Loďka.
Jednoduchá, drobná, obyčajná.
Plachta napnutá na sťažni kríža.
Plávajúca raz v pokojom mori radostí, potešení, šťastia...
Inokedy bojujúca o prežitie v rozbúrených vlnách smútku, plaču, choroby, nešťastia...

Krst ako nastúpenie do loďky.
Vyslanie na more nášho života, ktorý je celý v rukách Otca.
Modlitba ako kĺzanie sa po vlnách.
Sviatosti ako motor v člne. 
Dá sa dôjsť do cieľa aj bez neho, ale je to oveľa ťažšie a namáhavejšie.

     Sviatosť zmierenia ako dôležitá výbava plavby po mori.
     Treba vyhádzať všetko, čo nás zaťažuje, čo špiní našu loďku a ťahá ju ku dnu.
     Eucharistia ako Tá, ktorá udržuje loďku, robí ju schopnou plavby.
     Sviatosť pomazania chorých ako oprava poškodenej, zničenej loďky.

Prístav(y), to sú kostoly, kaplnky.
Útočiská na mori života.
Nemožno v nich neustále zotrvávať, 
treba sa posilniť, načerpať, doplniť zásoby, oddýchnuť si a vyraziť ďalej. 

Stretnutie s inými loďkami.
Niekedy radostné, osviežujúce, potešujúce, priateľské.
Inokedy bolestivé udieranie a narážanie, neláskavé.

Raz svieti slnko, inokedy zúri búrka.
No Otec to má všetko pod kontrolou.
Veď Mu predsa patrí celé more!
Nič sa nemôže stať bez Jeho vedomia.

Prajem vám úspešnú plavbu životom.
A verím, že sa raz stretneme spoločne v našom cieli - v nebi!