« Späť

Až raz vstanem...

Až raz vstanem...

Mám rada obrazné pomenovania, vyjadrenia... Jednoducho sprostredkujú dôležitý odkaz. I v tom sú mi sympatické Ježišove podobenstvá. Hlboké myšlienky odovzdané jednoduchou projekciou na niečo, čo je nám dobre známe.

Život ako spánok.
Spánok ako život.
Zaspávame narodením, prebúdzame sa zomieraním.

Prirovnajme si ho k spánku nášmu každodennému.

Raz by sme dlhý čas len a len spali, 
inokedy sa nevieme dočkať rána.
              Niekedy túžime žiť, inokedy by sme už radšej nežili.

Raz snívame krásne sny,
inokedy nás otravujú rôzne nočné mory.
               Niekedy je nás život ako v rozprávke, krásny, radostný,
               inokedy je príliš ťažký, uplakaný a bolestný.

Raz zaspíme, len čo si ľahneme do postele,
inokedy potrebujeme pomoc liekov na spanie.
               Niekedy sme zdraví, nič nám nechýba,
               inokedy bojujeme o život, potrebujeme liečbu, lieky.

Raz je spánok veľmi dlhý,
inokedy
trvá len pár chvíľ.
               Niekedy zomiera človek ako 15-ročný, inokedy až v 90-tke.

 

Ráno príde. Tým si môžeme byť istí. 
Nie je až také podstatné kedy. 
A bude krásne. Viem to. 
Na úsvite zažiari zornica prázdneho hrobu. 
A viete, čo je na tomto spánku (živote) najkrajšie? 
Že „...až raz vstanem(e) zo sna, nasýtim(e) sa pohľadom na Teba, Bože!" (porov. Ž 17,15) 

 

Náš život? Zlá noc v biednom hoteli." (sv. Terézia z Avily)