tamara oswaldová

Ekonomika postavená na uctievaní peňazí

2014-10-26T03:52:34Z

Pápež František sa vo svojom najnovšom interview pustil do veľkej kritiky súčasného globálneho ekonomického systému! Podľa jeho slov sa súčasný globálny ekonomický systém blíži ku kolapsu! Ekonomika postavená na uctievaní peňazí, na vojnách, nerovnostiach a nezamestnanosti mládeže nemôže prežiť! Ako sám povedal: "My udržujeme po celé generácie systém, ktorý nie je dobrý!"

Ďalej kritizoval veľkú nezamestnanosť, najmä mladých ľudí. Pápež povedal: "Miera nezamestnanosti je pre mňa veľmi znepokojujúca, v niektorých krajinách dosahuje viac ako 50 percent. Niekto mi hovoril, že 75 miliónov mladých Európanov vo veku do 25 rokov sú nezamestnaní. To je zverstvo!"Svätý otec taktiež veľmi ostro skritizoval vplyv vojen a armád na globálnu ekonomiku. Doslova povedal: " My ničíme celé generácie, aby sme udržali ekonomický systém, ktorý aby prežil, musí viesť vojny a je tomu tak odjakživa. A vzhľadom k tomu, že sa nám nedarí rozpútať tretiu svetovú vojnu, tak vedieme regionálne vojny. Predávame a vyrábame zbrane a podporujeme tým modlársku ekonomiku - e konomiku, ktorá obetuje svojich mužov a kŕmi tým ideály peňazí!"

Pápež má jednu obrovskú pravdu a nebál sa ju otvorene povedať aj do sveta! Celý tento zločinecký systém založený na nekonečnej spotrebe, vojnách, biznise, zisku a zvrátenostiach je chorý! Kde sú nejaké zábrany? A existujú ešte vôbec nejaké tie zábrany? Celý súčasný systém je založený na permanentnom zadlžovaní a nekonečnom ekonomickom raste, čo ale nie je absolútne reálne! Ako môže existovať nekonečný rast? Veď v zdravej ekonomike by sa predsa mali striedať jednotlivé fázy ekonomického cyklu (expanzia, vrchol, recesia, dno). Ako môže niekto očakávať, že bude mať nekonečný rast? Áno "nekonečný" rast je "reálny", ale jedine vtedy, ak je umelo udržovaný akýmkoľvek spôsobom (sa mozrejme, že aj vtedy je len kvázi nekonečný)! Dá sa to zabezpečiť jedine na úkor iných! A presne to je to, čo dnes robia západné štáty a hlavne USA! Neustále vedú vojny a napádajú druhé krajiny a tak si umelo udržujú rast HDP v kladných číslach. Aj keď im ekonomika začne upadať, vždy si ju takýmto spôsobom naštartujú. No posledný rok sa karta akosi obrátila a Spojeným štátom sa už dlhšiu dobu nedarí začať žiadny vojenský konflikt. Najskôr stroskotali v Sýrii, potom na Ukrajine. Keď sa im nepodarilo vyvolať nový konflikt, vrátili sa späť k myšlienke vojnového konfliktu v Sýrii a aj naďalej sa ho uprene nepriamo snažia udržiavať pri živote. Aj preto USA neustále vyzbrojujú teroristov v S&y acute;rii. "Zlé jazyky" hovoria, že aj za súčasnou inváziou teroristickej organizácie ISIL v Iraku stojí USA spolu s Katarom a Saudskou Arábiou. Veď kto posiela zbrane a finančnú "pomoc" sýrskym "povstalcom" a teroristom z ISIL? Nie sú to práve USA s NATO a spolu s ich zločineckými spojencami Katarom, Saudskou Arábiou a Tureckom? No ako vidno ani toto vyzbrojovanie teroristov nepomohlo ekonomike Spojených štátov, pretože tá sa v prvom kvartáli tohto roku prepadla o 1% HDP, niektorí dokonca tvrdia, že to sú až -2% HDP! Pokiaľ nepríde veľká vojna, ekonomika USA neporastie! O zadlžení Spojených štátov nehovoriac. Ich celkový dlh činí 59,4 bilióna dolárov! Sú uprostred najväčšej dlhovej bubliny všetkých čias! O tom, či je to v&a m p;a mp;o circ;bec splatiteľné netreba ani diskutovať. Tento dlh nebude nikdy nikým splatený a už vonkoncom nie, keď bude americké ekonomika v recesii!

Okrem vojen, na ktoré svätý otec poukazoval, priniesol so sebou a rozvinul u ľudí súčasný systém chamtivosť, nevraživosť, nenávisť a vidinu zisku nadovšetko! Skoro nikto už dnes neberie ohľad na obyčajných ľudí, na ich potreby, dôstojnosť života. Z medziľudských vzťahov sa vytratila ľudskosť, láska, etika a morálka. Tie boli nahradené chamtivosťou, nevraživosťou, nenávisťou a zvrátenosťami. Všetko toto ale niekomu vyhovuje. Aj preto sa "ten niekto" snaží všemožne udržať súčasný zločinný systém nad vodou. Všetko to má slúžiť len jedinému cieľu - totálnej kontrole pár zločincov nad ľuďmi! Veď sa len zamyslime, čo je hlavným cieľom súčasného systému? Neustále zaťažovať ľudí pr&a acu t e;cou, starosťami, manipulovať, ovládať, a permanentne zabávať spoločnosť, degenerovať jej etiku a morálku, rozoštvávať ľudí proti sebe a tak pomaly rozkladať spoločnosť ako takú. Treba ľudí natoľko zaťažiť, znechutiť a zdegenerovať, aby nemali čas a chuť sa zapodievať dôležitými otázkami týkajúcimi sa ich života, aby nemali čas venovať sa verejnému životu, dohliadať na chod štátu, Únie alebo nebodaj odhaľovať špinavosti a podvody súčasných politických zločincov! Pretože biznis je nadovšetko, základné ľudské hodnoty ako život, zdravie a láska tu pomaly prestávajú hrať rolu.

Pravda je bohužiaľ taká, ako ju popísal aj sám pápež František. Súčasný západný svet sa pomaly nielen ekonomicky, ale aj morálne rozpadá a je pár pomätencami ťahaný do úplného bahna. Toto všetko sa ale dá ešte stále zastaviť. Ešte je čas sa vzoprieť, pochopiť, čo si na nás obyčajných ľudí nachystali západné "elity" a konečne sa postaviť týmto zločincom! Len my to môžeme dokázať, len masa ľudí dokáže aj z nemožného urobiť možné! Preto nenechajme sa už viac manipulovať, ovládať, okrádať, zbedačovať a zotročovať! Dajme tým zločincom konečne to, čo im zaslúžene patrí!

Pláž

2014-09-21T07:36:00Z

Niekedy sa človek môže celkom nečakane ocitnúť uprostred oslavy aj na pravé poludnie. Sedíte si v plážovom klube, slnko pečie, vy po týždňoch zhonu relaxujete. Džús je oranžovej farby, slnko sa opiera do slamených klobúčikov, keď vám túto rozkošnú idylku naruší majiteľ plážového klubu a všetkých hostí pozýva na šampanské. Má narodeniny a hoci dodnes neviem, koľko mal vlastne rokov, zdržali sme sa do neskorého večera. Skvelú náladu umocňovala grilovaná kukurica a suši. Tanečky na pláži, priatelia to je lambáda, keď sa otvára ďalší kartón šampanského a slnko je príliš vysoko.

Večer si ešte kladieme cudzojazyčné otázky a ani to slnko nie a nie sa ponoriť do vody..

,,Aj vy máte more?" pýta sa Eduardo, už ani neviem pri koľkom pohári vína.

,,Kdeže...", s úsmevom odpovedá môj brat Ján.

,,My máme až 4 ! ", zdôrazňuje Eduardo a vymenúva, že z tej strany také, z tam tej strany také a z tamtej strany onaké... a ukazuje rukou na všetky strany, až začnem celkom strácať prehľad o svetových stranách.

Po chvíli Eduardo stále neveriacky krúti hlavou ,,Skutočne, vy nemáte more...?"

A premýšľa, ako sa tam u nás dá vôbec žiť. Chvíľu sa nad tým zamyslím i ja, veď bez mora je vzduch celkom iný..

Je to srdce, čo si niekde uložíš, a ktoré na teba čaká. Naše deti a rodičia, naši priatelia, naše vzťahy a naše spomienky.

Slnko sa zmenilo na akýsi ružovkastý nádych hladiny a kraj sa zahalil pouličnými lampami. Plážové kluby žijú, inde je ticho a počuť len tlmený šepot mora. Ján sa lúči a lúčim sa i ja.

Odchádzame z pláže pozorujúc miestnych ako zakladajú ohňostroje, asi nejaký miestny zvyk. Ešte dlho kráčame popri mori a zdravíme toto iskrivé pobrežie. Aj miestny nám s úsmevom kývajú. Hej, aj ty Eduardo, si spomienka niektorého slnečného leta voňajúceho pohostinnosťou a otvorenosťou priateľského srdca.

Nemusíš mať strach z pitnej vody

2014-09-06T17:42:49Z

Voľakedy som čítala rozprávku o Ferdovi Mravcovi a veľmi sa mi páčili podenky, čo sa s dojímavým výzorom v tvári vznášali nad rybníčkom. A dnes už navyše aj viem, že sú neklamným dôkazom toho, že ich pôvodné životné podmienky v takých vodách sú vzácne neporušené.

Mám rada prírodné scenérie nezvyčajných druhov. Hoci sa mi ešte ku príkladu nestalo, že by som v jaskyni stretla netopiera. Nočnú cestu mi raz zastala srna. Bola krásna, oči jej svietili z odrazu stretávačiek môjho auta. Celá jej rozprávková silueta na mňa z tej tmy tak trochu vyčítavo hľadela. Mala som chuť vypnúť motor a odísť peši.

Bolo to tak trochu ako blízke stretnutie tretieho druhu.. Samozrejme, že srna nebola mimozemšťan a ja zas nejaká scientologička, ale magické noci možno zažívať opakovane a celkom nečakane.

Naposledy som takto u nás pod horou stretla bielu mačku. Bol už pokročilý čas, potrebovala som trochu čerstvého vzduchu a zatriediť zopár situácii. Náhle ma premkol nepríjemný pocit z tmy a beztak už sadal chlad. Šla som teda k autu, keď tu zrazu kolo nôh biele mača. Prekvapene som zastala a hľadeli sme jedna na druhú. Vlastne som sa jej zjavu potešila, a tak sme cica - mica chvíľu boli kamarátky. Vtedy som asi pochopila, prečo má toľko ľudí domáceho maznáčika, najmä psíka.

Inokedy mi ich brechot okolo domu prekáža. Najmä, keď sa v nedeľu ráno stretnú pod našimi oknami a neviem, či brešú od nejakej zúrivosti, alebo sa tak tešia...?

Ak ste boli niekedy v Brezovských kopcoch, v ich západnej časti Jablonice, prenajímajú jedni manželia chatu. Stráži im to taký pes, čo stále breše. Už by som tam nedovolenkovala, aj keď boli lacní. Štrngacie zvončeky na terase, toho hava, stále budili. Alebo iba ježko. Najobľúbenejšou potravou ježka predsa nikdy nebolo jabĺčko, ale slimáky. A možno to bola pravá príčina, lebo chudák ten pes bol na reťazi. Aj keď bola dlhá, reťaz ostane reťazou, zvlášť, keď je obojkom.

Dnes je deň podeniek... Ich tváričky sa zalesknú na vodnej hladine a slnečné lúče ich pritiahnú k nebu v svadobnom tanci. Podobne ako morské motýle. Ibaže tie ostávajú pod hladinou a celkom dobrovoľne.

Niekedy človek nájde perlu, inokedy len prázdnu plechovku na nesprávnom mieste.

Pred mesiacom som mala búračku, auto išlo do šrotu, protiidúci nákladiak mal posunutú nápravu, účastníci sú zdraví a ja konečne rozumiem sloganu, že "najlepšie auto je to, ktoré ste si ešte nekúpili".