Sr. Aurélia Mária Michňáková

Modlitba

2017-05-09T14:53:42Z

"Modliť sa, znamená," odpovedal starší mních mladšiemu, "venovať čas Bohu".

Zaľúbení nepočítajú hodiny, ktoré trávia s milovaným. Matka neľutuje čas, ktorý venuje svojmu dieťaťu. Lekár nepočíta minúty, ktoré venuje svojmu pacientovi, ak má v srdci lásku, pravú lásku...

Ako je to s časom, ktorý venujeme Bohu? Ako je to s časom, keď sme na svätej omši? Ako je to s časom, v ktorom čítame Božie slovo? Venujeme ho Bohu s otvoreným srdcom? Viac dostávame, ako dávame, aj keď nie hneď vidíme plody tohto času.

Pane, vďaka, že si stále tu, že si stále s nami ...

Modlitba prepustenia zosnulých

2014-11-03T12:54:43Z

Môj Pane Ježišu, človek, ktorého mi v tejto chvíli kladieš pred zrak, je už s tebou. Dnes ťa, Pane, prosím, aby si mu ukázal svoje svetlo. Kladiem ti ho do tvojich rúk, môj Pane, a prepúšťam ho, dávam ti ho. Pane, často som sa snažil pritiahnuť si tohto človeka k sebe a veľmi som sa na teba hneval, že si mi ho zobral. Cítil som veľký hnev, lebo som neprijal tvoj plán. Občas som sa cítil zúfalý. Teraz, Pane, ti chcem obetovať tohto človeka ako dar. Teraz, keď ti ho obetujem, ťa prosím, aby si ma uzdravil zo všetkých pocitov viny, ktoré voči nemu cítim.

Uzdrav, Pane, aj smútok, kedykoľvek si na tohto človeka spomeniem. A teraz, Pane, prichádzam namiesto tohto človeka pred teba. V jeho mene ťa chcem poprosiť o odpustenie za všetko, za čo ťa mal odprosiť, ale to neurobil. Z lásky k tomuto človeku ťa prosím, Pane, aby si zhliadol na moju lásku k nemu a odpustil mu. Daj, nech tohto človeka zahalí tvoje svetlo, tvoje dokonalé svetlo Daj, aby mi tento človek oddnes spôsoboval iba radosť.

Môj Pane, nech boli city a postoje tohto človeka v posledných chvíľach jeho života akékoľvek, uzdrav tieto chvíle, odpútaj ma od neho a pretni všetky negatívne putá, ktoré ma k nemu viažu. Vzdiaľ odo mňa putá, ktoré vo mne vyvolávajú hnev, putá, ktoré vo mne vzbudzujú pocity viny, putá, ktoré mi spôsobujú úzkosť putá, ktoré ma napĺňajú strachom.

Pane, a pokiaľ je v mojej rodine človek, ktorý má psychické problémy, prosím, aby si ho uzdravil a oslobodil od jeho problémov. A teraz, Pane, ti odovzdávam môjho zosnulého do tvojich rúk. Prosím ťa, aby si mu dal večný odpočinok. Amen.

(VELLA,ELIAS.: Ježiš môj uzdravovateľ, Per Immaculatam, Bratislava, 2008, s. 417.)

Čomu nás môže učiť slávnosť Povýšenia svätého Kríža?

2014-09-13T17:12:39Z

Naozaj, Boh nás tak miloval, že dal svojho jednorodeného Syna. Z lásky k nám Ježiš išiel na kríž a zomrel na ňom. Len z lásky k nám, ku mne, k tebe.

Naša, moja, tvoja láska ho môže z kríža zložiť. Kedy? .

- keď potešíš smutného,

- keď navštíviš chorého

- keď prekvapíš opusteného

- keď zavoláš priateľovi, ktorého si nepočul už "sto rokov"

- keď ...

Kiež je naša láska vynaliezavá

Blahoslavený?

2014-08-21T07:12:16Z

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“
Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.
A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“
Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.
(Mt 16, 13-20)

Ježiš povedal Šimonovi Petrovi: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach."
Kedy sme ja a ty "blahoslavený"? Má naša blaženosť aspoň niečo spoločné s našim postojom voči Ježišovi?
Stretla som tento týždeň mladých ľudí na námestí svedčiť o Ježišovi. Ich blaženosť zo stretnutia a spoločenstva s Ježišom žiarila v tvári?
A čo my? Vidieť našu blaženosť na nás? Ako my svedčíme o NEKONEČNEJ DOBROTE BOHA, KTORÁ SA ZJAVILA V JEŽIŠOVI?
Nech sme každý deň aspoň o krôčik bližšie k "Mesiášovi, Synovi živého Boha".

Ovocie vytrvalosti

2014-08-16T13:53:26Z

Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá." (Mt 15, 21-28)

V evanjeliu minulej nedele kričal Peter od strachu: „Pane, zachráň ma!“ Dnes je to matka, kanaánska žena, ktorá kričí: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Učeníkom jej krik vadil, lebo povedali Ježišovi: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“

Raz som počula, že to, čo premohlo viac ako desať chlapov naraz bol plač a krik jednej ženy.

Myslím si, že to bola jej veľká dôvera, ktorá jej dávala silu vytrvať. "No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“"

V akom postoji prichádzame k Ježišovi?

Sme vytrvalý v modlitbe?

Môže Ježiš aj o našej viere povedať: "...veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“?

Čo, alebo o koho uzdravenie by sme mali vytrvalo a s vierou prosiť Ježiša?

... budete mi svedkami ... až po samý kraj zeme." (porov. Sk 1, 8)

2014-05-15T09:03:18Z

Muž pracoval v oblasti fitness centier a salónov krásy. Hovoril o tom, ako dokážu zmeniť sebavedomie žien tým, že zmenia ich telá. Rozrýval sa, akú úžasnú silu a význam má jeho práca. Cottera ohromila hrdosť tohto muž na to, čo robí a čo dosahuje. Rozmýšľal, prečo aj kresťania nie sú takí, prečo máme skôr tendenciu ospravedlňovať sa za svoju vieru. Uvedomil si, že počas celého letu bol v takejto vyhýbavej nálade zo strachu. Keď si pán MBA skepticky prezrel Cotterovo oblečenie, opýtal sa ho, v akej oblasti pracuje on. A tu už necháme hovoriť Cottera:

A zrazu sa Duch Boží začal vznášať nad prahlbinou. Z chaosu sa vynoril poriadok a moc! Nejaký hlas mu pošepky pripomenul: „ Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“ „Je zaujímavú, že máme podobné obchodné záujmy,“ povedal som. „Vy pracujete v oblasti premeny tela, ja v oblasti premeny osobnosti. My aplikujeme základné teokratické princípy na dosiahnutie modifikácie pôvodnej osobnosti.“ Dostal som ho, no vedel som, že by to nikdy nepriznal (pýcha je mocná). „Áno, počul som o tom,“ povedal trochu váhavo. „Ale máte kanceláriu aj tu v meste?“ „Máme ich kopu, v celom štáte. V podstate sme celonárodný; máme aspoň jednu kanceláriu v každom štáte únie; vrátane Aljašky a Havajských ostrovov.“ Na tvári mu bolo vidieť, že je zmätený. V mysli horúčkovito pátral a pokúšal sa identifikovať túto obrovskú spoločnosť, o ktorej už musel počuť, alebo čítať možno aj v tom svojom Wall Street Journal. „V podstate sme už prenikli aj do zahraničia a management plánuje dokonca tohto plánovacieho obdobia umiestniť aspoň jednu kanceláriu do každej krajiny sveta.“ Tu som sa odmlčal. „A vy?“ „No, nie. Ešte nie,“ odpovedal. „Ale spomínali sme management. Ako sa im darí také niečo udržať v chode?“ „Je to rodinný podnik. Sú to Otec so Synom. Oni všetko riadia.“ „To asi chce poriadny kapitál,“ opýtal sa skepticky. „Myslíte peniaze?“ Spýtal som sa. „Áno, myslím, že áno. Nikto presne nevie, koľko to je, ale nemáme strach, lebo ešte nikdy sme nemali nedostatok. Šéf má stále dosť. Je veľmi tvorivý ... My zamestnanci máme o našom Šéfovi také porekadlo: Jemu patrí aj dobytok na tisíckach vrchov.“ „To podniká aj v chove?“ – opýtal sa môj priateľ. „Nie, to len tak hovoríme, aký je bohatý.“ Môj priateľ sa oprel o sedadlo. „Ale, čo vy?“ – spýtal sa. „Zamestnanci? To by ste mali vidieť,“ povedal som. „Máme Ducha, ktorý preniká celou organizáciou. Funguje to takto: Otec a Syn sa navzájom veľmi milujú a táto ich láska preniká ďalej medzi nás, takže sa aj my všetci máme navzájom veľmi radi. Viem, že to v dnešnom svete vyznieva staromódne, ale mám v organizácii ľudí, ktorí by za mňa aj zomreli. Aj u vás je to tak?“ Teraz som už takmer kričal. Ľudia sa na svojich sedadlách začali očividne mrviť. „Ešte nie,“ povedal. Potom rýchlo zmenil taktiku a spýtal sa: „Ale aké výhody máte?“ „Značné,“ kontroval som jasavo. „Máme plné životné poistenie, poistenie pre prípad ohňa – všetky tie základné veci. Možno nebudete veriť tomu, čo Vám poviem, ale je to pravda. Mám podiel vo vile, ktorá sa práve teraz pre mňa teraz stavia na obdobie dôchodku. Máte to aj vy?“ „Ešte nie,“ odpovedal melancholicky. Svetlo sa zažínalo. „Viete, jedna vec mi nejde do hlavy. Čítam finančné denníky, a ak je vaša firma taká, ako ju opisujete, prečo som o nej ešte nepočul?“ „To je dobrá otázka,“ povedal som. „Veď, koniec koncov, máme dvetisíc ročnú tradíciu ... Chcete si podať žiadosť?“ Behom týchto nasledujúcich piatich minút sa z nás stali viac len než náhodní známi.

Predstavte si, že by Vás Boh použil na to, aby ste sa s niekým takto rozprávali. Ak sa odvážite na duchovný rozhovor, môže dopadnúť zle. Môžete veľakrát zakopnúť. Ale ak to riziku nepodstúpite, Duch nebude môcť použiť Vaše slová nikdy na to, aby sa dotkol ľudskej duše. Namiesto to, aby ste svojmu strachu dovolili odstaviť Vás od rozhovorov, použite ho na to, aby Vám bol ukazovateľom, ktorý Vám napovie, kde Vás Boh chce použiť.

(John Ortberg, Ak chceš chodiť po vode, musíš vystúpiť z lode)

Keď budeš počas týchto dní uvažovať o Božej láske

2014-04-17T15:11:13Z

Toto je slohová práca žiaka tretieho ročníka základnej školy Danny Duttona na tému: „Vysvetli Boha“.

(Chlapec mal 8 rokov a pochádza z Chula Vista, štát Kalifornia)

Jedna z Božích hlavných prác je robiť ľudí. On ich vyrába preto, aby nahradil tých, čo zomierajú, a tak aby bol dostatok ľudí ktorí sa starajú o veci na zemi. Nevyrába narastených, len bábätká. Myslím, že preto, lebo malých je ľahšie vyrobiť. Takto nemusí stráviť svoj drahocenný čas učením ich hovoriť a chodiť. To môže ponechať na mamách a otcoch.

Božou druhou najdôležitejšou robotou je počúvať modlitby. Množstvo modlitieb prichádza k nemu hlavne od určitých ľudí ako kňazi a podobní, ktorí sa modlia viac než len keď idú spať. Práve pre toto Boh nemá čas počúvať rádio alebo televízor. Boh vidí všetko a počuje všetko a je všade, čo ho robí riadne zaneprázdneným. Takže nemal by si ho otravovať svojím prosíkaním, ak ti už mama alebo oco raz povedali nie.

Ateisti sú ľudia, ktorí neveria v Boha. Nemyslím si, že sú nejakí v našom meste. Ak hej, tak určite nie z tých, čo chodia do nášho kostola.

Ježiš je Boží Syn. Zvykol robievať všetku tu ťažkú prácu ako chodiť po vode a robiť zázraky a ľudia nakoniec boli unavení z jeho kázania a tak ho ukrižovali. Ale on bol dobrý a milý, ako jeho Otec, a povedal svojmu Otcovi, že nevedia, čo robia a aby im odpustil a on na to, že „o.k.“

Jeho Otec (Boh) si cenil všetko, čo urobil, tiež všetku prácu na zemi, tak mu povedal, že nemusí znova ísť tam dole viac. Môže ostať v nebi. Takže ostal. A teraz vypomáha svojmu Otcovi počúvať všetky tie modlitby a pozorovať všetky veci, ktoré sú pre Boha dôležité a triedi ich, aby sa nepodstatnými nezaťažoval. Takže je ako sekretárka, ale oveľa viac dôležitejší. Môžeš sa modliť kedykoľvek chceš, takže sú pripravení ti pomôcť, pretože vždy minimálne jeden má smenu.

Mal by si ísť vždy v nedeľu do kostola, pretože to robí Boha šťastným a ak nenájdeš nikoho, koho by si urobil šťastným, Boha určite áno. Nevynechávaj kostol pretože chceš urobiť niečo o čom si myslíš že to bude väčšia sranda ako napríklad ísť na pláž. To je zlé. A mimochodom slnko aj tak ráno ešte poriadne nehreje.

Ak neveríš v Boha, ak chceš byť ateistom, potom budeš veľmi opustený, pretože tvoji rodičia nemôžu ísť všade s tebou, napríklad kempovať. Ale Boh áno. Je dobré vedieť, že on je stále nablízku, keď sa bojíš v noci alebo keď nevieš plávať a veľké decká ťa hodia do riadne hlbokej vody. Ale, nemal by si jednoducho vždy špekulovať nad tým, čo ešte Boh môže pre teba urobiť. Rátam, že Boh ma tu dal a môže si m vziať späť kedykoľvek sa mu zapáči. A to je prečo verím v Boha.

Zdroj: Skutočný príbeh uverejnený s láskavým dovolením webu Inspire21.com

Veľký piatok

2014-04-12T14:53:36Z

Je piatok poobede a ty sa autom vraciaš domov. Ladíš rádio. Správy hovoria o nejakej bezvýznamnej veci : v nejakej ďalekej dedine zomreli traja ľudia na nejakú neznámu chrípku, o ktorej nikto nikdy nepočul. Nevenuješ tejto správe veľa pozornosti.

V pondelok, keď sa zobudíš, počuješ, že mŕtvi už nie sú len traja, ale 30 tisíc ľudí už zomrelo vo vzdialených krajoch Indie. Kontrolný medicínsky úrad Spojených štátov vysiela ľudí, aby to tam skontrolovali.

V utorok sa to stáva najdôležitejšia správa prvých strán všetkých novín, pretože sa to už netýka iba Indie, ale aj Pakistanu, Iránu a Afganistanu. Správa vychádza vo všetkých denníkoch. Volajú ju "tajomná chrípka" a všetci sa pýtajú : "Ako ju dostaneme pod kontrolu?"

V Európe nastáva panika a hranice sa zatvárajú. Vo večerných správach počuješ správy z Francúzska, kde redaktorka hovorí o jednom mŕtvom mužovi, ktorý zomrel v nemocnici na tajomnú chrípku.

Správy hovoria, že keď máš tento vírus, týždeň si ani neuvedomíš, že ho máš. Potom máš štyri dni hrozné bolesti a potom zomrieš.

Aj Veľká Británia zatvára hranice, ale je neskoro. Na druhý deň prezident Spojených štátov zatvára hranice, aby sa vyhli nákaze, až kým nebude nájdený liek...

Nasledujúci deň sa ľudia zhromaždia v kostoloch, aby sa modlili za liek, keď niekto vstúpi a hovorí : "Zapnite rádio a počúvajte správy!" Dve ženy zomreli v New Yorku. Zdá sa, že chrípka zasiahla celý svet.

Vedci pokračujú v hľadaní protilátky, ale zdá sa, že nič nezaberá. Čoskoro príde dlho očakávaná správa : Bol rozlúštený kód DNA vírusu. Môže sa vyrobiť protilátka. Je však potrebná krv niekoho, kto nebol nakazený. A hneď sa šíri výzva, aby všetci utekali do najbližšej nemocnice a dali si urobiť krvné testy. Z vlastnej vôle tam ideš s celou rodinou, spolu so susedmi, a pýtaš sa : "Čo sa stane? Toto bude koniec sveta?..."

V nemocnici, po testoch, vyjde jeden lekár a vyvoláva jedno meno. Najmenší z tvojich detí je blízko pri tebe, ťahá ťa za kabát a hovorí : "Ocko! To je moje meno!" Skôr ako sa spamätáš, vezmú ti tvojho syna a ty kričíš : "POČKAJTE!" A oni odvetia : "Všetko bude dobré, jeho krv je čistá, jeho krv je čistá. Veríme, že má správnu krvnú skupinu."

O päť minút lekári vyjdú von, smejú sa a kričia. Je to po prvý raz po týždni, čo vidíš niekoho smiať sa. Najstarší lekár sa priblíži k tebe a hovorí : Ďakujeme, pane, krv vášho syna je čistá, môžeme vyrobiť

protilátku..."

Správa sa šíri všetkými smermi, ľudia plačú a kričia od radosti.

Vtedy znova k tebe i tvojej manželke príde lekár a hovorí : "Môžeme s vami chvíľu hovoriť?... Ide o to, že sme nevedeli, že darca bude dieťa.

Potrebujeme, aby ste podpísali papiere na darovanie krvi. Zatiaľ čo čítaš papiere, uvedomíš si, že nie je špecifikované množstvo krvi, a pýtaš sa : "Koľko krvi?..."

Lekárov úsmev zmizne a on odpovie : "Nevedeli sme, že to bude dieťa. Neboli sme na to pripravení. Potrebujeme použiť všetku krv!..."

Neveríš tomu a snažíš sa oponovať : "Ale... Ale..." Lekár pokračuje a nalieha : "Nerozumiete, hovoríme o lieku pre celý svet! Prosím vás, podpíšte, potrebujeme všetku krv. Pýtaš sa : "Ale nemôžete spraviť transfúziu?" A odpoveď : "Ak nájdeme ďalšiu čistú krv, urobíme to...

Podpíšete? Prosím!

Podpíšte!!!...!

V tichosti, bez toho, aby si si cítil prsty na ruke, ktorá zoviera pero, PODPISUJEŠ. Pýtajú sa ťa : "Chcete vidieť vášho syna?"

Kráčaš do sály prvej pomoci, kde sedí tvoj syn a pýta sa ťa : "Ocko! Mamka! Čo sa deje?" Berieš jeho ruku do svojej a hovoríš mu : "Synček, tvoja matka a ja ťa veľmi veľmi ľúbime, ľúbime ťa a nikdy nedovolíme, aby sa ti stalo niečo, čo nie je nevyhnutné. Rozumieš tomu?" A keď sa lekár vráti, hovorí: "Je mi ľúto, ale musíme začať, ľudia na celom svete zomierajú..."

Odišiel by si? Mohol by si sa otočiť a nechať tvojho syna tam, zatiaľ čo on ti hovorí : "Ocko? Mamka? Prečo ma nechávate samého?" Týždeň na to, zatiaľ čo pochovávaš tvojho syna, jeden je doma a spí, ďalší neprišli, lebo sa chceli ísť radšej prejsť alebo sa pozrieť na futbalový zápas, ďalší prídu na pohreb s falošným úsmevom a tvária sa, že ich to naozaj zaujíma. Chcel by si všetko zastaviť a kričať : "Môj syn zomrel kvôli vám!!! Zaujíma vás to vôbec?..."

Často je to presne to, čo Boh chce povedať nám : "Môj syn zomrel pre vás a vy nedokážete pochopiť, ako vás milujem?"

Je zvláštne vidieť, ako ľahko ľudia odmietajú Boha a potom sa pýtajú, prečo svet je na tom čoraz horšie. Je zvláštne vidieť, ako veríme všetkému, čo píšu noviny, ale neustále pochybujeme o tom, čo hovorí Biblia. Je zvláštne, ako sa deň čo deň namáhame, aby sme mali čo najväčší majetok na zemi, a nevenujeme ani minútu tomu, aby sme si nahromadili poklady v nebi.

Je zvláštne, keď niekto hovorí : "Verím v Boha", ale svojimi skutkami dokazuje, že má iné úmysly.

Je zvláštne, ako posielame tisíce "žartov" mailom, ktoré sa hneď rozšíria ako oheň... ale keď pošleme mailom niečo, čo sa týka Boha, ľudia si dvakrát rozmyslia, či o tom budú hovoriť iným.

Je zvláštne, ako kruté, vulgárne a obscénne scény sa slobodne pohybujú vo virtuálnom priestore, zatiaľ čo rozhovor o Ježišovi je v školách a na pracoviskách ututlaný.

Je to zvláštne, však?

Oveľa však oveľa zvláštnejšie vidieť kresťana, ktorý je taký horlivý v nedeľu, ale neviditeľný po celý zvyšok týždňa. Je zvláštne, že keď dočítaš túto správu, necítiš potrebu poslať ju mnohým z

tých, ktorých máš v zozname na tvojom e-maile; jednoducho preto, lebo si nie si istý/á, v čo veria alebo čo si o tebe pomyslia. Je zvláštne, že sa viac staráme o to, čo si pomyslia ľudia, ako o to, čo si BOH myslí o nás.

Zelený štvrtok

2014-04-12T14:51:41Z

Táto epizóda je začlenená do poslednej večere, do ktorej ostatní evanjelisti kladú ustanovenie Eucharistie. Ján vynecháva slová nad chlebom a vínom; miesto toho rozpráva o Ježišovi, ktorý umýva nohy ...

Týmto spôsobom evanjelista objasňuje eucharistiu a osvetľuje význam kríža: umývanie nôh anticipuje vodu, ktorá vytryskne z Ježišovho boku, ... prikázanie lásky uskutočňuje nový život, ktorý Pán priniesol na zem.

Ježiš, ktorý sa robí služobníkom lásky, je Pán, pravá tvár Boha a vzor nového človeka, jeho obraz a podoba.

Cirkev je povolaná k tomu, aby si nechala Pánom umývať nohy; len tak bude mať s ním podiel a môže konať podobne.

Pri poslednej večeri došlo i cez hlboké pohnutie Majstra k tomuto smiešnemu a trápnemu sporu učeníkov o prvenstve. A ako na to reagoval Kristus? Čítame ďalej:

„... (potom) vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. ⁵Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.

... znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? ¹³Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. ¹⁴Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. ¹⁵Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“

Čo to musí byť za muža, ktorý na toľké sebectvo a ješitnosť reaguje tak ušľachtilo! Dobre to uvážme – je to všemohúci Boh, ktorý tu mlčky chodí s umývadlom! Všemohúcnosť sa skláňa k špinavým nohám, pretože ľudia nosia premúdrelé hlavy príliš vysoko! Úplne stačí, ak spočinieme zrakom na tomto obraze, ktorý po dvoch tisícročiach nestratil nič zo svojej veľkosti.

To, čo Ježiš robí, nie je naozaj nič zvláštne. Porovnávajúc to s tým, ako „skvele“ my dokážeme zvládať svetové problémy, by mal mať Spasiteľ sveta dvadsať hodín pred násilnou smrťou na práci určite závažnejšie veci než umývať zaprášené nohy. Čo všetko by mal ešte povedať, rozhodnúť, usporiadať! Koľko by toho ešte mal urobiť! Jeho priaznivci v Jeruzaleme boli v onen večer bezpochyby ešte príliš málo zaškolení, zorganizovaní a zapojení do jednotnej akcie. Drahocenné minúty sa však míňajú – a Boží Syn, pre ktorého by bolo zaiste hračkou toto všetko uskutočniť, umýva nohy: bez ponáhľania sa a vzrušenia, určite starostlivejšie, než to vtedy robievali otroci.

Pokúsme sa ísť po týchto cestách Božej lásky a pochopiť ich. Čo nám chcel povedať? Možno toto: Môj milý priateľ, keď sa ti zdá, že sa vo svete zmráka a nastáva noc nenávisti, zrady a podvodov, platí už len jeden jednoduchý skutok lásky. A potom, pravá láska musí šetriť slová, a predovšetkým chce Kristus povedať, že láske nesmie pripadať žiadna vec príliš malá a nedôležitá.

Spôsob, akým Kristus vykonáva nad ľuďmi vládu, nás na chvíľu ohromí – a napadne nás, ako inak sme to my zvyknutí robiť vo svojom okolí. – Verím, že všetci tušíme, že tento Boží Syn umývajúci nohy káže naliehavejšie, než keby vtedy stál pred desiatimi mikrofónmi a prednášal o autorite.

Boh je láska: Ježiš umývaním nôh dáva svoj život k dispozícií bratom, pretože ich miluje až do krajnosti. Tak „napĺňa“ všetky Písma, ktoré hovoria o „bláznivej láske“ Boha k človeku.

Evanjelista sa chce zastaviť pri Ježišovi, ktorý umýva nohy. V tomto rozprávaní pripomína jeho gesto osemkrát, aby to tiež čitateľ pochopil a konal podobne. Tu sa hovorí, že „začal“. Je to začiatok, presný a jasný, ktorý bude mať pokračovanie: službu lásky, ktorá bude bez konca. (1Kor 13, 8a)

Dal som vám príklad: jak som ja urobil vám, tak máte robiť aj vy.

Čo urobil Ježiš, je vzor k napodobňovaniu. Ak sa milujeme navzájom, poznávame cestu, aby sme boli tam, kde je on. Novou a definitívnou prítomnosťou Boha vo svete je láska.

Božou slávou je milovať a Jeho mocou je služba.

Inšpirácia na Advent

2013-11-30T18:55:15Z

Pred pár rokmi bol kazateľ z iného štátu povolaný kázať v zbore v Houstone,
v Texase. Pár týždňov po príchode mal príležitosť isť autobusom do centra.
Keď si sadol, zistil, že vodič mu omylom vydal o 25 centov viac.

Rozmýšľal čo urobiť, a vravel si "Radšej ten štvrťák vráť. Nechať si ho, to
by bolo zlé." A potom si povedal, "Ale veď je to iba štvrťák, kašli na to.
Koho zaujíma tak málo? Veď autobusová spoločnosť aj tak zarába viac než
dosť. Nikomu to nebude chýbať. Ber tých 25 centov ako dar od Boha a buď
ticho."

Keď vystupoval, zastavil sa na chvíľu vo dverách, a dal mincu šoférovi:
"Tu máte, vydali ste mi viac."

Šofér s úsmevom odpovedal: "Nie ste vy ten nový kazateľ v meste?"

"Som," odpovedal.

"No, akurát som rozmýšľal, že by som niekam chcel chodiť chváliť. A chcel
som len vidieť, čo urobíte, ak vám vydám viac. Tak sa teda v nedeľu uvidíme
v zbore!"

Keď kazateľ vystúpil z autobusu, oprel sa rukami o najbližšiu lampu a
vzdychal: "Ach Bože, ja som skoro práve predal tvojho Syna za 25 centov."

Naše životy sú niekedy tá jediná Biblia akú budú niektorí ľudia kedy čítať.

Toto je dosť strašidelný príklad toho, ako pozorne nás ľudia ako kresťanov
sledujú a budú nás skúšať.

Buď vždy v strehu a pamätaj - na pleciach nosíš meno Krista, ... keď si
hovoríš kresťan.

Daj pozor na svoje myšlienky, stanú sa slovami.
Daj pozor na svoje slová, stanú sa skutkami.
Daj pozor na svoje skutky, stanú sa zvykmi.
Daj pozor na svoje zvyky, stanú sa tvojim charakterom.
Daj pozor na svoj charakter, stane sa tvojim osudom.

Hovoríš: ...

2013-11-14T13:55:50Z

Hovoríš: Je to pre mňa nemožné.

Boh hovorí: Čo je nemožné ľudom, je možné Bohu. (pozri Lk 18,27)

Hovoríš: Som príliš unavený.

Boh hovorí: Pri mne nájdeš odpočinok. (pozri Mt 11,28-30)

Hovoríš : Nikto ma skutočne nemiluje.

Boh hovorí: Milujem ťa. (pozri Jn 3,16 a Jn 13,34)

Hovoríš: Nevládzem ďalej.

Boh hovorí. Moja milosť stačí aby sa prejavila tvoja sila. (pozri 2 kor 12,9 a Ž 91,15)

Hovoríš: Nedokážem vyriešiť toľko vecí.

Boh hovorí: Budem viesť tvoje kroky. (pozri Prís 3,5-6)

Hovoríš: Nezvládnem to.

Boh hovorí: Dokážeš všetko, keď ťa posilňujem. (pozri Flp 4,13)

Hovoríš: Som neschopný.

Boh hovorí: Ja mám moc ťa uschopniť. (pozri 2 Kor 9,8)

Hovoríš: Nemá to cenu.

Boh hovorí: Ak ma miluješ, všetko ti slúži na dobré. (pozri Rim 8,28)

Hovoríš: Nedokážem si odpustiť.

Boh hovorí: Odpúšťam ti. (pozri 1 Jn 1,9 a Rim 8,1 )

Hovoríš: Neviem si poradiť.

Boh hovorí: Uspokojím všetky tvoje potreby. (pozri Flp 4,19)

Hovoríš: Bojím sa.

Boh hovorí: Nedal som ti ducha strachu. (pozri 2 Tim 1,7 )

Hovoríš: Stále som znepokojený, znechutený a sklamaný.

Boh hovorí: Zlož na mňa všetky tvoje starosti. (pozri 1 Pt 5,7)

Hovoríš: Mám slabú vieru.

Boh hovorí: Každému som dal vieru, toľko, koľko potrebuje. (Rim 12,3)

Hovoríš: Nie som dosť múdry.

Boh hovorí: Dávam ti múdrosť. ( 1 Kor 1,30)

Hovoríš: Cítim sa sám.

Boh hovorí: Nikdy ťa nezanechám, ani neopustím. (Hebr 13,5)