« Späť

Čo je šťastie?

Stane sa nám, že nám takmer každý pri nejakej príležitosti ku gratulácii zablahoželá veľa šťastia...Prijímame to s úsmevom, radosťou a poďakovaním. A možno raz príde ten čas, keď sa zahĺbime v myšlienkach do tejto čarovnej žičlivosti, tak ako ja dnes ráno...

Zo spánku ma zobúdza bolesť chrbtice...Tak, ako už nejedno ráno za tých mnoho rokov, kedy ma začala bolieť prvýkrát...Uvažujem, na ktorú stranu sa obrátiť, aby som si uľavila v bolesti...Je sobota ráno, prvý voľný deň po celom týždni, kedy doháňam spánkový deficit skorého vstávania...Na perách mi zaznieva prvá ďakovná modlitba tohoto nového dňa, kedy vzdávam Pánovi chvály za to, že sme sa ráčili z Jeho milosti dožiť v zdraví ja i celá moja rodinka ďalší nový, krásny deň...Viem, je to stále poležiačky, ale moja chrbtica sa ešte nestihla rozhýbať, aby nebolela...

Z vedľajšej izby zaznieva chichot a vrava najmladších synov, ktorých tiež už prebudili lúče ešte stále zubatého slniečka. V tom sa rozletia dvere na našej manželskej spálni a chlapci sa s výskotom hodia do postele, aby sa ku nám, svojim rodičom pritúlili a dali nám patrične dostatočne na vedomie, že už nespia a sú hore. Keď si uvedomia, že sú už veľkí na láskanie - veď už sú "chlapi", vyskočia z postele a ťahajú ma každý za jednu ruku  - čo mi pripomína krásne obdobie, kedy som ich nosila pod srdcom, každého jednotlivo, ako mi pomáhali vstávať z kresla, alebo z postele ich starší súrodenci, lebo zakaždým som mala bruško také veľké, že som si myslela, že čakám dvojičky, - no a vravia: "Poď, mami, vstávaj, my sme hladní!" "Hladní?, veď vám isto zo včerajška ostali ešte palacinky", a myslím to vážne, veď som ich narobila dostatočne veľa, z troch litrov mlieka..."Palacinky! Hurá, budem pri nich prvý!"..."Nie, ja, ja to budem", povie druhý a vzápätí mi obidvaja pustia ruky, a ja padám do postele, lebo ešte som nestála na rovných nohách. Po schodoch počuť dupot, ako po stáde divokých koní, zdá sa mi, že sa od nich otriasa celý dom...))

Máme šťastie, lebo nastalo ticho, zrejme pri konzumovaní ich obľúbeného jedla...S manželom sa na seba pozrieme a usmejeme sa. Tiež sa už prebral, hoci nad ránom som ho počula, ako už pokladá do kotla na kúrenie, aby sme v tejto tuhej zime nezamrzli...Rozhodujeme sa, ktorý vstane prvý a pripraví kávu aj pre druhého...Uvedomujeme si to veľké šťastie, že ešte stále máme pre koho žiť. Aj keď nám staršie deti už pomaly vylietavajú z rodičovského hniezda, ešte stále náš dom neosirel...Aj keď stále riešime s nimi domáce úlohy, rôzne huncútstva, ale už pomaličky zberáme ovocie nášho snaženia...Vyrástli sme už z nočného ponocovania, kedy deti bolo treba neustále nosiť na rukách, keď ich trápili horúčky a prerezávanie prvých zúbkov a z rôznych detských chorôb, ktorých pri piatich deťoch bolo neúrekom...Už sú to oni, o ktorých sa môžeme my oprieť...Vieme, že keď sme unavení z práce, alebo nás postihne nemoc, že nám podajú pomocnú ruku...

V myšlienkach ďakujem ešte raz Pánovi, že nám ich toľko požehnal a že nám dal sily, aby sme ich s láskou prijali a vychovali. Že nás každým dňom požehnáva a obdarúva nás svojimi prehojnými darmi a milosťami...Povzbudzujem všetkých rodičov, aby sa nebáli prijímať viac detí, lebo veľa detí v rodine znamená veľa lásky. A mať veľa lásky, je mať to najväčšie šťastie na svete...

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Evulienka, vdˇaka Tvojmu príspevku o šťastí sa aj v mojej duši rozhostilo šťastie a znenazdajky som sa ocitla u Vás vo Vašom domove dnes ráno..... vˇdaka Ti, tak živo si to opísala, ˇdakujem Bohu za Tvoj talent !!!
A hojnosť Božieho požehnania celej rodinke Vráblovej (od včera máme kofolu, a koľkokrát mi zrak padne na fľašu, tak mi napadne Tvoj usilovný manželík ..... a etikete som našla dokonca aj adresu: Rajecká Lesná č. 1 !... a že ho pozdravujeme !)
Odoslané 11.2.2012 15:20.
to je prekrasne :-) aleluja
Odoslané 11.2.2012 16:24.
Odoslané 11.2.2012 18:25 ako reakcia na Veronika Florkova.
Ja som dnes mala super zážitok, s najmenšou sme boli na prechádzke, a keď nás už nožičky boleli, rozhodli sme sa z centra mesta domov na jeho najkrajnejší okraj ísť radšej hromadnou dopravou. Na zastávke sa nás opýtala staršia pani, že či sa číslom spoja xy dostane čo najbližšie k Lidlu, hovorím jej, že áno, že aj my tam ideme...lebo tam blízko bývame. Spolu sme šli , jej manžel pochválil moje oči, spýtal sa malej na meno, prepočul meno Miriamka, pochválil sa , že aj oni majú Lilianku- dcérku, ktorá už má cez 30 rokov...on je po vážnej operácii mozgu, takže manželka mu toleruje jeho koketovanie s mladými mamičkami s veľkým pochopením... Aké bolo ich prekvapenie, keď sme nejako došli k počtu našich detí a k tomu že náš nastarší má už 20 rokov....
a tak sme sa chválili, že náš najstarší dostal najmladšiu sestričku na jeho 15 narodeniny a stal sa jej krstným otcom... a pani skladala poklony , že ona teda v dnešných časoch by takú odvahu nemala toľko detí do tohto sveta priniesť.... ona mala deti dve, na cisársky jej viac neodporúčali...... a aj tak sa jej zdalo veľa... tiež si povzdychla, že hej, počula som, že ľuďom viera pomáha žiť....spomínala otecka, vraj bol poslancom federálneho zhromaždenia... s platom 1500 Kčs...
Naviedla som pani, aby si na internete niečo pozrela, a že je veľa svedectiev ľudí, ktorí našli Boha aj v zrelšom veku ako je ona....a že aj ona má šancu aby jej viera pomáhala žiť...
Evička, ďakujem za krásnu sondu do vášho tichého i hlučnejšieho šťastia.
...ja som z 3 litrov mlieka ešte nikdy nerobila palacinky, najviac z litra a pol a zvyšok som doliala vody, a kámoška mi poradila, aby som do cesty priliala aj trochu oleja, že potom netreba panvicu vôbec olejovať...
palacinky naše deti majú radi aj s tvarohom, ale najviac s čokoládovým hustým pudingom....
emoticon
Odoslané 11.2.2012 20:36.
Anulienka milá, môj manželík ďakuje, si veeeľmi usilovná, keď si si našla aj adresu...samozrejme je správna...))) Aj my Ťa všetci pozdravujeme aj Tvoje zlaté detičky!!!
Odoslané 12.2.2012 19:19 ako reakcia na Anna Wechterová Krištínová.
Milá Otilka, vďaka aj za Tvoj krásny príbeh evanjelizácie...))) O palacinkách by som mohla napísať ódy, ale moje deti ich majú najradšej s džemom, a posypané grankom...môže byť aj tvaroh s hrozienkami a samozrejme, nutella, ale nabudúce teda pripravím s pudingom...)))
Odoslané 12.2.2012 19:23 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
na fc vobec nebolo vidno ze Evicka ma taky velky dar pisat. :-) Inak tvoje prispevky Evka, rovnako ako Otkine uplne pohltia cloveka ze musi to citat. :-) Pan vam dal obom velky spisovatelsky dar. :-)
Odoslané 12.2.2012 20:45.
Kraasne,velmi mi to pripomina nasu rodinuemoticonAj nam uz "vylietavaju" starsi z hniezdaemoticonale este mame dvoch malych rok a 6 rokov.Hlavne ta cast,kde pani Evka opisuje,tu bolavu chrbticu chichiemoticonPodobne rano vstavameemoticonZdielam,ten pocit,ze nam Pan Boh doprial viac deticiekemoticon)Ta namaha stoji za toemoticonVracia sa nam to pomocou od nichemoticonDakujem,za krasne rozpravanie.
Odoslané 12.2.2012 23:42.
pri tejto príležitosti pozdravujem pani Zajacovú , Ondrejovu mamku, ako ju my voláme, ktorá pri pobytoch nášho najstaršieho u ich najmladšieho naučila nášho synka na palacinky s čokopudingom.
ups... Ondrej a Milan, a mám námet na ďalší Blog...
Odoslané 13.2.2012 7:00 ako reakcia na Eva Vráblová.
Otilka, ja som nadšená z tvojej evanjelizácie, vidím, že aj teba chytajú kurzy.......
Odoslané 13.2.2012 10:53 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
Milá Evka,
dúfamže mi prepáčiš. som tu len 36 hodín.....ale Tvoj príbeh o šťastí, jednoduchý a krásny, ma inšpiroval, aby som ho prerozprávala svojim birmovancom. Totiž práve dnes sme mali na programe tému šťastie.....nuž siahla som po tomto, lebo práve on ilustruje, čo je našťastí podstatné...vzťahy.A k tomu netreba veľa, iba otvoriť Ježišovi, ktorý klope aj v podobe nabližších. A za to Ti z celého srdca ďakujem a Pánovi za Teba.
Odoslané 13.2.2012 13:28.
Evka bude urcite rada ze ste to urobili. emoticon
Odoslané 13.2.2012 16:47 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Milá pani Mária, ďakujem...
Odoslané 14.2.2012 8:22 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Pravda, úprimnosť a hlavne láska čo vyžaruje z tohto článku tvoria jej pútavosť, čoho prameňom je VIERA, NÁDEJ a LÁSKA. Je to pôsobením Ducha Svätého, ktorý ho osvetľuje.
Odoslané 3.4.2012 22:29.

Celý profil
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva patrí aj do:

Priatelia

Štefan Hrbček
Ján Pankovčin
Miroslav Priecel
Martin Majda
Anna Lojeková
Martin Lojek
Eva Baranovičová
Zuzana Vandáková
mája 4
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Deti - ako plod manželskej lásky.
11:53
apríla 16
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Súcitíme.
12:13
apríla 12
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:39
apríla 10
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Milujem, milujem svoj život.
17:22
apríla 8
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších....
16:42
apríla 6
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Boh, ktorý obnovuje všetko mŕtve, zničené, stratené.
12:34
marca 1
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Fašiangy, ako kult zábavy?.
18:46
Odoberať aktivity Eva Vráblová. (Otvorí sa v novom okne)