou prácou. Takto som sa modlil aj v ten deň, keď sme s manželkou išli ohýbať roxory (železné prúty) do venca: „Pane, odovzdávam ti túto prácu, tak, ako všetky predtým. Veď aj ty si zakúsil remeslo tesára. Prosím ťa, aby si ju požehnal a aby si nás ochránil pred všetkými možným nebezpečenstvami, ktoré my nám mohli hroziť. Ochraňuj nás, prosím. Spolieham sa na teba, Ježiš, môj Priateľ.“

Už predtým som ohýbal železné prúty do iných vencov, ale teraz som tam chcel dať osobitne hrubý roxor, lebo musel vydržať viac. Keď som ho za pomoci manželky ohol, zistil som, že v rohoch som ho neohol v rovine. A tak som ju požiadal, aby sa postavila na jeden koniec prúta a ja som druhý chcel vytočiť do opačnej strany, aby som ho dostal do roviny. S vypätím síl som ho napružil a chcel sa naň postaviť nohami. Ale to bolo aj všetko, „čo som chcel“. Viac som si už uvedomiť nedokázal.

Železný prút sa mi totiž vyšmykol z ruky a v stotine sekundy smeroval k tvári.

Tu už nebolo času na žiadnu modlitbu. Roxor mi strelil do priestoru oka – okuliare mi vyleteli do vzduchu a dopadli dva metre odo mňa.

Chytil som si tvár a zavreté oči. Manželka len vykríkla: „Pre Boha! Čo ti je? Čo sa stalo?! Máš oko?! Vidíš?“ Z oka sa mi šírila bolesť. Mal som ruky na očiach a nevedel som, či som roxor nedostal do oka. Bál som sa dať ruky preč a otvoriť oči.

Ale napokon som sa odvážil.

„Vidím! Aleluja! Mám oko! Ja vidím! Chvála ti, Ježiš!!“

Manželka Evka pozerá na oko – koniec železného prútu udrel so všetkou silou azda pol centimetra od ľavého oka!!!

„Chvála ti Ježiš, že si mi zachránil oko! Čo by som si teraz počal – s vypichnutým okom? Štyri deti a slepý otec. Dom rozostavaný. Som ti vďačný, že si sa o mňa postaral – nezabudol si na mňa v čase núdze a potreby, na mňa, svojho služobníka.“

Okolo ľavého oka sa mi „rozlievala“ modrina, skutočný monokel. Taký vzniká, keď sa chlapi bijú – potom mesiac každý, kto na mňa pozrel, bol zhrozený, že čo sa mi stalo, kto ma to prepadol. A ja som mal možnosť rozprávať o svojom Bohu, ktorý mi zachránil oko.

Neskôr som si uvedomil, ako je dobré, že Ježiš nás vyzýva odovzdávať mu každú prácu a vôbec činnosť, modliť sa pred prácou. Potom už totiž nemusíš mať čas ani na „strelnú modlitbu“.

(2) Inokedy som dokončoval tzv. fajermúry, to sa dokončujú múry pod konštrukciu strechy, keď už je dokončená. Stál som hore na najvyššom bode nad terasou a pozrel sa dole a akosi sa mi zakrútila hlava a stratil som balanc. Takpovediac som stál na jednej nohe a vedel som, že mám len dve možnosti: buď padnem dole na betón terasy, alebo sa prevážim na „dobrú“ stranu. Chytiť som sa nemal čoho. Vtedy mi dal Boh čas na azda päť-sekundovú modlitbu: „Pane, zachráň ma od pádu z tejto výšky, prosím.“

A on odpovedal – skutočne ma zachránil. Prevážil som sa na „dobrú“ stranu. Len ma tak oblial studený pot z predstavy, ako by som dopadol, keby mi Ježiš nepomohol.

Spomenul som si na situáciu v Anglicku, kde som kvôli zlému stavu bicykla skoro skončil pod kolesom kamiónu a tam som mal čas iba na kratučkú modlitbu, ktorá sa skladala z dvoch slov: Ježiš! Ježiš!! Na viac som čas nemal. A môj nekonečne dobrý Priateľ už vedel, čo má robiť: zachránil mi vtedy život.

Ale Boh chce od nás, aby sme boli v modlitbe neustále – môžeme potom počuť Boží hlas, hlas Ducha v nás. Radu. Čo máme robiť. Príkladom je spôsob, ako som zohnal stojky na stavbu. Keď sa totiž robí horná deka na dome – my sme robili betónovú monolitickú –, je treba veľa stojok na podoprenie stropu. Ja ako „stavebný laik“ som si to nejako neuvedomoval, len murár mi zrazu hovorí, že je treba kopu stojok...

„Čo teraz? Kde ich vôbec zoženiem? Kam sa mám obrátiť?“ Nič som nevedel, len to bolo treba rýchlo, lebo mrazy hrozili, že prídu každú chvíľu.

Išiel som na bicykli za železničnou traťou ráno do stavebnín po niečo iné a ako zvyčajne moja myseľ zotrvávala v modlitbe. Tu zrazu počujem:

„Odboč z cesty a choď do tohto podniku. Získaš stojky.“

Bolo to akési prekladisko dreva-guľatiny, kmeňov stromov. Hovorím si: „Čo tam budem robiť?! Tu stojky určite nepredávajú.“ Ale poslúchol som hlas Ducha Svätého.

A skutočne – aký div. Stojky tam síce nepredávali, ale poslúžili mi takou dobrou radou, že ďalej išlo všetko ako po masle. Vraj videli tam a tam nejaký inzerát; zavolal som tam (ten človek chcel akurát predať stojky, lebo končil hrubú stavbu domu), priateľ mi požičal traktor s vlečkou – a onedlho boli stojky na našej stavbe! Aký zázrak – pre mňa to bol zázrak. Pomoc z neba. Ako to všetko ide ľahko s Bohom! Pomocníkom pre toho, kto mu verí. Všetky zložité veci sa zrazu stanú jednoduché a ľahké.

*  ***  *

Priateľu, ty, ktorý si už prijal Ježiša za svojho Pána, zotrvávaj v modlitbe, zotrvávaj pri ňom, buď stále v ňom. Modli sa neustále. V modlitbe môžeš dostať rôzne usmernenia, rady a inšpirácie – ako to bolo aj s tými stojkami.

Keď bude tvoja myseľ neustále v modlitbe, v ťažkej životnej chvíli nebudeš mať problém rýchlo si spomenúť, kto ti vždy môže pomôcť – ako to bolo v tom nebezpečenstve smrti na bicykli a pri lavírovaní na fajermúre – tie situácie sa zomleli tak rýchlo, že som nemal čas na dlhé modlitby.

A nakoniec – modli sa pred každou prácou, najmä pred ťažkými prácami a rozhodnutiami. Odovzdávaj ich Bohu. Lebo potom už nemusíš mať čas ani na jedno slovo modlitby: zažil som to s tým železným prútom.

Vlastne – modli sa neustále. Maj svoju myseľ neustále pri Bohu, ešte lepšie: v Bohu. On neodoprie svoju prítomnosť duši, čo ho úprimne hľadá. A kde je On, tam je pomoc, rada a všetko požehnanie.

Štefan Patrik Kováč, S-ŽV

PS Ak ťa čítanie tohto vyznania povzbudilo do modlitby, brat, sestra, ZDIEĽAJ, aby sa Ježiš oslávil aj pomocou neho. Buď požehnaný/ná!

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Marek Bôžik
//že ty SA NECHCEŠ skloniť pred Bohom. Ale BUDEŠ SA MUSIEŤ.//

Nie nebude, pretože som slobodný človek a nie som nikoho otrokom. A ak sa mýlim a nejaký Stvoriteľ existuje A JE TO môj PRIATEĽ, tak ho budem uznávať, milovať, vážiť si ho a budem mi cťou ak ani sa ani jeden druhému nepokloní, ale budeme si rovní. Zložíme si "poklonu" srdcom !!!
Odoslané 4.3.2013 21:00 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Marek Bôžik
//Ale BUDEŠ SA MUSIEŤ pokloniť//

Hovoria vládcovia a tyrani. Netvrdím, že ty ním si. Tvrdím, že tieto slová nepatria do úst dobrým ľuďom. (ospravedlňujem sa za chyby v predošlom príspevku)
Odoslané 4.3.2013 21:02 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Pokoj tebe, Marek.
"Bohužiaľ pre teba", človek nikdy nebude rovný Bohu. Stvorenie NIKDY nebude rovné Stvoriteľovi. Lucifer chcel byť rovný Bohu... tak aj dopadol. Stal sa Satanom.
VARUJEM ťa, aby si nešiel po JEHO ceste.

BOHU SA BUDEŠ MUSIEŤ pokloniť, ČI CHCEŠ (dobrovoľne) alebo nechceš.
Súvisí to s úctou, akú má mať stvorenie, čo si aj ty, k svojmu Stvoriteľovi.
Pre mňa je TO PRIRODZENÉ, že sa klaniam a uctievam svojho Stvoriteľa. Je to prejav mojej lásky voči nemu. Vďaka, Pane, že ti môžem slúžiť.
Odoslané 4.3.2013 21:08 ako reakcia na Marek Bôžik.
Marek Bôžik
Netvrdím rovnaký, ale rovný si priateľ priateľovi !!! Myslím tým ako priateľstvo dievčatka so psíkom. Nie sú rovnakí, ale cítia si rovnosť v priateľstve !!!!
Odoslané 4.3.2013 21:20 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Marek Bôžik
...Pozri si záver tretieho dielu Pána prsteňov, kde sa gondorský kráľ Aragorn (herec Viggo Mortensen) pokloní štyrom malým mužíčkom hobitom emoticon

TO JE SYMBOL skutočnej lásky a priateľstva. Tým nechcem povedať, že Stvoriteľ sa má niekomu klaňať. Ale ak bude milovať, bude mať aj úctu k priateľovi!
Odoslané 4.3.2013 21:25 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Brat Marek, pozri si prosím ťa toto svedectvo

Možno ti to poslúži..


http://youtu.be/nm-52JoMAwo
Odoslané 4.3.2013 23:25 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Marek Bôžik
Prepáč, ale nepovažujem to za úžasné. Mladý muž žil úžasný život, potom sa mu rúcal a on kvôli tomu uveril a odrazu začul Boha?
Je všeobecne známe, že ktokoľvek komu sa rúca život uverí absolútne hocičomu, len aby sa jeho myseľ oslobodila z neuveriteľného tlaku, ktorý ho mučí a zraňuje.
V takej chvíli je človek schopný uveriť aj v lietajúce špagetové monštrum, ak mu táto predstava pomôže.
Týchto prípadov sú milióny a najlepšie ich je vidieť vo väzniciach apod. Skrátka pri ľuďoch, ktorí zažili rýchle obrátenie práve kvôli tomu životnému sklamaniu a uverili v Boha hlavne preto, aby sa oslobodili z tých neskutočných duševných múk.

Ale hovorím ešte raz, uverili by v tedy absolútne v hocičo, len aby sa vyslobodili.

Z tohto dôvodu to nepovažujem za niečo úžasné. Úžasné by bolo, keby sa mu Boh zjavil pred tými chybami, pred tým rúcaním života a pomohol mu, ako potom už zranenému naprával chyby.

Myslím si, že je vznešenejšie chybám predchádzať, ako človeka nechať v bolesti a potom ho vo falošnej vízii, ktorú spôsobil zničený život, zachraňovať.
Odoslané 4.3.2013 23:36 ako reakcia na Miloslav Peniaštek.
Dobrý príklad, to dievčatko so psíkom. emoticon
Všetci skúsení chovatelia psov hovoria, že pes, ktorý neprešiel výcvikom a neposlúcha povely je nešťastný a často to s ním dopadne veľmi zle. Teda je prejavom lásky jeho pána, ak ho cvičí a učí poslušnosti. Ak by ho nechal "vládnuť", dopadlo by to katastrofálne.
Odoslané 5.3.2013 0:18 ako reakcia na Marek Bôžik.
No a nezachránil ho práve milostivý Boh pred " Stroskotaním Titaniku " ? Veď najlepšie roky ako teba ho ešte len čakajú. Veď práve tomu "zraneniu" sa tým obyčajným odovzdaním Bohu úplne vyhol. Niečim podobným som i ja prešiel pred 10 rokmi a od tedy ja i moji blízky zažívame úžasné požehnanie a radosť zo života s Ježišom.
Odoslané 5.3.2013 0:18 ako reakcia na Marek Bôžik.
"Neviem, my keď sa ľúbime, tak si nepotrebujeme hovoriť slovami to čo cítime. Cítime lásku stále ;)
Je zaujímavé, že niekto to hovoriť musí, akoby nebola istota že tu láska nejaká je. "

Cítime... Ako dlho sa môžeš spoliehať na cit? Kedy sa rozhodnete, že "už k sebe nič necítite a nemá to zmysel..."? Neviem nič o tebe ani o tvojom manželstve. Ale viem z psychológie, že keď spolu ľudia nehovoria, ich vzťah chladne. K budovaniu vzťahu (aj medziľudského) je nutné spolu hovoriť. Vyhradiť si čas jeden pre druhého a komunikovať. A tiež spolu jesť - rodina sa najlepšie buduje okolo stola. Rodina, ktorá spolu nestoluje, postupne oslabuje svoje vzťahy.

Opakujem - nejde o neistotu "že tu nejaká láska je", Ale o budovanie stále horúcejšieho vzťahu.
Odoslané 5.3.2013 0:21 ako reakcia na Marek Bôžik.
Ale myslím, že nemá zmysel viesť siahodlhé diskusie pod článkami. Pošlem ti "žiadosť o priateľstvo". Ak chceš úprimne hovoriť o viere, môžeme súkromne. Aj mailom. Ale tu sa to rozplýva do ničnehovoriaceho množstva slov.
Odoslané 5.3.2013 0:24 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Marek Bôžik
Ja mám tiež veľkú radosť zo života. Mám rodinu, priateľov, žijem si skvele a to v Boha neverím. Dokonca sa odvážim tvrdiť, že som šťastnejší ako keď som bol veriacim. A hlavne som nabral viac skúseností a iných pohľadov na svet ako ateista. Čo ma už len vynieslo do vyššieho rozhľadu.
Preto svoj ateizmus považujem za správnu cestu. Vždy som považoval slobodné myslenie za ten najlepší a najšťastnejší spôsob ako prežiť svoj život.

Pretože vierou som nič nestratil Ani lásku, ani city, práve naopak, získal som nový pohľad a to je pre mňa neoceniteľné.
Odoslané 5.3.2013 8:08 ako reakcia na Miloslav Peniaštek.
Marek Bôžik
//Cítime... Ako dlho sa môžeš spoliehať na cit?//

Do konca vesmíru !
Odoslané 5.3.2013 8:09 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Marek, chápem ťa, pokým bol si len matrikový kresťan a nežil si naplno s Pánom, tak pre tvoje vnútro je jednoduchšie byť ateistom. K takému životu i hojne napomáha sám diabol - preto sa cítiš šťastný. Ale keby si Božiu vieru pevne uchopil a zmocnil sa jej až potom by si zistil ten markantný rozdiel. Byť tebou, by som si to overil.Až potom budeš môcť povedať čo je to slobodné myslenie, čo je to šťastný život. A budeš priam šokovaný, aké nové dimenzie pohľadu sa ti otvoria.
Odoslané 5.3.2013 10:34 ako reakcia na Marek Bôžik.
"Dokonca sa odvážim tvrdiť, že som šťastnejší ako keď som bol veriacim."

To verím... Pretože ty si nikdy veriacim nebol. (Alebo presnejšie "niečomu" si asi veril, to áno. Ale nebola to viera v živého Krista. Ty si myslíš, že poznáš vieru, ktorú kritizuješ, ale poznáš len jej nejakú skreslenú karikatúru. Alebo karikatúru "čajového odvaru". Asi tak.

Je to smutné, ale veľká časť z tých tzv. 80% kresťanov na slovensku v skutočnosti nie sú kresťania... Iba si to myslia... :-/
Odoslané 5.3.2013 11:54 ako reakcia na Marek Bôžik.
Marek Bôžik
Skutočne som seriózne veril, možno viac ako ty. Ale postupom času, čítaním kníh a spoznávaním nových myšlienok, som dospel k iným názorom o svete a vesmíru.
A som nesmierne rád, že som sa posunul ďalej a vyššie. Spoznal som mnohé iné myšlienky, ktoré by som ako veriaci nikdy nespoznal.
To je niečo čo ma obohatilo, pozdvihlo môjho ducha, ja to neľutujem.
Odoslané 5.3.2013 12:40 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Marek Bôžik
Overil a potvrdil. A výsledok je ten, že ma nikto neovplyvnil a už vôbec nie niekto kto neexistuje - Satan.
Ku svojmu názoru som dospel naprosto slobodne, rozmýšľaním a dosť ťažkým uvažovaním o svete. Do tohto stavu by som nemohol prísť asi sám bez čítania vzdelancov a filozofov, ktorí rozoberajú podstatu života a morálku človeka skutočne do hĺbky.
Tak som dospel k záveru, že neexistuje nikto dobrý, kto by mohol zabiť život - natož všetok život (ako pri potope sveta).

NEMôŽEM vyznávať niekoho, kto zabil všetko živé a nemôžem ho milovať, pretože MILUJEM DOBRO.
Myslím si, že ako veriaci som žil v tme, v omyle a nerozumel som, čo je to skutočné dobro. VIERA NIEJE DOBRO! Viera sa týka iba rozumu.
Odoslané 5.3.2013 12:43 ako reakcia na Miloslav Peniaštek.
Sorry, ale ak tvrdíš, že kresťanská viera je o tom, "získať odmenu", tak to je teda kus mimo. Aj z ďalších tvojich vyjadrení vidím, že vôbec nechápeš, o čom to je byť kresťanom.

Btw, keď si taký spokojný, nechápem, čo vlastne hľadáš na stránkach MK.
Odoslané 5.3.2013 13:04 ako reakcia na Marek Bôžik.
No a teraz si len na to tu, aby si sa tým chválil a vyťahoval? Alebo si myslieť, že ale ja tých kresťanov trošku nas-----, a narobím si popularitu a nik nebude mať toľkú diskusiu ako ja..... Pardón, možno 1-2 slabej viery sa k Tebe pridajú, ale väčšina je nás tu kresťanov. Pred 10 rokmi som bola adminkou istej stránky, vliezli nám na ňu sektári a mysleli si, že ich provokáciou nás prinútia vzdať to.... ignorovali sme ich, a bolo. No i tak, pri všetkej demokracii, vrana by mala sadať k vrane....
Odoslané 5.3.2013 13:11 ako reakcia na Marek Bôžik.
To isté čo sestra Evička sa ťa a ja pýtam, čo týmto sleduješ, že sa tu prezentuješ.
Ver mi Marek, že takýchto bludárov som sa už dosť napočúval a viem ako väčšina z nich nešťastne skončila.
Jeden môj známy úspešný podnikateľ, športovec ale silný ateista sa až tak nechal ovplyvniť diablom, že vo veku 42 rokov nedávno spáchal sebevraždu.
Odoslané 5.3.2013 13:19 ako reakcia na Marek Bôžik.
Ukazujem 21 - 40 z 55 výsledkov.
z 3