<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/">
  <title>Zuzka Holá</title>
  <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/web/zuzanaholakhj/blog/-/blogs/rss" />
  <subtitle>Zuzka Holá</subtitle>
  <entry>
    <title>"Skoro som sa utopil"</title>
    <link rel="alternate" href="https://www.mojakomunita.sk/web/zuzanaholakhj/blog/-/blogs/skoro-som-sa-utopil" />
    <author>
      <name>Zuzka Holá</name>
    </author>
    <id>https://www.mojakomunita.sk/web/zuzanaholakhj/blog/-/blogs/skoro-som-sa-utopil</id>
    <updated>2012-05-17T15:06:32Z</updated>
    <published>2012-05-14T06:14:17Z</published>
    <summary type="html">&lt;p&gt;
	Jedného dňa, mal som 13, som išiel s mojím otcom k rieke. On pral oblečenie a ja som sa hral s mojimi kamarátmi. Hrali sme sa na kameňoch blízko rieky, no nevšimli sme si, že boli mokré a klzké. Zrazu som sa šmykol a padol som do veľmi hlbokej časti rieky. Sila rieky ma rýchlo strhla a brala ma ďaleko od miesta, kde môj otec pral. Moji priatelia vykríkli: "Tsegahun padol do rieky." Môjmu otcovi prebehlo mysľou: "Čo mám robiť? Ako zachránim svôjho syna? Musím skočiť do rieky a zobrať ho." Skočil do vody a chytil ma. Keď ma vytiahol, dal mi umelé dýchanie a znovu som začal dýchať. Ďakoval Bohu za pomoc, že ma zachránil v deň, keď som sa takmer utopil. Budem navždy vďačný Bohu, že som nažive.&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	Zdroj: soon! 203&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;
	&lt;em&gt;Ilustračný obrázok z: &lt;a href="http://i.pravda.sk/08/061/skcl/P23238419_utopenyV.jpg"&gt;i.pravda&lt;/a&gt;&lt;/em&gt;&lt;/p&gt;</summary>
    <dc:creator>Zuzka Holá</dc:creator>
    <dc:date>2012-05-14T06:14:17Z</dc:date>
  </entry>
</feed>

