Na vieru a dôveru sme odkázaní. Že nás niekto prijíma, nám žičí alebo nás dokonca miluje, vieme nie na základe dôkazov, ale môžeme to iba veriť. Obdobne je to i vo vzťahu k Bohu.

Čo znamená viera v biblickom zmysle, objasní nám predovšetkým Abrahám, ktorým začínajú bohoľudské dejiny spásy a ktorého Sväté písmo nazýva „otcom veriacich“. Rim 4,12 aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný.

Gn 121,1-3 Tu Pán povedal Abramovi: "Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním.

ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!"

Abrahám uverí, t.j. vyvodí z Božích slov dôsledky a vydáva sa na cestu. Pritom riskuje všetko. Spolieha sa len na Boha a jeho slovo. Je plný nádeje.

Hebr 11,8-14  S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide. S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Lebo čakal na mesto s pevnými základmi ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať. Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť.

Rim 4,18 On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: "Také bude tvoje potomstvo."

Abrahámova cesta sa zavŕšila v ceste Ježiša Krista. Veriaci je pozvaný nasledovať ho.

Mt 8,20b  "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť."

Mk 10,28 Tu sa ozval Peter: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou."

Ježišova poslušnosť voči Otcovi ho prevedie až na kríž, kde v nahjtemnejšej noci opustenosti zvolá:

Mk 15,34 O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"

Ale Boh je pri ňom a vzkriesi ho k novému životu. Tak sa stáva on, ktorý sa utrpením naučil poslušnosti „Základom a Dovŕšením viery“.

Hebr 5,8 A hoci bol Synom, z toho čo vytrpel, naučil sa poslušnosti;

Hebr 12,2 s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu.

Viera je teda cestou. Treba po nej kráčať s nádejou, aby sme spoznali cieľ. Je súčasne rizikom – zanechaním starých istôt a odvrátením sa od zvyčajných spôsobov myslenia a konania. Viera je odpoveďou na predchádzajúce volanie. Veriaci sa naň spolieha, dôveruje Bohu a jeho slovu. Prvým slovom viery preto nie je „Verím že...“, ale „Verím ti“. Nemôže ináč odpovedať na  lásku Božiu, ktorú spoznal, ako láskou.

Viera je odpoveďou človeka na Božie zjavenie. Nie je teda hmlistý a bezobsažný pocit. Má svoj obsah. Je ním vlastne Boh sám, ako sa zjavil v bohoľudských dejinách spásy.

V priloženej prezentácii nájdete  ďalšie výroky o viere zo Svätého písma aj výroky niektorých významných osobností. 

/c/document_library/get_file?uuid=786a46a5-d248-4dcd-9ff6-ef2bba097531&groupId=2298897

stiahnite si prezentáciu

Podľa knihy:  A. H. Mateje:  „Viem, komu som uveril“

 Spracovala: Anna Václavová 

Obrázky: google, album fotografií