« Späť

Trochu zvláštna dovolenka...

Trochu zvláštna dovolenka...

Nemocnica. Zvláštny pocit prázdna v duši. Hrča v krku, slzy v očiach. Strach z nepoznaného. Očakávanie neočakávaného.

Predstava dovolenky namiesto nemocnice mi celú situáciu uľahčuje.
Všetko podávam humorne, svojimi pripomienkami často vyčarím úsmev na tvárach ostatných.
A tak je to dobre.
Nechcem byť zameraná na seba, na svoju bolesť, strach, smútok.
Chcem byť darom pre druhých.
Tak veľmi, ako to bude možné.

Obraz mojej netradičnej „dovolenky“.
Last minute.
Plná penzia.
Výhľad zo siedmeho poschodia.             
3-lôžková izba.
Polohovateľná posteľ!
Usmievavé sestričky.
Kaplnka.

Príjem pacientov pripomínajúci letiskovú halu.
Dlhý rad.
Plne vybavené batožiny.
Automat na kávu.
Ľudia volaní po jednom,
odovzdávajúci „civil“,
spätne prichádzajúci o čosi zraniteľnejší, krehkejší.
V pyžame.
V hale si vymieňajú nesmelé úsmevy, slová.
Spoločný údel = PACIENT.
Vo vedomí, že ich čakajú dlhé hodiny, dni či týždne, kedy nebudú robiť to, čo chcú,
ale lekári, sestry s nimi budú robiť, čo chcú.

Pripomína mi to Petra a Ježiša.
„Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil s, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ 

(Jn 21,18)

Dostanem náramok so svojím menom, oddelením...
Taký, aký dostať na rôznych akciách.
Či na dovolenke, v hoteli.
VSTUPENKA.
Moja vstupenka do sveta bielych plášťov, postelí, injekcií, vyšetrení, výsledkov, diagnóz...

Ešte že mám v srdci neprestajne dôležitejšiu vstupenku.
VSTUPENKU DO BOŽIEHO SRDCA.
Bez obmedzení.
A tak som s Ním i tu.
V tichu nemocničnej izby.

Boh je skutočne dobrý.
Nie len tak na trojku.
Ale skutočne.
Napriek všetkému.
Či vďaka všetkému?

 

 

obrázok: fano

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zuzanka, blog mi veľmipomohol prijať moju situáciu, hoci som už z nemocnice prepustená.
Pokúšala som sa poprosiť o priateľstvo, ale neviem, ako sa to teraz po novom robí....po starom to nefunguje. Možno preto, že sa veľa zneužívalo.
Odoslané 18.6.2014 13:29.