« Späť

...radosť VEĽKONOČNÉHO rána...

...radosť VEĽKONOČNÉHO rána...

Zelený štvrtok.
Miloval až do krajnosti.
Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.
Áno, chcem Ti veriť, hoci vôbec nechápem!
Samota.
Niet toho, komu by som mohla zveriť svoje slzy.
Objať tuho, Zakvačiť sa.
A tak sa mocne  chytím Teba, Pane môj.
Zakvačím sa.
Plačeme spolu.
V bolestnom objatí plnom lásky.

Umývanie nôh.
Boľavých.
Špinavých.
Gesto lásky.
Boh mi umyl nohy.
Boh s láskou pobozkal moje boľavé nohy.

Veľký piatok.
Ticho.
Prehlušujúce všetko ostatné.
V srdci počujem tupé údery kladiva.
Stredobodom je kríž.
Chcem byť človekom s otvoreným náručím, aj keď ruky takto zaujmú tvar kríža.
Rozjímajúc nad Jeho utrpením nachádzam silu kráčať svojou kalvárou života. S Ním.
Chcem, aby aj môj kríž bol triumfom lásky smerujúcej k radosti veľkonočného rána.
Chcem sa naučiť milovať a prijímať svoju slabosť, bezmocnosť i bolesť.
S túžbou byť odrazom tváre trpiaceho Krista.
Pane, prosím Ťa, prežiar svojím utrpením a zmŕtvychvstaním celý môj život!

Biela sobota.
Aké veľké ticho na celej zemi!
Zdá sa, že Boh spí.
Zastal čas.
Obraz semena hodeného do zeme.
Semeno pochované.
Skryté.
Pošliapané.
Neužitočné, ktoré zdanlivo odumrelo.
A zatiaľ sa tu pripravuje výbuch života.

Veľkonočná nedeľa.
Srdce prežiarené Zmŕtvychvstalým.
Chcem Mu dávať každý deň, za každých okolností svoj áno.
Vo všetkom.
Jeho umučenie, kríž i prázdny hrob dávajú zmysel môjmu životu.
V Jeho kríži nachádzam silu kráčať ďalej, s pohľadom upretým na prázdny hrob.

 

 

obrázok: www.satamarky.sk