« Späť

Môžem počuť odpustenie od Boha...

Môžem počuť odpustenie od Boha...

V poslednom čase sa často stretávam s nemiestnymi vtipmi, narážkami na sv.zmierenia. A najmä s veľkým nepochopením a vnímaním len akejsi karikatúry tejto sviatosti. A tak som sa rozhodla, že napíšem, ako ju vnímam ja. Nie som teológ, píšem len o tom, čo sama prežívam. Svoju vlastnú skúsenosť.

Pre mnohých je sviatosť zmierenia spojená s niečím nepríjemným a povinným. Niečo, čo akosi pretrpí, raz či dvakrát do roka, v tom lepšom prípade pri príležitosti prvých piatkov. Čím to je?
Možno tým, že je táto sviatosť často ohraničene vnímaná len ako spoveď. Teda vyznanie. Avšak to je len jej časťou. Ak ju vnímam len z tohto hľadiska, je pochopiteľné, že sa pre mňa stáva ťarchou.

Ale spoveď je len začiatok. Môj krok k Bohu.
Je to ťažké, áno. Uf, a ako!
Netvrdím, že k nej pristupujem bez obáv, úplne v pohode....

Zakaždým mám v žalúdku motýle a rozmýšľam, či to má zmysel, mám obavy.
Ale zároveň vždy prichádzam s takou veľkou bázňou...
Z tajomstva, ktoré tu nachádzam.
Z Krista, s ktorým sa tu stretávam.

Skloniť pokorne hlavu a vyznať, že som zlyhala pred človekom, ktorý takisto ako ja bojuje so slabosťou.
Ba ešte niečo viac...
Zhodiť všetky masky, vyzliecť špinavé šaty utkané z hriechu.
Odlepiť leukoplasty zakrývajúce hnisavé rany v mojom vnútri.
Zoči-voči Bohu.
Skrze človeka.
Je to chvíľa najväčšej intimity medzi mnou a Pánom.
Chvíľa, kedy som najviac zraniteľná.
Ale zároveň v úplnom bezpečí, že moje srdce je v Kristových rukách.


Ešte aspoň štipka ľútosti...
Uvedomenie si, že som zlyhala.
Ľútosť nad tým, že
takto som to nechcela...
Že skutočne túžim úplne nasledovať Krista.
Milovať Ho. Až do krajnosti.
Ale vnímam svoju ľudskú slabosť, a tak sa vrhám do Jeho náručia.

A potom príde to najkrajšie.
Chvíľa rozhrešenia.
Keď kňaz na mňa vkladá ruky, aká posvätná chvíľa!
Neustále som z nej v úžase, stále nanovo som ňou uchvacovaná.
Môžem počuť odpustenie od Boha.
Skrz ruky kňaza ma Boh objíma.
Oblieka mi nové šaty.
Krásne, čisté a voňajúce Jeho láskou!
Stačí prísť... On čaká s otvoreným náručím. :)

Bože, vďaka Ti za túto sviatosť odpustenia a uzdravenia!

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Odoslané 18.2.2013 8:43.
Krásne a pravdivéemoticon Sviatosť zmierenia je darom, ktorý pochopíme až v nebi! Nedajme si ho vziať! Krásne svedectvo, ďakujememoticon
Odoslané 18.2.2013 16:44.
Ja teológ som, a to čo Ty píšeš je krásna, prežitá teológia ktorá zatieni všetky teórie. Nuž a zo sviatosti by si vtipy nemal robiť nijaký slušný človek, nielen katolík. Ďakujem.
Odoslané 19.6.2013 0:08.
Krásne a výstižne podané svedectvo o nádhere a sile sviatosti zmierenia. Vďaka.
Odoslané 5.2.2014 0:04.