« Späť

Muža a ženu ich stvoril

Muža a ženu ich stvoril

Tak je to aj dnes: mnohí sú sklamaní, že nám manželstvo nefunguje? Prečo? Lebo sa nepýtaš autora, čo máš robiť, aby fungovalo. Pýtaš sa len človeka. Obyčajne seba – to je ten horší prípad, alebo psychológa – to je ten lepší prípad. Musíme sa vrátiť na začiatok.

 

Vyučovanie

Muža a ženu ich stvoril

Boží plán s kresťanským manželstvom

Každý rozumný človek vie, že človeka stvoril Boh (vieme o výroku zo 14. Žalmu, že iba blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“), že Boh stvoril muža, Boh stvoril ženu. Preto musíme ísť k nemu zisťovať, ako to so vzťahom medzi mužom a ženou, ako to s manželstvom myslel. Prečo sa musím pýtať Boha? Pretože je autor. Pôvodca.

Jeho sa musím pýtať, nie napr. Rady Európskej Únie, alebo spoločnosti Inakosť[1] - čiže človeka. Nebudem sa pýtať človeka. To je ako s programátorom: on naprogramuje program, jeho sa ako používateľ musím pýtať, ako má jeho program fungovať a ako mám s ním pracovať. Keď si len tak poviem, lebo mám slobodu, nie?, že bude fungovať inak, budem veľmi sklamaný – on jednoducho nebude plniť a vykonávať to, čo by som ja chcel. Po čase budem sklamaný.

Tak je to aj dnes: mnohí sú sklamaní, že nám manželstvo nefunguje? Prečo? Lebo sa nepýtaš autora, čo máš robiť, aby fungovalo. Pýtaš sa len človeka. Obyčajne seba – to je ten horší prípad, alebo psychológa – to je ten lepší prípad. Musíme sa vrátiť na začiatok.

Gn 1:26-27  Urobme človeka na náš obraz, podľa našej podoby. Nech vládnu... (množ.číslo! teda muž a žena). A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.

Prvá správa o stvorení, 6. deň (6 je číslo človeka). V nej sa nič nepíše, kto bol prvý a kto druhý, kto nadradený a kto podriadený. Jednoducho, Boh stvoril človeka a to v „dvojvydaní“ – ako muža a ženu[2]. Hovorí to o pôvodnej rovnocennosti, rovnosti muža a ženy. Môžeme vidieť tieto základné pravdy o človeku:

                + človek je úplným bytím až v spoločenstve muža a ženy,

                + muž a žena majú rovnakú bytostnú hodnosť,

+ človek je na obraz Boží a z toho vyplýva jeho vysoká hodnota. V Žalme 8 sa píše: stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov (gr.)/od Boha (hebr.). Človek je podobný Bohu, ale nie je Boh. Dnes sa mnohí hrajú na bohov pre seba – určujú si, čo je dobré a čo zlé, a určujú to aj manželke, manželovi. Nie. Sme až na podobu Boha, ale len na podobu Boha. Teda muž je stvorený na obraz, podobu Boha a taktiež žena je stvorená na obraz, podľa podoby Boha. A z toho pre nás plynie ešte vyššia zodpovednosť: robí to z nás zástupcu Boha na zemi. Mali by sme ním byť.

Ešte sa len tak letmo dotknem výrazu „muž a žena“ (mužský a ženský jedinec), hebr. zachar u nekevá. Tento výraz sa používa ako na ľudí, tak i zvieratá a doslova znamená „samec a samica“. Používa sa na rozlíšenie na pohlavnej rovine a je v ňom obsiahnuté telesné splynutie medzi mužom a ženou, symbolizuje jednotu a spoločenstvo. To znamená, že prvotné biblické chápanie mužskej a ženskej identity je na takejto vyslovene fyzickej úrovni a tým je pripravené, že len títo dvaja (muž a žena) môžu tvoriť dvojicu jednoty, nie zachar – zachar, alebo nekevá – nekevá. Čiže rozlíšenie nie je na nejakej psychickej alebo inej abstraktnej rovine, ale takejto konkrétnej, fyzickej, doslova anatomickej. Čiže neobstojí, ak sa nejaký muž cíti ako nekevá, poprípade žena ako zachar. Prax v Západnej Európe o homosexuálnych zväzkoch odporuje Božiemu princípu. Čiže autorovi.

v.28: Boh im povedal: Buďte plodní (ploďte sa) a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju!

Muž a žena sú teda spolupracovníkmi Boha pri odovzdávaní života a pánmi všetkého tvorstva.

V druhej správeo stvorení už máme podrobnejšie, ako o pôvode ženy.

Gn 2:18,21-22  Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ (...) Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi.

Zase si všimneme podrobnosti. Boh (s)tvorí ženu v čase, keď človek spí. (Pozor: Nie muž spí, ale človek spí.) Čiže pôvod vzniku ženy je pre človeka (adama, muža) neznámy. Uskutočnilo sa to v jeho tvrdom spánku. Žena bude preňho vždy tajomstvom. Žena bude pre teba, muž, vždy tajomstvom!

Žena má tú istú bytostnú hodnotu – je človekom, bytostne rovnocenná. Žena z rebra utvorená, má patriť k srdcu muža a stáť po jeho boku. Keď ju Adam zbadá, tak radostne vykríkne:

Gn 2:23Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“

Avšak žena napriek svojej podobnosti s mužom, zostáva telesne i psychicky odlišná. A práve táto Bohom daná rozdielnosť vyvoláva v mužovi radosť a príťažlivosť k žene. A tak isto naopak. V rozdiele je príťažlivosť, nie v rovnakosti: Preto by manželia mali prijať svoju rozdielnosť, vážiť si ju, a učiť sa ju chápať.

Takže v prvotnom pláne má muž a žena rovnosť, majú spoločenstvo medzi sebou, rovnakú dôstojnosť, panuje medzi nimi jednota. Všetko sa mení po páde ženy a muža do hriechu. Vzbura voči Bohu nespôsobí len porušenie vzťahu s ním, ale aj medzi mužom a ženou navzájom. Naruší sa rovnosť a jednota, poškodí sa ich vzájomné spoločenstvo. Tak je to vždy: čím viac upadá vzťah k Bohu manžela alebo manželky alebo oboch tým viac sa môže zhoršovať aj ich vzájomný vzťah. (A platí to aj naopak, čím lepší je vzťah oboch k Bohu, tým lepší vzťah navzájom.) V Gn 3:20 je zachytené, že Adam nazval svoju ženu menom Chawwá, Eva (čo znamená život). Z Písma vieme, že ten, kto pomenúva je nad, a ten, koho pomenúva, je pod. Po páde sa porušuje ich vzájomná rovnosť, dôstojnosť ženy padá, žena padá na úroveň slúžky, otrokyne; dokonca sa dá kúpiť.

Biblia to zachytáva: budeš po mužovi túžiť a on bude vládnuť nad tebou. Tak to nemalo byť, ale aj to je dôsledok hriechu. Tak je to aj dnes medzi manželmi: ak sa dostane medzi manželov hriech, jeden sa vyvyšuje nad druhého, toho druhého pokladá za menejcenného, chce si ho podriadiť.

Až keď prišiel Kristus, vrátil žene jej pôvodnú, Bohom chcenú dôstojnosť, rovnakú s mužom. Žena má (môže mať) od čias Ježiša opäť rovnakú dôstojnosť ako muž. Veľmi tam záleží na tom, či muž je vydaný Ježišovi. Nezriedka sa stáva, že keď nie je, žena je stále v podradnom postavení. Vyzdvihol ju – ale nie nad muža, ale na jeho roveň.

Bohužiaľ dnes, v posledných časoch, sa často žena vyzdvihuje nad muža. Videl som aj také manželstvá, kde je žena vodcom, hlavou a muž sa nikdy neujal svojej role otca (viaceré dôvody – zo slabosti, alebo nechcel pripustiť rozpad rodiny). A keďže muž nie je vo svojej roli, ani nevie pomenovať príčinu, často upadá do závislostí, alkoholizmus, útek od rodiny...

 

Gn 2:24Preto muž opustí svojho otca i svoju matku
              a priľne k svojej manželke
              a budú jedným telom.

(1) Opustiť. Boh to tak vymyslel, že keď má vzniknúť nové manželstvo a nová rodina, musí sa žena a muž oddeliť od svojej pôvodnej rodiny. Aj keby to nebolo možné na materiálnej úrovni (nemožnosť kúpy domu alebo bytu), malo by k oddeleniu prísť minimálne na duchovnej úrovni, to znamená, že záujmy môjho životného partnera a rodiny sú už nadradené nad záujmami rodičov a súrodencov. Ideálne je aj odísť z domu rodičov, aby sa lepšie zosúladili a vytvorili „samostatnú“ jednotu. Tvoje manželstvo nemôže rásť a rozvíjať sa ku svojej plnosti, pokiaľ nepríde k reálnemu odlúčeniu od rodín ženícha a nevesty.

(2) Priľnúť. Znamená splynúť, nerozlučne sa spojiť. Nerozlučne. Čo raz poriadne zlepíš, to by sa nemalo nikdy rozpadnúť. Pravda, ak použiješ dobré lepidlo: má ním byť sľub pred Cirkvou a samotný Ježiš, ktorý je garantom požehnania. (Poznáš: keď chceš odlepiť dobre prilepené listy: oba poškodíš, zničíš: tak je to aj s rozvodom.) Splynúť znamená milovať zrelou láskou, ktorá je verná jednej osobe po celý život (aj v myšlienkach; pozor na neveru v myšlienkach).

(3) Jedno telo. Telesné spojenie manželov. Znamená to však viac, ako si možno väčšina dnešnej mládeže, odchovanej Fun-rádiami a sladkými pesničkami na MP3-prehrávačoch, myslí. Znamená to zdieľanie navzájom – a to všetkého, nielen tela: citov, myšlienok, záujmov, bolestí, radostí, obáv, nádeje, strachu, úspechov i neúspechov, zdravia i choroby; všetkého. Dve osoby sa zjednotia a stanú sa tým najužším, najintímnejším spoločenstvom: jedného tela, dvoch duší.

Gn 2:25 A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým.

Pred pádom muž i žena ideálne a v pokoji zjednocujú svoju sexuálnu odlišnosť. Prvotná nahota nevzrušuje človeka, je úplným prijatím vlastného tela. U človeka v takomto stave chýba pocit strachu alebo ohrozenia, je to stav plnej dôvery k Bohu, k partnerovi, k okoliu; pre človeka nie je potrebné ukrývať sa a chrániť sa pre ničím.

Teda muž a žena pred sebou nič neskrývali. Videli sa takí, akí naozaj boli a predsa sa nemuseli za nič hanbiť. Je to aj teraz tak? Nemusíš sa za nič hanbiť pred svojou manželkou? Pred svojím manželom?

U nich to bolo preto, lebo neboli zjednotení len navzájom, ale i s Bohom, svojím Stvoriteľom. To je ten trojuholník – muž, žena, Boh, lepšie: muž, Boh, žena, liek na dnešný úbohý stav úpadku, kde sa mnohí a mnohí rozvádzajú: žili zo svojej, ľudskej sily, zákonite im raz dôjde: rozvod. Potrebuješ moc a silu Ducha Svätého, aby si vydržal, aby si vyhral (lebo, mimochodom, je tu niekto, kto aktívne pracuje na rozpade tvojho manželstva – je to Otec lži: diabol).

Židia to znázorňujú takto.Vychádzajú z pomenovania muža a ženy v Biblii. Muž sa povie po hebrejsky iš, žena zasa iššá. V týchto slovách muž má navyše hebrejské písmeno jod a žena hé. Ak sa muž a žena spájajú v láske, modlitbe a vážia si jeden druhého, mužské jod sa spojí so ženským hé do jod-hé, čo každý Žid vie, že je začiatkom Božieho mena Jod-Hé-Waw-Hé (J-H-W-H, Jahve; čítame Adonaj=Pán). Kde je láska medzi manželmi, tam je Boh; alebo naopak: aby bola skutočná láska medzi manželmi – musí tam byť jej pôvodca: Boh. Inak, písmeno Jod symbolizuje Božiu ruku položenú na mužovi: veď bol sformovaný rukou Boha – zo zeme. Ak zostane preto v pokore, urobí veľa dobrého a bude mať aj správny vzťah ku žene. Písmeno Hé symbolizuje duchovnosť ženy: to písmeno sa vyskytuje dvakrát v mene Pána; mala by lepšie chápať duchovno a Božiu prítomnosť, je duchovnejšia ako muž. Má svojmu manželovi pomôcť do nej vrastať a vzbudzovať v ňom túžbu slúžiť mu.

Ak na Boha zabudnú, zahodia pokoru, modlitbu, stratia svoju identitu, svoj Jod a Hé a z ich vzťahu zostane iba éš, čo znamená oheň. Budú sa neustále hádať, bude medzi nimi nepriateľstvo, hľadanie len svojho sebectva, bude medzi nimi oheň rivality, boja a nenávisti. Ak vylúčia Boha spomedzi seba, zničia sa, zhoria, lebo každý vzťah má byť trojjediný.

Ako dosiahnuť šťastné manželstvo? Správnymi prioritami v živote manželov. Lebo je jasné, že niektoré veci a osoby a vzťahy sú dôležitejšie, iné menej dôležité a ešte iné bezvýznamné.

Na prvom mieste má byť Boha jeho záujmy. Boh ťa miloval skôr, ako ty si mohol milovať. On ťa stvoril z ničoho len zo svojho milosrdného rozhodnutia, aby si poznal, aké sladké je ho milovať a aby si ho mohol oslavovať a dívať sa na jeho svätosť. Daroval ti život, si tu len kvôli Božej láske.

Úplnú jednotu môžu manželia dosiahnuť len v Bohu. Boh ti vždy povie, čo máš robiť. Ale musíš ho počúvať. Si v kríze? Modli sa. Pokor sa, popros o odpustenie, odpusti. Boh ti vždy povie, čo máš robiť. Ak máš Boha, máš všetko: zdravý vzťah k manželskému partnerovi (ani ho nepodceňuješ, ale ani ho nezbožňuješ), k deťom (nerobíš si ich závislými na sebe, lebo vieš, že v 12, 13 ich máš odovzdať Bohu). On ťa bude viesť k dozrievaniu, z detinstva do dospelosti a do materstva a otcovstva, od sebectva ku štedrosti, od pýchy k pokore, od urážlivosti k pochopeniu, od odsudzovania k chápaniu; lebo ten, čo miluje, neodsudzuje, ale chápe. Boj je ten, čo nás najlepšie pozná a najlepšie aj pozná tvojho partnera. S ním sa treba radiť.

Na druhom mieste má byť manželský partner.Tu máš vzor v Ježišovom kríži - ako milovať. Milovať znamená obetovať sa pre partnera. Nie obetovať manželku/manžela sebe, využívať ho na svoje sebectvo, ale nechať sa pre neho pribiť na kríž. Na treťom mieste majú byť deti a iní členovia aj vzdialenejšej rodiny. Deti sú v prvom rade Božie deti, my sme ich pestúni a v určitý čas ich musíme odovzdať Bohu a nechať ich osamostatniť sa (židia to robili vo veku 12/13 rokov). Vychovávame ich nie príkazmi a zákazmi ale predovšetkým svojím vlastným životom. Až na štvrtom mieste majú byť blížni v Cirkvi a ostatní blížni. Sme údmi v jednom tele: sestrami a bratmi; podľa toho nás spoznajú: že sa budeme navzájom milovať. Na piatom mieste má byť práca. Nemá byť únikom od zodpovednosti a rodiny; práca je len prostriedkom, nie životným cieľom. Na šiestom mieste má byť zdravie. Telo je chrámom Duch Svätého. Na ostatnom mieste koníčky, záujmy a iné veci.

Toto je správne poradie hodnôt a kto ho má, má šťastné aj manželstvo. Často sa však skrývame za Boha a máme na prvom mieste seba. Seba, svoje záujmy. Je to sebectvo. Ak posadím na trón svojho srdca Boha, život sa mi začne upravovať a ja nájdem svoje šťastie. To chce Pán: aby si bol šťastný.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

Spoločenstvo Živá voda, Piešťany



[1]
Táto spoločnosť napr. bojuje za zrovnoprávnenie homosexuálnych zväzkov s manželstvom muža a ženy.

[2] Možno ešte lepšie vyjadrenie je to, že prvotný adam bol „mužožena“ v tom zmysle, že to bol ešte muž „s rebrom“, čiže s tým, pomocou čoho potom Boh vytvorí ženu. Adam až bez rebra je muž. Dovtedy je to muž „so zárodkom ženy“ v sebe, „mužožena“. Až človek („mužožena“) bez rebra je muž. Tento prvý človek, adam, v sebe jednoducho obsahuje ženu. Takže potom Boh hovorí: „Nech vládnu...“ Tu trochu preháňam, ale čitateľ iste pochopí, čo chcem zdôrazniť.

 

PS Braček, sestrička v Kristovi, ak ťa zaujalo toto vyučovanie: ZDIEĽAJ, prípadne vytlač si a rozmedituj ešte. Modlitby!

 

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Veľmi pekné, a pravdivé. Súhlasím. Naozaj je to hodné na rozširovanie.
Bohu vďaka, aj Vám, Števko!
Odoslané 4.11.2012 20:24.
Ďakujem, Evička. Nech je to na slávu Pána. Modlitby!
Odoslané 4.11.2012 21:08 ako reakcia na Eva Vráblová.
nesúhlasím s tým že práca je vyššie v rebríčku ako zdravie... teda aspoň môj názor...
Odoslané 6.11.2012 0:36.
"Ak na Boha zabudnú, zahodia pokoru, modlitbu, stratia svoju identitu, svoj Jod a Hé a z ich vzťahu zostane iba éš, čo znamená oheň. Budú sa neustále hádať, bude medzi nimi nepriateľstvo, hľadanie len svojho sebectva, bude medzi nimi oheň rivality, boja a nenávisti. Ak vylúčia Boha spomedzi seba, zničia sa, zhoria, lebo každý vzťah má byť trojjediný."

Veru, vzťah manželov (aj snúbencov, alebo "partnerov") ak z neho vylúčia Boha, je založený práve iba na ohni vášne. Keď ten vychladne, "je načase" sa rozviesť. Tak im to "otec lži" podsúva a tak to často aj je v našej spoločnosti.
Pravda, aj neveriaci môžu postaviť svoje manželstvo na trvalom základe. Aj keď nepoznajú Jeho meno, môžu prirodzene poznávať a pozývať do svojho vzťahu Pravdu a Lásku. Ale je to o to ťažšie.

Pavol - súhlasím. Zdravie by malo byť prednejšie, ako práca. To pochopili tí, ktorí si ho prehnanou prácou narušili. Veď aj v tomto vyučovaní sa spomína, že telo je Božím chrámom, musíme si ho chrániť. Aj za cenu, že budeme menej pracovať. Nie naopak.
Odoslané 6.11.2012 7:42.
Pokoj tebe, Pavol. Najdôležitejšie sú tie tri priority a z nich prvá: mať na prvom mieste Boha. Potom tie ďalšie... tam už je to voľnejšie. Dá sa ich podľa potreby meniť: Keď si tvoja matka zlomí na križovatke nohu - tak nepôjdeš do práce, ale zoberieš si volno, aby si jej pomohol alebo vidíš, že niekde horí, tak zachraňuješ a podobne.
S tym zdravím sa to myslí tak, ze by sme nemali uprednostnovat fyzicku stranku pred duchovnou /kolkí trávia hodiny a hodiny v posilovniach, aby mali velke, nafuknute svaly a svojej dusi nevenuju ani minutku?/. Ale tam na tych dalsich poradiach, opakujem, okrem prvych troch, to uz nie je take jednoznacne. Takže súhlasím, že nemusíš súhlasiť.
Ale práca je v živote človeka dôležitá. Pavol hovorí: kto nepracuje, nech ani neje. Máme tu mnohých priživovateľov - napr. dospelé deti na rodičoch - dôchodcoch. Práca aj vychováva človeka. Ježiš tiež nebol bez práce. Bol stolár, ako ho naučil jeho otec. Len posledné tri roky, keď išiel evanjelizovať Izrael, dal na prvé miesto Boha - Otca a zanechal prácu. Ale zasa... robil vo vinici Pánovej. Takže zase robil. Nič nerobenie a záhaľka vedú ku mnohým hriechom a pokušeniam.
Modlitby!
Odoslané 6.11.2012 11:01 ako reakcia na Pavol Maškara.
Súhlasím, práce je dôležitá. Je to poverenie od samého Stvoriteľa.
Ale trochu by som ťa poopravila. Sv. Pavol napísal "Kto NECHCE pracovať, nech neje." Je to malý rozdiel, ale predsa. ;-)
Heslo "kto nepracuje, nech ani neje" v tejto podobe používali komunisti. ;) (každý mal "právo na prácu" i povinnosť "byť zamestnaný".

(Ale stále trvám na vymenenom poradí - zdravie je dôležitejšie ako práca, hoci aj tá je potrebná. Chápem to tak, ak sa mám rozhodovať pre prácu, ktorá hoci pomaly poškodzuje moje zdravie a oddychom, ktorý moje telo potrebuje (Nie moja lenivosť, ale naozaj zdravie. Lebo aj záhaľka vedie k zdravotným problémom.), potom je správne aj odpočívať.
Ale samozrejme, netreba to hrotiť. Veď ani to, že mám na prvom mieste Boha neznamená, že mám manžela zanedbávať. Alebo ak je manžel v poradí pred deťmi, tak nebudem napr. kvôli nekonečnému obskakovaniu manžela nechávať deti hladné.

Takže súhlasím s vami - dôležité sú tie najvyššie priority: Boh, potom manželský partner, potom deti a až na ďalších priečkach všetko ostatné, vrátane napr. aj evanjelizácie.
Odoslané 6.11.2012 11:17 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Sorry... áno, to bol "preklep". Máš pravdu, Eva: Kto NECHCE pracovať, nech neje. Tak som to myslel. Ospravedlnujem sa kazdému, kto CHCE pracovať, ale NEMOZE. Jasné, áno. Už chcenie (hoci je tam nemohúcnosť) znamená, že ten človek "pracuje". To sú najmä chorí a pod. ktorým ako spoločnosť tak aj blízki by mali pomoct napriek ich "nepracovaniu". Pracujú "v chcení pracovať". Dakujem za opravu.

(1) Čo sa týka evanjelizácie, tam sa už, sestra, bohužiaľ mýliš. Evanjelizovať znamená, že má človek na prvom mieste Boha - jemu musia ustúpiť všetky ostatné činnosti a osoby: Priorita života má byť Boh. Čiže evanjelizácia je to isté ako Boh (teda čo sa týka poradia hodnot). Ale evanjelizuješ aj vo vlastej rodine, v spoločenstve, v práci. Vo všetkom musíš dať prednosť Bohu. Na potvrdenie mojich slov uvediem príklad apoštolov, kde ich Boh zobral z ich rodín. Napr. Peter DOKONCA na zavolanie Pána bol pozvaný opustiť svoju manželku. Peter s Ježišom tri roky evanjelizoval a manželka bola doma bez Petra. Ale to netvrdím, že to je model pre dnešok: práve pre náročnosť práce povoláva Ježiš do služby SLOBODNÝCH mužov - kňazov v celibáte.
Tak opakujem: evanjelizácia je na rovnakom mieste ako Boh, teda na prvom. Napr. keď mi dá Boh vedieť, že treba zachrániť jednu dušu a zároveň manželka chce, aby som sa venoval jej alebo pomohol jej s niečím, dávam prednosť zachrániť tú dušu: lebo mám Boha a jeho záujmy na prvom mieste.
Zdá sa to tvrdé, ale manželka, ktorá má na prvom mieste Boha to RÝCHLO POCHOPÍ a nie že dovolí ale POŠLE manžela zachrániť tú dušu a dá prednosť BOHU pred sebou.

(2) A ešte v druhom sa mýliš a to, že "aj neveriaci môžu postaviť svoje manželstvo na trvalom základe." To nie je pravda. Práveže tí nemajú skutočne pevný základ, na ktorom by mohli postaviť svoj vzťah. Vášeň - opadne, peniaze - sa môžu minúť, nič to, čo je zo sveta, nevydrží. Vydrží jedine Uhlový kameň, na ktorý MôŽEŠ OPRIET STAVBU svojho manželstva. A ten oni nepoznajú. Nechcú poznať. Lebo, napr. má aj morálne požiadavky na ich vzťah (antikoncepcia..., potraty..., bojovať so svojou pýchou..., prijať POČET detí, KTORÉ CHCE BOH... a pod.)
Žehnám všetkým svetlo aj do týchto otázok! Ježiš je náročný Boh.
Odoslané 8.11.2012 4:57 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Áno, zle som sa vyjadrila. Evanjelizácia v skutočnosti znamená pracovať na Pánovom diele - rôznymi formami, určite aj usporiadaným rodinným životom - a to naozaj spadá k láske k Bohu (teda na prvé miesto). Mala som na mysli konkrétne "nábožné" aktivity, ktoré môžu (a žiaľ tomu tak často je) odvádzať až nezdravým spôsobom napr. otca od rodiny. Je potrebné správne určiť mieru svojich aktivít. Nie tak, aby sme v zaslepenosti "služby" nezanedbávali to, k čomu nás Pán naozaj volá - napr. starostlivosť o rodinu. (Slovo služba som dala do úvodzoviek, lebo treba rozlišovať medzi službou, ku ktorej nás volá Pán a tou, kde si len "povinnosť" namýšľame niekedy v snahe vyhovieť svojmu egu, pýche, možno niekedy zamaskovanému sebectvu a pod. A pritom by sme Pánovmu dielu najlepšie poslúžili práve pokornou službou vo vlastnej rodine.)

K tvojmu príkladu - pravdaže dám prednosť tomu, kto naliehavo potrebuje moju pomoc.Tomu rozumiem. emoticon
Odoslané 6.11.2012 12:10 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Tak je to. Niektoré ženy (ale aj muži) chodia po rôznych púťach a náboženských akciách a pritom zanedbávajú rodinu - vzťah s mužom (so ženou), možno deťmi... Ale evanjelizácia ako taká sa tu nedá zaradiť. Vďaka. Všetko dobré.
Odoslané 7.11.2012 11:26 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Hej, o ženách, chodiacich po púťach a omšiach, pričom zanedbávajú rodinu sa už pohovorilo dosť... Ale stáva sa, že aj muž [aj tu to môže byť pokojne žena] (mysliac si že s najlepším úmyslom a v najlepšej viere) často opúšťa rodinu preto aby bol aktívny v cirkvi. Nevravím, že nemá robiť nič, ale keď každý večer z práce ide raz na stretnutie organizátorov, inokedy na modlitebné stretnutie, potom na nejakú evanjelizačnú akciu atd. A jeho rodina ho pomaly ani nepozná, manželka je na všetko sama a vidí ho iba v noci, prípadne v nedeľu v kostole, tak potom sa mi vidí, že niečo nie je v poriadku.

On si uspokojuje svoje ego, svoj pocit "služby" a dôležitosti, zatiaľ čo rodina prežije len vďaka veľkej svätosti a obetavosti manželky. Ale deti potrebujú aj vidieť otca, tráviť s ním čas. A takisto manželstvo potrebuje na budovanie spoločne trávený čas oboch manželov. Čas niekedy si aj posedieť spolu a jednoducho sa navzájom vypočuť. Pohrať sa s deťmi, alebo niečo s nimi robiť, možno skontrolovať úlohu... A práve od toho podvedome môže otec utekať pod zámienkou "služby Bohu".

Prepáčte, cítila som potrebu to dovysvetliť, aj keď priamo táto myšlienka nie je v centre prednášky. Ale myslím, že k budovaniu manželského vzťahu patrí. Samozrejme môžeme zovšeobecniť a namiesto aktivity v cirkvi si dosadiť ľubovoľnú ("bohumilú") aktivitu. - Zlý sa nás snaží oklamať, a tak nám podsúva rôzne falošné "povinnosti", často zabalené do tých najsvätejších myšlienok, aby škodil.
Odoslané 7.11.2012 12:14 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Štefan, až teraz som si všimla, že si pridal ešte druhú časť k svojmu predchádzajúcemu komentáru: "(2) A ešte v druhom sa mýliš a to, že "aj neveriaci môžu postaviť svoje manželstvo na trvalom základe..."

Ty si naozaj myslíš, že tí, ktorí ešte nepočuli Evanjelium - (takých je mnoho - je to naša chyba, že často nehlásame pravé Evanjelium a tak si ho mnohí mýlia s náukou, ktorá má od Radostnej zvesti ďaleko) - nemajú nádej na život podľa božieho plánu s nimi? Nemajú azda "boží zákon vpísaný do sŕdc"? Myslíš, že všetky manželstvá (a tým vlastne celý život) neveriacich - (nemyslím tých, ktorí odmietajú Boha a Ježiša, ale tých, ktorí ho nepoznajú. Iste je takých veľa) - musia byť nutne postavené na "hodnotách sveta" - a teda nešťastné?
Naozaj neveríš, že by mohli postaviť svoj život (a tiež manželstvo) na Pravde a Láske, aj keď jej Meno nepoznajú? To by sme všemohúceho a všemilujúceho Boha riadne obmedzili. Veď aj sv. Pavol píše "Boží zákon majú vpísaný do srdca"
Odoslané 12.11.2012 13:22 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
K článku aj diskúsii chcem zdôrazniť, že ak máme úspešne v praktickom živote riešiť túto problematiku, je treba sledovať vzťah pomedzi tým, čo bolo na počiatku (Boh stvoril človeka ako muža a ženu, k svojmu obrazu ....) a v akom stave sa nachádzame po prvotnom hriechu. To je síce v článku naznačené, ale nie dotiahnuté do praktickej podoby a riešení. Nechcem priveľmi vstupovať do diskúsie, nebudem to teda teraz rozoberať, ale bez týchto súvislostí sa nik nepohne ďalej. To isté platí aj o praktickej pdobe toho, ako porušujeme požiadavku, že muž opustí svojho otca aj mamu .... Bez tohto kroku vzťah medzi mužom a ženou v najmenej 90% manželstiev nemôže harmonicky a životne dobre fungovať. Dôvody sú v praktických stránkach súžitia nevesty a testinej, (v koncepciach utvárania domova) ktoré je takmer prakticky nemožné, neživotné. Stojí za to sa tým skutočne analyticky zaoberať. Ináč ostaneme na povrchu a podstatu nepochopíme. Potom nemôžme nájsť ani východisko z kríz. Jozef Hájový
Odoslané 12.11.2012 13:23.
Pokoj tebe, sestrička Eva. Nuž... musíš pozorne čítať, ked ideš komentovať. To, čo píšeš, som ja v 90% nenapísal (a teda ani nemyslel). Ja tvrdím toto: Neveriaci SI NEMôŽU POSTAVIT manzelsvo na trvalom základe. TRVALÝ základ je Ježiš Kristus a toho nepoznajú, resp. čo JE VEĽKÁ VACSINA z nich - N E C H C Ú poznať, lebo MA JASNE MORALNE POZIADAVKY ČISTOTY na ich vztah.

Ani netvrdím, že KAŽDE manželstvo neveriacich musí byť nešťastné (to si ty si myslela, ze ja si to myslim - to je rozdiel, sestra ;) - to myslím úsmevne). Napr. take, kde aspon presvita prirodzena laska moze nakoniec prerast v poznanie skutočnej Lasky (tj Boha) a Boh ich k tomu skutočne pozýva.

Takze opakujem: Neveriaci SI NEMôŽU POSTAVIT manzelsvo na trvalom základe, to je moje presvedčenie. Je tu JEDINÝ TRVALY ZAKLAD a tym je Ježiš Kristus. Mnohí sa už pokúšali vystavať svoje manželstvá na iných základoch - bolo to dočasné, nestále. Záruka pevnosti manželstva je TROJUHOLNÍK: Boh-muž-žena. Ked tam nie je Boh, jeho absencia sa skôr či neskor objaví (z jh zostane éš-oheň).

PS Otázka spásy Neveriacich v Krista, ktorú si tu zamiešala do otázky pevnosti manželstva, je INA otázka a to rozsiahla a asi dám sem aj vyučovanie o tom niekedy (analyzoval som ju počas svojho teolog.studia s Krupom), ked bude potreba mat svetlo aj v tejto otázke, lebo protestanti sa v tom často mýlia. Pokoj tebe, sestra, som rád, že si.
Odoslané 14.11.2012 11:16 ako reakcia na Eva Baranovičová.
annie annieh
Myslim, ze najkrajsie je podstata a hlbka vztahu zeny a muza vysvetlena a rozobrata v uvahach Jana Pavla II - Teologie tela (ceske vydanie). Nie je to sice citanie na jeden vecer, ale fakt stoji za precitanie.
Tieto uvahy "muzeme chapat jako urcitou restauracii obrazu cloveka, jeho telesnosti a sexuality. Pomahaju nam znovuobjavit onen puvodni zamer Stvoritele, skryty pod nanosem nasich zkreslenych predstav, predsudku, nepochopeni a pokriveni, ktere vrstvila jedna generace za druhou" (str. 18).
Podobne, ako pri restavrovani fresiek v Sixtinskej kaplnke, kde na ziadost Jana Pavla II. boli odstranene casti odevov, ktore zakryvali nahotu postav (boli primalovane na prianie predchodcov na Petrovom stolci), mozme pri citani tychto uvah objavit a pochopit povodny stvoritelsky zamer vpisany do srdca kazdeho cloveka - katolika, protestanta, zida, hinduistu, ateistu....
Boh predsa nie je katolik.
Odoslané 13.11.2012 22:00 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Ďakujem. Tak nejako som to myslela.
Odoslané 13.11.2012 22:05 ako reakcia na annie annieh.
Pokoj tebe, annie. Boh nie je katolik, ale všeobecná cirkev (tj katolícka) má PLNÉ učenie - aj ohladne mravného správania ľudí, manželstva a pod, čoho sa oddelení bratia vzdali (mnohí v pravde nechceli prijať: napr. otázka antikoncepcie a sebeckého užívania sexuality a pod.) Som rád jej členom, najmä kvôli plnosti učenia, ktoré ostatné, oddelené cirkvi nemajú, a sviatostiam, ale mám aj viacerých priatelov medzi protestantmi, ktorých mám rád. Ja sa cítim predovšetkým kresťanom. Žehnám ti pokojný život s Kristom a svetlo v každej otázke.
Odoslané 14.11.2012 11:27 ako reakcia na annie annieh.
Ja si myslím, že vo vzťahu k službe manžela Bohu a rodine treba dať pozor predovšetkým na jednu vec - aby sa práca pre Pána nestala výhovorkou, prečo sa netreba venovať rodine emoticon. Je ľahké robiť "ľahké a zábavné veci" v mene Božom, a veľmi ťažké zriecť sa v prospech rodiny aj aktivít, o ktorých si často myslíme, že bez nás padnú alebo nebudú úspešné. Rozmer služby v živote kresťana je vždy o hlbokej pravdivosti a čistom úmysle lásky. Inak je to pole, kde sa dá veľa pokaziť emoticon. Aj v "mene Božom", ale z toho už On zaiste radosť nemá emoticon.
Odoslané 14.11.2012 16:15 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Dakujem ti, Janka, za vyjadrenie tvojho názoru, lebo je to v skutku názor mnohých žien, ktorí "chcú mať manžela pre seba a rodinu". Takéto ženy "súperia" s Bohom, ba niektoré si myslia, že Boh je ich konkurent a berie lásku, ktorú by manželia mali dávať svojim ženám a rodinám. Je to pre ne zrejme ťažké prijať, že BOH CHCE BYŤ NA PRVOM MIESTE ICH MANŽELOV. Nuž... nebudem hovoriť abstraktne, konkrétne: čo dokázala Mária, vždy Panna, vzor všetkých žien všetkých čias. A čo by sa stalo, keby to nedokázala: Keby Mária chcela svojho Ježiša pre seba: zatvárala by ho v domčeku v Nazarete a vyžadovala by si od neho, aby sa o ňu staral, Ježiš by nemohol 3 roky evanjelizovať a v Novom zákone by pisatelia nemali o čom písať (o jeho skutkoch, zázrakoch, uzdraveniach, oslobodovaní...). Ved on bol stolár a mal sa postarat o svoju matku - vdovu (?!). Ale to najdôležitejšie, ženy, čo chcete mať manželov pre seba a rodinu: nemali by ste Spasiteľa, lebo Ježiš by sedel doma a zarábal by na vyživenie Matky. Ale pozrite sa na jej veľkosť: ona VŽDY DOVOLILA, aby jej Syn mal na prvom mieste OTCA, Boha. A z toho aj vyplývala jeho evanjelizačná a záchranná činnosť.
A viete prečo to VŹDY dovolila? Lebo ONA MALA NA PRVOM MIESTE BOHA. A k tomu Vás, milé ženy, ktoré mám všetky rád "v mojej manželke Evičke", pozývam. Lebo ak budete mať na prvom mieste Boha, nebudete mať problém poslať manžela tak, ako Mária poslala svojho Syna. A nebudete myslieť, že Boh vám kradne lásku manžela. Naopak: On ju zintenzívňuje.
Nehovorím totiž v mene nejakého pánbožka, ale v mene náročného Boha, ktorý si VYŽADUJE, aby mu človek OBETOVAL VŠETKO. Zehnám Vám svetlo aj do tejto otázky, moje sestričky.
Odoslané 18.11.2012 19:59 ako reakcia na Janka Guričanová.