Zita Podhradská

Naším problémom by nemalo byť čím sa krivdí nám, ale čím krivdíme iným

2015-06-13T16:26:28Z

Naším problémom by nemalo byť čím sa krivdí nám, ale čím krivdíme iným

Poraď mi, čo je viac,

môj nepodkupný Bože.

Mať tu, či nemať rád?

Mám rád. Čo srdce môže,

veď jakživ také je.

...

(Milan Rúfus: z básne, Tichý plač srdca)

Poznáme Desať Božích prikázaní, ale mám pocit, že si ich musíme stále opakovať, a to hlavne prvé prikázanie, ktoré zahrňuje všetky ostatné prikázania. K zamysleniu ma vedie posledný prieskum, dôležitých ukazovateľov nášho života, podľa ktorého sme zle na tom v ukazovateľoch klientelizmus, byrokracia, rozhadzovanie vlády, vysoká úroveň korupcie, neefektívna verejná správa,..

Prezentujeme sa na facebooku, že máme pekné a príkladné priateľstvo k Bohu. Je to pekné, že vieme plniť prvé prikázanie. Ale ako je to s druhým prikázaním a s nami v príkaze kresťanskej lásky vo vzťahu k iným ľuďom? Čo patrí k prejavom kresťanskej lásky? Myslím si, že takí ľudia by mali vedieť byť láskaví, dávať nádej iným, mali by vedieť niekoho sa zastať, mali by vedieť uľahčiť zložitú situáciu, mali by vedieť byť úprimní, mali by vedieť povedať prepáč, ... Dobrými vzťahmi si môžeme udržiavať, prehlbovať a uplatňovať hodnoty nášho kresťanského života. A naším problémom by nemalo byť čím sa krivdí nám, ale čím krivdíme iným. Či už sme jeden k druhému len konkurenciou? V nezávislosti na Bohu chceme riadiť svoje i spoločenské záležitosti. V takomto prostredí sa u nás darí korupcii, podvodom, klientelizmu, rodinkárstvu a iným druhom spoločenského zla. Preto máme v našej malej krajine toľko korupcie, klientelizmu, rodinkárstva, preto sa každá práca musí hľadať len cez protekciu, preto máme také slabé školstvo, biedne zdravotníctvo, mnoho pracujúcej chudoby, nezamestnaných, bezdomovcov, … Ako sa dá tomu zabrániť a predchádzať? Je dodržiavanie kresťanskej lásky, pravdy a spravodlivosti našou kresťanskou povinnosťou, alebo sa môžeme o nej už dočitať len v básni? A čo je nášmu oku viac? A čo mu je len smietkou? Nie je to dobrá vizitka žiadneho kresťanského náboženstva, ak prepadávame v hodnotení spomenutých dôležitých ukazovateľov na posledné miesta spomedzi krajín z takmer celého sveta.

Budeme sa meniť k lepšiemu, alebo budeme tak žiť? Odpustite, že sa pýtam?

V dialógu by nemal hovoriť len jeden

2015-04-08T12:52:51Z

Pri počúvaní nedeľnej rozhlasovej kázne, pri varení obeda a hľadaní strateného kľúča, som si stihla zapamätať z kázne jedno odporúčanie, že v dialógu by nemal hovoriť len jeden. Presne to som potrebovala počuť, aby som stále nehľadala náboženské úlohy, ktorými som si v mnohých prípadoch len ublížila a nebolo mi to treba. Je to pravda, že v rozmanitosti je väčší prínos. Len či máme veriacich ľudí pripravených na dialóg? Ako som si tu všimla, nie je záujem o dialóg, nikto nechce nič prezradiť o sebe, o svojom náboženstve, a to nepovažujem to za úprimné. Môže to byť aj známka toho, že dôvera medzi ľuďmi upadá. K duchovnému rastu však potrebujeme jeden druhého. Všetci sa potrebujeme veľa učiť, každý koľko môže. Alebo je to také náročné viesť na stránke dialóg, že potrebujeme k tomu širšie náboženské vzdelanie, ktoré nám najčastejšie skončilo na základnej škole, a to by nám nemalo stačiť. Alebo sa obávame prijať nesúhlas iných, že nám to prinesie len posmech, keď si budeme písať o náboženstve?

Pán Ježiš vo svojej Kázni na Vrchu povedal: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Matúš 5. kapit. 6. verš) Kto sú

2015-04-06T09:11:38Z

Pán Ježiš vo svojej Kázni na Vrchu povedal: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Matúš 5. kapit. 6. verš) Kto sú to tí hladní a smädní po spravodlivosti? A akú spravodlivosť mal Ježiš na mysli?

Tak trochu na zamyslenie, citát z novín: „Aj keď je vždy na prvom mieste svedectvo vlastného života....dnes je „náboženský trh“ veľmi rozmanitý. Ľuďom sa ponúkajú rozličné náboženské myšlienky, od pomýlených a zničujúcich až po zmysluplné a oslobodzujúce. Náboženský svet je obsadený sektármi a nadšencami,“...

To je pravda, že dnešný svet ponúka rozličné náboženské myšlienky od rôznych ideológov, ale rozhodnutým veriacim ľuďom, ktorí pokračujú v náboženskej tradícii svojej rodiny, by nemal byť problém s výberom a triedením náboženských myšlienok. A tak, ako tie myšlienky z rozhlasu a televízie, môžu ma pomýliť aj názory mojich priateľov, rodiny, známych, ktorých si sama vždy nevyberám podľa môjho náboženského presvedčenia. Snažím sa konať tak, ako sa spieva v jednej pesničke: „nevysypem si len tak ľahko z dlaní svoj ( náboženský) svet.“ Dôvody a náboženské rozdiely nehľadám, v mojej rodine si ani nemôžem dovoliť ich hľadať, ale to hlavné na zachovanie mojej viery už dávno mám. Nesúdim, neporovnávam, mám rešpekt voči všetkým kresťanským náboženstvám, som katolíčka pre všetkých. Náboženské myšlienky, ktoré si všímam a sledujem, možno niekedy len inak vyjadrené, prijímam na doplnenie mojich náboženských vedomostí. A vždy v nich kúsok toho môjho katolíckeho náboženstva nájdem, možno pre niekoho sú to všetko len prázdne slová, ale z dobrých myšlienok, ktoré sú zaujímavé a vyjadrené silou Božieho slova, nemám strach, vyhľadávam ich a v živote sa snažím riadiť a rozhodovať v súlade s ich poznaním. Myslím si, že veriaci človek duchovne žije najskôr z toho, čo získal rodinnou výchovou, čo si pamätá, ale postupne stále hľadá pre svoj život niečo duchovné, skoro ako liek na život, Božie slovo, spolieha sa na jeho vedenie, na jeho nádej. V dnešnej dobe každý človek potrebuje veľmi veľa lásky a nádeje. Pomoc lásky a nádeje prekrásne vyjadruje text jednej pesničky: „No tak požičaj mi nádej, dvakrát ti ju vrátim späť“... Niekedy sa človek zas viac spolieha na sväté prijímanie, modlitby k Bohu, pre niekoho stačí účasť na svätej omši, niekedy zas prijatím sviatostí konči celé náboženstvo mnohých z nás. Ľudia sú rôzni, každý má inú úlohu. Ale najťažšie sa náboženstvo žije a uplatňuje v bežnom živote a vyjadruje svedectvom vlastného života. Ak je to tak, že si každá televízia a rozhlas si platí svojich ideológov, z týchto dôvodov sa dá len predpokladať, že to všetko vytvára náročné náboženské prostredie ani nie tak pre veriacich, ale ten rozmanitý náboženský svet bude skôr náročný na prípravu kňazov na kázne, dá sa povedať, že si to môže vyžadovať našu intenzívnejšiu prípravu na takú širšiu konkurenciu. Každý veriaci sa určite najradšej spoliehala na kazateľský priestor vo svojej farnosti. Autor knižky Prorok Elizeus napísal: „Kazateľská služba je jedna z najkrajších, ale aj najťažších. Poznáme však aj náročných veriacich, ktorým nechutí ani to najlepšie jedlo. Jednou večerou nemôžem odbaviť problém hladu.“

Trápi ma nedôvera zo strany vrchnosti, že náš veriaci človek v tomto náboženskom svete už asi nedokáže rozlíšiť pšenicu od kúkoľa. Dá sa však predpokladať, že väčšina z nás si určite dokáže všetky získané náboženské informácie triediť. Alebo pre nás veriacich stále platí, že náboženské vysielanie, ktoré veriaci človek zo záujmu počúva v rozhlasovom vysielaní cez internet a duchovné články, ktoré si číta od autorov v rôznych letákoch a príručkách, na ktoré v mojom veku mám dosť času, môžu nás veriacich len pomýliť? Ja nemám takú skúsenosť, teší ma, že všetky tie rozdiely, ktoré som tým získala na ceste katolíckeho duchovného života, neboli pre mňa na urážku, ani ma neobrátili opačným smerom, všetky rozdiely sa vo mne spájajú, ale nemusí to platiť pre každého z nás. Som katolíčka pre všetkých, veriacich i ateistov, sektárov i nadšencov a nebojím sa ich názorov. Naším väčším problémom môže byť len slabá účasť veriacich na svätých omšiach.

Prajem Vám pekný veľkonočný pondelok!

Kvetná nedeľa - Janko Silan, básnik a kňaz

2015-03-29T08:15:13Z

Kvetná nedeľa

Nechajte pestré ratolesti rozsypané,

nechajte cesty s kvetmi čakať v nádhere,

ustatý Kristus Pán si dneska sadne na ne

a k utrpeniu posily si naberie.

Ach, nové rozochvenie rozlieva sa,

do srdca zastoknem si zlaté bahniatka,

tak pôjdem podperený na nebesá,

ale ma bolí Ježiškova pohádka.

Bolia ma stonky snivej konválie,

skrehnuté lupene bielej ľalie,

bo sú to predobrazy Kalvárie,

o ktorej kvílía dnešné pašie.

Bolí ma, že sa skončí baladicky

spanilá táto Kvetná nedeľa,

prísť musí ešte výstup dramatický

a pomoc ľútostného anjela.

Prísť musí ešte trpká Getsemane,

prísť musí ešte dráma najvyššia,

lebo tak je to v Písme napísané,

že ukrižujú Krista Ježiša.

Nechajte pestré ratolesti rozsypané,

nechajte cesty s kvetmi čakať v nádhere,

ustatý Kristus Pán si dnes sadne na ne

a k utrpeniu posily si naberie.

Janko Silan, básnik a kňaz

( Vďaka Bohu za básnika a kňaza! )

Báseň Jar, poetka Anita Tešovičová

2015-03-26T14:08:29Z

Jar

Príroda jarná – dievča v rozpuku...

Matku Zem ešte drží za ruku.

V ružovo – bielom rúchu neviny

myšlienky hriešne čistí od špiny.

Črievičky nosí z nežnej zelene.

Obmäkčí zrak i srdcia kamenné.

O láske iba sníva radostne.

V pukoch si skrýva lístky ľúbostné,,,

Odmyká mi brány od chrámu

s vôňami najprvšieho tymiánu.

Tam s chórom vtáčím piesne spieva si.

Odmyká mi dvierka od krásy.

O vyšších silách šepká nápoveď.

Zas pod jej klenbu kráčam na spoveď...

Anita Tešovičová, báseň zo zbierky Biela mágia

Báseň Ide jar, Janko Silan, básnik a kňaz

2015-03-23T08:15:09Z

Ide jar

Na svätého Mateja

rozkvitla mi nádeja,

aká ešte nekvitla.

Jar má svoje vnadidlá:

biele, svieže, voňavé,

zbieram si ich po tráve,

snežienky a prvosne,

ktoré Zobor v prvom sne

vytúžil a polieva.

…

Pred očami tmavý kruh...

Prídi, prídi, Boží Duch,

čo vždy živíš v človeku

rajskú túžbu odvekú,

čo vždy vábiš všetkých nás

na svoj jarný hodokvas,

čo si všade odrazu,

živ mi túžbu belasú!

Sily nemám nadostač,

ráč mi merať, ráč!

…

Prídi teda, Boží Duch,

v sedmorakej farbe dúh,

prídi, prídi s úľavou,

keď rmuť krúži nad hlavou,

prídi, prídi ku mne raz

v tomto čase vnád a krás!

Tu som v tieňoch zelene,

čakajúc Ťa, Spasenie.

Janko Silan, básnik a kňaz

Báseň PROSBA, Anita Tešovičová

2015-03-19T07:38:42Z

Prosba

Bože, zbuď mi zeleň nádeje!

Moje srdce po nej hladné je.

Zalej už jej lístky povädlé,

nech sa mi ňou celé opradie!

Roky spala v suchom ihličí.

Daj, nech tejto jari vyklíči!

Skôr, než začnem cítiť koniec síl,

nech sa nescvrkávam do skepsy!

Odožeň pach krivdy zakyslý,

nedovoľ mi klesnúť na mysli!

Primálo tu rástlo nádeje.

Moje srdce po nej hladné je.

A tie roky bez jej odkliatia,

tie roky mi, Bože, nerátaj!

Tie roky mi, Bože, nerátaj....

Anita Tešovičová, báseň zo zbierky Biela mágia

„Tu som doma, kde sloboda a láska jedno sú.“

2015-03-09T10:01:04Z

Pekný citát, skoro ako biblický. V poslednom čísle Katolíckych novín ma zaujal rozhovor so šéfredaktorom českého Katolíckeho týdeníka, ktorý odpovedal na otázku: Jestvuje v Česku priestor na dialóg vnúti Cirkvi i navonok? „Za posledné roky sa v tejto oblasti mnoho zmenilo. Internet umožňuje úplne slobodnú diskusiu o čomkoľvek,... Cirkev sa v komunikácii smerom do sekulárneho prostredia veľmi zlepšila,“..

Som rada, že veriaci v Čechách majú také otvorené možnosti. Ja asi len sama nechcem, aby sa naša Cirkev na Slovensku uzatvárala v tajnosti, ako to bolo za socializmu, hoci nemáme už štátnu bezpečnosť. Myslím si tiež, že s užívateľmi tejto internetovej stránky, ktorí prichádzajú s rôznymi názormi, s duchovnými témami, ktoré ich zaujímajú, potrebujú k tomu vysvetlenie či radu k biblickému textu, s požiadavkami, pripomienkami, by sa mal viesť dialóg s kňazom. Z týchto dôvodov na tejto stránke očakávame duchovná pomoc kňaza svojej farnosti, aký iný význam môže mať táto stránka? V žiadnom prípade by sa názory účastníkov na tejto stránke nemali hneď a verejne posudzovať len ako prázdne reči, alebo ako názory horlivých ženičiek. Všetky názory by sa mali rešpektovať a prehodnotiť v dialógu s kňazom jeho farnosti, či v tom názore je niečo pravdivé alebo nie. Názor by sa možno mal brať ako námet či inšpirácia do kázne na vysvetlenie, ale v žiadnom prípade nie ako výčitka do kázne.

Aj táto stránka môže byť o ľuďoch, ktorí chcú žiť podľa Ducha, nechcú byť na obtiaž a odháňanie. Potrebujeme oživiť túto stránku, priniesť viac diskusie, ktorá nám môže pomôcť s názorom, pomôže podať pomocnú ruku a môže nám pomáhať na ceste viery.

Ľudí, ktorí píšu na túto internetovú stránku nie je ťažké posudzovať podľa príslovia: Povedz mi, čo čítaš, a ja ti...

„Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ (Jn 6,68)

2015-01-12T16:18:07Z

V týchto dňoch sa konali veľké zhromaždenia za slobodu slova, ktorú demokratický svet budoval stáročia. Tento náš svet trvá na zachovaní slobody slova. Chcela by som sa opýtať, či v našom náboženstve platí veriacich sloboda slova. Ide mi o názory laickej verejnosti, alebo o texty menej teologicky náročné, ktoré môžu písať veriaci, keď majú taký záujem.

Niekoľko článkov s náboženskou tematikou som už aj v minulosti napísala a nikto z kňazov našej farnosti ma neupozornil na ich nepravdivé tvrdenie, alebo na ich nesprávne hodnotiace úsudky.

Môžem spomenúť niektoré s názvom:

Duchovná obnova života, zverejnili Katolícke noviny 7. 5. 1995

Každá duša buď podriadená vrchnostiam, SME 21.12. 2000

Biblická rada hovorí: Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania, SME, niektoré náboženské témy som už dávnejšie napísala i v našich novinách mesta.

Nikto ma teda neupozornil na nepravosť ich obsahu, ale nesúhlas sa prejavil vždy iným spôsobom, a nie najvhodnejším. Možno sa tým strácala aj moja dôvera, ktorej potrebuje mať veriaci človek ku kňazovi a spovedníkovi veľmi veľa. Naposledy zas nespokojnosť spôsobili moje prázdne slová. Niekedy som mala pocit aj na tejto stránke, akoby sme medzi sebou vždy hľadali a vo všetkom videli len súpera, ale veriaci ľudia predsa nemôžu hľadať medzi sebou súpera. Ja nechcem byť súperom nikoho, treba tak prijať, každý môj prejav, ak je to pravda.

Z uvedených dôvodov si myslím, že veriaci by mali poznať hranice a možnosti slobody písaného náboženského prejavu, keď majú záujem písať na túto tému. Verím tomu, že týmto spôsobom sa môže veľa vecí vylepšiť, nemusíme si kaziť vzťahy s dopisovateľmi, ani sa nemusíme báť písaného nábožného slova, že nám hrozí diktatúra ľudských práv.

Myslím si, že moje uvažovanie súvisí aj s odpoveďou sv. Petra: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. (Jn 6,68)

„O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu“ (F4,6).

2015-01-05T11:49:02Z

„O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu“ (F4,6).

Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí sa cítia dotknutí mojimi príspevkami na tejto stránke. Prepáčte, nevedela som, že v našom náboženstve platia v komunikácii pre veriacich prísnejšie pravidlá, veľmi ma to mrzí.

Nevedela som, že veriaci človek nemôže o svojom náboženstve hovoriť objektívne, alebo viesť o tom dialóg na tejto stránke s odbornou pomocou kňaza.

Ale na druhej strane by nemalo byť v našom náboženstve nutné, vybavovať si rôzne kritické pripomienky v kázňach, v mojom prípade to nebolo po prvý raz. Myslím si, že nebolo potrebné brať na pomoc ani Sokrata. Tak sa určite nepostaráme o najlepšie vzťahy s druhými ľuďmi. Vážim si všetkých kňazov a všetci vieme, že všetky vzťahy si musíme pestovať. A každý veriaci má svoje dispozície v rovine duchovnej, a to modlitby, spevy, prosby, vďaky, sv. prijímanie, všetky sviatosti, sv. omše, štúdium Svátého písma, … i v rovine spoločenskej. Sme nedokonalí ľudia, neovládame to všetko.

Čítam Sväté písmo už viac ako 30 rokov, je to moja záľuba, radosť i pomoc. Beriem Písmo ako svoj denný program, na ktorý stále zbieram sily. Rada o tom hovorím, zvyknem upozorniť na určitý náboženský význam, ktorému nerozumiem. Aj na iné svoje životné skúsenosti som ešte využívala túto internetovú stránku. „Rybička, vyskoč z akvária,“... aj tak sa to dá povedať. Teda, je ťažké niečo radikálne zmeniť. Preto mi je veľmi smutno, že obsah mojich príspevkov tak všetkých obťažoval, že si museli brať na pomoc aj Sokrata. Som dosť stará katolíčka, aby som si dovolila napísať, že to moje písanie sa nemuselo riešiť v kázňach, stačilo sa so mnou porozprávať, alebo ako v prípade M. Kunzl, bolo by lepšie mi to napísať. Chcela by som poradiť všetkým dobrým kňazom, aby napomínanie veriacich ľudí robili veľmi citlivým spôsobom. Napomínaním môžeme problém vyriešiť, ale môžeme stratiť dôveru a spoluprácu. Mnoho ľudí ovláda zvyklosti, obrady, sviatky a má všetky sviatosti vychádzajúce z náboženstva, však nepozná jadro, zmysel viery, preto nám ubúda veriacich.

V budúcnosti sa budem snažiť povýšiť moju mieru slušnosti a zdvorilosti v náboženských otázkach tak, aby obsah môjho písomného prejavu nikoho neobťažoval. Pozdravujem a spájam sa so všetkými, ktorými som na internetovej stránke stretla.

A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. List Rimanom 15, 4.

2014-12-29T17:33:36Z

Báseň zo zbierky Znamenie Ryby: Karol Strmeň

ŽIVOT JE ZOROU NEBESK0HO RÁNA,

púšť prísľubom a predobrazom vody.

Velebí moja duša svojho Pána,

že si ju ako vlastnú ovcu vodí.

Prešli sme hory, prešli suché moria

tŕnistou cestou po ruženci rokov

a kdekoľvek sme vpadli do príkoria,

najtvrdšie skaly spadli na prorokov.

A vždy nás Božie pochopenie stretlo,

keď veľké boli naše prvé piatky.

Nám, Pane, tvoje prisľúbené svetlo

zrkadlilo sa v slzách tvojej Matky.

Velebí naša duša svojho Pána,

duch pozdvihol sa k Bohu, svojej spáse.

Život je zorou nebeského rána

a do svätyne vedú kroky naše.

Mikulášovi Šprincovi,

básnikovi a kňazovi podľa Srdca Božieho,

ktorý vznik týchto veršov povzbudzoval

s nezabudnuteľnou horlivou láskou,

venoval básnik Karol Strmeň

Báseň Poďakovanie za lásku, Milan Rúfus

2014-12-25T16:51:38Z

Poďakovanie za lásku

Ako keby slnce zasvietilo na sneh -

všetko vo mne zjasnie,

tak mi vrúcne je.

Netušili by ste, ako mi je krásne,

keď sa na mňa ktosi

s láskou usmeje.

Ako keby zohrial uzimenú byľku

teplý dotyk slnka v lesnom papradí -

tak mi je,

keď hoci na prchavú chvíľku

láskavo ma ktosi

rukou pohladí.

Veď ja ani neviem, čo je to -

tá – láska.

Teba prosím, Pane,

Ty ma o nej uč.

Ako v poli zrnko chlebového kláska

všetko živé čaká na jej teplý lúč.

Milan Rúfus

Báseň Cesta k Bohu, Milan Rúfus

2014-12-20T15:05:31Z

Cesta k Bohu

Hodiny stiekli z krvi.

Nie, nič sa nezmenilo,

len jedlí dynastie

na krížoch vianočných nemo sa striedajú.

Zas kvitne sviečok biely sad,

zas ako chrbty chudých stád

z biblických rokov neúrody

sa do hviezd hrbia strechy.

Nebo je bez lásky

a zem bez útechy.

A vo mne zem i nebo

v pokorné bratstvo spojili sa,

sny rozmetali stánocé.

Aby som videl nado všetky veci.

Aby som poznal, ako hrejú

i ako bolia

Vianoce.

Strieborný Kristus na jedličí,

on všetko, všetko dosvedčí.

Ako sa búril,

ako padal,

ako sa rúhal človiečik.

Ako si trúfal:

Vyženieme Boha,

chrám rozbijeme,

pošliapeme oltár.

a utopí sa v potupe

a jeho trpký, smiešny zákon

deň na kopytách rozdupe,

len počkajte, len počkajte...!

Umdlelo stádo síl v tom dlhom márnom boji.

Svätyne zrúcané

Boh vyčítavo stojí.

Ten istý zákon ďalej píše,

zvon srdca telom zachvieva.

A človek vyklíčiac,

podobný skalnej ruži,

v kamení katedrál

ďalej tú sviatosť slúži

a smutným teplom svojho tela

prísneho Boha zahrieva.

Milan Rúfus

Nechajte oboje rásť do žatvy (Mat. 13/30)

2014-07-20T14:12:09Z

Z čítania evanjelia tejto nedele ma zaujal výrok Pána Ježiša na adresu dobra a zla. Neviem, či sa nemýlim, ale myslím si, že vyjadrenie nemusí vyslovene znamenať, že veriaci ľudia nemajú vzdorovať zlu. Hoci Boh čaká, že sa človek obráti k dobrému, máme k tomu Božie zásady a prikázania, ktorými môžeme vzdorovať zlu.

Chybou tejto doby je, že zabúdame na Boha a na jeho zásady aj takým spôsobom, že stále menej ľudí chodí do kostola, ktorých by sme mali znova priviesť na sväté omše . Možno si myslime, že bez morálky sa nám žije ľahšie.

Vyjadrenie na túto tému som našla aj v slovách básnika, citujem z knižky M. Rúfusa, Epištoly staré i nové:

„Dobro teda nie je nehybne daným stavom, ale výsledkom procesu, v ktorom si to dobro ktosi musí vyvzdorovať. Zlo sa, pravdaže, deje samospádom, a preto nevzdorovať mu znamená uvoľňovať mu priestor. Zlo sa vovalí všade, kde mu nestihli postaviť dosť pevnú hrádzu, vyleje sa a zaplaví. Sú to práve ťažkosti so stavbou hrádze, ktoré bývajú ... oddávna známe ako kríza mravov. Rozhodujúce je totiž, či určitá doba a jej spoločenstvo má z čoho stavať onú hrádzu. … Náboženstvo je hľadaním Pozitívneho Princípu, potrebou dobra a obrovskou úctou voči nemu. … Svet je postavený tak, že sa v ňom všetko realizuje, vždy proti niečomu. Dobro proti zlu. Nič neprichádza samo, iba choroby a zlo. Dobro nie je dar, ale akt vôle, … Dobro je úsilie a práca.“

Naše správanie v každodennosti

2014-06-17T07:20:20Z

Sv. Augustín raz takto opísal svoju každodennosť: „Usmerňovať neporiadnych, posilňovať malomyseľných, podopierať slabých, popierať odporcov, dávať pozor na zlomyseľných, učiť nevedomých, povzbudzovať nedbanlivých, brzdiť hašterivých, usmerňovať ambicióznych, povzbudzovať bezradných, uzmierovať nepriateľov, pomáhať núdznym, oslobodzovať utláčaných, preukazovať podporu dobrým, znášať zlých a (ach beda!) milovať všetkých.“ „To je evanjelium, ktoré mi naháňa strach“ „- ten spásonosný strach, ktorý nám bráni žiť pre seba samých a ktorý nás podnecuje odovzdávať našu spoločnú nádej.“

Citované z Encykliky emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorá bola venovaná všetkým veriacim a laikom o kresťanskej nádeji.

Uvedený príklad každodennosti môže byť aj našou inšpiráciou, aby sme nezabúdali na dobré skutky a zlému sa vyhýbali, aby nás ľudia takto vnímali ako veriacich v našom živote.

A z nedeľnej kázne svätej omše z košickej katedrály som si vypočula, ktorú sa mi podarilo nájsť a zopakovať z archívu rádia, že emeritný pápež mal veľké sympatie voči sv. Augustínovi, veľkému starovekému filozofovi, teológovi a svätcovi.

Definícia hriechu

2014-04-07T15:52:13Z

Pripravujem sa na veľkonočnú spoveď a rozmýšľam, že ani dobre nepoznám definíciu hriechov podľa nášho náboženstva. V jednej kázni som si vypočula, že „hriech je vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho zákona." A na začiatku svätej omše v modlitbe vyznávame, že “ hrešíme myšlienkami, slovami a skutkami"... Potom sme sa učili niečo o hriechu všednom, dedičnom...

Myslím si, že každý človek nemá rovnaké hranice dobra a zla, že si ich prispôsobujeme svojím životným podmienkam. Hoci už aj rozprávky nás ako deti učili rozlišovať dobré od zlého. Ale niekedy pre vlastný prospech urobím niečo zle, alebo neviem zaujať k tomu kresťanský postoj. Niektoré moje hriechy okolie pozná, niektoré sú skryté. Môžem ich robiť teda úmyselne, alebo z nevedomosti, že neviem všetko znášať. Každý človek je háklivý na to svoje v zamestnaní, v rodine, v spoločnosti, v politike. Zväčša sme zameraní každý sám na seba. V tejto spoločnosti vnímame život ako súťaž, bez ohľadu na tých druhých. Niekedy mi susedka, ktorá mi v situácii, keď mi robí zle, povie “budem sa za vás modliť“. Už to viem prijať, lebo tá modlitba môže pôsobiť aj opačne.

Na záver myšlienka, ktorú som si vypočula z cez internet:“ Keď mám mať čisto v sebe, okolo seba, mám stále čo robiť."

Každý nech sa poddá vyššej moci

2014-02-25T14:15:29Z

Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh. Kto sa teda protiví vrchnosti, protiví sa Božiemu poriadku. A tí, čo sa protivia, sami si privolávajú odsúdenie. Lebo vladárov sa nemusí báť ten, kto robí dobre, ale ten, kto robí zle. Chceš sa nebáť moci? Rob dobre a dostaneš od nej pochvalu.

Pavol list Rimanom 13 (1-3)

Každý deň sa dozvedáme o rôznych kauzách korupcie, klientelizmu, nespravodlivosti, dokonca aj o pouličných krvavých nepokojoch na Ukrajine. Utvrdzuje to moje poznanie, že ľudská moc, peniaze a vplyv deformujú každého človeka. Existuje však prísľub, že sa to niekedy zmení.

Nedávno som si vypočula v rozhlase názor, že každá moc má pokušenie, ktoré prichádza v troch fázach. V prvej fáze je nám ponúknutá moc nad druhými. V druhej fáze ide o uspokojenie všetkých našich zmyslov a dáva nám to pocit nadradenosti a jedinečnosti. V tretej fáze je už samotné spochybnenie princípu pravdy, alebo Božieho slova. Aj pri iných príležitostiach a životných situáciach si uvedomujem, že človek tu má pokušenie stále.

Boh to všetko pripúšťa, ale v Biblii sa píše, že je to všetko dočasné. Ak sa modlíme Otče náš, je tu veta „príď Tvoje kráľovstvo“, tak to Božie kráľovstvo očakávame, lebo ľudia počas celej histórie zlyhali vo vládnutí. Ľudia neboli stvorení tak, aby sami bez Boha mohli úspešne riadiť svoje záležitosti. Nemáme na to ani schopnosti.

Citovaný text apoštola Pavla si vykladám ako odporúčanie rešpektovať prirodzený poriadok a zároveň ako radu, aby sme sa podriadili každej ľudskej vrchnosti. Nie je tam zmienka, že ak by bola vláda nedôveryhodná, nemôžeme obmedziť jej moc, alebo ak je neschopná, nemôžeme ju vymeniť...

Spomienka po rokoch

2014-02-13T11:12:04Z

Chcela by som z ilavskej farnosti pozdraviť pána farára Jána Šmelku. A chcela by som sa opýtať, kde teraz slúži veriacim, v ktorej farnosti? Pokiaľ viem naposledy spravoval susednú farnosť.

Moja dcéra, ktorá teraz žije v Bratislave, si na neho s láskou aj s rodičmi spomína. Dobrosrdečný a zbožný, viedol s láskou i odvážne našu farnosť v čase totalitného režimu, pripravoval mládež na prvé sväté prijímanie a birmovku. Dcéra spomína, že mal vždy pri sebe obrázkovú Bibliu, aby si to deti vedeli lepšie predstaviť.

Na tohto kňaza si aj po rokoch s láskou spomíname, že si vedel vždy nájsť cestu bližšie k ľuďom a ľudia k nemu. Kiež by bolo viac takých kňazov... Vďaka Bohu za všetkých takýchto kňazov.

Píšme o všetkom, nemusíme sa zhodnúť

2014-01-14T18:18:19Z

Môj najkrajší text Sv. Písma: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa ... . Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. ... ( Kor. 13,4-8)

Ja ani neviem čo je to animátor. Mám skoro 65-rokov a v živote som žiadneho animátora nepotrebovala. To sú tu nejaké novinky na stránke Moja Komunita. Prečo o tom nikto neinformoval, že témy musia byť predpísané a píše len animátor. To musí byť určené, čo máme písať a akej témy sa držať? Ja vyhľadávam skôr dialóg s kňazom, alebo rehoľníkom. A za veľmi dôležitý považujem aj názor viacerých veriacich, aby sa naučili o Božom slove rozprávať a diskutovať, aby vedeli Božie slovo priniesť tam, kde žijú. Myslím si, že jeden to za všetkých nevie napísať. Horšie bude, keď nikto nepovie to, čo by sa malo povedať. Dobrý kňaz zostane pre mňa autoritou, aj keď bude kritický.

Pripadá mi to všetko ako cenzúra, preto zvažujem môj ďalší pobyt na tejto stránke. Ak som sa Vás niekoho mojím prístupom na tejto stránke dotkla, ospravedlňujem sa. Moja vďaka patrí všetkým, ktorí rozšírili moje vedomosti z Evanjelia!

Človek vždy ráta, že sa mu niekto prihovorí na blogu

2014-01-07T20:38:18Z

Páčil sa mi príhovor českého arcibiskupa pražského, Mons. Dominika Duku, k Novému roku. Hlavne tá časť jeho príhovoru, kde hovorí „ … nebuďme nekritickí vo štátu a svetu politiky. Spočítajme si či strádame. Uvidíme však také, že mnohí naši spoluobčania potrebujú materiálnu a duchovnú pomoc, ľudské pochopenie a spoluúčasť. Umíme to ? ...“

Mňa jeho príhovor oslovil. Tiež niekedy hľadám aj živú odpoveď na otázku, či si vieme vzájomne pomáhať na tejto kresťanskej internetovej stránke? Som rada, že máme takú možnosť kresťanského spoločenstva a vzájomnej komunikácie. Možno aj istý spôsob evanjelizácie. Len škoda, že niekedy mám pocit, že stránka nás síce združuje i spája, ale moc nezbližuje. Niekedy nemáme názor, sme moc opatrní, možno niekedy aj neúprimní, ale to sa dnes uplatňuje všade. Prečítame blog a je to „fuk“. Spoliehame sa, že pomáhať a poradiť si môže aj každý sám. Čo sa mi páči na iných kresťanských cirkvách, že majú väčšiu ochotu a spoluprácu medzi sebou, môžem to potvrdiť, lebo ich máme v rodine. Veľmi dôkladne ovládajú Bibliu. Naspamäť vedia aj stranu každej kapitoly a vždy majú ochotu a čas na vysvetlenie Božieho slova. To je pre nich najdôležitejšie poslanie.

Dobre mi padne, keď nájdem ku každému blogu krátky komentár, aj keď sa názorovo líšime, že autor nezostane na blogu sám. Teší ma, keď sa vždy nájde niekto, kto presadzuje spoluprácu, vie dať radu, vie dať druhému dobré slovo. Človek vždy ráta, že sa mu niekto prihovorí na blogu, ktoré sa nám prihovárajú v spleti rôznych zážitkov a udalosti, na ktoré hľadáme náboženskú odpoveď, alebo osobnú radu. Vtedy cítime, že máme niečo spoločné, katolícku vieru.

Piesňou Víc, než přítel sa Vám prihováram s myšlienkou priateľstva:

Chtěl by být víc než přitel tvuj... a tak mi rek co rict mi chtel... a byl jsem jej tenkrát myslím fuk....

( Zároveň sa Vám ospravedlňujem za nepresný citovaný text, pretože nemám českú klávesnicu. )

Pieseň je na adrese:

http://www.youtube.com/watch?v=mbOVvNp54JE