Indiánska modlitba.
Indiáni. Rytmus. Zvláštny spev.
Modlitba telom i dušou.
Na všetky svetové strany.
Do neba. Do zeme. Do hĺbky svojho srdca.
Nádherné.

Ja ako ruža.
Ruža, ktorá sa vinie okolo svojho Boha.
Ruža, ktorá je posiata mnohými tŕňmi.
Tŕne, vďaka ktorým som bližšie pri Bohu.
Tŕne, ktoré ma „prichytávajú“ o Boha, aby som sa nezošmykla.
Tŕne, ktoré ma pripnú k Bohu.
Tŕne lásky.
Tŕne, ktoré robia ružu ružou.
Túžba po mučeníctve.
Mučeníctve srdca.
Vyliať celé svoje srdce pre Krista.
Do poslednej kvapky.

Chcem skutočne začať žiť Kristovo evanjelium.
Chcem z neho spraviť normu svojho života.
Neviem, aký krok to má byť.
Neviem, čo mám urobiť.
Ale zverujem Ti kormidlo svojho života.
Ty ma veď, kam Ty chceš, Bože môj.

Vystupujem z loďky svojho doterajšieho života a chcem kráčať  po vode s pohľadom upriameným na Teba.
Veď ma cez púšte i hlboké vody,
cez horúčavu i chlad,
cez radosť i smútok,
kadiaľ len Ty chceš!
Chcem ísť kamkoľvek pôjdeš Ty!
Vďačne prijímam všetko tŕnie, čo primiešané v ružiach mám!

Nevadí, že každý je z iného kúta zeme.
Spája nás Kristus.
Jednota je tu, v Taizé, veľmi zreteľne prítomná.
Kiežby to tak bolo aj u nás.
Prijatie.
Radosť.
Služba.

Kristus ako stred môjho života. Srdce môjho srdca.